utorok 23. apríla 2013

Chcela by som

parfém s vôňou fialiek, ktoré rastú na záhrade u svokry. Je ich tento rok viac ako minulý.
Škoda, že necítiť vôňu...

...
A chcela by som zvíťaziť v boji nad plevelom. :D Toho je štandardne veľa ako obvykle.
Darí sa mu, a nám sa nedarí ho vykynožiť. Keby sme sa ho zbavili aspoň do tej miery, že ho budeme už iba udržiavať v minimálnom stave - lebo zatiaľ nám prerastá cez hlavu. :) Je to taká malá džungľa, ktorá však z diaľky vyzerá dobre (neviem, či susedy zle vidia, alebo sú len slušné alebo OZAJ sa tá džunglička spoza plotu tvári spôsobne ako upravená dáma), najmä v období, keď kvitnú tulipány (ak sa mi podarí tam byť v správnom čase, možno budú aj fotky) alebo potom neskôr, keď vykuknú na svet nechtíky (měsíčky). Tie sa tam naozaj rozmohli a už sú tam za burinu, ktorá sa vytrháva. :) Asi začnem zbierať semienka a predávať. Niekto možno nemá také šťastie (alebo nešťastie) mať oranžovú záhradu. (Hoci, možno po tom ani netúži. :) )

Tento víkend bol opäť pokojne pohodový. Nevadí mi, keď ho strávim na bicykli alebo kdesi v prírode, ale zisťujem, že mi k šťastiu často stačí aj rýpanie sa v zemi. Často sa pristihnem, že len mechanicky trhám burinu s prázdnou mysľou, prípadne si myšlienky len tak plynú a ja sa nad nimi nestresujem, pretože som nad vecou. Ale to som len nad burinou - aj to iba polohovo. :D Avšak nechám sa obvykle aj unášať vidinou, že možno raz sa to podarí... a bude u svokry záhrada plná nami chcených kvetov, zeleniny, byliniek. Bude to však ťažká práca. Po dni strávenom v záhrade si moje telo stále myslí, že som to prehnala s cvičením. :) Inak pohoda.

Som zvedavá, či sa tento rok zachce majoránke na svet. Minulý rok nevyšla ani jedna rastlinka a to boli dva výsevy :( .Neviem prečo. Má niekto radu?

štvrtok 18. apríla 2013

Moje vajíčkové šialenstvo

Aj keď pre mnohých už Veľká noc skončila a celú výzdobu zložili do krabíc, u nás (vplyvom nedostatku času na odloženie a vytvorenie niečoho nového) veľkonočné zdobenie ešte podporujeme. Veď veľkonočné obdobie ešte neskončilo. :D A keďže mám trochu času, pridávam príspevok s trochou fotiek našej vskutku skromnej výzdoby.
Naše veľkonočné zátišie s malinkatým sladkým vajíčkom od kamarátky, ktorej dalo zabrať, kým ho zniesla. :) Kvetináč s jarou doniesla zase druhá kamarátka.


Rozhodla som sa vajíčka nemaľovať pomocou vosku a farbenia v cibuľovom (alebo inom) odvare. Nejako som sa necítila na takú vysokokreatívnu činnosť, keďže maľovanie a fantázia u mňa pospolu nekráčajú ruka v ruke, ba na mňa už asi maľovacie schopnosti ani nezvýšili, keď ich rozdávali. Tak som sa podujala vyskúšať techniku decoupage. Zdalo sa mi, že je to vhodné k mojim schopnostiam. A keďže som chcela nadčasové vajíčka, ktoré by po rozbití nevytvorili nemilú arómu, rozhodla som sa vyfukovať.

Na vyfukovanie vajíčok som šla kladivom :) - manžel sa smial, keď to videl. No AKO inak urobiť dierku do škrupinky??? :))) Samozrejme, kladivko bol len donucovací nástroj na popohnanie špendlíku, ktorému sa do vajíčka veľmi nechcelo. Hmmm, občas sa dieročka podarila menšia, občas väčšia. Veľkosť nebola ovplyvnená škvŕkajúcim žalúdkom. (Večera sa veru veľakrát posunula na neskoršie kvôli mojej vyfukovacej mánii.) Často to ovplyvňovala už popraskaná škrupina - napriek tomu, že vnútri nebolo kuriatko. (Asi by ma to mierne vydesilo, keby tam bolo. :) ) Hmmm, tie vajká mali určite búrlivú cestu, kým sa ku mne dostali.
Najmenšie s najväčšími. Ale špilka sa musela do vajíčka zmestiť v každom prípade! 

V popisoch o obrúskovej technike som sa dočítala okrem iného o tom, že podklad má byť svetlý, inak obrúsok nevynikne. A keďže v obchode som biele vajíčka nevidela, bolo treba zmeniť hnedé na svetlé, že áno? Nuž, schytila som vajká a dala im podkladovú farbu. Slonovinovým odtieňom! Biela mi prišla trochu ... príliš biela. Mali sme potom kvetináče zdobené vajíčkami. (Resp. len jeden, ktorý už nemal živého obyvateľa.)
Tu vidieť rozdiel medzi jednou a dvomi vrstvami podkladovej farby.

Náš špeciálny veľkonočný kvet vyzeral približne asi takto, iba menil v priebehu dní farbu. :)

A po uschnutí som sa celá žhavá pustila do "maľovania". Žhavosť ma po prvom vajíčku prešla, keď už sa prstom nechcelo odtrhávať jednotlivé kvetinky zo servítky. :) Inak, túto techniku tvorenia som si chcela vyskúšať už dávno, ale nie a nie sa vytrepať do obchodu a nájsť nejaké pekné servítky. Tie čo som videla, ma nijakovsky neuchvátili. Raz som si kúpila hubové (na prestieranie), ale na vajíčka by to nebolo to pravé "veľkonočné". Silou mocou som zháňala niečo jarné, až som uvidela SERVÍTKY!!! Podobné tým, ktoré som si v hlave hmlisto vymyslela. :) Síce mi zvýšil celý balík, ale aspoň budem môcť olepovať, až kým sa kôpka neminie, alebo manžel nedostane alergiu na kvetinový vzor. :D Preháňam, samozrejme. Zatiaľ sa mi podarilo olepiť len jednu podšálku. Bol to pokus, ktorým som chcela zabrániť fľakom na stole po mokrých pohároch, šálkach, ... . Lenže som nenašla odvahu ju použiť. Trochu mám dojem, že u tej veci, ktorú mi predali v obchode, keď som si pýtala lep a lak na dekupáž, prevažuje viac lepidlo ako lak a bojím sa, ako to s mojou tvorbou dopadne. Darmo, dva v jednom sa asi nevypláca vždy. No kto mal vedieť? Lama-začiatočník? Ale raz sa snáď odvážim, aby som mohla pokračovať, prípadne s čistým svedomím prestať tvoriť podšálky. :)
Má niekto skúsenosti s týmto lepidlakom ?? V každom prípade budem musieť toho poolepovať veľa, kým ho miniem.  :)


Tieto kvetinkové servítky som kúpila v jednom obchodíku /tuším Butlers na Flore v Prahe/, kde mali ešte kopec ďalších pekných a vedela by som si vybrať ďalšie, ale príde mi to trošku drahé utrácať len kvôli pár servítkam a na bežné "smrkanie" a utieranie mi ich príde zase ľúto. :D


No ale kde som to zas odbočila? Pár vajíčok som vyfúkla, olepila, a...darovala, darovala, až som si uvedomila, že musím začať odznova, bo v košíčku nieto skoro nič.
Jedno z darovaných, ktoré si počas fotenia ešte hovelo v teple rodného hniezda.

A keďže moja nútená neschopenka skončila a na olepovanie bolo málo času, nové vajíčka som sa pustila ofarbovať na prírodno, opäť celá nadšená, že aké je to ľahké. Lenže prečo si neskomplikovať situáciu vyfúknutým vajcom? Tomu sa ponoriť nechce. Čo ma stálo času, kým som ho utopila. Napriek tomu, že som ho dala variť už naplnené vodou. Čuduj sa svet, dáke fyzikálne čary abo čo - vajco aj keď bolo plné vody pred varením, vystúpilo na hladinu spolu s teplotou a mohla som ho napúšťať vodou (tentokrát už v hrnci) znovu. Neviem, si to celkom vysvetliť, pretože som dala obvykle variť aspoň dve vajíčka a vždy bolo aspoň jedno ponorené počas celého varenia aj bez môjho zásahu. Hmmm. :) No...a písala som, že som vstupovala do tohto farbiaceho procesu nadšená, že áno? Nuž, musím priznať, že moje nadšenie sa menilo na skľúčenosť, keď som pozorovala, že mi to nefarbí. :))) Cvikla zmenila hnedé vajcia na ešte hnedšie, prípadne nepopísateľné :). Jak to, že to nefunguje? Šak v maľovacích recepisoch písali, že iba s modrým farbením je problém a treba na to biele vajcia! :))) V mojej kuchyni pod mojimi rukami sú však očividne iné zákony. Nie, neviním z toho nikoho. Veď som množstvá dodržiavala od oka (v recepte 3 cvikly, ja dala iba jednu...nepísali však, či veľké, či malé a ja som mala obrovskú :)) ). Zvalila som to teda na vajcia ako také a pri najbližšom zhliadnutí bielych vajec som hodila psie oči na manžela, že biele vajíčka POTREBUJEMe !!! :) Tak som skúšala celú tortúru s bielymi vajíčkami. Ale musím povedať, že cvikla u mňa vôbec nezabodovala. Biele vajíčko dopadlo ešte horšie ako hnedé. Trvalo mi dosť dlho, kým som kúpila kurkumu, aby som mohla skúsiť žltú. A tá až tak nesklamala. Mám dva fľakaté odtiene. Už si nepamätám, či som to jedno vybrala z vody skôr, alebo som ho lepšie opláchla (nepozdával sa mi ten farbiaci povlak :D). Ale keďže to fungovalo, moje nadšenie opäť vzplanulo (stačila malinká iskierka) a rozhodla som sa skúsiť červenú kapustu. A poslušne hlásim, že červená kapusta alias červené zelí je number one! Kupodivu. Zafarbila mi aj hnedé vajce, napriek tomu, že na nete písali, že mi vajce neofarbí. Tak ja neviem. :))) Uznávam, nie je to nijak extra krásne vajco, ale má svoje čaro. :)))
Vo vrchnej rade je jeden pokus - fialková v skutočnosti vyzerala inak, ako na obale farby.

Už by sa aj patrilo skončiť tento vajíčkovaný príspevok, nie? Neviem veru, či to niekto dočítal do konca. :) Nuže, dovajíčkovania priatelia. :D

PS: Nejaké vajíčka v chladničke prechádzajú dátum spotreby, ale psssssst...

streda 10. apríla 2013

Náhodou

som naďabila na jednu giveaway s krásnou plechovou krabičkou. Ak máte radi Green Gate, máte sa na čo v napätí tešiť. Navštívte Markétu a okrem napätia si môžete vychutnať aj jej drobné radosti.

A čo má s tým spoločné náhoda? No...dllllllllho som svoj blog zanedbávala z časových dôvodov a tak je náhoda, že som sa náhodou pozrela na nové príspevky v svojom zozname a náhodou som si všimla aj príspevok u Aleny, kde o tejto giveaway písala. Alebo žeby to bol osud? ;-)

Nuž a poviem, že to bola vskutku dlhá doba, kedy som naposledy niečo k sebe vložila. Až tak dávno, že som aj zabudla na výmenu. :D To však nevadí, pretože sa aj tak nikto neprihlásil (a teda si urobím radosť, keď niečo pekné nájdem). Keby sa totiž nahlásil, tak by mi prišiel mail. ... alebo nie? Začínam trochu o tom pochybovať. :) Ale čo! Ja sa ani nedivím (hoci malinkaté sklamanie tam je, pretože som bola zvedavá), nakoľko to bolo zorganizované narýchlo a nedomyslene. :)))

Snáď sa mi konečne podarí tu hodiť svoju miniveľkonočnú výzdobu. Ale v posledné dni vskutku nestíham. Naozaj nechápem, ako stíhajú obhospodarovať niektoré ženy blog popri rodine s deťmi. Klobúk dolu. Ja som nejaká nezorganizovaná a nestíham to ani bez drobcov. Takže keď sa nejaké zadaria, tak blog asi pôjde dolu vodou totálne :D ako po vodopádoch.

Prajem vám všetkým príjemný večer...alebo ráno...obed...čo zrovna máte.