štvrtok, 18. decembra 2014

Predstavujem vám

škoricové hviezdičky !!!


:D 
Pre porovnanie sa pozrite tu. :) No ale...napokon, škorica tam je, slnko je tiež hviezda a bielkový sneh mi pripomína snehové záveje pri západe slnka - nemám to také krásne biele ako Kateřina, a to mi ani neprihorelo. :)))
Celkovo tohtoročné pečenie sa nesie v znamení vyšších výťažkov jednotlivých pokusov. Síce Caro srdiečka mi trochu chytili, ale iba trošilinku. Som z nich zatiaľ sklamaná - samotné cesto nič moc.
Dúfam, že sa mi to podarí napraviť kávovou plnkou. Kávový likér síce nehodlám zháňať, snáď bude stačiť uvarená káva. Uvidíme. Našla som si viacero náplní, tak som zvedavá, ktorú vyberiem.
NO a vlastne mám v podstate napečené. Muž chcel tri druhy, tak ich má mať. :D Chcela som ešte perníčky a spekulky, ale...aj po vianociach sa môže piecť. :))) Nezbláznim sa.

Mám už nachystaný baliaci "papier", i pár darčekov kúpených. Mužovi som chcela ušiť obal na noťas, nakoľko ho má nový a veľmi rád ho nosí do práce v batohu s jedlom, ktoré nebalí poctivo. :) Ale nezvládam to v prítomnosti Kvetinky ani cez deň, ani v noci (často sa budí) a navyše si netrúfam to ušiť len tak od oka, bez prikladania počas šitia. Síce som tak narýchlo zmerala veľkosť, no nakreslené na látke sa mi to zdá príliš veľké, tak radšej počkám a pod strom mu zabalím všetky suroviny. ... možno si ho ušije sám. :D

U Moniky som našla roztomilé myšičky a keďže mám doma dosť škrupín a našla som aj pár lieskovcov, vyrobím si vlastné. Urobila som jeden prototyp a okamžite sa rozhodla, že ostatné si zjedoduším. :D Budú zmeny. Prikrývka nebude, iba vatová výstelka (nechce sa mi babrať s Herkulesom, vata dobre drží sama), chvostík bude v podstate predĺžená šnúrka na zavesenie zafarbená čajom a... doma mi asi veľa neostane. Budem musieť ísť nazbierať ďalšie oriešky. :) Snáď ich veveričky všeky nepojedli.

Joooj a zabudla som. Ajhľa, čo som našla začiatkom septembra na záhradke:
Aj som zabudla, že som nechala pokusný kríčok ružičkového kelu. Tak som ich prihodila do vývaru. :) Ej, ale sme sa najedli! :D

No a ešte pár kuchynských pokusov (už keď píšem, tak nech to spíšem všetko, kým mám čas). Robila som domáce rezance. Mužovi som do adventného kalendára v jeden deň dala papierik s nakreslenými rezancami s makom (má ich rád). Dlllho nad tým dumal, hľadal šifru. :) Totiž týždeň predtým som mu na papierik napísala Antibes a ani gúgl nevedel, čo to je. Teda, gúgl vedel, že je to mesto, ale ... to bolo všetko. Zle som asi videla, keď som videla, že sa tam koná Tour de France. Jedna etapa tam vedie, ale neviem, ako je možné, že som sa uspokojila, že to podľa gúgla vyrieši. Asi som mala fatamorgánu. Lebo sme to potom hľadali a ako som gúglila, tak som gúglila, nenašla som to hneď v prvom odkaze, ako som si myslela. :D :D Máme doma totiž stolnú hru Tour de France a keďže sa muž rád hrá, vedela som, že ho poteším. Ja sa síce nerada hrám, ale čo by som neurobila, keď viem, že ho to baví a poteší viac ako čokoláda. Už aj dráčik z Carcassone čaká na voľnú chvíľu a čo nevidieť k nemu pribudnú "domčeky" z Poštového kuriéra. No ale odbočila som.
Tu sú moje rezancové halušky. (Rezance sú v mojom poňatí skôr tenké do polievky a halušky sú zas pre iných ako bryndzové halušky.)
Robila som ich z hrubej a celozrnnej múky v pomere 1:1 (300g), 1 vajko a vody podľa potreby. (Skoro som jej dala priveľa.) Manžel si ani nevšimol, že sú nejaké zvláštne. Jednak tmavšie a jednak DOMÁCE!!! :D Vraj také ako z obchodu, keď som po dojedení vyzvedala, ako mu chutilo. :) Ale že také lepšie z obchodu. :D

No a včera som robila baklažánovošošovicovú pomazánku, bo som nevedela čo s baklažánom. Upiekla som ho v rúre, uvarila zelenú šošovicu so strúčikom cesnaku a majoránkou a saturejkou, a potom som to zmixovala s ďalším strúčikom cesnaku všetko dokopy a dochutila ešte s troškou saturejky, lyžicou horčice a soľou. Celkom fajné to bolo. A snáď nie len preto, že som navrch položila plátky údeného bravčového jazyka v aspiku. :D Len Kvetinka z toho jedla nemala veľkú radosť. :)))

Majte sa fajn. Neviem, či sa do vianoc ešte stihnem ozvať, tak prajem šťastné a veselé sviatkovanie. :)





štvrtok, 11. decembra 2014

Na poslednú chvíľu

skúsim šťastie.

U Jany je pekná giveaway. Pred vianocami ako vyšitá. 
A keby som aj nevyhrala (pravdepodobnosť výhry je nulová, nakoľko nevyhrávam :D), tak som sa aspoň pokochala v obchode NILA. Ceny sú tam mimo moje možnosti, ale kochanie je našťastie ešte furt zadarmo. :)))

pondelok, 1. decembra 2014

Advent

bez adventného venca som si kedysi nevedela predstaviť. Ale už si ho predstavovať nemusím. Nejako sa nám nepodarilo vytrepať do lesa našklbať pár vetvičiek. V sobotu som nazbierala iba nejaké šušky no a nedeľu sme prespali. :D Nevadí. Ak to nezvládnem do konca týždňa, tak...svet sa nezrúti a potočí ďalej aj bez nášho venca. Sviečky môžeme páliť postupne aj bez ihličia. ... no...ospravedlňujem sa a utešujem ako príde. :)
Ale zato adventný kalendár som mužovi minulý týždeň stihla pripraviť. Hoci s vypätím nervov a síl, lebo Kvetinka nie a nie pochopiť, že trochu pracujem a že v noci sa spí a nie budí každú chvíľu a dlho uspáva. A mala som na tvorbu len dva dni a jednu noc, keď muž nebol doma.
Predstava bola úplne iná ako to napokon skončilo.
Konečne som vyskúšala tlač na textil. Farbu som kupovala už skoro pred rokom. I s rydielkom do lina. V obchode som nezohnala pekné pečiatky. Vlastne žiadne som nevidela, iba cukrárske od Tchiba, ale dávať 180 peňazí za tri malinkaté pečiatky...neee. Do mesta sa mi nechcelo, tak som aspoň vyskúšala linorytectvo. Mužovi, ktorý dostal úlohu nájsť v pivnici kus lina, ktoré som si odkladala pre tú príležitosť a mi doniesol kus iného lina, som povedala, že mi napadlo potlačiť kus látky nejakým motívom a potom do toho zabaliť darček. Veď napokon, pravdu som povedala. Látka je pomaľovaná, darček zabalený. A on prekvapený. :D
Síce to lino ma nepotešilo, lebo tá nešťastná vzorka sťažovala viditeľnosť vyrytého. A tak som vzorkovala, až som našla konečnú verziu - po úvahe, že u mňa to lepšie nebude. :D

Skúšobné vzorky.

Pripomína mi to trochu vianočné gule. :)

A mixnuté.
Obdivujem brata, ktorý krásne vyryl veľa obrázkov ešte na ĽUŠke. Košický dóm sv. Alžbety si pamätám najviac.
Nuž a takto som to povešala.




Predstavovala som si to krajšie. Ale...jednak som si vešanie nechala na poslednú chvíľu, veď to bude predsa hračka. Nebola. A druhak...vešať v spálni sa natajňačku nedá. A tretiak...muž si dal náramne krátku vaňu. A štvrtak...Kvetinke sa moje poletovanie zo stoličky na zem a späť nejakovsky nepáčilo. Chcela sa hrať so mnou. :D
Ale muž bol prekvapený a úplne večer, keď som bola v kúpeľni pre zmenu ja, sa prišiel spýtať, či sa môže pozrieť, čo som tam povešala. Nechápavo som na neho pozerala, lebo medzičasom bol v izbe aspoň dvakrát so zapáleným svetlom a je to vidieť hneď od dverí. :))) To akože fakt nevidel? Alebo sa tomu snažil vyhnúť? Milé, či nemilé od neho. :D
No a dnes som začala piecť. Nadšená hlásim, že mi nezhorel ani jeden z troch plechov!!! :D Robila som marokánky. Našla som tieto tri recepty a chvíľku sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať všetky. Ale pohľad na Kvetinku ma z takýchto nezmyselných úvah rýchlo vyliečil. Tak som si vybrala recept od Lenky včelky a ...ako obvykle, nepostupovala podľa neho. :D Do mixéru som sypala, čo mi prišlo pod ruku. Hrsť opláchnutých sušených marhúľ, nejaké sušené slivky, brusnice, (ananás namiesto kandovaného ovocia som zabudla dať :D, rovnako ako aj hrozienka), potom 200g mandlí (na orechy som alergická...nemala by som asi žiadne, ale...keď treba, zakazujem si len vlašské, prípadne arašídy :D), slnečnicové semienka, trochu dyňových semienok... a trochu to pomixovala, bo sa mi nechcelo nič krájať. Nedalo mi však, odvážila som a malo to asi 650g. Tak som dovážila asi 80g špaldovej múky. Na ovsené vločky nedošlo. Chcela som ich pôvodne popražiť, ale mala som dojem, že to bude príliš veľa suchej hmoty. A ktovie...možno by chytili viac (ako minule) a chutilo by to hnusne. K múke a orieškovoovocnej zmesi som prisypala ešte sezam a priliala ohriatu zmes smotany, masla a cukru - od oka :D. Cukru sa mi po ochutnaní zdalo málo, tak som ešte dosypala. A zmes sa asi aj varila. Neviem, prečo je tam nevariť. V ostatných recepisoch sa mlieko s maslom varí. :-o
Nechala som to stáť a keď som utíšila Kvetinku, pustila som sa do tvorenia placiek. Najprv väčšie - asi ako dlaň, a šups do rúry. Tak na desať minút asi. A keď som plech vybrala, tak som premýšľala, čo pridať, aby to držalo pokope. :D No nepridala som nič, len vytvorila placky o niečo väčšie asi ako päťdesiat korunáčka. Po vychladnutí to jakš takš funguje. Uvidíme, keď to budem máčať v čoko. Myslíte, že môžem už teraz, abo radšej niekedy pred 24.12.? Myslím, že jesť sa budú dať. Nechutia síce ako svokrine...možno to bude tou absenciou kandizovaného ovocia. Len ich musím schovať a posnažiť sa nechváliť, že už je dačo napečené. :D To by dopadlo...ochutnávalo by sa, až by nebolo. :))) Premýšľam iba, kde to uskladniť, aby sa to nepokazilo. Plechová krabica je základ! Po minuloročnej myšej návšteve.

Tak...myslím, že sa lúčim. Zas na nejaký čas. Budem ďalej vyberať, čo upiecť, dumať nad darmi a snáď aj nejaký vyrobím a niečo upečiem (vraj stačí tri druhy! ehm).

Apropo...z kuchárky Evy Francovej sme skúšali kaleráb po maďarsky. Dobrá to vec. Len človek rýchlo vyhladol. :D V stručnosti: kaleráb na plátky dusený v zeleninovom vývare s trochou paradajkového pretlaku a strúhaným zemiakom. Ten zemiak mi tam náramne chutil. Asi preto, že aj na zemiak som alergická? Tak si užívam zakaždým, keď ho mám. :)))
No a musím sa ešte pochváliť jedným kulinárskym dielom - v nedeľu sa mi podaril náramne dobrý prívarok zo zelenej fazuľky (z vlastnej záhradky!!!). Len som si jedlo neveľmi vychutnávala, bo Kvetinku čosi trápilo a celý čas prekričala. Asi budem mať z toho vredy, jak furt do seba jedlo hádžem. :) Fotky nie sú, jeme rýchlo. :D

Majte sa pokojne. Neupratujte veľa, ani my nebudeme. :D Abo už máte upratané? V tom prípade aj my - z minulého roka. :D