Už len

mesiac?

To je ešte iba malý strašiak. :D "Horšie" je, že o týždeň bude advent a ja nemám hotový adventný kalendár. No...snáď to tento týždeň nejako zmáknem.

Minulý bol totiž taký nejaký rozbitý. Začiatok týždňa som strávila v Prahe, kde som si pobyt predĺžila o deň a stretla sa s kamarátmi. V stredu manžel prišiel neohlásene domov skôr a samozrejme kalendár rozhodený po posteliach. Vraj si nič nevšimol za tú dobu, kým som zvreskla, nech tam nejde. :D

Potom prišla kamarátka, ktorá potrebovala prespať v Brne. Bola to naša prvá návšteva. Trochu v bojových podmienkach, ale našťastie je dobrodružnej povahy. :) Doniesla nám pár maličkostí - mňa potešila krásnou ružou a muža horkou čokoládou s pomarančmi.

V piatok som sa dopracovala konečne k pečeniu chleba. Po strašne dlhej dobe. Riešime však to, či kúpiť alebo nekúpiť pekáreň na chlieb (mať domáci chlieb bez rôznych prídavných látok a alergénnych ingrediencií a takej chuti akú si namiešame je fajn), tak reku, vyskúšame náš mixér, či to uhnetie. (Manžel je proti zaskladaniu kuchyne nepotrebnými spotrebičmi.) Uhnietol. Ale maximum je 250 g múky. To je mini bochníček. Sranda bola tá, že som našla nejaký recept (hneď prvý, čo mi padol do oka na nete), ktorý bol z kila múky...a ja ako taký Pat a Mat som si nepredelila poriadne ingrediencie na tých 250 g múky. Takže som do mixéru naliala strašne veľa tekutín a musela som pridávať múku. Robila som dve také nepodarené minidávky, pretože droždie som rozmrvila do dvoch pohárov mlieka a do prvej várky som naliala ešte jeden pohár a druhú várku sa mi nechcelo krátiť - čo keby to nevykyslo poriadne??? Jeden som potrela slanou vodou a rozpusteným maslom, ako písali v recepte a druhý nie. Poznať to bolo na kôrke (hoci, čiastočne mi prihorel, lebo som zabudla stíšiť rúru :D ) a pri jedení hneď po upečení. Na druhý deň sme si už rozdiel nevšimli. No...a vďaka mojej "schopnosti" deliť to budem musieť vyskúšať ešte raz, lebo tento pokus sa nedal porovnávať veľmi s pekárňou, takže ťažko rozhodnúť, či pekáreň áno alebo nie. V každom prípade, čerstvo upečený domáci chlieb s maslom je pochúťka. :)

Pomedzi pečenie som ešte skúšala zázvorový sirup. Recept je tu. (Kvôli nemu som si vydrankala aspoň fľašu v IKEA, keď už straaašne nevyhnutné krabičky boli odbyté so slovami: máme ich doma dosť a plechová antimyšia krabička na sladkosti nemala vhodný tvar a dizajn. :D) Myslím, že nabudúce dám oveľa viac zázvoru alebo budem dlhšie variť. Alebo oboje. V tomto pomere mi to veľmi liečivé nepríde - je to akurát hroooozne sladké a málo zázvorové. Kandizovaný zázvor má však grády, to uznal muž i švagor. :) Chichi.

Konečne som sa dopracovala aj k spracovaniu grepfruitu, ktorý som kúpila už snáď pred mesiacom, že z neho urobím lucerničku. Manžel mal najprv reči, že stačí, že ma vidí ako ho vyjedám a má kyslo v hube, ale on bol skoro bez chuti. :) Kyslý rozhodne nebol. Jemnú sladkú chuť však napokon poznal aj on, keď som ho prehovorila, aby si dal. Keď som robila taký svietnik prvýkrát pred x rokmi, vyrezávala som hviezdičky ručne pomocou nožíku. Bola to makačka. Spomenula som si však, že vo vreci s už asi nepoužiteľnými vykrajovačkami a formičkami mám aj zdobičku, ktorá by sa mi mohla hodiť. A hodila sa. Veľmi sme si však svietnik neužili, pretože sviečka horela iba chvíľku jasným plameňom a potom stíšila plameň. (Tak je grep nafotený iba počas dňa.) Neviem, možno má krízu a šetrí. Ale svetlo nevydáva takmer žiadne. Budem musieť zadovážiť nejakú lepšiu. :)

A čo máme nové? Asi to, že tento rok vianočnú výzdobu budem vskutku bojkotovať. Krásne sa pozerá na všetky blogy, ako každý dačo vyrába a zdobí a vianočne upratuje. Ja som však zmierená s tým, že tieto vianoce budú netradične v neporiadku. Ak stihnem umyť okná (ktoré som už raz umývala), bude fajn. Ale ešte furt nemáme úplne hotovú fasádu. Začali sme boj s časom. Chýbajú nám parapety a nejaké oplechovanie a až potom nám to domaľujú. Tak načo umývať okná? Čo keby sa zadarilo a domaľujú to? No ale keď začne mrznúť a snežiť, skončili sme. (Oo, lešenie, neprebývaj s nami celú zimu. :D)

A vnútri to vyzerá podobne. Nejaké upratovanie som zavrhla. Snažíme sa akurát vymedziť, kde špina môže a kde nie. Od schodov hore do podkrovia má už síce zákaz, ale ona si cestičku vždy nájde :-(. Ale i tak je to veľké plus, že sme zhora klesli o poschodie nižšie. Máme totiž od soboty nové schody. Jupííííííí!!! Mužík so švagrom ich v sobotu dávali dokopy a mordovali sa s nimi.

V kuchyni je už prázdno. Čaká sa na nivelačku, aby sa mohla nalepiť podlaha.

Staré i nové. Staré spálime. Takže asi ostanú už v obývačke. Veď aj tak v nej máme iba bordel. :D

Ja som len poskakovala okolo a snažila sa hlásiť, čo po mne chceli. Akokoľvek sme to nameriavali čo najpresnejšie, po poslednom uložení sme zistili, že sme kdesi o cca 2 cm mimo. Hihi. A ako bonus nám schody do druhého dňa ešte "sadli", takže sa prepadávajú. Ale to je asi o niečo lepšie, ako keby sme sa mali po nich šmýkať. :) No, je plán ich nejako podložiť, aby sa vyrovnali, tak uvidíme. Myslím, že najviac nám dalo zabrať to, ako ich predĺžiť o jeden schod. A práve ten vytŕča a nejde nám pohnúť, lebo je primontovaný do podlahy. 

Ešte pár posledných skrutiek.

Na schody na mieru totiž bola naša peňaženka unavená, tak sme vzali tie, ktoré sa nám hodili najviac a dorobili podestu, resp. schod. Z 80 cm širokej i dlhej podesty sme to nakoniec skrátili na krátky schod, do ktorého sme schovali prekvapenie pre tých, čo to budú rozoberať. (Snáď to nebudeme my o pár rokov. :D)

Som rada, že schody už sú na svojom mieste. Nielen kvôli zväčšeniu čistého priestoru, ale už nebudú zaberať miesto kade-tade a rozhodne sa po nich chodí lepšie ako po tých x-ročných starých, 

ktoré pôvodne viedli na pôjd. Po nich (WAU, SLNKO SVIETI!) sa chodilo dooosť nepohodlne. My sme si už zvykli, ale všetci okukávači z nich mali rešpekt - boli strmé, vratké a schodnice krátke. :) A bonus nových schodov - ! dosiahnem z nich na strešné okno. :D

A teraz sa už musím vrhnúť do práce. Ešte raz nalakovať dvere, ale hlavne preložiť kamarátke nejaké chemické látky (na dokončenie kalendára to nevidím :( ). Včera som to nestihla všetko. A večer ma manžel uprosil, aby som sa s ním zahrala. Ocenila som, že sa na všetku prácu vykašle a bude trochu relaxovať, tak som sa nechala ukecať. (No...úprimne povedané...preklad dlhých anglických látok do slovenčiny nikdy nebude asi tak záživný, aby sa od neho nedalo odtrhnúť. :) )

Keďže je blázon do vláčkov, už asi pred rokom, dvoma, stiahol z netu Open TTD. Je to strategická hra, kde sa spájajú rôzne továrne a mestá s cieľom vyprodukovať čo najviac. Peňazí. Čoho iného. :D Pamätám si tú hru z detstva. Transport tycoon tuším bol jej názov. Dokázala som pri nej presedieť hodiny a hodiny. A aj včera sme sa museli nútiť, aby sme sa od nej odtrhli. Aj keď je pravda, pre mňa to už nie je tak zaujímavé. Alebo som len nemala náladu? Netuším. Uvidíme, či sa zase zazávisláčim. :D

No ale fakt už idem robiť niečo zmysluplné. :)

Pekný deň prajem tomu, kto sa dostal až na koniec. :)))

PS: v noci som zase počula v izbe nejaký myší rámus. Budem musieť zistiť, či máme nejaké škody na majetku. :)