sobota 19. septembra 2015

Huráááá

Spočiatku som nemyslela, že to bude trvať tak dlho a po čase som si začala myslieť, že to ostane ležať v skrini už nafurt. Ale podarilo sa a ja mám radosť. Že som to dokončila. A že sa mi to aj celkom páči. A čo? Nuž...až sa hanbím priznať. Ale to mystery šitíčko. :D

A moje celkové dojmy? Nemyslím, že by Světluška bola najväčší patla skupiny, ako nám písala v poslednom maili. :)))

Kto sa vydesil toho, že má všetky obdĺžniky hore a Slávka nie???
JA!
(Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som zistila, že som trdlo a že to mám dobre :D)

Kto si zničil (žehlením) gombičky v patchworkovej časti  A ešte k tomu zrovna na prednej strane?
JA!

Kto dal zaväzovaciu stužku (lebo s nejakým iným zapínaním sa mu nechcelo babrať, hoci si ho namyslel) príliš tenkú a teda sa rýchlo roztrhne?
JA!

Kto si to zle vymeral a tá vyšívaná kvetina teda dáva zlý dojem, akoby tam ani nemala byť?
JA!

A kto ani po x-tom začínaní a ukončovaní neprišiel na to, ako začať a ukončiť zahradnícky/záhradkový/smykovací steh tak, aby to vyzeralo jednoliato?
JA!

Ale čo tam po tom! Hlavne, že mám hotovo a manželovi sa to páči. Síce to nebudem môcť veľmi používať, lebo pochybujem, že by sa to nedostalo do dcériných rúk a to by nedobre dopadlo...ale ak sa k nám nenasťahujú mole, nejaký čas to vydrží v skrini, prípadne to bude zúfalý darček pre niekoho na poslednú chvíľu. :D (Ale to asi ťažko, k druhému podobnému výkonu sa nedokopem. :D)

Majte sa pekne a tešte sa so mnou. :)








pondelok 20. apríla 2015

Prekvapko

kvetinové.

Som našla v kúpeľni. Orchidea, ktorá po spadnutí stratila asi tri kvety (horko som zaplakala :( ), už zase odkvitá, a tak som šla utrhnúť tie uvädnuté kvety. A zistila som, že už vyháňa ďalšiu stonku. Juch! Bude kvitnúť? Juch. Krásne bezúdržbová rastlina to je. Mala osm trochu strach ju presťahovať do kúpeľne, kde máme také zrnité sklo. Ale asi jej také svetlo stačí a hovie si v dostatku vlhkosti. :)

No a aby som dala aspoň nejakú fotku kvetín, keď už o píšem o kvete, ktorý ešte nevykvitol, pridávam aspoň moje stužkovanie v rámci mysteriózneho šitia.


Konečne som sa k tomu dokopala. Už sa začalo kompletovať a ja som zas oneskorenec, ale aspoň som zvládla tento krok. A som rada, že som si to skúsila. Síce mi tie kvetinky nepripadajú veľmi ako ružičky, ale...zdiaľky to dáva kvetinový dojem. :))) Světluška dala pekný návod, niečo som skúšala aj gúgliť, ale v rýchlosti som našla len toto, odkiaľ som zas skúsila stužkové stonky - nevedela som, čo s tou kruhovou ozdobou, tak som plietla piate cez deviate. :D 

No a aspoň jeden recepis-nerecepis. Kedysi dávno som vygúglila tento kohútí zob a chcela som ho skúsiť. Došlo naň. Konečne. Aleeee...také obmeny som urobila, že ho budem musieť skúsiť znova. :D Maslo som dala cca pol na pol s olejom, kokos ani slnečnicu som nedala, múku si už nepamätám. Dala som však posekané pšeničné vločky (je možné, že namiesto tej múky :D), posekané datle s figami. A ani cukor som nedala a s medom som váhala natoľko, že som ním až natierala placičky pred pečením. :D Takže, suma sumárum: je to úplne iný recept, ale manžel bol náramne spokojný. :)

utorok 31. marca 2015

Konečne došlo

na pekárenský príspevok.

Ako som minule písala, prišla k nám teta Eta a tak máme doma pekáreň na chlieb. A že v nej už vznikli skvosty. :D Ale pekne po poriadku.
Pekáreň sme si zaobstarali kvôli tomu, že sme v poslednom čase dosť piekli vlastný chlieb a mne (resp. mužovi) to malo ušetriť nejaký čas, zbytočné starosti a hlavne kožu na rukách. Jedna z možností používania bola nechať ju najmä hniesť a kysnúť a konečné dokysnutie plus pečenie by sa konalo už v rúre. Ale hneď prvý pokus dopadol tak, že sa mi do toho ešte nechcelo. :D Hoci...zatiaľ máme tak 50% úspechov v pečení.
Prvý pokus:
Muž dal príliš veľa droždia, takže to nestihlo ani dokysnúť a už to liezlo von. :D Tak sme si vyskúšali, aké to je: nechať vykysnúť a potom piecť v rúre. Hrozné! Umývať potom toľko vecí od lepkavého cesta!!! :D Cesto sme strčili do formy na srnčí chrbát, lebo bolo dosť roztekavé, ale...po chvíli ho muž vyklopil len tak na plech, lebo rástlo, rástlo, až prerástlo formu a začalo sa vylievať. :D
Druhý pokus:
Muž sa jal piecť opravný chlieb. Pekne si nachystal ingrediencie a šup s nádobou do pekárne. Ale ouha! Poplietol sa a namiesto pečiaceho programu pre ten konkrétny chlieb dal program PEČENIE, ktorý si zapamätal z úvodného formuvypekacieho zoznamovania sa po rozbalení. Takže milí moji, suroviny sa rovno piekli. Ako vravel, tak cca 10 minút. A výsledok? Extra špeciálny chlieb. :D Ale zjedli sme ho statočne a tuším nedojedené zbytky (šli sme preč) sme strčili do mrazáku, že bude na opekanie kociek do hrachovky.
Pár vydarených :D na ukážku:


Tretí pokus:
Bol tuším môj. A celkom vyšiel. (Po tých dvoch nezdaroch sa nemusíte diviť. :D) Bonus bol, keď som "objavila Ameriku" - zistila som, že v kuchárskej knižke s chlebmi, ktorú sme dostali spolu s pekárňou sú pri receptoch iné čísla programov ako na samotnom prístroji. Muž mi to tvrdil už skôr, ale ja som ho zle pochopila. :D
Ďalšie pokusy:
Vychádzajú tak pol na pol. Cesto nám kysne, kysne a potom spadne. To sa nám stáva najčastejšie. Vyskúšali sme rôzne chleby z receptára a myslím, že ešte potrvá, kým vyskúšame všetky, bo muž sa rozhodol, že bude piecť ten jeden jediný, kým ho nedoladí tak, aby vyšiel ako má. Držím mu palce - všetky, čo mám, bo...máme veľký problém. Ťažko piecť podľa receptu, keď nemáme múky uvedené v recepte (a váženie droždia nám sabotuje váha s odchýlkou plus mínus 10g :D). Manžel sa totiž chytil toho, že biela múka nezdravá (ja som zas kdesi čítala novinku, že veľa vlákniny škodí :D), a gúglil a gúglil, až dogúglil a jedného pekného dňa som preberala 30 kilový balík.
Objednal samé delikatesy ako: špaldová, špaldová hrubá, pšeničná celozrnná, pšeničná celozrnná 100% graham, žitná celozrnná. Tej žitnej symbolicky kilo, z ostatných oveľa viac.

Pekne vidieť, že od hladkej svetlej to má ozaj ďaleko.



A aby mu to vyšlo s dopravou zadara, doobjednal rôzne kaše: pohánkovú, ovsenú, viaczrnnú, ryžovú, pšenovú. (Tie krabicové sú obvykle v kombinácii s kukuricou - myslím, že len pohánka je sama.)




Kvetinke. Ale tá ich momentálne odmieta. No asi to nebude kašami, lebo odmieta všetko. Neviem, či sa chystá žiť z prány abo čo!
No a ešte sme v balíku našli (teda - ja, bo muž vedel, čo objednal, takže sa veľmi nedivil)

extra špeciálnu hrachovú polievku do hrnčeka - s morskými riasami. Už sme ochutnali. A...asi nie sme nároční, bo chýbala nám tá glutamátová typická chuť. A aj chuť hrášku. :D No a potom tam bolo ešte:

rakytníkové mydielko (ten dr. Mýval sa mi páči :)) a nejaké šproty v konzerve...a to je snáď všetko.
Takže tak pekársky to poňal muž.

A aby som pridala aj pár úspechov...upiekla som dva celkom vydarené koláče.
Prvý:
Iný jablkový koláč - z MKK
Pôvodný recept je: 1/2 kg prášk. cukru zmiešať s 3 vajíčkami, pridať pol kila postrúhaných jabĺk a 40 dkg múky - krupicovej, plus prášok do pečiva. Dať na vymastený a múkou vysypaný plech. Piecť asi hodinu. Poleva čokoládová abo citrónová.
Moje zmeny: 300g cukru vyšľahané s vajciami (kto by to miešal ručne :D), pridané neznáme množstvo postrúhaných jabĺk, ale cez pol kila a...trochu takej múky, trochu takej... :D podávala som nejaké zbytky a už si nepamätám aké. No asi tam bola polohrubá, hrubá, nejaká celozrnná i špaldová a potom ešte pohánkové vločky jeden malý balíček (chcela som sa ich zbaviť, aby mi ich nezožrali mole), no a to som určite prekročila rámec gramáže a ešte som pridala strúhaný kokos, ktorý sa mi tiež presúšal v skrinke a nie a nie ho dojesť. :D Celkom sa divím, že ten koláč sa dal jesť. Piekla som ho na plechu na papieri v horkovzdušnej rúre hodinu pri 160°C. Po upečení som ho potrela jahodovou marmeládou a poliala polevou z kakaa a Hery (lebo Hera je pečenie :D).
Pohánkové vločky boli trochu tvrdšie, ale...keby som vedela ako, upiekla by som zas. :D No absencia pomeru múk odkazuje, že ďalší koláč bude úplne iný.

Druhý
celkom vydarený recept bol tento. Piekla som ho v pekáči na papieri a pozor! zabudla som olej. :D Jednoducho som ho prehliadla. :D Zistila som to až na druhý deň. Okrem tohto "detailu" som urobila len dve zmeny. Prvou bolo menej makovej hmoty. Taký (s)prostý dôvod bol - mala som len hrnček maku, ktorý bolo treba zjesť, aby nezhorkol. No i tak sa mi zdalo, že to stačilo. Na tom pekáči som to mala celkom pekne pokryté. Keby bolo málo, mala som pripravený slivkový kompót, ale nepoužila som. No a druhá zmena...mrveničku sa mi nechcelo odmeriavať, ta len tak od oka. Ale to nie je asi nič mimoriadne. Ten olej ma však dosť zaskočil. Možno by bol koláč lepší, ale...nám chutil aj taký, bezolejnatý. Hlavne mužovi, bo ten mak ozaj môôôže. :)

Nuž, a čo by som ešte aspoň v skratke pridala. Snáď len to, že to dnešné počasie ma vydesilo. Zrovna včera som sa tešila nad naším políčkom, že tam čosi raší (v pravidelných rozostupoch...to ozaj nebude plevel, ten nie je taký ukáznený) a že prízemné mrazíky neodradili rebarboru. A dnes taká smršť. Tak ak toto rebarboruška prežije, budem rada. A ešte som zasiala jedlú chryzantému a mizunu (do truhlíku do skleníka) a do toaleťákových roliek som si nasiala aj paradajky, uhorky, cuketu, pór, šruchu a ružičkový kel.  Možno som si mala začať predpestovávať priesady skôr, ale...nebol čas. A s hrôzou som zistila, že dačo mi požralo macešky - jedného vinníka som našla: slimejš odporný. :( Kurník šopa, bodaj by pomrzli! (Tí slimáci!!!)

sobota 14. marca 2015

Zavarená hlava

alias Krok č. 6

alebo

Dôvera


Neviem sa rozhodnúť medzi názvami dnešného príspevku. :D

Hlavu mám rozhodne zavarenú. Z premýšľania ako na vec. Jedná sa o krok číslo 6 v mysterióznom šití u Světlušky. A dôvera? Nuž, Světluška verila mne, že to zvládnem a ja (neveriaci Tomáš) som uverila jej slovám, že nám látky napovedia.
Vzhľadom k zdôrazňovaniu, aby ozdobičky z kroku 3 boli samostatne našívané, som si myslela, že sa bude asi strihať...ale že dôjde k patchworku !!! to sa mi nesnívalo ani v najhoršom sne. :D
Najprv som Světluške "vynadala", čo to na mňa našila za búdu, potom som sa zase začítala (aspoň trikrát) do mailu a zamyslela (dôležitý to krok!!), poslala muža s Kvetinkou na nákup (zobudila sa práve vo chvíli, keď som chcela začať šiť!) a nechala sa viesť. :D Látka ma pekne viedla, i zviedla. :D Nie je to síce úplne na milimeter presné. Ale...keď si pozriete fotku polotovaru, uvidíte, ako "presne" som si to namerala. Premeriavala som to veľakrát. :))) Samotné šitie nejako šlo, síce presnosť je u susedov, ale ... ostane to doma. :D Že neviem rovno šiť, som vedela.

Možno dám aj detail, keď bude lepšie svetlo. Ale fotiť v noci...nemá veľkú cenu.
Našťastie som sa so svojimi gombíkmi zmestila pod klasickú patku bez nadávania, tak som spokojná. Ale bolo to tesne - tesne, najtesnejšie!!! Akurát som sa nevedela rozhodnúť čo s okrajovými gombičkami. Našívané boli nepravidelne a po vystrihnutí som mala zrazu novú možnosť, ako ich farebne zoradiť. Napokon som sa rozhodla pre pôvodnú variantu, aj keď muž radil inak.
Inak. Doplnková látka je vystrihnutý kus starej plachty ofarbený zeleným čajom. Máme ho kilá, tak mi napadlo, že skúsim, či sa mi to nehodí.
Zelený vs. čierny
Robila som jednu plachietku zeleným a jednu čiernym. Zelená sa mi ku gombičkám hodila viac.
Keď som zháňala filc a dolaďovaciu látku číslo jedna, bola som natoľko naivná, že som sa do obchodu vybrala bez pôvodnej látky. Veď...predsa budú mať ešte ten istý tovar. :D Trdlo som bola. Nemali. Ani len jednu z tých, čo som tam kupovala. Tak som odišla bez látok a prvú dolaďovaciu som použila tú bodkovanú (aj keď som najprv nechcela) a druhú som skúsila zafarbiť. Mala som ešte jednu, kvetinkovú, čo by sa farebne hodila, ale...bála som sa, že to bude totálne preplácané, keď tu gombička, tam krajka, tam kvetina, ... a ktovie čo ešte Světluška vymyslí.

No a zabudnutý krok č. 5, na ktorý som v tom úžase a zhone (že keď teraz nie, tak nikdy), celkom zabudla.

Krajku som naň našívať nechcela, s filcom som pokúšať osud nechcela, tak som skombinovala čajovú látku s gombíkovým pásikom. A pre istotu som párala. Ale nie mojou vinou. Došla mi spodná niť v strede pásika a mala som dojem, že by to bolo hrozne vidieť na takom malom kúsku, tak som sa rozhodla pre páranie. A znova som si potvrdila, že rovné šitie nie je moja silná stránka. :))) Mala by som sa preorientovať na závesy, obliečky, a pod., nech si to natrénujem. Už mi len ostáva dúfať, že ten kus do celej skladačky nie je príliš malý. Že som to pochopila správne. Ale v podstate, čo sa stresujem. Ten PW kus bude asi tiež trochu mimo. :D

Tak a mám hotovo. Dúfam, že som neignorovala už žiadny krok.
Škoda, že nepíšem počas šitia. Mala som toľko otázok na skúsené šičky, no teraz, keď už sedím za pc, si neviem spomenúť na žiadnu. :( Hlava deravá.
Majte sa pekne. Idem rýchlo spať!

pondelok 9. marca 2015

Pôvodne

to malo byť z pekárenského prostredia ... ale ... jaro je už skoro tu a mňa - ako obvykle, zas pochytilo záhradníčenie. :D

Rozšírili sme si políčko (samozrejme, s povolením), pretože muž vyhlásil, že sa tam nezmestím. Potrebovala som iba 2 metre štvorcové, ktoré sme mali aj bez rozšírenia. Ale vraj, aby som mala dobrý prístup. No...tak mám viac a... aj tak sa nezmestím (ale aspoň máme viac slnečného miesta). Veľmi som to totiž nevymeriavala...a zrazu (!!!) nemám miesto na medvedí cesnak (zoženiem ho vôbec???) aj červenú repu. Muž totiž chce skúsiť ešte hrozno!
No a tak som v sobotu likvidovala zbytky trávnika, ktorý sme zdevastovali pri rekonštrukcii a možno sme si zasemenili vypleté miesto burinou, ak kompostér nepracuje správne. :D Ale čo na tom? Beztak som zmierená s plienením našej úrody slimákmi. :( :D
V každom prípade hneď na druhý deň som sa vrhla do siatia a aj sadenia. Ligurček som kúpila už hotový. Snáď presadenie prežije. Zatváril sa po vysadení náramne smutne.
No a čo všetko tam už máme? Jarnú cibuľku, ranú karotku, špenát, šalát (kurník, asi by som mu mala urobiť dáke ubytovanie z fólie!), redkvičky, petržlen, kôpor (nepredpokladám však, že vyrastie. Zakaždým vyrástol rovno do kvetu. :( )
No...a dnes som zasiala hrášok, ktorému som urobila mini skleník. Prikryla som ho zaváraninovými fľašami. Uvidíme. Krstný ma normálne rozrušil, že som siala priskoro. Pravdu má, ale mne nedošlo, že keď na obale píšu marec, tak mám čakať až na druhú polku, či koniec. :D Mala som čas, mala som chuť, a hlavne... mala som potrebu!!!
Ligurček (libeček se mi líbi víc :D) sa aj dnes tváril hrozne smutne. Myslím, že mu je zima.
O ostatné semienka sa nebojím. V balíčku je ich viac než dosť, takže môžem siať aj na konci marca, ak uvidím, že nič z toho. Beztak ich treba spotrebovať do nejakého dátumu. Pre mňa je momentálne hlavné to, že som sa odreagovala. A ako furt som plná nadšenia. :D S vedomím, že slimáci budú mať hody. Ak to všetko nepomrzne. :D :D :D
Nuže tak dajak. Zase záhradníčim ako kozel. :D Dokumentačné fotky nemám. Ak niečo vyrastie, budú. Zatiaľ sa lúčim a idem premýšľať ako na piaty Svetluškin krok. A keď to vymyslím, kúpim mak a uvarím Kvetinke makový odvar. :D

Majte sa pekne.

streda 25. februára 2015

Mysteriózny príspevok

Čo je u nás nového?

No...od vianoc kopec vecí, ale o tom už škoda písať, bolo to dávno. :)

Najnovšia vec momentálne tróni na kuchynskej linke. Kúpili sme si pekáreň na chlieb. Možno zbytočnosť, keďže piecť sa dá aj v rúre, ale ja dúfam, že mi to uľahčí život. Nejako sme sa totiž rozpiekli. Dokonca až tak, že v podstate piekol furt muž. :D Takže pekárnička uľahčí život aj jemu. Mne najmä v tom, že si nebudem musieť máčať ruky v ceste. Nerobí to dobrotu.

Ale tá záhadnosť z názvu tkvie v niečom inom. U Světlušky som na začiatku roku naďabila na skvelú akciu. Nakoľko nie som tlačená zodpovednosťou, že to musí byť včas, aby to dostala druhá osoba, hneď som sa pre to nadchla. Momentálne mám totiž málo času a priestoru na vymýšľanie a tvorenie. Kvetinka nám prekvitá a vyžaduje pozornosť. Abo si len neviem ten čas rozumne zorganizovať? :D (To je však skôr na plač, nie na smiech!)
Každopádne, včerajšie ponocovanie a dnešný Kvetinkin výdatný doobedný spánok (aleluja!!!) priniesol svoje ovocie a ja som dokončila všetky kroky podľa postupu z mailu. Akurát...milimetre plus mínus autobus, tak som zvedavá, ako to budem kompletovať. Vystrihnúť nejaký pravidelný tvar je ... strašné. :D Dve pravítka som si na to vytiahla, zakresľovala ceruzou, aby som potom po nakreslení zistila, že aj tak nemám obdĺžnik ale dáky patvar!!! :D A budem musieť tú ceruzu potom oprať. :D Rozhodovanie akú látku doladím k tej prvej mi trvalo mesiac, kúpa krajky dva týždne, gombíky som vymyslela pred pár dňami a kúpila spolu s krajkou a filcom. Ale mám to!!! Aha:
Škoda, že nemali vo viacerých farbách také milé malé gombíčky.

Nevedela som sa rozhodnúť, ktorú kúpiť. Tak jedna bude do zásoby. :D

Moja Adéla ešte nevečerala. :D


Neviem prečo, ale najviac spokojná som s touto ozdobičkou. :)

FILC!!! Kapitola sama o sebe. Furt sa naťahuje kadejako, takže tam najviac vidieť, že to nemám taký rozmer, ako by mal byť. Päť rovnako veľkých obdĺžničkov? Snívaj ďalej! :D Tiež som sa nevedela rozhodnúť, akú farbu dať kam. Kúpila som pre istotu 4 farby a postrihala toho viac, ešte aj zo zásob. :D Napokon som sa rozhodla pre ružovú a smotanovú farbu. Som zvedavá, ako sa to všetko zladí dokopy.
Kvetinku som mala hotovú relatívne skoro. (Vzhľadom k tomu, ako dlho mi trval ten zvyšok. :D) Na stonku som vyšila nejakým svojím pa-stehom. Rozhodne to nebol zadný steh. Výsledok sa mi nepáčil, tak som sa začítala do mailu, zistila, že zadný steh to má byť a nie nejaký môj dopletený retiazkový. Vygúglila som si, jak na to a kvet samotný vyzerá o niečo lepšie. Až na tie francúzske uzlíky. :D Tie som tiež gúglila a som rada, že som si ich skúsila, lebo som o niečo múdrejšia. Len by ich chcelo urobiť aspoň sto, aby som sa dopracovala k pekným a stálerovnakým uzlíkom. :)

Celkovo premýšľam nad tým, ako sa to bude spájať, čo z toho nakoniec bude. Manžel sa vyjadril, že možno na konci budem mať šesť či sedem rôznych samostatných kúskov. :D A tiež ho zaujímalo, že či to tentokrát ostane doma abo nie. :D

A tak sa mám konečne spokojne, že som dobehla ostatné zúčastnené v tomto záhadnom šití.

Inak nám dni plynú tak normálne. Občas dačo fajné uvarím, občas upečiem. Len fotá nie sú. Počítač sa preinštalovával, tak som nejaké fotky asi zmazala a na cestu k zálohovému disku (či tam náhodou niečo zaujímavé nie je) sa musím opýtať. :D
Ale jedno si pamätám. Neskutočne fajnový koláčik. Nenáročný koláčik na prípravu. Odporúčam. Skúste. Robila som 1,5 dávky do 26 cm formy. Je to na porazenie. Výsledok sa mi nezmestí na tortový stojan, čo som si doniesla z domu. Asi budem musieť zakaždým orezávať. Formu som dostala na vianoce a povedala si, že je čas skúsiť, či je dobrá. Nuž, pečie sa v nej dobre, len je priveľká. :D Kurník šopa. Ale aspoň je viac koláča. A tohto...tohto môže byť aj dvakrát viac! Do cesta som ešte pridala posekanú horkú čokoládu z IKEA a...aj druhýkrát som radšej pridala. A kakaa som sypala svojským spôsobom...keď niečo má byť na lyžice, tak...častokrát lyžicu dávam, až sa ingrediencia presypuje. Takže...extra kakaové cesto. Možno tým pádom menej vlhké, ale...za nás jednička s hviezdičkou. Ach, a tá chrumkavá vrstvička navrchu. Mňam. Skúste!!! :D

Lúčim sa. Blíži sa čas prvého zobudenia. :D