utorok, 28. januára 2014

Naša schopnosť

nakupovať sa posledným nákupom prejavila úplne.

Minulý týždeň sme si konečne vybrali svetlá do kuchyne a obývačky. Keďže máme veľký otvor medzi miestnosťami, chceli sme, aby boli v jednom štýle. V obchodoch sa nám občas niečo páčilo, ale obvykle k tomu nemali podobný protikus do druhej miestnosti. Napokon sme našli niečo na nete, čo sa nám zapáčilo, objednali, včera vyzdvihli a večer rozbalili, že ideme namontovať. Veď napokon, huráááááá, zas kúštiček bližšie ku koncu zveľaďovania obydlia!
Lenže!!! Po vybalení sme sa začali rozpačite smiať. Záves lustru do kuchyne má asi 1,5 metra! :D Do našich asi 2,5 metrových miestností...to jaksik nepasuje. :)))
Dobre si posvietime na to, čo som navarila!!! :D
      

Do obývačky je síce kratší, ale tiež by si človek o to hlavu otĺkal. Aaaaaaaach. Aká škoda dvojitá. Jednak to, že budeme musieť hľadať zas a jednak to, že sa nám veľmi páčia. Avšak skrátiť tak, aby to dobre vyzeralo, sa nedá - výrobca na to nemyslel. Zabrúsili sme hneď na net, že či tam písali o dĺžke a veruže písali. :D Len my sme jak hotentoti na to nepozreli. :D No smola.
Tak sme pobalili svetielka zase smutne do krabice a budeme ich musieť vrátiť. Štve ma to neskutočne. Nerada nakupujem a obávam sa, že bude zas dlho trvať, kým sa mi niečo zapáči.

Ale aby sme len nesmutnili, robia nám radosť zasadené cibuľky. Sadila som ich ešte niekedy v novembri, či kedy a našťastie nie do záhrady, lebo teraz by asi pomrzli. Ponachádzala som staré hrnce. A ľaľa! Ako prvý na svet vykukol už dávnejšie hyacint.
Mám pocit, že rastie nejako podivne. Obvykle vidím najprv listy, potom stonku a púčiky a nakoniec kvet. U nás sa začal spomedzi malých listov driapať už rozkvitnutý. :) Neviem prečo. V zabordelenej spálni (momentálne lakovňa, píla, ...), kde sme nekúrili. Preniesla som ich do obývačky, aby sme sa nimi mohli kochať. Načo kvet v miestnosti, kde ho nikto neocení?

No a včera som si všimla, že prvé krokusy už tiež nahodili kvety.
Ani neviem, či mali kvitnúť prvé krokusy alebo hyacint. Je mi to však jedno. Dúfam, že vyrastú a rozkvitnú všetky cibuľky a budeme mať doma parádu. :)

Prajem pekný slnečnomrazivý deň.




streda, 22. januára 2014

Pred vianocami

(nie, nebude to o myšiach a ľuďoch! :D) som oči vyvaľovala nad všelijakými reklamnými letákmi. Čo len ľudia nevymyslia za vylepšováky na uľahčenie života. Kúpte si toto, lebo len toto vám zaručene dobre pokrája banán. Iba v tomto sa vám podarí dobre uvariť vajíčko. A pod. ... Veľmi často mi tie vylepšováky prišli iba vhodné na odľahčenie konta, nie však môjho života. Už len z toho dôvodu, že z toho množstva by som si nevedela vybrať. Ja, ktorá mám problém si vybrať jedlo v reštaurácii, lebo nemám chuť na nič konkrétne alebo by som chcela ochutnať všetko. :)
Myslela som si: prejdú vianoce, krásne peniazevysávajúce letáky zmiznú a bude pokoj. No omyl! Ono, pokoj by bol, lebo nakupovanie nepatrí medzi moje koníčky. Ale... začala som sa pre zmenu topiť v detskom svete. A tam je to snáď ešte horšie. :D Milión druhov kočíkov, cumlíkov, atď. :D Viem, kedysi mali naši rodičia problém kúpiť aspoň niečo. Dnes...dnes je zbytočný prebytok všelijakých vymožeností. Niekto si to možno pochvaľuje. Avšak ja so svojou schopnosťou výberu ... Problém je okrem iného ten, že častokrát je na jednu a tú istú vymoženosť rozdielna recenzia. Ako si má potom človek niečo vybrať, keď jedni vravia to je super a druhí zase to škodí. Hm. Ešteže viem, že vzduch dýchať musím. Aký je, taký je, ale bez neho sa nezaobídem. :)
To len tak na okraj. Niečo iné som pôvodne chcela.

Pred vianocami jedného dňa zazvonila donášková služba. Nič čudné, nie? Pred vianocami sa objednávajú veci a my sme objednávali obzvlášť...vybavovanie domácnosti nie je žiadna sranda! :) Akonáhle teda zazvonil zvonček, hrnula som sa dolu schodmi. Keď bol doma aj manžel, hrnul sa so mnou tiež. Zvedavec. :D Všetky balíky (okrem asi dvoch) prišli vždy na jeho meno. A nebolo tomu inak ani v ten deň D, ktorý mi nasadil chrobáka do hlavy. Balíček o veľkosti neočakávanej. Premietla som v hlave, čo všetko čakáme a ... nič sa mi do neho nehodilo. Avšak na otázku ČO TO JE? mi mužík odvetil NIČ, BALÍK PRE MŇA. Ta mi sklaplo. Aké to tajnosti. A že si nechá nosiť balíky s prekvapením domov... :D Obrnila som sa teda pekne trpezlivosťou, veď o pár dní sa záhada rozlúskne.
Prišiel deň D - deň štedrovečerný. Ja som balila ostošesť balíčky pre muža, švagra, svokru, otca, bratovu rodinu, babky, krstných. A manžel? Nič. Pýtala som sa, či mu netreba papier na balenie. Vraj nie, vraj nemá čo baliť. ... Hmmm, pomyslela som si. A čo ten balík zastrčený v rohu izby s ničnehovoriacim odosielateľom? (Mala som aspoň toľko dôstojnosti, že som nedvíhala balík, aby som zistila, či je ťažký alebo ľahký, ani som negúglila meno.) Zvyknutá však na manželove občasné podivné spôsoby som starosti s nezabaleným darčekom zahodila za hlavu. Obal predsa nie je dôležitý! :D
A nastal čas podstromčekový - rozbaľovací. Vida! Ozaj nepotreboval baliaci papier. Dostala som totiž jednu peknú obálku, v ktorej bola náramne dôležitá vec a výhodná - ročná električenka. (Tak preto chcel silou mocou moju farebnú fotku! :D A vraj ma chce nosiť v peňaženke. :D Haha. No, podarilo sa mi nejakú nájsť, ale neskoro. Takže preukaz dostal na čiernobielu - ukecal tetušku za okienkom: keď povedal, že ju vyfarbí, rezignovala, lebo pochopila, že ten chlapík z druhej strany okienka neodíde, kým nedostane pre čo prišiel.)
Neviem, či mi pri rozbaľovaní preblesklo hlavou, kde ostal ten balík s neznámym obsahom. Vianoce boli dávno, už si nepamätám všetky svoje myšlienky. Ale ak mi aj na um prišiel, predpokladám, že som myšlienku odohnala s tým, že čo na tom. Po vianociach mám čoskoro narodeniny, tak asi to bude darček narodeninový. Nechala som balík balíkom (mám dojem, že môjho brata by roztrhalo od zvedavosti :D). Iba občas pri upratovaní mi naň padol zrak, že ešte stále je tam!
I prehupla sa jedna sobotňajšia noc do nedeľného dňa a ja, po prebdenej noci som po nedostatočnom spánku zareagovala mrvením na manželovo vstávanie. Zobral to ako stav bdelého vedomia, a chystal prekvapenie, ktoré sa asi nestretlo s očakávaným prejavom. Straašne dlho otváral a zatváral dvere (prispatá som sa čudovala, čo to stvára), až mi napokon strčil do postele drevený klátik a na ňom naviazaný motúzik. So slovami niečo v zmysle, či sa chytí myška. Mal šťastie v nešťastí. Síce moja odozva bola chabá - mozog nezareagoval dostatočne včas a jediné, čo som zo seba vychrlila bolo "spala som asi dve hodiny, aké myši?", ale na druhej strane, aspoň mi nestihli prísť z mozgu na jazyk iné slová "si sa zbláznil? dať mi do postele ten klátik, okolo ktorého chodila myš?" (klátik bol časť nepodarenej pasce na myši, pozn. aut.) Tak chudák, nechal ma, aby som dospala noc, ale určite musel byť sklamaný. A mne sa už nepodarilo zaspať, pretože sa vo mne prebudilo svedomie, že som skazila prekvapko. Tak som zišla dolu a snažila sa to nejako napraviť. Už neviem, čo sme preberali (jednak som nevedela, ako zaonačiť svoju neokrôchanosť a jednak som sa udržiavala ešte v napätí - nepobežím predsa hneď po balík! :D), ale napokon sme vyliezli do podkrovia a ja som sa vydala po motúziku.
Motúzik šiel prefíkane kade tade, len nie priamo k inkriminovanému balíku! Až napokon skončil v ozdobnej taške!!! Keď som ju dvihla, bola náramne ľahká a v nej stolná hra Poštový kuriér. Keď som ju zbadala, zasmiala som sa i zháčila zároveň. Veď to som mala namyslené pre neho na narodeniny, len s tým rozdielom, že mala byť počeštena (originál je rakúsko-nemecko-švajčiarská mapka, ja som to chcela prekresliť do česko-slovensko-poľskej mapky - problém?! neviem kresliť, takže som mala vyrobené iba kocky a žetóny). Povedala som mu to i ukázala svoj stav. Z tej chladnej izby, kde nekúrime, lebo tam nebývame, sme zaliezli do vyhriatej "spálne" a prezerali kartičky, či sú všetky. Budem ich musieť povystrihovať a pozlepovať dokopy.
Chvíľu sme sa rozprávali, keď mi tak zrazu vykĺzlo, že čo je s tým balíkom spred vianoc! Chvíľu mlžil, ale na moju konečnú otázku, pre koho je (hodlala som to po nej možno nechať tak), povedal, že pre mňa. Tak som vyrazila a po rozbalení som sa nestačila diviť:


Krásna misa s náradím z olivového dreva. Najkrajšia je tá naberačka. Má tak úchvatný tvar. Ale celkovo je to krásne, pretože samotné drevo má skvelú štruktúru. To som si priala na vianoce. :)
Veľmi som sa smiala z toho prekvapenia. A v podstate mi vydržalo veselie celý deň pri pomyslení na tú darčekovú procedúru. Vraj keby som si do večera nespomenula, tak by mi to musel nejako pripomenúť. A vraj premýšľal, či sa pohrniem rovno k balíku alebo budem sledovať motúzik (no, to bolo šťastie, že som nešla rovno k balíku :D kde by nebol koniec motúzika). A vraj aj pre neho bolo prekvapením, čo je vnútri, lebo na nete veľa sortimentu vraj nemali a vraj nevedela pani povedať, aký tovar presne k nim tentokrát doletí, tak to nechal na ňu, nech niečo zabalí. :D A vraj sa pani musela asi strašne diviť, keď na jej slová, že to nestihne odoslať do vianoc, môj drahý povedal, že to nevadí. :D :D :D
No takže tak. Niekedy môže byť prekvapenie náramne veľké. A s takým prekvapením sa budú robiť veľké šalátové hody, keď príde leto a s ním čerstvá zelenina. Bolo by načase teda šalátové príslušenstvo upratať, ale...rada sa na tie vecičky pozerám. A ani neviem, kam to mám strčiť. :D

Pre dnešok končím. Krásny čas prajem. :)

piatok, 17. januára 2014

No a tak sme

v nedeľu ráno po tom šramote nastražili znova pascu. (Cez noc našťastie uschla.)
A po obede sme vyrazili zase na prechádzku. Tá druhá myška bola o niečo menej bojazlivá. Mám ten dojem. Chlieb jej síce nešmakoval, ale aspoň ochutnala kúštik jabĺčka. O hrozienko však nejavila záujem ani ona. Alebo on? Muž sa vyjadril, že je nejaká väčšia. Tak možno je to Myšiak.

Pri tejto druhej myši sa viac vydarilo fotenie v interiéri.


Exteriérne foto sú nejaké do modra. :D

Pusť ma vooon!


Po otvorení klietky to myške trvalo zas nejaký čas, kým si uvedomila, že je voľná. Ale nerozbehla sa ako rýchlik po opustení klietky. Odkráčala vcelku dôstojne, pekne sa poobzerala vôkol. :)

Natíska sa už iba otázka...mali spolu malé mýšatká alebo nemali? Ak mali a nemali zásoby, samé neprežijú. Ak mali a mali zásoby, možno nás o chvíľu bude znovu niečo rušiť zo spánku. Ak nemali, naše šťastie. A možno je to všetko jedno. Keď sa chce, myš si cestu k nám nájde. Náš pracovný elán poklesol odkedy máme možnosť vyvaľovania sa na gauči, takže kopec škár je prístupných. A akonáhle sa myška dostane na strechu a nájde nejakú dieru, veľmi ľahko si vyňuchá cestičku pomedzi vatu a ani nestihneme mrknúť a budeme loviť zas. No, zmierujem sa s tým, že kým nedokončíme a nezalátame všetky diery pri podlahe, máme stále veľkú šancu poskytovať bezplatné ubytko myškám.
No ale ja skúsim dúfať, že klietku môžem odložiť k nepotrebostiam domácnosti. :)

Po dlhom čase

sa vraciam znovu s príspevkom.

Istého času som si myslela, že blog premenujem na Myš a my, Život s myšou, alebo niečo v tom zmysle. Potom akoby uťalo. 
Ale...ako som našla dolu na prízemí neodškriepiteľné dôkazy jej existencie, tušila som, že niečo nebude OK. A veruže nebolo. Asi o dva dni sme so svokrou zistili, že myš lovila čokoládu na vianočnom stromčeku. :D :D :D Čokoláda teda putovala dolu zo stromčeka a do špajze, kam myš prístup nemá, pokiaľ si neotvorí dvere. A tak...na druhý deň sa myšička vrátila zase k nám, lebo si asi buď už zocelila pošramotené nervy z našich bláznivých naháňačiek, alebo bola príliš hladná a pud sebazáchovy ju ťahal k nám. Tak či onak...jednu noc sme sa zase zobudili na jej zbesilé behanie po miestnosti. Muž ju videl, pozoroval, naháňal a potom z nej asi na 3 sekundy spustil oči a myšička zmizla. Bez stopy. Netušíme kam, ako, ... nič. :D Neveriacky na mňa pozeral, že to snáď nie je možné, že či je blbý on alebo čo. :D Tak sme na druhý deň šli do obchodu a pozerali na pasce. Vybrali sme si pascu klietkovú a aj klasickú cvakaciu, ktoré predávali po dvoch. Jednu som dala svokre so slovami, že keď sa jej do toho chytí myš, nech ma nevolá. :D Netúžim vidieť rozčapenú myšku.
Večer, keď sme sa zberali spať, sme nastražili pascu. Ale nejako zle. Očividne si tá malá mrška mohla dovoliť ohrýzať čokoládku (áno, dali sme tam čokoládku, načo tam pchať iné dobroty, keď vieme, že je čokoholik?) Prebrala som sa v noci na kovový šramot, nejaké chrumkavé zvuky a na veľké prááásk, čo spôsobila klietka pri uzatváraní. Lenže!!! Po tom prááásk som počula ešte tlmené buch (pravdepodobne pád z trámu, na ktorom bola pasca položená - asi vplyvom šoku) a tak mi bolo jasné, že myš sa nechytila. Nepochopili sme, či je možné, že by stihla vytušiť nebezpečenstvo a utiecť pred zaklapnutím... Ja sa prikláňam k teórii, že čokinu ohrýzala zvonku. Báli sme sa, že už bude poučená, ako to funguje a sa nechytí. Ale...na druhý pokus sa zadarilo. :) Pasca zaklapla a my sme počuli len zúfalé pokusy o únik. Nadšení sme sa na ňu v noci pozreli a aby nám tam nešramotila a mohli sme spať, odniesla som ju do vane do kúpeľne.

Dobrý nápad! Narobila okolo seba strašný bordel. Bobky boli rozmetané aj mimo klietky. Dlho sa chudinka v klietke trápila nad svojím osudom. Chytila sa niekedy v noci a vonku sme sa vybrali až po obede. Keď už som ju mala chytenú, skúšala som zistiť, či žerie aj iné veci ako čoko. Kúštik jabĺčka odmietla, kúsky rohlíka tiež nepožrala celé...zato čoko, tá zmizla furt. :D Ani len hrozienko nechcela!!!
Premýšľali sme, kam s väzenkyňou. Kde ju vypustiť. Vzali sme nejaké veci, čo sa mali aj tak raz preniesť na druhú záhradu, vzali sme klietku s myškou (pribalila som aj pár čokomincí, že šak čo s nimi budem robiť, jesť ich už nebudem!) a šli sme.
Ja som mala v pláne ju vypustiť niekam v lese, nie pri domoch. Ale muž neviem z akého dôvodu navrhol, aby sme ju vypustili na záhrade. Na našej vlastnej záhrade. :D No, bolo mi to jedno, šak tam nebývame. Tak som do starej psej búdy vysypala všetky pochytiny, čo som jej nabalila, poslednýkrát ju vyfotila

Slobodienka moja.
a muž otvoril klietku. Chvíľku asi nemohla uveriť vlastným očkám (šak keď zle vidí sa jej ani nečudujem), ale napokon sa odhodlala a vytrielila vonku a rýchlo to šmykla za roh. Žiadne vďaky za život. :D :D
Nechali sme na záhrade vozík aj klietku a šli ďalej na prechádzku. 


Hore hlavou.

Pri ceste späť sme ich však vzali a doma som klietku namočila do octu s vodou a potom do jarovej vody. Pre istotu. Jednak na zneškodnenie bacilov a jednak na zneškodnenie nejakých pachových stôp: pozor, toto je pasca. :D
A ako sa tak klietka počas noci sušila, nás prebudil ráno znovu šramot...

utorok, 7. januára 2014

Od poslednej myšej story

sa toho udialo asi toľko, že 

minulú noc sme sa výborne vyspali. Myš kamsi utiekla. Asi načerpať nové sily, alebo našla obživu inde, alebo šla vrhnúť mladé. :D Netušíme.

Avšak dnes som zaznamenala jej návrat na naše poschodie. Šramot v rohu obývačky, kde smutne stojí pasca s oschnutým syrom (asi budem musieť už vymeniť :D) ma trochu znepokojil. Zase som bez muža - kto by likvidoval pascu? A keďže sa nechytila, znamená to, že sa zase nevyspím? A keď príde drahý, ta ani on? Minulý týždeň sme takmer každú noc boli hore a obrátili izbu hore nohami. Raz to vyzeralo nádejne. Ale malej myške stačí malá dierka. :D Nepodarilo sa nám prísť na to, kam sa schovala, ale odvtedy sme mali pokoj (až do dnešného dňa zjavne). Nanešťastie som prišla na to, že sa očividne presťahovala dolu k svokre, ktorá má z myší vcelku strach a vyhráža sa, že nám rozbombarduje novovybudované obydlie, aby ich vykynožila. :D Prišla som na to náhodou, keď som si brala veci z kuchynskej linky. Deravý sáčok so zvyškami cestovín ma najprv nechal chladnou. Veď som si dierku možno iba nevšimla pri presune s krabice do kuchyne. Ale keď som rozobrala utierky zakrývajúce marmelády robené pred vianocami (na ktoré som zabudla), zbadala som neodškriepiteľný dôkaz existencie myši a jej pobytu na prízemí!!! No, pomyslela som si vtedy, že najlepšie by bolo, keby sa k nám tá myš vrátila, aby bol pokoj v rodine. :D Ale po dnešnom šramote po tom netúžim. Ja rada v noci spím a už aj bez myších nájazdov mám problém so spánkom. 
Preštudovala som rady na nete...ultrazvukový plašič mnohí neodporúčajú, lepidlo aj mne príde trochu drsné (asi som ešte nedospela do takej fáze nenávisti voči myšiam), mačku nemáme (a aj tak niektoré bývajú voči myšiam chladné) a do pasce sa nechytá. Asi je nejaká bárs múdra. Budem ju musieť nejako prekabátiť. A skúsiť využiť skutočnosť, že síce bezvadne počuje, ale zle vidí....

Ak opustím tému myš a jej život s nami, tak máme novú pračku, ale bude treba opraviť spoj odtokovej hadice do trubky v stene, pretože po prvom pokusnom praní nám ostala mláčka pod pračkou. :) Možno z nás má ešte strach. :D Ešteže sme si to všimli!
A v kuchyni máme provizórne položenú kuchynskú dosku. Šli sme do obchodu, kde sme ju reklamovali z úplne iného dôvodu, zistili sme, že ju už majú hotovú (ktovie kedy by sa im uráčilo dať nám vedieť) a tak sme si ju pozreli, zistili, že ju zbrúsili a niečím natreli, takže je tmavšia a tak sme si vykomunikovali zľavu - teda manžel. Ja na handrkovanie nemám nerv. :)

A okrem toho premýšľam, že by som sa mohla pustiť do nejakých tvorivejších prác ako lakovanie dverí a zárubní. Ale nejako sa k ničomu neviem dokopať.
U Ajky som zbadala veselé kvetináče, tak mi napadá akurát obveseliť korkové podšálky, na ktorých je nalepená reklama - tuším na nejaký liek. Ale budem musieť niekde splašiť nejaké pekné servítky. A možno by som mohla začať premýšľať nad výrobou nejakých odolnejších nezávadných, milých, malých hračiek.

piatok, 3. januára 2014

Včera

sa u nás konala nedobrovoľná, ale zato spontánna akcia. Aká? Naháňačka. :D Príspevok bez fotky, lebo pri naháňačke nie je čas na zbytočnosti.
Bola som sama doma, ale s myškou v kuchyni (rozladilo ma, že už našla aj túto miestnosť!), tak aby som zahnala nudu, vyhlásila som hru kto z koho! Po zistení, že je v kuchyni som bola taká prekvapená, že hravo utiekla cez dieru v obývačke. Nastavila som tam síce pascu, ale ... tá je odvčera nedotknutá (ani syr jej nechutí??) a pri permanentne otvorených dverách nemá problém s prístupom do kuchyne, takže to skúsila znovu. Bola som však v obývačke a počula som jej ťapot na podlahe, tak som ju šla naháňať, nech si nemyslí, že je paňou našej kuchyne! :)
Nuž, nerada prehrávam ... ale vrtkejší vyhráva. A ja som sa trochu musela krotiť vo vrtkavosti (keď som telefonovala v medzipauze s mužom, ta mi vravel, aby som z toho neporodila :D), ale snažila som sa. 
"Lietali" sme po nedokončenej kuchyni z jedného konca na druhý. Myška hryzka mala výhodu - zmestila sa aj za kuchynskú linku a vďaka svojej veľkosti sa často stala "neviditeľnou". Našťastie nedokázala hrať mŕtveho chrobáka celú dobu a keď som sa priblížila k miestu, kde bola, praskli jej nervy a rozbehla sa, čím na seba upozornila.
Stavala som jej do cesty všelijaké nástrahy ako barikády, aby mala trochu obmedzený priestor pohybu, pretože možností na zaliezane mala príliš veľa: dosku, hokerlík, tašky, fľašu od vína i šampusu (ostalo po silvestri), krabice, ba som sa pokúšala využiť aj hrniec. Predsa len, spojená kuchyňa s obývačkou je na takú naháňačku príliš veľká a ak sa k tomu pridajú ešte neuzatvoriteľné dvere z kuchyne na chodbu, moja prehra je predurčená. :) Metlou sa ju naháňať nedalo. Izbu som opustiť nechcela a neviem zaklínadlo, ktoré by mi metlu privolalo. A keď si predstavím, že by som ju tou metlou trafila...furt mi príde ľúto jej myšieho života napriek tomu, že mi vadí jej prítomnosť v dome. (Mala som vymyslené, že keby sa chytila v noci do fľaše, ta v rámci vychádzok sadnem na vlak a odveziem sa niekam preč a tam ju vypustím. Asi som strelená, ale zabiť by som ju nemohla a klietku doma nemáme. :D Lenže, na salámku sa chytiť nedala a čokoládku som jej neponúkla.)
Občas som premýšľala, aké zvuky doliehajú o poschodie nižšie. Ale svokra buď nebola doma, alebo si zvyká na randál, lebo neprišla zisťovať, čo tak rámusím. :D
Raz som ju skoro chytila za chvostík. Ale trochu som sa nevymerala v tej rýchlosti a panike, čo keď ma uhryzne. :D
Skončilo to 1:0 pre myš. Podarilo sa jej opustiť kuchyňu a kdesi sa ukryť. Nemám potuchy kde. Na chodbe je príliš veľa dier a aj vchod do spálne, z ktorej je momentálne sklad a pracovná miestnosť a tiež je v nej kopec dier.
Dúfala som, že som tú myš aspoň trochu unavila. A ak nie ju, tak minimálne seba som! Ale omyl. V noci pred treťou ma zobudil šramot medzi papiermi. Začala som totiž upratovať izbu a nedokončila som to. Na zemi sa povaľovali papiere čakajúce na vyhodenie. Premýšľala som, či číta paragóny alebo čo. Napokon som zapla svetlo a pustila sa do ďalšieho upratovania. Spať by sa mi nedalo, keď furt striehnem na akýkoľvek šramot. Snažila som sa čo najviac vecí natrepať do štyroch malých šuflíkov, aby som sa zbavila konečne banánových krabíc, ktoré sú deravé a ktoré poskytujú veľa možností na schovku. Ale...zákon je zákon. A do malej skrinky sa zmestí iba málo vecí. Tak mi nejaké krabice ešte ostali.
Napokon ma to prestalo baviť a ľahla som zase do postele a nejako zaspala. Výsledok celej akcie bol ten, že sa mi snívalo, že myšky boli štyri a že okrem nich tam musí byť aj nejaký väčší tvor - usúdila som na základe neznámych bobkov. No...neviem či lepší sen ako predvčerom, keď som okrem myšky videla aj potkana. Bleeeeee. Ale každopádne...predstava viacerých myší sa mi nepáči. Zatiaľ žijem v naivite, že keď vidím len jednu myš, ta je len jedna. :D
Naivite zdar :) -snáď mi dlho vydrží. :D

Pekný večer prajeM.

streda, 1. januára 2014

Napriek tomu,

že nám začal nový rok, neviem, kde mám začať. Mám pocit, že som tu dlllho nenapísala ani čiarku. Jednoducho...nenašla som čas. :)
Skúsim aspoň veľmi stručne zhrnúť, čo sa u nás všetko udialo.

Zhruba týždeň pred Štedrým dňom sme sa začali z mužom vytešovať, že dokončíme kuchyňu. Teda...nie úplne (bude nám treba jednu skrinku zmenšiť a druhú upraviť), ale budeme mať normálnu pracovnú kuchynskú dosku s osadeným drezom a varnou doskou. Omyyyl. Dali sme si vyrezať diery na spomínané veci v nákupáku, kde sme dosku kúpili a v deň, keď nám mal plynár prísť namontovať varnú dosku sme pred jeho príchodom šli vyzdvihnúť niečo, čo sme tam rovno nechali. Pri značení, ako to majú vyrezať, nám na dosku narobili ryhy, o ktoré sme ozaj nestáli. Vskutku zlý sen. Nálada pokazená a myslela som, že plynár nám plynovú varnú dosku ani nenamontuje na nezloženú kuchynskú linku. Našťastie ho nebolo treba prehovárať. Muž si dal vysvetliť, ako to potom namontuje, keď bude doska znovu hotová, potom namontoval drez a tak kuchyňu využívame trochu provizórne a opatrne, aby nám voda nezatekala kade tade a zo sporáku olej neprskal kam nemá.
Nie, penetráciu a golovku nepoužívame pri varení. Ale vyvažujeme nimi varnú dosku. :D Vďaka "šikovným" chlapíkom privizórujeme. :)


Pozitívnejšie bolo to, že od 23.12. 2013 23.30 máme podlahu v obývačke, čím sme si rozšírili čisté priestory. Začíname tak stavebný prach vytláčať z nášho obydlia. Hurááááá, nech žije normálny prach. :) Ja si naň už nepamätám. :))

Vianoce sme slávili so švagrom a svokrou u nej doma, tzn. o poschodie nižšie. Avšak, vianočný stromček sme mali vlastný. Prosím pekne, toto je náš milý, malý pichliačik, ktorý - ako dúfame - bude s nami sláviť vianočnú dobu aj o rok, o dva, o tri, ... 


Stromček som dostala darom od muža. Síce nezabalený a predčasne...ale...baliť stromček? :D A zdobiť ho až po štedrovečernej večeri? Dovliekol ho až z Prahy, kde ho vyzdvihol od kamaráta, ktorý má statek a u ktorého si každoročne možno prísť vybrať a dokonca tuším i vlastnoručne vyťať stromček podľa vlastného výberu. Stromčeku som neskôr pridala ešte pár drevených ozdôb, čo som kúpila. Ale nie všetky, lebo niektoré boli trochu väčšie a na tohto liliputána by sa už nehodili. Budem každý rok pridávať. :) No a na krbe máme sadrový betlehem, ktorý sme dovliekli z domu. Mám ho už dlho predlho. Síce sme doma pri stromčeku mávali slamenný, na ktorý sa mi viaže viac spomienok, ale tento stával na poličke v mojej izbe a páči sa mi jeho jednoduchosť. :)

Moje cukrárske schopnosti sa zatiaľ neprejavili. Iba neschopnosti. Okrem škoricových klbiek, ktoré som už popisovala, som upiekla ešte oriešky, linecké a kokosové pusinky. Horelo mi to jedna radosť. :) Po spečených plechoch orieškov som zmenila plán a urobila som linecké z celej dávky, čo znamená 1,5 kg cesta. A bol to dobrý plán. Keby som ostala pri polovičnej dávke, neviem neviem, koľko by mi zvýšilo. Podarilo sa mi totiž zhruba každý druhý plech upiecť tak, aby sa dal rovno vyhodiť, prípadne tak, aby som ho s hanbou jedla iba ja kdesi v kútiku. :) No a kokosové pusinky...z troch plechov mi vyšiel dobre iba ten posledný. Možno preto, že som sa už ničím nerozptyľovala a striehla som na rúru. Dalo by sa povedať, že som skoro pred ňu dala stoličku a pozerala dovnútra. Oheň bol stíšený tuším na 125°C, tepša na najvyššom priečinku a Maja pred rúrou striehla na to, kedy bude koniec. :)
V piatok pred vianocami som urobila ešte karamelky, aby som mala drobné darčeky. Podľa tohto receptu som namiešala a podľa tohto zase varila. Dosť mi totiž pomohol fakt, že sa to varí cca 40 minút, kým to zhnedne. :D Inak by som sa načakala na stuhnutie asi do ďalších vianoc.
V pondelok 23.12 okrem kladenia podlahy som vyskúšala urobiť pralinky podľa Alis. Jedny kapučínové a druhé karamelové. Ani jedny nevyšli podľa mojich predstáv, ale obdarovaným chutilo a boli radi aj tomu, že sú ručne robené - ak sa to dozvedeli. Hoci nechápem, že im to nedošlo aj samým, lebo vôbec nevyzerali profesionálne. Asi len nikoho spočiatku nenapadlo, že by som bola tak bláznivá a robila ich sama, keď sa dajú kúpiť. :D Skúsila som aj čokoládové lanýže, ktoré boli jedna báseň. Akurát som si s nimi netrúfla pocestovať na Slovensko, takže z dovozu boli len pralinky a karamelky. :)
Z ďalších nepečených sladkostí som robila ešte rumové guľky, ktoré boli tak rumové, že som si dala len jednu. :)

No a ohľadne nekuchárskeho tvorenia ... 
Dokončila som slávnostne krabicu na nitky pre švagrinú. Starú pletenú krabicu, ktorú som tu už ukazovala som prestriekala farbou - jedna plechovka mi vyšla ledva ledva! - a vnútro som urobila z látky, pričom som šila vskutku minimálne :D - je to z jedného kusu, šité sú len tie rohové časti.



Vyrobila 2 použiteľné kachličky pod hrniec/čajník/kvetináč - tretia dopadla mizerne. Zabudla som totiž, že sa nalepuje len vrchná časť servítky, takže na prvú kachličku padla celá servítka a budem to musieť nejako prelakovať, pretože to nedrží. Musím povedať, že som však nespokojná s výrobkom dva v jednom. A to nie je iba kvôli mojej skleróze. Ostatné dve kachličky som už urobila správne, ale napriek tomu mám pocit, že lepidlo síce lepí, ale lak už nelakuje. :( No a použiť namiesto štetca kúsok hubky na riad je pre niekoho stará vec, ale u mňa to bolo skoro ako pochopenie gravitácie a som z toho nadšená. :)
25.12 (výhoda či nevýhoda oneskoreného ježiškovania) som dorobila synovcovi sluchové pexeso zo zápalkových škatuliek. Ale ťažké na uhádnutie pre 3,5 ročné chlapča. Našťastie som to nezalepila. Predvídavo som nechala možnosť doladenia podľa schopností. Dá sa tak odsypať, prisypať, vymeniť náplň. A keďže to boli krabičky, na jednu stranu muž nalepil rôzne obrázky (autíčko, autobus, bager, vlak, lietadlo, ... ), ktoré som stiahla z netu, aby sa to dalo hrať aj ako normálne pexeso. Obrázky sú čiernobiele, takže by si ich mohol aj vymaľovať. Ale zabudla som to rodičom navrhnúť. Ako aj som zabudla si dokončenú prácu ofotiť. :(

A už mi napadá len posledná vec (hoci ich zaujímavých bolo ešte veeeľa). Dorazilo ma zistenie, že počas našej neprítomnosti sa v našej izbe zabývala myš natoľko, že si trúfla aj na adventný kalendár. Poučenie do budúcnosti je okrem iného to, že vyberať treba každý deň. :D (Ja som dostala za úlohu zmenšiť náplne, pretože to vraj nie je potrebné dostať 6 čokomincí takto pred vianocami...a pod. :D ) Takže myšička maličká si vyliezla pekne po tráme, kde vyňuchala čižmičku so spomínanými čokomincami (perník a pendrek jej buď nešmakuje, alebo ho proste cez obal necíti), a pochutnala si na čokoládke. Čo ma však mrzí viac je to, že mi vyhrýzla dieru aj do ponožky. :( 

V podstate som na to prišla náhodou. Zistili sme totiž, že z jedného konca izby preniesla čokoládovú medailu, ktorú dostal manžel od kamarátky za výhru v badmintone, v podstate na druhý koniec, kde po medaile ostal iba mastný fľak, ako sa hovorí. V tomto prípade iba rozhryzený plastový sáčok a ČASŤ alobalu, v ktorom bola čoko zabalená. Takže od nášho príchodu každú noc viacmenej lovíme myš. Dnes ju chcem nalákať na kúštik salámy (hoci je očividne na sladké :D) v šikmej fľaši.

Možno sa zločinec vráti na miesto činu... :D
Nechcem žiadne pasce, lebo by sa mi priečilo plnú pascu likvidovať. Aj keď mi myš v izbe vadí, nedokážem ju zabiť. Je to také milé malé chlpatučké stvorenie s maličkými korálikovitými očkami, drobnými uškami a pacičkami... :D No proste, pavúka zabijem, len sa pri tom otrasiem hnusom, ale myš...to by nešlo. :)
Dúfam, že šikmá fľaša zaberie. (Hoci poprade by som bola najradšej, keby to bola myš uvedomelá a prestala nám liezť do miestností :D) Pred dvomi dňami fľaša stála normálne a mala som tú česť z postele pozorovať, ako sa myšičke slinky zbiehajú na čokoládku na jej dne, avšak, nevliezla dovnútra. Iba sa z trámu naťahovala dolu a....až sa mi dych zatajil, keď sa nejako šmykla a skoro spadla dolu. :D No smola.
A aby sme v tom tmavom rohu mali trošku svetlejšie, zavesila som na prázdny háčik slniečko od Zuzany. Ak mi naň siahne akákoľvek myš, podpísala si rozsudok smrti!!!

Prajem všetkým krásny, radostný rok 2014. Nech je plný pohodových chvíľ, príjemných očakávaní v blízkosti tých, ktorých máte radi.