sobota, 2. novembra 2013

LOV !

Je ráno, 7.07. Sobota. Po nie veľmi kvalitnej noci sa prebúdzam na nejaký šuchot. Tak je to pravda! Máme v dome niečo živé!! (Už v noci som počula, že čosi šuští. Máme síce v izbe na kope kopec tašiek, ale keďže sú tam dosť stabilne a bez pohybu, nešlo mi do hlavy, prečo by zrazu mali nejako šuchotať.) Som iba dúfala, že to nie je nejaký veľký pavúk, ktorý prepletaním ôsmich nôh na šušťavých taškách robí hluk. Avšak vzhľadom k tomu, že popri šuchote moje uši zachytili už aj zvuk hryzavý, či chrumkavý, bola som si skoro istá, že to pavúk nebude. Odľahlo mi. Nemala som záujem chytať pavúka. Brrr. 
Votrelec si nerobil žiadne starosti s tým, že som vstala z postele a chodím po izbe. Žiadny pud sebazáchovy? Nevadí. Nech si trčí v sáčku. Vedela som, v ktorom je. :) Zišla som dolu do obývačky a vravím mužovi: máme doma asi myš. Myslel si, že si robím vtipy.* Keď som sa vracala z kúpeľne (pre istotu som si odskočila, aby mi necvrklo do gatí, keby ma to niečo vydesilo :D) a brala so sebou plechovku na odchyt, asi mu už došlo, že sa mi nesníva a nevtipkujem. Plechovka mi bola na nič. Lovec (či lovkyňa?) si naďalej nerobil starosti. Tie som mala iba ja, že jak vliezol do tašky, či je niekde diera, ktorou utečie a pod. Tašku som však chytila a....šuchot prestal. Ale iba na chvíľku. Keď som vzala druhú tašku, šuchot začal zas. Tentokrát už splašený. Mám ho/ju! Bola v tej prvej taške. :D 
Tak som zišla dolu s celým tým balíkom, stále dúfajúc, že nikde nie je diera. Naháňať po dome malú myšku, to nie je len tak. Vybehli sme vonku na záhradu (manžel zvedavec, ktorý uveril, tiež) a tam mu vravím: dones foťák. Snáď sa podarí vyfotiť. Keď prišiel a nachystal sa na cvakanie, otvorila som tašku. A chudinka vyplašená myš sa z nej nevedela dostať. Ale keď už bola von, ufujazdila tak rýchlo, že manžel iba zahlásil, že asi ju neodfotil. :) Tak tu ju trochu vidieť:

Po tejto akcii sme premýšľali, ako sa k nám dostala. No ako! Dierami predsa. Medzi podlahami a priznanými trámami je miesta dosť a sadrokartónové steny s vatou vytvorili tiež pekné bludisko pre malé myšky. Horšie je, že keď sa k nám dostala myš, môže k nám prísť aj pavúk. A nie jeden. Bleeeeeeh! Vyhlásila som stav pohotovosti: musí sa to čo najskôr zalištovať a diery zapraviť. A bude treba kúpiť plechovú krabicu na sladkosti. Mužík nechápal, na čo mi bude...ale potom pochopil, že už mám vybraté a nemá cenu sa naťahovať o (ne)potrebnosti. :D
Asi to bol nerozum, kupovať sladkosti tak predčasne pred adventom, ale časť som nakúpila pre istotu, nech aspoň na prvé dni niečo mám. Zvyknem zabúdať a to by bolo dosť netradičné - rozvešať prázdne ponožky. :D Napokon, keksíky sa nepokazia. S takou nečakanou návštevou som však nerátala. No čo už. Lieskovooriešková Fidorka chutí nielen ľuďom. :)

* Pripomenulo mi to príhodu, keď som pred rokmi prišla z tábora a spala asi 20 hodín vkuse...tak ma ráno zobudil tiež nejaký šramot. V paneláku. Čosi mi zbesilo poletovalo po izbe. Zistila som, že cez ventilačku mi do miestnosti vletela lastovička. Chudinka, celá vyplašená. Snažila som sa ju chytiť. Dalo to však zabrať. Nakoniec zaletela za skriňu a ja som myslela, že už je koniec, že tam zhynie. Netuším ako, ale v spolupráci s ňou samou (určite nevedela, čo v tom strese robí), sa mi ju podarilo chytiť. Vyšla som teda z izby a idem za rodičmi: mám lastovičku. A ukazujem im zovretú ruku. Viete si predstaviť, jak na mňa pozerali... Mysleli si, že sa mi sníva, že mám úpal abo čo. Ale keď mi vykukla z hrste hlavička vtáčatka, uverili. :) Vyšli sme teda na balkón a vypustila som ju. Snáď z toho nemala doživotnú traumu. :)
Celkovo mám "šťastie" na záchranné akcie tohto typu. Šla som raz z paneláku preč. Dalo by sa povedať, že som sa aj ponáhľala na autobus, tak som letela dolu schodmi nečakajúc na výťah. Ibaže ma zdržal zas nejaký vták. Už si nepamätám, či to bol mladý holub, nejaký drozd alebo iný druh operenca...len to, že tam splašene lietal a plieskal o sklo. Tak som otvorila okno a naháňala ho, nech sa strafí. Alebo som ho chytala? To už si nepamätám. Jedno je isté...mala som ísť asi na veterinu. :D Zvieratká, to je moje.

4 komentáre:

  1. Myš vyleze po zdi a dostane se dovnitř oknem - bydlím na vesnici a tak vím dost. Každý podzim se začínají myšky stahovat do tepla. Však proto máme i kocoura, spodní byt je prázdný. Také už nemůžeme nechávat otevřené vchodové dveře. A jednou jsme myš chytali v obýváku, kam se dostala z terasy balkonovými dveřmi. Občas mi živou přinese i kocour:-) asi si myslí, že mám hlad a chce mě učit lovit. ahoj a hezký víkend. Zuzana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) No, je pravda, že včera sa dlho (nevedomky) vetralo v izbe, kde nik nebol. Takže ktovie. Som akurát zvedavá, či príde zas, keď už vie, kde sú dobroty. :D Keksíky som však pre istotu zavesila na háčik.
      Príjemnú nedeľu prajem.

      Odstrániť
  2. Jojo, začíná zima a myši se stěhují dovnitř:-))) Tuhle jsem šla na zahradu, hlavní dveře jsem nechala otevřené a najednou vidím myš, jak metelí po schodech nahoru a do dveří:-))
    Ale víc jak myši mi vadí hnusní pavouci a těch máme bohužel plný barák. Hlavně na verandě. Vymetu pavouky a za pár dní tam jsou ty potvory zas. A sedět na lavičce s pavoukem nad hlavou, to se prostě nedá:-((( Takže když chci na verandu, musim napřed odstranit pavouky, no je to fakt děs:-(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jo! Tak to chápem. Tiež neznášam pavúky. Ešte nemáme vymaľovanú schodiskovú chodbu a už sú na nej tri pozostatky. Nech mi milovníci odpustia, ale ja nestrpím pavúka, keď o ňom viem.

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)