nedeľa, 26. októbra 2014

Pokusné pečenie

zo zvyšných bielkov (ešte z februára - márnosť šedivá, čo som vypekala? :-o) nedopadlo dobre.

Vďaka Ajkiným odkazom pod minulým príspevkom som si našla na internete recept na pusinky s ovsenými vločkami. Reku, paráda, skúsim niečo nové. Bielka v mrazáku strašili už od februára, takže recept sa zdal byť veľmi vhodný - kokosové sú také vianočné a do vianoc by ešte nevydržali. :)
No ale čo ja, znalec kuchynský. A alergik k tomu. V recepise som orechy nahradila ďalšími vločkami, lebo som sa predsa niekde dočítala, že opražené vločky chutia po orechoch. :) Tým však moje trampoty neskončili.
Zabudla som si pred prípravou prečítať, že sa majú pražiť na troche oleja. Tak som prvú časť pražila bez oleja. (Rozdelila som si to, keďže Marcela z blogu Pradobroty písala, že zmesi vločiek a orechov bolo na panvici pre 3 bielka dosť a šlo to pomaly. A ja som mala bielok 5!) Ale to bolo asi jedno, lebo 5 lyžíc na druhú váčku bolo aj tak žalostne primálo. Olej sa kamsi zapotrošil. :-o No nič to. Nechala som vločky vločkami a venovala sa Kvetinke, ktorá pečeniu ešte asi nerozumie a nedala si vysvetliť, že by mi to prihorelo a musím to dokončiť. (Ako budem prevádzkovať vianočné pečenie??? To si asi bude muž musieť vziať voľno. :D Alebo budem ťahať nočné.) Napokon, aj tak to muselo vychladnúť. Len škoda, že chuť po orieškoch bola asi ešte pred dverami. Zato chuť po spálenine sa na panvičku vkrádala pomaly ale isto.
Druhý problém bol v bielkach. Bolo ich 5. A ktovie ako dlho by ich bolo treba šľahať do tuha. Viem asi zhruba popamäti, ako vyzerá tuhý sneh (nie je všetko tuhé, čo sa nehýbe), ale...môže byť problém v tom, že neviem odhadnúť, kedy pridať rýchlosť? Alebo je problém v tom, že maximálny počet bielkov je 4. :D Budem sa tváriť, že B je správna možnosť a nie je chyba vo mne. Sneh extra tuhý nebol, ale hlavne že držal pokope. Tak som pridala cukor, čím pekne spľasol, ale zase vytvoril krásne lesklý efekt a môj kúštik estetického cítenia bol chvíľku spokojný. :))) Potom som tam primiešala vločky, vytvorila kôpky a strčila do rúry. Nech sa pečú. A piekla som ich tak dlho, ako bolo uvedené, lebo bez tak neviem rozoznať, kedy to hotové je abo to mám ešte chvilinku nechať. (A ako sa poznám, z chvíľočky by bola chvíľa a pusinkám by bol koniec.) Po vytiahnutí jedného plechu som tam strčila hneď druhý a nedočkavo sa vrhla na skúšobnú vzorku. Ledva stihla trochu vychladnúť. Inak by som až do zajtra nemala chuť na nič alebo i na všetko, lebo by som nič necítila.
Fotogenickejší druhý plech
Po upečení a ochutnaní. :)
Som na vine, že to nebolo nič extra??? :)))

Suma sumárum: za mňa nula bodov, ostanem verná kokoskám, prípadne to bude chieť nejakú obmenu -prídavok čohosi fajnového. Hrozienka? ORIEŠKY?? :D
Už som len zvedavá, čo na to muž. No mohla by som sa staviť, že on bude rád, že má čo maškrtiť a sťažovať si veľmi nebude. :D Ak áno, KTO to všetko zje???

Majte sa pekne!

štvrtok, 23. októbra 2014

Oneskorený príspevok

najmä o výčinoch v kuchyni.

Už dávnejšie sme sa s mužom vybrali na zadnú záhradu po tom, ako som mu povedala, že na stromoch visia dáke jablká.
I sme nazbierali malú prepravku takýchto zelenočiernych jabĺčiek:

Na nete som zistila, že je to asi nejaká sadzovitosť, ale že jablká sa dajú jesť, len je lepšie ich upiecť.
Tak som ich vydrhla pod vodou, pre istotu ešte ošúpala a uvarila nutelu z jabĺk. NEviem prečo sa to volá nutela, ale tak sa volá recept, ktorý mám v maminej kuchárskej knižke a som si naň spomenula, že kedysi dááávno ho mamka robila a bol mňam, mňam. :) No a keď treba jablká tepelne spracovať, tak mi to prišlo náramne vhod.
Pustila som sa teda do recepisu a...už aby sme dojedli z chladničky ten "duošit" - mužovo pomenovanie pre všetky nátierky podobajúce sa Nutelle. :D Aby sme mohli okoštovať. No v rámci váhových úspor to ide pomaly. :D Ale ja som trpezlivá.

Ak sa dielo vydarilo, bude ho mať aj niekto pod stromčekom. Nuž, a keby mal niekto prebytok jabĺk a chcel vyskúšať, pridávam recepis:
Nutela z jabĺk:
2kg jabĺk, 2-3dcl vody rozvariť na pyré. Ja som si pomohla a jablká nasekala v mixéri. Potom pridať 0,5kg cukru (dala som len nejakých cca 350g - došiel jeden sáčok cukru; a pred dokončením mi to prišlo ok, som zvedavá, aké to bude po otvorení), 1 vanilkový cukor (dala som asi 3/4 vanilkového lusku), 10dkg kakaa (dala som o niečo menej, lebo časť jabĺk a štvrťka lusku šlo do kastrólika s fruktózou a bude DIA darček :D) a 5dkg čokolády na varenie. Povarila som to chvíľu a rozmixovala, naplnila poháre a dala sterilizovať na 20 minút.
Zo zvyšku jabĺk som ešte upiekla štrúdľu. Našla som niekde na nete recept, že sa môže potierať vajcom, olejom alebo vodou a posypať cukrom. Vybrala som si olej a vytvorila sa mi na povrchu z toho cukru krásne chrumkavá kôrka. Mňam. Je pravda, že som na pár minút pustila gril. Ale neviem, či to malo nejaký efekt.

Nedávno nám po okne liezol slimák. Musel totálne zablúdiť, pretože bývame na prvom poschodí a pod nami nie je hlina, ale dlaždičky. A nebol sám. Na kvetináči bol ďalší. Slimák na okne mi však prišiel divnejší. :D

A ešte jedna trochu vtipná historka. Objednávame si občas zeleninu a ovocie od nejakých farmárov. Riešili sme doma, že by sme objednali viac paradajok a urobili kečup. A tak muž konal. A ja som sa pri preberaní debničky divila, čo máme tak veľa papriky. Muž zahlásil, že si neuvedomil, že nemajú paradajky, takže neurobím paprikovoparadajkovú pomazánku ako minulý rok. Som už len potom nesmelo pípla, že tá sa beztak robí z kápie. (Ale biela by asi až tak nevadila, iba by pomazánka nebola červená a chutila by inak. :D) No tak som sa dala do premýšľania, čo s toľkým množstvom papriky a na druhý deň som sa pustila do varenia zeleninovej zmesi na hrianky. Inšpirovala som sa už neviem kde, tak mi prosím prepáčte, ak sa niekto v pomazánke našiel. :)
Zdá sa, že hustota bude fajná! Pri preklopení sa to nelialo. :)
Pomazánka na hrianky:
9 veľkých paprík, 3 paradajky (viac som nemala :D), 1 cuketa, 2 veľké mrkvy, 2 veľké cibule, 2 veľké strúčiky cesnaku (jak u paradajok :D), pol hrnčeka oleja a octu (taký malý detský, nedokopala som sa k zisteniu objemu), 500g paradajkového pretlaku, soľ, cukor, peper, škorica, 3ks klinčeku, 1ks čili.
Všetku zeleninu som pomixovala v mixéri a dala na sporák. Nechala variť najprv samotné, potom som pridala ostatné ingrediencie. A varila, varila, ... varila myšička kašičku. Až do zblbnutia, kým to nezhustlo. Resp, kým ma to neprestalo baviť. Po naplnení malých fľaštičiek (pôvodne tam bolo 180g mäsovej zmesi - 8ks + 1ks ešte menšia 125g z detskej výživy) som to ešte varila 20 minút vo vode a šupla pod deku. Tiež sme ešte neokoštovali. :-o
A pár paprík som nechala na víkend a uvarili sme si plnenú papriku. Síce naše predstavy o tomto recepte sa značne rozchádzali, ale stála som za sporákom ja, tak som si varila podľa seba (vlastne podľa maminej kuchárskej knižky - už by som si mala vymyslieť skratku, nech to nemusím furt rozpisovať :D trebárs MKK hahaha).
Na záver vám posielam cviklový pozdrav a tip na správne nosenie háčkovky. Majte sa pekne.




PS: babrala som sa aj trochu so strojom - mužovi som robila kostým na jednu akciu. Keby ste ho videli, zaúpeli by ste od hrôzy, ale ... ja nie som skúsená šička a navyše to bolo vskutku o 5 minút 12 pred jeho odchodom...už len vymyslieť to bolo nad moje časové možnosti. :D

pondelok, 20. októbra 2014

POMOC !!!

Stalo sa (a furt sa deje) kopec zaujímavých vecí v našej domácnosti, o ktorých možno niekedy ešte napíšem (ale momentálne písať nestíham nič a ešte to možno potrvá nejaký ten čas...hoci škoda, lebo postupne zabúdam, čo sa všetko udialo).
Ale jedno ma máta!

Nedávno sa muž postavil na váhu.
A ja som sa asi predvčerom pýtala, aké koláčiky by som mala napiecť na vianoce (už aby som začala...popri Kvetinke to bude s mojím pečením dosť o hubu a pripekať sa mi bude ešte viac ako pred rokom :D).

Aký je záver?
Vraj stačí málo (jak málo? ja rada sladké!) a môžu byť nejaké diétne.

Ach, ja biedna. :D Tož aby som začala zhľadúvať recepisy. :D