sobota, 23. marca 2013

Zbierka odstraňovačov suchosti

Nie som nejakou vášnivou užívateľkou kozmetiky, ba by sa dalo povedať, že jej vôbec nehodlujem. Rôzne maľovátka, čistiace mlieká/vody/olejčeky, a janeviemčoeštevšetkoexistuje sú dokonca pre mňa španielska dedina - čo a ako použiť, aby som sa nezmasakrovala pred odchodom na ulicu,... na to nemám ráno čas pred odchodom do práce, takže na prvú a poslednú úpravu mi bohato stačí hrebeň, aby som nešla medzi ľudí strapatá. :D

No ale, nakoľko mám problémy s pokožkou (extrémne suchá a ekzematická), prebývajú u mňa po poličkách, kabelkách a batohoch výrobky, ktoré majú za úlohu uľahčovať život tým, že zamedzia svrbeniu, čím následne zabránia tomu, aby som sa doškrabala do krve. A keďže som včera vyhrabala z malej kabelky tri krémy na ruky, rozhodla som sa ich zozbierať zo všetkých možných kútov a zistiť, koľko ich je a ktoré majú najvyšší čas, aby boli spotrebované. Zistila som, že sa u mňa v tejto chvíli ocitlo nadmerné množstvo rôznych krémov (- z môjho pohľadu..viem, že u niekoho sa ich môže nájsť aj viac). Niektoré som dostala, niektoré som si kúpila. Poväčšinou ich niekde založím a potom neviem nájsť, a keďže povrch môjho tela často žobre o pozornosť, v obchode pribalím častokrát nejaký krém či telové mlieko do zásoby. A potom sa zabudnutý a stratený krém nájde a ja ich nestíham užívať, napriek tomu, že by som mohla uľahčiť svojej pokožke s púštnym vzorom (obvykle si však nespomeniem alebo to odkladám do zabudnutia). Takže sa mi hromadia a hromadia a hromadia...

Zbierku momentálne stráži staronová ovca - tá k nám prišla z rozlúčkovej párty spojenej s rozpredajom nadbytočných vecí a nebola jediná: aranžmá je fotené na posteli získanej z tej istej akcie. :)

Minule som ale na tom bola tak zle (moja tvár vyzerala ako červený dalmatín), že som šla ku kožnej doktorke. Tak trochu zabitý čas. Pretože kým som prišla na objednaný termín, môj dalmatínovský vzhľad vymizol a len skúsené oko našlo, kde všade som mala červené suché fľaky po tvári. (To potom býva nadľudský výkon presvedčiť niekoho o mojich problémoch, keď sa ekzém zľakne návštevy doktora - a to sa už stalo pravidlom, že problémy vymiznú približne deň pred termínom.) Nu, a táto doktorka na mňa letmo pozrela a chcela vedieť čo a ako (ja som mala dojem, že prehliadka nebola dostatočná, ale posudzovať to nemôžem, asi to už má v oku). A po mojich výlevoch a popisoch toho, čím som si uľahčovala situáciu do návštevy, sa ma snažila presvedčiť o tom, že ako alergik a ekzematik v jednej osobe by som vonkoncom nemala používať krémy a mastičky s rastlinnými výťažkami, nakoľko to dráždi. Najmä keď som jej povedala, že som sa svoje problémy snažila zmierniť nechtíkovou masťou. To sa za hlavu chytila (obrazne povedané), že nechtík DRÁŽDI, že to nemôžem. Že NEMÁM používať žiadne také krémy, ani parfumované, že by som mala používať iba nejaké extra špeciálne z lekárne (ktoré bývajú aj extra drahé a míňajú sa extra rýchlo, lebo majú extra malé balenie - pozn. aut.) !!! Ako sa s ňou mám hádať, keď ona má na také tvrdenia papier?
Avšak zo svojich vlastných skúseností vidím, že papier nie je všetko. (Chce to totiž prax a odkukávanie od druhých. :D) A tak si svoje bylinkovomrkvovoparfémované krémy nechám a minimálne ich spotrebujem. Veď keď si moja koža na to nesťažuje, tak čo s nimi? Zdajú sa mi vhodnejšie ako nejaké kortikoidné masti, ktoré síce zaberajú báječne, ale ... ako vyštudovaný chemik mám k chémii odpor :D a neviem prečo, ale najmä k liekom.
A po ďalšie, keď som bola u praktičky na kontrole, tak sa debata stočila aj na kožné problémy a sama doktorka sa posťažovala na ich rodinné ekzematické starosti - ako jeden člen rodiny môže arnikové maste, ale neznáša nechtík a druhý môže nechtík, no neznáša arniku a harmanček, a ten tretí samozrejme môže iba harmanček. :D Neviem, aká je znášanlivosť medzi lekármi rôznych oborov, tak som to svojej kožiarke radšej ani nespomínala. Očividne má svoje predstavy a ešte by mohla nadobudnúť dojem, že sa ju snažím poučovať. Ja, laik - dermatologicky nevzdelaný.

Viac už tuším nemám čo dodať na tému pokožka a jej problémy (asi našťastie). Zaujímalo by ma však, ako podobné problémy riešia iní. Prijímam tipy.

Nakoľko sa dni začnú postupne otepľovať a my tým pádom začneme zhadzovať nadbytočné zimné vrstvy, prajem všetkým hebkú pokožku!!! :)

streda, 20. marca 2013

S prvým jarným dňom

prišlo aj zistenie, že mám prvého sledovateľa. No to je milé. :) To priam volá po oslave!!! :) Možno sa to nepatrí, ale prečo by sme sa netešili z drobností?
Čo takto veľkonočná, či veľkonočnojarná výmena? Veľká noc sa blíži a bude trvať ešte hooodne dlho. Len neviem, ako sa to organizuje. :) Asi bude treba záujemcov a termín?
Termín sa vymyslí ľahko. Horšie to bude so záujemcami. :)
Napadá mi, že by sa mohlo nahlasovať do Kvetnej nedele. Asi je to trochu šibeničný termín, ale keďže Kvetnou nedeľou začína Tichý týždeň, tak by som chcela trochu eliminovať internet. Takže dvojice (prípadne by to mohol byť kolotoč?) by som oznámila buď na Veľkonočnú nedeľu alebo 1.4. To by bol ideálny termín v prípade, že ... výmena bude v rámci mojej osoby. :D No šak čo!!!
Ešte je jedna možnosť...oslávim to len pohárom vína. Lenže na stole mám iba čaj. :) Nevadí. Ja sa teším. Kto sa teší so mnou?

pondelok, 18. marca 2013

A máme

za sebou ďalšiu nedeľu ... opäť v znamení nárcisov, opäť v znamení návštevy.


Tentokrát to bola návšteva tvoreniachtivá, ale so slovami: "nemáš nejaký nápad? .. skús google". Tak ma to pobavilo. Doniesla farebné ústrižky filcu, že: poďme z toho urobiť niečo jarno-veľkonočné.

A tak sme prehľadávali stránky, a žasli a nevedeli si vybrať z toho nepreberného množstva tvarov, farieb, kombinácií.

Nakoniec som si vybrala pre začiatok kvetinkové náušnice (ktoré musím ešte dokončiť-zavesiť). Kamarátka sa rozhodla pre svoj symbol a vyrobila brošňu žlté kuriatko (nemám odfotené). Ale musím povedať, že sa k filcovému tvoreniu ešte asi vrátim, pretože sa mi zapáčili vtáčiky a sovičky, ale aj iné zvieratká, ktoré povyrábali šikovné ruky z rôznych kútov.
Keď tak na to pozerám, nedala som si veľmi záležať s obšívaním. Je to také halabala... :)
A posledná fotka je darček, ktorý som dostala už dávnejšie, ale nakoľko je spätý zrovna so včerajšou návštevou, tak prikladám fotku. Na tom mini-vrecúšku sa mi najviac páči tá jemná malinká výšivka.
Vrecúško má prenikavú vôňu, ktorú si v oblečení predstaviť neviem, tak zatiaľ robí spoločníka nitkám, gombíkom, odstrižkom, gumkám, ... v šitíčkovej krabici na pozadí .. ktorá ešte stále nie je hotová a už začína byť malá. Ach jaj. :(

streda, 13. marca 2013

Drobné radosti

musí niekedy človek hľadať vôkol seba, aby aj počas sivých dní mal dôvod na úsmev. Tie drobnosti totiž berie často ako samozrejmosť...

A jednou takou radosťou bolo, keď MMM (môj milý manžel/muž) prišiel domov so smetným košom. Taký obyč, taký malý, taký modrý, ale nakoľko sme 5 mesiacov žili s odpadom po rôznych sáčkoch a taškách, radosť bola veliká. :) Hurá, už máme centralizovaný odpad!!! :)
A tešíme sa aj z toho, že prerábanie elektriky sa priblížilo koncu. Už je dokonca aj zapojený nový elektrický sporák. Ten pôvodný, plynový, sme dali preč, nakoľko podľa starých revízií, čo sme našli, bol zákaz používať ako trúbu na pečenie, tak aj horáky na varenie. Starý sporák a nové normy už proste nejdú dokopy. :) Ale to nevadí. Aspoň už môžeme piecť. A že novota je funkčná, sme overili hneď po zapojení, keď MMM upiekol bábovku.

...

V nedeľu sme mali milú návštevu, ktorá nám urobila radosť nielen tým, že prišla na kus reči, ale doniesla aj takúto krásnu kyticu narcisov.

Tak som konečne vyhodila tie uschnuté chryzantémy z vázy, ktoré mali svoju slávu už dávno za sebou a usadila som si novú kytičku opäť na skrinku oproti posteli, aby sme na ňu videli. Hoci, v našej pidibudi je vidieť všade odvšadiaľ. :)

sobota, 2. marca 2013

Štěstí! ...


...Co je štěstí? 
Muška jenom zlatá, 
která za večera 
kol tvé hlavy chvátá; 
oblétá ti skráně, 
v kadeři se kryje, 
v dlaně hlavu skládáš, 
ruka utlačí je.

Štěstí jako rosa 
na květech se skvěje, 
ale bludná noha 
náhle zašlápne je; 
zašlápnuto vzdechne, 
v oblacích se tratí, 
snad se jinovatkou 
na tvou kadeř vrátí...
(Adolf Heyduk)

Tak veru.
Alebo by šťastím mohla byť mydlová bublina, či odraz na vodnej hladine...stačí malý pokus o privlastnenie... a bublina praskne, hladina sa sčerí a je po obraze.


Láka ako vábnička, niekedy sa nechá chytiť. Ale beda, keď si človek nedá pozor a zvykne si na "samozrejmosť". Uletí, rozplynie sa a tá facka potom bolí. Šťastie je vskutku vrtkavé. Nie je dobré sa naň spoliehať. Človek však bude stále veriť, že má nádej (a nárok) na kúsok šťastia. Možno aby si udržal zdravý rozum pohromade. 
Neostáva mu nič iné ako si udržať vieru, že nádej ešte niekedy príde. Musí mu pri tom pomáhať vedomie, že vôkol neho je Láska, ktorá je pevná, aj keď sa všetko naokolo rúca.