štvrtok, 15. novembra 2012

Na Šumave

Zachcelo sa nám trochy vzduchu a byť spolu, nuž vydali sme sa do prírody. A aby sme nešli len tak blízko, pobrali sme sa rovno na Šumavu. Cestovali sme dlho predlho. Až sme docestovali do Hojsovy stráže. Víkend sme si užili celý, výletili sme oba dva dni.
V sobotu sme sa vybrali na prvý výlet a kochali sa prírodou a počasím, že nám umožnilo sa tak krásne kochať. :-)
V tom dome pred kostolom sme spali.



 







Kaplnka sv. Kunhuty pod Malým Prenetem

Jeden z účastníkov výpravy využil pauzu na oddych.

Kým táto výprava, početnejšia, sa nezastavovala a šla a šla a šla...

aby našla zablúdilcov, čo sa strachom chúlili k sebe.

Zelený ježko


V lese, jó, v lese na jehličí... Kvôli trpasličej svadbe nás nik nepohostil, keď sme zavítali na návštevu. Nikto nebol doma. :-(



:-) Na ceste do sauny. Moja prvá v živote.
A na druhý deň - bol deň druhý. :-) Zbalili sme sa (prečo sú tie víkendy také krátke???) a odložili si batohy na stanici, aby sme ich nemuseli so sebou vláčiť.


Hmla sa pomaly zahryzáva...

Utopený.

Zvedavé na okoloidúcich.

Teperíme sa po lúke. Cca 300 metrov. Smer neznámy, žltá značka v nedohľadne.



Žeby závoj lesnej víly?


A bežíme z vlaku (niektorí) pre batohy. Nestáli sme tak dlho ako sľubovala cvaklístka. Ale stihli to.

piatok, 2. novembra 2012

Dlhý začiatok

Juj. Tak som asi vytvorila nový blog (musím nájsť nejaký náhľad, lebo tento texťák ako blog nevyzerá) a tým som sa ocitla v novom - pre mňa úplne neznámom - svete, ktorý mám v pláne pomaly objavovať, zisťovať aké mám možnosti. Bude to taký sťaby denník ... hm, výstižnejší popis bude asi veľmi nepravidelný občasník.

Ktovie, či prežijem aspoň rok. Tento rok (v podstate ako každý iný rok, lebo nikdy nevieme, čo presne nás čaká) bude totiž plný nových vecí, nových plánov a možno nebudem mať čas vysedávať za pc a objavovať... Ale musela som to už konečne skúsiť. Pretože z času na čas ma zachváti neprekonateľné nutkanie urobiť niečo pre mňa neobyčajné.
Jednou z takých neobyčajných vecí bol pokus o inštaláciu tučniaka na môj notebook (kamarát vravel, že ja to zvládnem)....neúspešný pokus som opakovala minimálne trikrát za sebou a zakončila opätovnou inštaláciou okien. Angličtina nepatrí k mojím silným stránkam. A keď sa k nej pripojí programátorský slang, tak je to nad moje sily.
No a podobných činov mám na konte viac. Najlepšie je, keď mám strašnú chuť robiť niečo, čo vôbec neviem...naposledy som sa pustila do kreslenia. :-))) Šak ja ani len podľa predlohy nenakreslím nič, čo by bolo obstojné. Leda tak vyfarbovanie omaľovaniek...to by mi šlo.
Ale odbehla som od témy - to sa mi stáva pravidelne, keď píšem a občas keď hovorím (nenahovorím toho veľa ;-) )

Chcela by som aspoň v stručnosti zhrnúť, prečo som si blog založila a čo od neho očakávam, ak to pôjde. (Som už asi poznamenaná seminármi z práce, kde na začiatku musíme povedať, čo od seminára očakávame.)
V prvom rade som to chcela skúsiť (pojednanie o tom už bolo). Ďalšie dôvody sú už praktickejšie.
Zdalo sa mi, že by to mohol byť vhodný spôsob toho, ako mať prehľad a rýchly prístup k rozmanitým veciam, návodom, nápadom. Na nete je toho veľa a obvykle zaujímavé veci nájdem, keď hľadám niečo úplne iné, ale keď potrebujem tú zaujímavosť, tak nie a nie ju nájsť. :-) A tiež mám dojem, že sledovanie aktivít na obľúbených blogoch je jednoduchšie, keď ich budem mať všetky po ruke. Pretože čo si budem navrávať...moja šikovnosť nedosahuje šikovnosti rúk mnohých tvorkýň / tvorcov, čo som už videla a ja sa rada aspoň pokochám, keď už nie som schopná takých krásnych výtvorov. Občas sa určite pokúsim niečo napodobiť, ale moja pedantnosť mi často bráni sa tešiť z výsledku, keď to porovnám s originálom. Niekedy mám originál len v hlave a aj tak je zle nedobre...pretože ak je pravda, že všetko, čo si človek dokáže predstaviť, to sa dá dosiahnuť, tak je logické, že ma štve, keď sa predstava a skutočnosť líši, nie? :-)
No a aby som iba nebrala od druhých, tak sa pokúsim aj trochu dávať z toho mála, čo sa mi podarí z času na čas urobiť. Rovnováha musí byť! Trochu mám strach, či sa pokusy budú páčiť, ale je to jedna z ciest ako zistiť, či ma blízki neklamú, keď vravia, že som šikovná. :-)
Jedno z očakávaní je teda, aké bude prijatie. A to druhé...dodržiavanie autorských práv na fotky, nápady,... Budem sa snažiť upozorniť v každom prípade, že niečo nie je z mojej hlavy, tak prosím o rovnaký postoj. V prípade, že sa mi to nepodarí, tak ma prosím nejako taktne upozornite - kritizovať sa má v súkromí. Nekazme si svet ohováraním a chválením sa cudzím perím.

Ale myslím, že už presahujem rozsah spomínanej stručnosti. Radšej preto končím. Na záver snáď len dodám, že návštevám patrí úcta a obdiv, že našli cestu.
A sebe prajem veľa nervov.