nedeľa, 30. marca 2014

Dnes

som skladala reparát z neúspešného včerajšieho obeda. :D

Už dlhší čas som premýšľala nad týmto recepisom. Zdal sa mi krásne jednoduchý (síce čas 2-3 hodiny je nepríjemný, ale netreba sa tomu aspoň venovať) a mala som chuť konečne uvariť aj niečo iné ako kravu abo kura. Prasa sa u nás veľmi nerobí (vraj mám alergiu). A ryby veľmi zriedka. A králik ešte nikdy. A...a tak som si povedala, zaexperimentujem trochu. Jahňacina mi chutí, nesmrdí, tak mi nič nestojí predsa v ceste, nie? Manžel je všežravec s prevažujúcou stránkou mäsožravectva. Nie je vyberavý, zjedol zatiaľ všetko, čo som mu naložila na tanier - nielen čo do kvantity ale aj čo do kvality. :D (Aj ten včerajší bezchutný obed napriek viacerým výzvam z mojej strany, že nech mi to dá, že to nemusí jesť. ...asi sa bál, že bude o hlade. :D)

Prvý zádrheľ nastal nevedomky v obchode. Vyberali sme mäso a ja som nevedela, aké mám kúpiť. To tak býva, keď si na nákupný lístok napíšem nič nehovoriace jahňacina. :) No nakoľko tam aj tak mali na výber tuším iba bok s kosťou a bez kosti, nepostávali sme pri regáli dlho a schmatli jeden balíček bez kosti. Keď som však dnes balíček rozbalila, bola som trochu sklamaná výzorom toho boku. Ono, asi vyzeral ako každý iný bok. Ale ja, neznalec, sa musím ešte veľa učiť o kuchynskej zvieracej anatómii. :) Tak som zvedavá, aké to bude. Víno som tam nedala celé, lebo sme po prvé nemali kilo mäsa a po druhé, muž chce ochutnať.

Tak sa nám to dusí, ja sa tu napchávam chlebom z druhej várky, ktorý je neesteticky spľasnutý. (Manžel však utešoval, že sa predávajú aj ploché chleby a sú hrozne drahé. :D)
Robím chlieb obvykle z kila múky (kombinácia hladkej a chlebovej pšeničnej) a nejako sa mi nezmestí naraz do rúry, takže pečiem na dvakrát. Tentokrát som si povedala, že druhú polovicu cesta si spracujem hneď a nechám kysnúť na papieri a potom len strčím do rúry. No...buď to cesto spadlo z dôvodu toho, že kleslo o centimeter z kuchynskej linky na plech, alebo mu vadil ten studený plech. Alebo kombinácia oboch. Prikladám fotku prvého krásavca, ktorý sa už minul i druhého spľaskanca, ktorému na chuti nepoznať jeho trochu biedny výzor. :)
Druhý

Prvý
Muž sa momentálne opeká vonku na dvorku. Natieral schody nejakým svinstvom a teraz čaká až to uschne. Síce mu závidím, že si tam lebedí na slniečku, ale na druhej strane, som aspoň pri zdroji jedla. :D Som zvedavá, kedy sa ozve jeho bruch a uzná schody za uschnuté a príde obsmŕdať, kedy to bude hotové a čím by mohol oklamať žalúdok. :)

Dodatok:
Bolo to výborné. Tento recepis môžem založiť medzi úspešné. Chutilo nám obom. Síce som sa spočiatku bála, lebo ako fajnovo to voňalo na začiatku, keď sa to mäso len smažilo načisto so zeleninou a rozmarínom, tak po pridaní vína sa jeho aróma zmenila na perníčky či svařák (niet divu, nakoľko sa tam potom pridával klinček a škorica :D). No a manžel H bol z vína dosť sklamaný. Tak som mala strach, že to ovplyvní chuť jedla. Ale nie sme až takí labužníci, aby nám nám nechutiace víno skazilo jedlo. Našťastie. Bolo to eňoňuňo. :D
Obed sme si vychutnali na dvorku v lehátkach a potom prišla na rad aj zmrzlina. :)
A škoda škodovatá, že som nemala so sebou foťák. Mali sme spoločnosť. Lehátka sme mali asi dva metre od krmítka a tam sa prišiel vykŕmiť raz kos a potom ho vyhnala dáka kosica. No...a ani jednému nevadila naša prítomnosť, napriek tomu, že sme sa rozprávali, hýbali - proste nijakovsky neostýchali v rušení vtáctva. :) Tak dlho som už dávno nerušene nesledovala vtáctvo. Obvykle vždy uletia.
A keď sme sa vrátili pod strechu, muž ma musel zachrániť od tohoto:

Držal sa tej sukne ako kliešť...možno sa bál výšky. Napokon ho muž popostrčil, capol na zem (z poschodia, chudák), ale rozdýchal to a cupital si - vraj naspäť do domu. :( :D

Prajem všetkým príjemný začiatok týždňa!

sobota, 29. marca 2014

Výbuch

v kuchyni.

Dnes som muža obedom nepotešila. Dokonca sa vyjadril, že toto jedlo nemusím zaraďovať do jedálničku. :))) Tak dobre no. Vraj je to bez chuti. No, mne to celkom chutilo. Ale to bol až druhý výbuch. Ten hlavný sa konal už pri príprave. V recepise sa o baklažáne písalo: "v celku upečete buď v troubě (pod grilem), na plynovém hořáku nebo na plotýnce" - no tak som ho strčila do trúby s malým podozrením, že sa niečo stane. Už som totiž raz celý baklažán v trúbe piekla a vtedy výslovne písali, že ho treba párkrát prepichnúť, aby nenarobil v rúre paseku. No, ale tuto nič také nepísali, ta som si vravela, bude to OK. Hih. Nebolo. Zrazu taká rana! Aj kútik môjho oka zaznamenal nejaký pohyb dvierok a nemohli byť pootvorené počas samotného aktu pečenia, pretože to samé nevedia a treba im v tom pomáhať. Takže explózia so všetkým, čo k nej patrí - aj s tlakovou vlnou. :D
Neviem, či som nemala pred fotkou napísať "nie pre slabé žalúdky" :D
Našťastie bol baklažán natoľko zhovievavý, že svoj útok na moju rúru naplánoval iba výstražný, aby som sa poučila do budúcna. Rozprskol sa len trochu, na boku a odnieslo si to len zopár miest. Ooo, vďaka Ti, som poučená až dokým mi skleróza dočista nezastrie rozum! Mala som šťastie. Každopádne, baklažán nebol hotový, tak som sa ho snažila dokončiť na panvičke, ale...myslím, že už to nebolo to pravé orechové. Som to trochu odflákla, lebo panvičku som potrebovala na zvyšnú zeleninu. A čakala som, že každú chvíľu nabehne muž-pracant, s tým, kedy bude obed. Zdá sa však, že bol z mojej strany dobrý ťah ponúknuť mu kúsok koláča a banánový koktejl. :))) Vydržal celé moje varenie bez obsmŕdania v kuchyni, kedy to už bude...blbé je, že mu potom napokon ani nechutilo. :D Vraj si to môžem variť v utorky. (Nie je doma. :D) Tak teda ok. Ale kvôli sebe v troch hrncoch ozaj neplánujem vyvárať. :D

A aby sme mali veselšie, na záhrade nám vykvitli narcisy a pozerala som, že už aj tulipány sa vyťahujú zo zeme. Chudáci naši, každým rokom majú dlhšiu a dlhšiu cestu spod hlbín zeme. A našla som aj nejaké hyacinty. A celkovo to začína byť farebné.










A dnes na raňajky som mala jogurt (recept tu) - hotový bol už od stredy, ale nejako na neho nebol čas. Reparátny pokus. A aj dosť hustý bol. Myslím, že mu pomohlo najmä to, že pridávaný jogurt nebol po záruke týždeň ako minule :D (dokonca nebol podľa etikety vôbec po záruke! :D) a že som fľaše najprv dala do rúry na necelých 50°C (asi na hoďku, dve) a až na noc som ich zabalila do deky a ovčieho kožúšku, kam som strčila ešte fľašu s teplou vodou.

A ja sa lúčim. Psychicky sa pripravujem na veľké upratovanie. Prach z brúsenia schodov sa totiž vplížil všade a neostáva mi asi nič iné, iba ako to vziať celé z gruntu. No...neteším sa. Už mám toho nekonečného upratovania stavebného bordelu vcelku po krk. :D Zišiel by sa nejaký magnet na prach!!!



štvrtok, 27. marca 2014

Sejeme, pečieme

Síce sa nad záhon už neskloním a tak má burina pré, ale aspoň doma sejem. 

Dala som druhú šancu bylinkáči. Minulý rok totiž nedopadol veľmi dobre. Sčasti aj kvôli nepeknej starostlivosti z našej strany. :)))
Čítala som v nejakom múdrom časopise, že je vhodné do byliňáku dať deravú hadicu. Že sa to lepšie zalieva. Je pravda, že bez nej to bolo minulý rok zlé. Voda mi z tých postranných káps vytekala jedna radosť, ak som si nedala pozor. Som zvedavá, či to s hadicou bude bez hlinených nehôd. :)

No a dokúpila som si samozavlažovací truhlík, tak uvidíme, či je to taký zázrak, ako sa o ňom hovorí. Ja som totiž neporiadnik všeobecnosklerotický a polievanie nie je moja silná stránka. Aj kaktusy majú tendenciu uschnúť. :D

U tohoto truhlíku ma chytila za srdce kvetinka na boku - na vypúšťanie prebytočnej vody v prípade dažďov. Mali tam aj iné - obyčajné a lacnejšie, dokonca aj iné ako terakotovej a tmavohnedej farby a bola som na vážkach...ale kvetinka to vyhrala.

K tomu som dokúpila hlinu na výsev a na bylinky. Vybrala som najmenšie balenie aké mali, ale aj tak mi zvýšila pekná kôpka zeminy.

Okrem výsevu do zeminy som sa odhodlala aj na pestovanie vo vatičke - žeruchu som tuším nejedla. Alebo to bolo tak dávno, že si iba nepamätám. Uvidíme, či mi vyrastie. Má okrem tejto možnosti buď uschnúť abo uhniť. :D
Žeruchová liaheň

A aby sme mali na okne aj niečo kvitnúce (hoci orchidea sa snaží a už jej vykvitol druhý púčik), vysiala som aj dáke kvetiny. Chcela som olúpiť bylinkový záhon pri skleníku o tulipánových votrelcov, ale semienok bolo priveľa a kvetináčov málo.

Do plechoviek od laku nafarbených na čierno (čierny mat Eternal - zisťovala som u Moniky, na čo sa dá písať potom kriedou - tabuľovú som kupovať nechcela, lebo mali len syntetickú) som zasiala ľan a margarétky. Pôvodne som farbu kupovala na plechovú tabuľu, aby sme mali kam písať odkazy, ale som rada, že som to skúsila najprv na plechovkách. Zistila som totiž, že tá farba dosť smrdí už aj uschnutá. :( Takže ak neprestane, tabuľa asi nebude. :) Plechovky boli plánované na vonkajší parapet, ale až keď sa trochu viac oteplí. No v kuchyni som ich nechať nemohla, pretože som tú farbu furt cítila. Hodila som ich na okno nad schodami, no obávam sa, že tam mi nič nevyrastie, lebo zabudnem polievať. :)

A aby som si nemusela pamätať, čo som kde zasiala, narýchlo som si urobila štítky s popiskami. Je veľa pekných nápadov, ale zdali sa mi príliš mohutné na tak malý priestor, tak som ich urobila najjednoduchšie ako sa dalo. A priznám sa, premýšľať som nad tým veľmi nechcela, lebo by to mohlo dopadnúť tak, že by som napokon neurobila žiadne a potom by som nevedela, kde je roketa a kde rukola. (Že je to jedno a to isté...len jedno je vyšľachtené, som netušila. Keby som pri nákupe lepšie čítala, mohla som si kúpiť niečo iné. :D)


Čomu som sa celkom potešila bolo zistenie, že máme aj modrice na záhrade. Myslela som, že padli za vlasť pri mojom minuloročnom búrlivom pletí. :D Ale všimla som si pri vešaní prádla kútik, ktorý som neskúmala, a ľaľa, zmodralo to tam pekne. :) To som rada. Ten kvietok sa mi veľmi páči.


Prvé narcisy sa už pomaly ukazujú, ale ešte stále nevykvitli, takže foto inokedy. Ktovie, či ich stihnem vidieť. :D

Na večeru som urobila sardinkovú pomazánku. Robím stále tú istú, ale nikdy nechutí rovnako. (Veď ako by mohla - v MOJOM prevedení nechutí nič dvakrát rovnako. Ešte som sa k tomu levelu nedopracovala.) Avšak, tentokrát sa mi obzvlášť podarila. A tak som zjedla 4,5 rohlíka (slovami štyri a pol - hmm, za tým potom ešte kus koláča...no...ale mi nebolo zle z prejedenia, čudné!).

A ako sa pomaly stáva zvykom, v stredu pred príchodom manžela pečiem koláč. Tentokrát to vyhral švédsky koláč (zase inšpirácia od Moniky). Zaujala ma jeho príprava. Musím povedať, že som ani nemala veľký problém s postupom. Konečne. :)) To, že mi došla polohrubá múka a zas som nadstavovala miešaním hladkej a hrubej, to sa u mňa stáva už klasikou. :) Akurát s hrozienkami bol malinkatý problém. Mali sa máčať v rume. Predtým som ich chcela opláchnuť vo vode, čo dopadlo tak, že som na ne naliala horúcu vodu a ... pustila misku z ruky. Dačo som šla robiť, potom som odišla do mesta a keď som po príchode konečne začala piecť, zistila som, že moje hrozienka nebudú mať fajnú rumovú príchuť, lebo sa až príliš dôkladne vyčvachtali vo vode. :D No čo už. Nabudúce sa snáď podarí.
Pri dnešných cenách masla som kombinovala maslo s Herou. Maslo si dáme radšej na chlieb.

Trochu som tŕpla, či bude nejaký výbuch. :D



Akurát nabudúce MENEJ cukru. Zdá sa mi strašne sladký. Ale je fajnovo mokrý. MŇAM. Manžel dnes pri raňajkách vyhlásil niečo v tom zmysle, že si ten recept mám podškrtnúť zlatou farbou. :D Tým mám asi povolenie ho zopakovať!

Koniec. Idem variť obed!

Dovarenia!!!

štvrtok, 20. marca 2014

Ešte stále sa dokážem

prekvapiť...
svojou úchvatnou kulinárskou schopnosťou. :D

Čo sa stalo tentokrát?

Začalo to včera obedom. Keď muž nie je doma a nemám zvyšky, ktoré by stačilo ohriať, tak jem čo mi príde pod ruku. A tak som si nakrájala jednu papriku a cibuľu, hodila na panvičku do oleja, restovala a restovala (vždy si vravím, že ju poriadne orestujem a podusím, lebo mi z nej býva niekedy všelijako, ale nikdy nevydržím dlho čakať :D), pridala korenie (šalviu a koriander - nech sa nikto nepýta, prečo zrovna tieto) a mungo klíčky z konzervy. Po ochutnaní som zistila, že chuť teda nič moc. A pri predstave, že to zmiešam so špagetami a bude to celé také strašne bledé na tanieri, spomenula som si na sušené paradajky plnené tuniakom, ktoré máme v chladničke. Tak som jednu vytiahla, nakrájala a šupla do panvičky. Niežeby som z toho urobila kráľovské jedlo, ale trochu to tomu pomohlo. Možno len tá farba. :D

No a potom večer pred mužovým príchodom začalo to hlavné. V chladničke som mala čerstvé mlieko a grécky jogurt, ktoré som kúpila s tým, že vyskúšam domáci jogurt. Manželovi som to zakázala konzumovať, že to mám na pokusy. A úspešne som na to zabudla. Ha! Takže jogurt bol týždeň starý a mlieko sa tvárilo ako skysnuté, hoci malo len deň po dátume spotreby. Našťastie mlieku nič nebolo, po otvorení som zistila, že nie je skysnuté, len sa navrchu vytvorila smotanová vrstva. :) A či bolo niečo jogurtu, to som po otvorení nedokázala zistiť. Žiadne plesne, žiadny zápach. Tak som s malou dušičkou urobila čo bolo treba s myšlienkou, že sa ten jogurt zásadne nebude môcť jesť pred odchodom preč. Istota je zicher. :D Nepoužila som celý liter mlieka, pretože som si pohár odliala na ďalší experiment a jogurtu som nedala iba lyžicu, ale celý malý kelímok. (Ale to by nemalo byť na závadu.) Ďalšiu chybku v technologickom postupe som urobila, že pod deku a ovčiu kožu som nedala žiadny termofór s teplou vodou. Takže sú dve možnosti. Jogurtová kultúra v kvalitnom gréckom jogurte bola už úplne mŕtva, alebo jej bola iba zima a nenamnožila sa, jak sa patrí. :) Foto nie je. Zjedli sme prvý pohár a čakáme, čo sa bude diať. Hoci,...je pravda, že nezistíme príčinu prípadnej behačky. "Jogurt" - resp. jogurtový nápoj, alebo čo som to vyrobila :D - sme si dali s eeeextra starým čučoriedkovým ... hmmm...kompótom? lekvárom?? Ja ozaj neviem. Má to konzistenciu niekde medzi. :)

Keďže som si povedala, že nebudem cez pôst kupovať sladkosti, ale ich piecť, rozhodla som sa zas pre nejaký koláč. A tu som si overila, že napriek frflaniu, že recepty sú nedostatočne popísané pre takých pukov ako ja (bez teploty a dĺžky pečenia a rôzne tajomné formulky typu do zhustnutia a pod.), nedodržiavam ani to, čo napísané JE !!! Pretože originálny recept znie takto:
Makový koláč od E.M. (mamina kolegyňa, ktorú som už tu asi spomínala, že výborne pečie a varí)
Cesto:
1,5 šálky hl. múky
1,5 šálky kryšt. cukru
1,5 šálky maku
1 prášok do pečiva
5 lyžíc teplej vody
5 vajec
Plnka:
1 vanilkový puding
hrnček mlieka (tu padol ten odliatok od jogurtového použitia)
2 žĺtky
1 celé maslo
20 dkg cukru 
orechy, granko, čokoláda, ...
(Ozaj nechápem, prečo v celom hrnčekovom recepte sa váži jedna surovina!!! Nakoľko má muž mak rád a ja tento koláč som mávala rada tiež, chcela som si zjednodušiť budúce pečenie, tak som vytiahla váhu, odvážila, presypala do šálky a zapísala...cca 3/4 hrnčeka kryšt. cukru. Upozorňujem, je to príšerne sladké!!! Zabudla som na pravidlo cukru vždy menej a neodobrala som. :D)
Postup:
Vyšľahať bielka s cukrom, postupne pridávať vodu a žĺtka, múku a mak. Upiecť. Uvariť krém z pudingu, mlieka a žĺtkov, vymiešať maslo s cukrom a pridať vanilkový hustý krém. Cesto prekrojiť, naplniť plnkou, spojiť a potrieť aj vrchnú časť + posypať orechami/grankom/...

Nič ťažké, že áno? Tak v mojom prevedení to bolo asi takto:
Nachystala som si do misy hrnčekové suroviny na cesto s práškom do pečiva, pooddeľovala bielka od žĺtkov podľa popisu, (pomedzi to robila jogurt a lakovala jednu dosku), nachystala maslo a puding, vybrala mixér a ... narazila. Všimol si niekto, že v postupe bolo vyšľaháme bielka s cukrom??? :D Ako to mám však urobiť, keď cukor bol niekde pod makom? :D No nič, žiadna tragédia, vravím si, to sa poddá! Vyšľahala som bielka samostatne a hoci sa k nim mali pridávať ostatné ingrediencie, do mojej malej šľahacej misky by sa nezmestili, ta som si povedala, tá malá metlička aj tak neutiahne všetko suroviny, pokúsim sa jemne zamiešať sneh do sypkej zmesi. Pridala som časť snehu a pomaličky miešam a len tak mimochodom pozerám do receptu a na kuchynskú linku...AHA! žĺtka som zabudla! :D Nuž som nechala sneh snehom, pridala žĺtka do sypkej zmesi a miešaním mi to čoraz viac a viac tuhlo a hrudkovatelo. Hmm, zase dáka chyba v matrixe? Kukám znovu do receptu...no jasné! Žeby tých 5 lyžíc vody pomohlo? Rýchlo som tam naliala potrebnú vodu po lyžiciach (trošku pomohla), zamiešala a pokračovala v pridávaní snehu. Miešala som pomaly a čuduj sa svet, prestávalo to byť tuhé, ba dalo by sa to popísať ako polotekuté. Vyliala som to teda na plech vyložený papierom na pečenie (tým nemožným papierom na pečenie! ktorý som spomínala už minule) a strčila do rúry. V návode k rúre žiadny makový koláč nemali :))), tak som nastavila 170°C a z receptu pod robeným receptom (tiež makový koláč) som obšľahla čas pečenia. :D 30 minút. :)))

A nastáva druhá časť receptu s podtitulom Ako som pokazila maslo. :D
Do hrnca som si dala mlieko, puding a žĺtka a pustila sa variť krém. A do toho som sa pustila spojiť maslo s cukrom. Popri ktorého vážení som zabudla na krém, takže mi tam veselo vznikali hrudky. Áno, môžem byť rada, že neprihorel. :) No, nakoľko si nikdy nevyberiem maslo z chladničky dostatočne včas, aby zmäklo, napadla mi spásna myšlienka. Zahrejem ho vo vajlingu, aby zmäklo. No...čoby zmäklo. Sa rozpustilo. A mám dojem, že to nie je to pravé orechové. Našťastie sa roztiekla len polovica. Tak som tam vmiešala cukor, vypla plyn, znovu si spomenula na krém, zamiešala a hrudky už nerozmiešala. Krém rýchlo chladol, nuž som ho pridala k maslu s cukrom a miešala a miešala a zistila dve veci. Hrudky už nerozmiešam a je to príliš tekuté. Pomôže studený vzduch? Hodila som vajling na parapet (zvonku), a v medzičase som vytiahla nesmelo cesto z rúry. Vanilková hmota na okne síce vychladla, ale ostala naďalej tekutá. A hrudkovitá. 

Siahla som teda znovu po mixéri, nech si s tým skúsi poradiť on. Poradil si. No čo s takou tekutinou? Navyše, ako rozkrojiť koláč napoly? Bol taký tenký! Napadlo mi, odrezať polovicu a preložiť to polovicou. Lenže!!! Kurník šopa! Nejde to odlepiť! Vrrr, ja ten papier potrhám! Tak nič, no. Vzhľadom k tekutosti krému by sa aj tak nedalo PLNIŤ, nuž som urobila zárezy do cesta, nech to lepšie vsakuje a vyliala plnku na koláč.


Poviem pravdu. Urobiť tie zárezy bol vskutku trestuhodný nápad. Pri krájaní koláča tie pôvodne rezy nevidím, takže pri odliepaní z papiera sa mi rozpadávajú jednotlivé kúsky na ešte menšie kúsky. :D

No ale...koniec dobrý všetko dobré. Muž pochválil, že plnka skrývala makové tajomstvo a tak sa dnes priebežne napchávame makovým koláčom. :)

A nezabudnite nastrúhať mrkvu, nivu, eidam, pokrájať nadrobno cibuľku, pridať trochu masla, lučinu zmiešať a jesť. To, že nedáte kyslú smotanu, peper, viac masla a trojuholníkový syr, to vôbec nevadí. :D Jesť sa to dá aj bez toho. Kedy sa však naučím čítať recept poriadne ešte pred nákupom???
Pôvodný recept - pomazánka Adri - mám z netu (netuším už odkiaľ, nech mi je odpustené) a znie takto: 
20dkg Lučina, 15dkg sýr strouhaný, 1 střední cibule, 2 trojúhelníčky sýra, 3/4 kelímku zakysané smetany pepř, 2 mrkve nastrouhat, 10dkg másla, 15dkg nivy.
Do mísy nakrájíme nadrobno cibuli, přidáme sýr měkký, strouhaný, lučinu, nastrouhanou mrkev, máslo pepř, smetanu a promícháme. Podáváme na pečivu s oblohou -rajče, okurka, paprika atd.

Dobrú chuť vospolok!!!




Svoje

kulinárske slasti nechám na neskôr na extra príspevok a teraz prispejem iba pár fotkami z našej rozkvitnutej záhrady, ktorá našťastie si žije aj bez našeho zásahu. Nanešťastie si tam žije aj burina, ale som s tým momentálne zmierená, že to nezlepším v blízkej budúcnosti.










Posledná snežienka, ktorá sa má ešte k svetu.


Fialové už odkvitajú.

Keďže som sa už naučila rozoznávať fialky, nedecimovala som ich pri svojom zúrivom pletí a tak nám pekne zakvitli na viacerých miestach.


A niečo z kuchynského parapetu. Phalaenopsis, či slovensky lišajovec (fuj, aký názov :D) - no proste bude to orchidea, ktorú som už v podstate pred časom odpísala, keď mi odkvitla. Na jednom liste som totiž objavila nejaké dva fliačky, ktoré som považovala za nejakého škodcu. Tak som ich vyďubla nožíkom (nič lepšie mi nenapadlo :D) a list po čase začal chradnúť. No a keď už som toho chradnutia mala po krk, odrezala som ho. A neviem, či pri tom rezaní, alebo až ooooveľa neskôr som si všimla, že mi spomedzi listov rastú nielen nové lístky, ale aj výhonok. O-la-lá! Žeby nám šla znovu kvitnúť? Tešila som sa a dúfala. Púčiky sa mi zväčšovali takmer pred očami. Ale mala som malú dušičku, lebo som prednedávnom čítala, ako komusi vyrástli tiež púčiky a .. potom nič. Dačo sa pokazilo a púčiky nevykvitli, ale uschli či čo. Našťastie sa tento katastrofický scenár neuskutočnil a prvý kvietok už kontroluje situáciu na dvore. :) (Len kvôli odfoteniu som ho pootočila.)

Tak to je z našich kvetín momentálne všetko. Pozerala som však, že asi budú aj nejaké narcisy, no a tulipány? O tie sa nebojím. Ak nepríde nejaký mráz, tak budeme mať zase pretulipánované. Dokonca nám nakočovali aj do bylinkovej hriadky...cestovatelia! Nechápem, ako sa tam dostali. Myslela som, že sa rozmožujú len cibuľkami, ale začínam o tom pochybovať. :)))