štvrtok, 18. decembra 2014

Predstavujem vám

škoricové hviezdičky !!!


:D 
Pre porovnanie sa pozrite tu. :) No ale...napokon, škorica tam je, slnko je tiež hviezda a bielkový sneh mi pripomína snehové záveje pri západe slnka - nemám to také krásne biele ako Kateřina, a to mi ani neprihorelo. :)))
Celkovo tohtoročné pečenie sa nesie v znamení vyšších výťažkov jednotlivých pokusov. Síce Caro srdiečka mi trochu chytili, ale iba trošilinku. Som z nich zatiaľ sklamaná - samotné cesto nič moc.
Dúfam, že sa mi to podarí napraviť kávovou plnkou. Kávový likér síce nehodlám zháňať, snáď bude stačiť uvarená káva. Uvidíme. Našla som si viacero náplní, tak som zvedavá, ktorú vyberiem.
NO a vlastne mám v podstate napečené. Muž chcel tri druhy, tak ich má mať. :D Chcela som ešte perníčky a spekulky, ale...aj po vianociach sa môže piecť. :))) Nezbláznim sa.

Mám už nachystaný baliaci "papier", i pár darčekov kúpených. Mužovi som chcela ušiť obal na noťas, nakoľko ho má nový a veľmi rád ho nosí do práce v batohu s jedlom, ktoré nebalí poctivo. :) Ale nezvládam to v prítomnosti Kvetinky ani cez deň, ani v noci (často sa budí) a navyše si netrúfam to ušiť len tak od oka, bez prikladania počas šitia. Síce som tak narýchlo zmerala veľkosť, no nakreslené na látke sa mi to zdá príliš veľké, tak radšej počkám a pod strom mu zabalím všetky suroviny. ... možno si ho ušije sám. :D

U Moniky som našla roztomilé myšičky a keďže mám doma dosť škrupín a našla som aj pár lieskovcov, vyrobím si vlastné. Urobila som jeden prototyp a okamžite sa rozhodla, že ostatné si zjedoduším. :D Budú zmeny. Prikrývka nebude, iba vatová výstelka (nechce sa mi babrať s Herkulesom, vata dobre drží sama), chvostík bude v podstate predĺžená šnúrka na zavesenie zafarbená čajom a... doma mi asi veľa neostane. Budem musieť ísť nazbierať ďalšie oriešky. :) Snáď ich veveričky všeky nepojedli.

Joooj a zabudla som. Ajhľa, čo som našla začiatkom septembra na záhradke:
Aj som zabudla, že som nechala pokusný kríčok ružičkového kelu. Tak som ich prihodila do vývaru. :) Ej, ale sme sa najedli! :D

No a ešte pár kuchynských pokusov (už keď píšem, tak nech to spíšem všetko, kým mám čas). Robila som domáce rezance. Mužovi som do adventného kalendára v jeden deň dala papierik s nakreslenými rezancami s makom (má ich rád). Dlllho nad tým dumal, hľadal šifru. :) Totiž týždeň predtým som mu na papierik napísala Antibes a ani gúgl nevedel, čo to je. Teda, gúgl vedel, že je to mesto, ale ... to bolo všetko. Zle som asi videla, keď som videla, že sa tam koná Tour de France. Jedna etapa tam vedie, ale neviem, ako je možné, že som sa uspokojila, že to podľa gúgla vyrieši. Asi som mala fatamorgánu. Lebo sme to potom hľadali a ako som gúglila, tak som gúglila, nenašla som to hneď v prvom odkaze, ako som si myslela. :D :D Máme doma totiž stolnú hru Tour de France a keďže sa muž rád hrá, vedela som, že ho poteším. Ja sa síce nerada hrám, ale čo by som neurobila, keď viem, že ho to baví a poteší viac ako čokoláda. Už aj dráčik z Carcassone čaká na voľnú chvíľu a čo nevidieť k nemu pribudnú "domčeky" z Poštového kuriéra. No ale odbočila som.
Tu sú moje rezancové halušky. (Rezance sú v mojom poňatí skôr tenké do polievky a halušky sú zas pre iných ako bryndzové halušky.)
Robila som ich z hrubej a celozrnnej múky v pomere 1:1 (300g), 1 vajko a vody podľa potreby. (Skoro som jej dala priveľa.) Manžel si ani nevšimol, že sú nejaké zvláštne. Jednak tmavšie a jednak DOMÁCE!!! :D Vraj také ako z obchodu, keď som po dojedení vyzvedala, ako mu chutilo. :) Ale že také lepšie z obchodu. :D

No a včera som robila baklažánovošošovicovú pomazánku, bo som nevedela čo s baklažánom. Upiekla som ho v rúre, uvarila zelenú šošovicu so strúčikom cesnaku a majoránkou a saturejkou, a potom som to zmixovala s ďalším strúčikom cesnaku všetko dokopy a dochutila ešte s troškou saturejky, lyžicou horčice a soľou. Celkom fajné to bolo. A snáď nie len preto, že som navrch položila plátky údeného bravčového jazyka v aspiku. :D Len Kvetinka z toho jedla nemala veľkú radosť. :)))

Majte sa fajn. Neviem, či sa do vianoc ešte stihnem ozvať, tak prajem šťastné a veselé sviatkovanie. :)





štvrtok, 11. decembra 2014

Na poslednú chvíľu

skúsim šťastie.

U Jany je pekná giveaway. Pred vianocami ako vyšitá. 
A keby som aj nevyhrala (pravdepodobnosť výhry je nulová, nakoľko nevyhrávam :D), tak som sa aspoň pokochala v obchode NILA. Ceny sú tam mimo moje možnosti, ale kochanie je našťastie ešte furt zadarmo. :)))

pondelok, 1. decembra 2014

Advent

bez adventného venca som si kedysi nevedela predstaviť. Ale už si ho predstavovať nemusím. Nejako sa nám nepodarilo vytrepať do lesa našklbať pár vetvičiek. V sobotu som nazbierala iba nejaké šušky no a nedeľu sme prespali. :D Nevadí. Ak to nezvládnem do konca týždňa, tak...svet sa nezrúti a potočí ďalej aj bez nášho venca. Sviečky môžeme páliť postupne aj bez ihličia. ... no...ospravedlňujem sa a utešujem ako príde. :)
Ale zato adventný kalendár som mužovi minulý týždeň stihla pripraviť. Hoci s vypätím nervov a síl, lebo Kvetinka nie a nie pochopiť, že trochu pracujem a že v noci sa spí a nie budí každú chvíľu a dlho uspáva. A mala som na tvorbu len dva dni a jednu noc, keď muž nebol doma.
Predstava bola úplne iná ako to napokon skončilo.
Konečne som vyskúšala tlač na textil. Farbu som kupovala už skoro pred rokom. I s rydielkom do lina. V obchode som nezohnala pekné pečiatky. Vlastne žiadne som nevidela, iba cukrárske od Tchiba, ale dávať 180 peňazí za tri malinkaté pečiatky...neee. Do mesta sa mi nechcelo, tak som aspoň vyskúšala linorytectvo. Mužovi, ktorý dostal úlohu nájsť v pivnici kus lina, ktoré som si odkladala pre tú príležitosť a mi doniesol kus iného lina, som povedala, že mi napadlo potlačiť kus látky nejakým motívom a potom do toho zabaliť darček. Veď napokon, pravdu som povedala. Látka je pomaľovaná, darček zabalený. A on prekvapený. :D
Síce to lino ma nepotešilo, lebo tá nešťastná vzorka sťažovala viditeľnosť vyrytého. A tak som vzorkovala, až som našla konečnú verziu - po úvahe, že u mňa to lepšie nebude. :D

Skúšobné vzorky.

Pripomína mi to trochu vianočné gule. :)

A mixnuté.
Obdivujem brata, ktorý krásne vyryl veľa obrázkov ešte na ĽUŠke. Košický dóm sv. Alžbety si pamätám najviac.
Nuž a takto som to povešala.




Predstavovala som si to krajšie. Ale...jednak som si vešanie nechala na poslednú chvíľu, veď to bude predsa hračka. Nebola. A druhak...vešať v spálni sa natajňačku nedá. A tretiak...muž si dal náramne krátku vaňu. A štvrtak...Kvetinke sa moje poletovanie zo stoličky na zem a späť nejakovsky nepáčilo. Chcela sa hrať so mnou. :D
Ale muž bol prekvapený a úplne večer, keď som bola v kúpeľni pre zmenu ja, sa prišiel spýtať, či sa môže pozrieť, čo som tam povešala. Nechápavo som na neho pozerala, lebo medzičasom bol v izbe aspoň dvakrát so zapáleným svetlom a je to vidieť hneď od dverí. :))) To akože fakt nevidel? Alebo sa tomu snažil vyhnúť? Milé, či nemilé od neho. :D
No a dnes som začala piecť. Nadšená hlásim, že mi nezhorel ani jeden z troch plechov!!! :D Robila som marokánky. Našla som tieto tri recepty a chvíľku sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať všetky. Ale pohľad na Kvetinku ma z takýchto nezmyselných úvah rýchlo vyliečil. Tak som si vybrala recept od Lenky včelky a ...ako obvykle, nepostupovala podľa neho. :D Do mixéru som sypala, čo mi prišlo pod ruku. Hrsť opláchnutých sušených marhúľ, nejaké sušené slivky, brusnice, (ananás namiesto kandovaného ovocia som zabudla dať :D, rovnako ako aj hrozienka), potom 200g mandlí (na orechy som alergická...nemala by som asi žiadne, ale...keď treba, zakazujem si len vlašské, prípadne arašídy :D), slnečnicové semienka, trochu dyňových semienok... a trochu to pomixovala, bo sa mi nechcelo nič krájať. Nedalo mi však, odvážila som a malo to asi 650g. Tak som dovážila asi 80g špaldovej múky. Na ovsené vločky nedošlo. Chcela som ich pôvodne popražiť, ale mala som dojem, že to bude príliš veľa suchej hmoty. A ktovie...možno by chytili viac (ako minule) a chutilo by to hnusne. K múke a orieškovoovocnej zmesi som prisypala ešte sezam a priliala ohriatu zmes smotany, masla a cukru - od oka :D. Cukru sa mi po ochutnaní zdalo málo, tak som ešte dosypala. A zmes sa asi aj varila. Neviem, prečo je tam nevariť. V ostatných recepisoch sa mlieko s maslom varí. :-o
Nechala som to stáť a keď som utíšila Kvetinku, pustila som sa do tvorenia placiek. Najprv väčšie - asi ako dlaň, a šups do rúry. Tak na desať minút asi. A keď som plech vybrala, tak som premýšľala, čo pridať, aby to držalo pokope. :D No nepridala som nič, len vytvorila placky o niečo väčšie asi ako päťdesiat korunáčka. Po vychladnutí to jakš takš funguje. Uvidíme, keď to budem máčať v čoko. Myslíte, že môžem už teraz, abo radšej niekedy pred 24.12.? Myslím, že jesť sa budú dať. Nechutia síce ako svokrine...možno to bude tou absenciou kandizovaného ovocia. Len ich musím schovať a posnažiť sa nechváliť, že už je dačo napečené. :D To by dopadlo...ochutnávalo by sa, až by nebolo. :))) Premýšľam iba, kde to uskladniť, aby sa to nepokazilo. Plechová krabica je základ! Po minuloročnej myšej návšteve.

Tak...myslím, že sa lúčim. Zas na nejaký čas. Budem ďalej vyberať, čo upiecť, dumať nad darmi a snáď aj nejaký vyrobím a niečo upečiem (vraj stačí tri druhy! ehm).

Apropo...z kuchárky Evy Francovej sme skúšali kaleráb po maďarsky. Dobrá to vec. Len človek rýchlo vyhladol. :D V stručnosti: kaleráb na plátky dusený v zeleninovom vývare s trochou paradajkového pretlaku a strúhaným zemiakom. Ten zemiak mi tam náramne chutil. Asi preto, že aj na zemiak som alergická? Tak si užívam zakaždým, keď ho mám. :)))
No a musím sa ešte pochváliť jedným kulinárskym dielom - v nedeľu sa mi podaril náramne dobrý prívarok zo zelenej fazuľky (z vlastnej záhradky!!!). Len som si jedlo neveľmi vychutnávala, bo Kvetinku čosi trápilo a celý čas prekričala. Asi budem mať z toho vredy, jak furt do seba jedlo hádžem. :) Fotky nie sú, jeme rýchlo. :D

Majte sa pokojne. Neupratujte veľa, ani my nebudeme. :D Abo už máte upratané? V tom prípade aj my - z minulého roka. :D 

utorok, 18. novembra 2014

Tak veľmi by

som niečo robila, až sa mi nechce nič. :))) Mám toho toľko v pláne, až sa neviem k ničomu dokopať. Iba ak k vymýšľaniu nových aktivít, vecí, ...

Ale zopár udalostí sa predsalen udialo. I nejaká tá zvláštnosť sa našla.

Udalosť číslo 1 (tragikomická, bez fotodokumentácie):
V kuchyni som šampónovala koberec. Starý, roky zanedbávaný. Konečne som sa k tomu odhodlala. K nevôli Kvetinky, pretože skoro deň bola zavretá v postieľke, aby nelozila po mokrom koberci. A viete ako to dopadlo? Nuž, na druhý deň, po uschnutí koberca, sa mal ten čistý krásavec povysávať. Keďže máme vodníka, ak už ho vyťahujem, tak prebehnem celý byt. No a tak to dlho trvalo. A ešte som si to predĺžila, lebo vo finále, keď mi už chýbalo iba povysávať asi jeden meter štvorcový, tak sa mi ten vysávač prevrhol. Na tú horšiu stranu. Takže sa mi vylial obsah na čistý koberec, ktorý tým pádom prestal byť čistý. A nielen to. Kvetinke pukli z toho nervy, keď zistila, že síce už nevysávam, ale zmätene a rozčúlene behám hore-dolu. :D Takže upratovanie som zakončila za všeobecného "jasotu" našej malej.
Pár dní potom sme s mužom ešte odstránili strapce z jedného okraja, lebo ich mala furt v ústach a prišlo mi to ozaj hnusné. Chyba! Myslím, že kobercu bude rýchly koniec. (Mne to až tak nevadí, ale psssst. :D) Bude sa párať. Ale to ozaj nevadí. Beztak púšťa strašne chlpy. :)

Udalosť číslo 2 (zvláštna):
Boli sme s Kvetinkou na prechádzke a doniesli sme si podivné tobolky plné semien. To sa nedá nazvať semienko. To je priveľké na semienko. :))) A vlastne to ani nie sú tobolky. Skôr toboly. :D Veľa semien som vypustila do vetru priamo na lúke. Tak nádherne fúkalo. Tak krásne to lietalo. Neviem, čo je to za rastlinu, lebo si ju nepamätám z jari ani z leta. Avšak semená sú fajnové. Také páperká hebké. Ako plyš. Len sa pomaznať. Ňu, ňu, ňu. :)
Strčila som ich do "vázy" a pridala žltý list, nech je to trochu farebnejšie.





Udalosť číslo 3:
Dostala som už pred skoro dvoma mesiacmi kuchársku knižku. :D Kuchařka ze Svatojánu od Evy Francové. Niektoré recepisy sa zdajú byť zaujímavé, takže som odhodlaná ich vyskúšať. Naposledy varil muž, vybral si Ratatouille. Fajnové to bolo. Snáď nie iba kvôli tomu, že mi chutí tak famózne všetko, čo nevarím ja. :D Foto nie je. No ale varila som podľa knihy aj ja - už dvakrát. Jeden recept ešte určite predstavím, keď urobím druhý pokus. No a ten druhý je toto:

Kto háda rafaelo, mýli sa. Sú to, prosím pekne, tvarohové knedlíky. Cesto pozostáva len z 500g tvarohu (nie vaničkový), 2 vajec a 10 lyžíc krupice. Vskutku lepivé cesto, ktoré som sa bála hádzať do vriacej vody. A nielen preto, že nemám rada vriacu vodu, ktorá na mňa prská. Myslela som, že sa pri miešaní všetky knedličky rozpadnú. Nerozpadli sa. A aj keď sa originál podával s jahodami, na jeseň mi prišla vhodnejšia varianta jablková. Tak som povarila chvíľu jablká s cukrom a vhodným korením (škorica, klinček a badyán).


Hladká verzia je vďaka umúčeným rukám.

Uvareným je očividne šumák, či boli ruky múčené abo nie.

No a posledná udalosť, avšak nie menej dôležitá:
Konečne som sa dopracovala k tomu, aby som zdokumentovala, ako sa u mňa majú kvetiny zelené zo Zelenej výmeny. Takže takto:
Zelenec č.1
Aloe a bambus č.1 (Uschnutý granátovník si nevšímajte. Ani jeden mi neprežil odlúčenie od odoslaných kamošov. :( )
Zelenec č. 2 a 3
Neznámočo. :)
Zabudla som odfotiť ešte jeden zasadený bambus a 2 ešte stále čakajúce na korienky. Snáď to neva.


Kto vie, ako zabrániť tvorbe hnusného kvetináča, nech sa ozve. Ja si neviem rady, prečo tak strašne "pení". Už sa mi to dávno nestalo. Kvetináč som pred sadením maľovala, vypálila. Je pravda, že som ho zabudla namočiť do vody. Hmm. Ale to som nerobila ani s inými kvetináčmi a nerobia mi toto. :(

Majte sa pekne. Ja už bežím do postele. :)



nedeľa, 26. októbra 2014

Pokusné pečenie

zo zvyšných bielkov (ešte z februára - márnosť šedivá, čo som vypekala? :-o) nedopadlo dobre.

Vďaka Ajkiným odkazom pod minulým príspevkom som si našla na internete recept na pusinky s ovsenými vločkami. Reku, paráda, skúsim niečo nové. Bielka v mrazáku strašili už od februára, takže recept sa zdal byť veľmi vhodný - kokosové sú také vianočné a do vianoc by ešte nevydržali. :)
No ale čo ja, znalec kuchynský. A alergik k tomu. V recepise som orechy nahradila ďalšími vločkami, lebo som sa predsa niekde dočítala, že opražené vločky chutia po orechoch. :) Tým však moje trampoty neskončili.
Zabudla som si pred prípravou prečítať, že sa majú pražiť na troche oleja. Tak som prvú časť pražila bez oleja. (Rozdelila som si to, keďže Marcela z blogu Pradobroty písala, že zmesi vločiek a orechov bolo na panvici pre 3 bielka dosť a šlo to pomaly. A ja som mala bielok 5!) Ale to bolo asi jedno, lebo 5 lyžíc na druhú váčku bolo aj tak žalostne primálo. Olej sa kamsi zapotrošil. :-o No nič to. Nechala som vločky vločkami a venovala sa Kvetinke, ktorá pečeniu ešte asi nerozumie a nedala si vysvetliť, že by mi to prihorelo a musím to dokončiť. (Ako budem prevádzkovať vianočné pečenie??? To si asi bude muž musieť vziať voľno. :D Alebo budem ťahať nočné.) Napokon, aj tak to muselo vychladnúť. Len škoda, že chuť po orieškoch bola asi ešte pred dverami. Zato chuť po spálenine sa na panvičku vkrádala pomaly ale isto.
Druhý problém bol v bielkach. Bolo ich 5. A ktovie ako dlho by ich bolo treba šľahať do tuha. Viem asi zhruba popamäti, ako vyzerá tuhý sneh (nie je všetko tuhé, čo sa nehýbe), ale...môže byť problém v tom, že neviem odhadnúť, kedy pridať rýchlosť? Alebo je problém v tom, že maximálny počet bielkov je 4. :D Budem sa tváriť, že B je správna možnosť a nie je chyba vo mne. Sneh extra tuhý nebol, ale hlavne že držal pokope. Tak som pridala cukor, čím pekne spľasol, ale zase vytvoril krásne lesklý efekt a môj kúštik estetického cítenia bol chvíľku spokojný. :))) Potom som tam primiešala vločky, vytvorila kôpky a strčila do rúry. Nech sa pečú. A piekla som ich tak dlho, ako bolo uvedené, lebo bez tak neviem rozoznať, kedy to hotové je abo to mám ešte chvilinku nechať. (A ako sa poznám, z chvíľočky by bola chvíľa a pusinkám by bol koniec.) Po vytiahnutí jedného plechu som tam strčila hneď druhý a nedočkavo sa vrhla na skúšobnú vzorku. Ledva stihla trochu vychladnúť. Inak by som až do zajtra nemala chuť na nič alebo i na všetko, lebo by som nič necítila.
Fotogenickejší druhý plech
Po upečení a ochutnaní. :)
Som na vine, že to nebolo nič extra??? :)))

Suma sumárum: za mňa nula bodov, ostanem verná kokoskám, prípadne to bude chieť nejakú obmenu -prídavok čohosi fajnového. Hrozienka? ORIEŠKY?? :D
Už som len zvedavá, čo na to muž. No mohla by som sa staviť, že on bude rád, že má čo maškrtiť a sťažovať si veľmi nebude. :D Ak áno, KTO to všetko zje???

Majte sa pekne!

štvrtok, 23. októbra 2014

Oneskorený príspevok

najmä o výčinoch v kuchyni.

Už dávnejšie sme sa s mužom vybrali na zadnú záhradu po tom, ako som mu povedala, že na stromoch visia dáke jablká.
I sme nazbierali malú prepravku takýchto zelenočiernych jabĺčiek:

Na nete som zistila, že je to asi nejaká sadzovitosť, ale že jablká sa dajú jesť, len je lepšie ich upiecť.
Tak som ich vydrhla pod vodou, pre istotu ešte ošúpala a uvarila nutelu z jabĺk. NEviem prečo sa to volá nutela, ale tak sa volá recept, ktorý mám v maminej kuchárskej knižke a som si naň spomenula, že kedysi dááávno ho mamka robila a bol mňam, mňam. :) No a keď treba jablká tepelne spracovať, tak mi to prišlo náramne vhod.
Pustila som sa teda do recepisu a...už aby sme dojedli z chladničky ten "duošit" - mužovo pomenovanie pre všetky nátierky podobajúce sa Nutelle. :D Aby sme mohli okoštovať. No v rámci váhových úspor to ide pomaly. :D Ale ja som trpezlivá.

Ak sa dielo vydarilo, bude ho mať aj niekto pod stromčekom. Nuž, a keby mal niekto prebytok jabĺk a chcel vyskúšať, pridávam recepis:
Nutela z jabĺk:
2kg jabĺk, 2-3dcl vody rozvariť na pyré. Ja som si pomohla a jablká nasekala v mixéri. Potom pridať 0,5kg cukru (dala som len nejakých cca 350g - došiel jeden sáčok cukru; a pred dokončením mi to prišlo ok, som zvedavá, aké to bude po otvorení), 1 vanilkový cukor (dala som asi 3/4 vanilkového lusku), 10dkg kakaa (dala som o niečo menej, lebo časť jabĺk a štvrťka lusku šlo do kastrólika s fruktózou a bude DIA darček :D) a 5dkg čokolády na varenie. Povarila som to chvíľu a rozmixovala, naplnila poháre a dala sterilizovať na 20 minút.
Zo zvyšku jabĺk som ešte upiekla štrúdľu. Našla som niekde na nete recept, že sa môže potierať vajcom, olejom alebo vodou a posypať cukrom. Vybrala som si olej a vytvorila sa mi na povrchu z toho cukru krásne chrumkavá kôrka. Mňam. Je pravda, že som na pár minút pustila gril. Ale neviem, či to malo nejaký efekt.

Nedávno nám po okne liezol slimák. Musel totálne zablúdiť, pretože bývame na prvom poschodí a pod nami nie je hlina, ale dlaždičky. A nebol sám. Na kvetináči bol ďalší. Slimák na okne mi však prišiel divnejší. :D

A ešte jedna trochu vtipná historka. Objednávame si občas zeleninu a ovocie od nejakých farmárov. Riešili sme doma, že by sme objednali viac paradajok a urobili kečup. A tak muž konal. A ja som sa pri preberaní debničky divila, čo máme tak veľa papriky. Muž zahlásil, že si neuvedomil, že nemajú paradajky, takže neurobím paprikovoparadajkovú pomazánku ako minulý rok. Som už len potom nesmelo pípla, že tá sa beztak robí z kápie. (Ale biela by asi až tak nevadila, iba by pomazánka nebola červená a chutila by inak. :D) No tak som sa dala do premýšľania, čo s toľkým množstvom papriky a na druhý deň som sa pustila do varenia zeleninovej zmesi na hrianky. Inšpirovala som sa už neviem kde, tak mi prosím prepáčte, ak sa niekto v pomazánke našiel. :)
Zdá sa, že hustota bude fajná! Pri preklopení sa to nelialo. :)
Pomazánka na hrianky:
9 veľkých paprík, 3 paradajky (viac som nemala :D), 1 cuketa, 2 veľké mrkvy, 2 veľké cibule, 2 veľké strúčiky cesnaku (jak u paradajok :D), pol hrnčeka oleja a octu (taký malý detský, nedokopala som sa k zisteniu objemu), 500g paradajkového pretlaku, soľ, cukor, peper, škorica, 3ks klinčeku, 1ks čili.
Všetku zeleninu som pomixovala v mixéri a dala na sporák. Nechala variť najprv samotné, potom som pridala ostatné ingrediencie. A varila, varila, ... varila myšička kašičku. Až do zblbnutia, kým to nezhustlo. Resp, kým ma to neprestalo baviť. Po naplnení malých fľaštičiek (pôvodne tam bolo 180g mäsovej zmesi - 8ks + 1ks ešte menšia 125g z detskej výživy) som to ešte varila 20 minút vo vode a šupla pod deku. Tiež sme ešte neokoštovali. :-o
A pár paprík som nechala na víkend a uvarili sme si plnenú papriku. Síce naše predstavy o tomto recepte sa značne rozchádzali, ale stála som za sporákom ja, tak som si varila podľa seba (vlastne podľa maminej kuchárskej knižky - už by som si mala vymyslieť skratku, nech to nemusím furt rozpisovať :D trebárs MKK hahaha).
Na záver vám posielam cviklový pozdrav a tip na správne nosenie háčkovky. Majte sa pekne.




PS: babrala som sa aj trochu so strojom - mužovi som robila kostým na jednu akciu. Keby ste ho videli, zaúpeli by ste od hrôzy, ale ... ja nie som skúsená šička a navyše to bolo vskutku o 5 minút 12 pred jeho odchodom...už len vymyslieť to bolo nad moje časové možnosti. :D

pondelok, 20. októbra 2014

POMOC !!!

Stalo sa (a furt sa deje) kopec zaujímavých vecí v našej domácnosti, o ktorých možno niekedy ešte napíšem (ale momentálne písať nestíham nič a ešte to možno potrvá nejaký ten čas...hoci škoda, lebo postupne zabúdam, čo sa všetko udialo).
Ale jedno ma máta!

Nedávno sa muž postavil na váhu.
A ja som sa asi predvčerom pýtala, aké koláčiky by som mala napiecť na vianoce (už aby som začala...popri Kvetinke to bude s mojím pečením dosť o hubu a pripekať sa mi bude ešte viac ako pred rokom :D).

Aký je záver?
Vraj stačí málo (jak málo? ja rada sladké!) a môžu byť nejaké diétne.

Ach, ja biedna. :D Tož aby som začala zhľadúvať recepisy. :D

streda, 10. septembra 2014

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.
No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)
No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.
Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D


Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 
Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D
Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

utorok, 2. septembra 2014

Mala som v pláne

STÝ príspevok na prvého septembra. Nevydarilo sa. :) Ale napokon, u nás (na SVK) sa začína škola až druhého, tak môj plán vyšiel, ak sa na to pozriem z tej druhej strany dátumu. :D

O zelenej výmene ešte písať nemôžem, lebo balíček som odoslala až teraz, ale trochu zelený príspevok to byť môže...resp. už skôr hnedý. :(
Tak som sa tešila na paradajkovú sezónu. :(
Mám otázku/y. Ked už toľko záhradníčim...čo sa stalo môjmu paradajkovému poľu? A ten ružičkový kel je normálny? (Čakala som, že na ňom budú malé kapustičky. A ono prd. Alebo je ešte priskoro???)

No a aby som to zaklincovala, tak pripájam môj nedávny kuchársky počin:
Kde je chyba???

Všimol si niekto, že jedna ingrediencia sa neocitla v koláči? :D HaHaha. Nie je to cukor. Je to škrob. Tak som sa "zažrala" do pečenia, že som v zamyslení zabudla pridať poslednú vec. Až keď som dala pekáč do rúry, tak pozerám na linku, že mi tam niečo ostalo. :D Rýchlo som vytiahla misu von, vyhádzala som ovocie, vsypala škrob a snažila sa to zamiešať. Prášok mi však poletoval po kuchyni, lebo som sa ponáhľala. :D A takto to dopadlo...mohlo aj horšie, však?
Síce asi nebol problém v neskorom dodaní škrobu, ale koláč ma nijako neuchvátil. Nejaký suchý bol. :(

Pečeniu zdar a záhradníčeniu zvlášť! Oléééé. Už robím plány na budúci rok. :))))

utorok, 26. augusta 2014

Malé upozornenie

Nastavila som v maili filter na anonymné komentáre. Nezjavujú sa mi síce medzi komentmi, iba v maili, ale aj tak... Možno to nebude fungovať, možno bude. Netuším. Ale dávam na známosť, aby sa niekto necítil dotknutý, keby sa jeho komentár neobjavil. Je možné, že to bolo iba preto, že bol anonymný. :)

Keď sa dopracujem k fotkám z dovolenky, bude ešte jeden príspevok - obrázkový. :)

Uff !!!

Tak som to dokončila. Konečne. Síce už minulý týždeň, ale nebol čas na prezentáciu. A čo som vlastne dokončila?

Nuž, štipcovník. Ten starý, ktorý sme vyfasovali od svokry po babičke vyzeral asi takto:
Ja som sa totiž veľakrát rozčuľovala, že 36 štipcov je často málo na vešanie prádla a furt som mužovi vravela, aby dáke kúpil (momentálne nakupuje z drvivej väčšiny on). No a on dovliekol nielen kolíky, ale aj zbernú nádobu na ne. Len v trošku biednom stave. A  mňa to štvalo. Keďže sme asi pred polrokom či kedy kúpili stroj, jeden z plánov bol ušiť práve aj obal na štipce. Plány sa však z dôvodu príchodu Kvetinky troooošku odložili, ale už možno svitá na lepšie časy.

No a ako to celé vznikalo? Najprv som sa asi dva týždne rozhodovala, či bude okrúhly alebo obdĺžnikový. 
Aj malé dieťa kreslí krajšie. :D
Po dlhej úvahe, že ozaj nebudem schopná ušiť pekný kruh, som sa rozhodla pre obdĺžnik. A potom som už len veeeľa premýšľala, ako to celé spáchať. Napokon som sa pustila do šitia a počas tvorby som plán menila jedna radosť. :)
Nie som veľmi na nejaké návody a presné postupy. Niežeby som bola znalec, ale som strašne neporiadna. :D (Viď moje časté kuchárske prešľapy. :D) Takže som strihala tak nejako od oka, a tak som postrihala zbytočne kopec látky.


Keď som mala základ, zistila som, že nedrží tvar vďaka váhe kolíkov. Nuž som musela urobiť výztuhu. Na dno som vložila dva kusy umelej hmoty (pravdepodobne podložka na písanie alebo na čo to kedysi slúžilo) a tým som sa sčasti odsúdila k podšívke, aby to nejako slušne vyzeralo. A tiež, aby sa to hneď nezodralo, hoci som vrchnú látku podžehlila vlízelínom.

S tým prišlo ďalšie rozhodovanie, z akej látky bude podšívka, či bude zadná stena plná alebo otvorená, či bude z takej alebo onakej látky, až som napokon došla k rozhodnutiu, že to bude kombinácia a že nadbytok podšívky mi vytvorí kapsičku. Ktorá by však bola úplne nefunkčná, keby som ju nerozdelila na jednotlivé priehradky, kde teraz vystavujem pár štipcov. :D



Závesný systém som mala sčasti premyslený, sčasti som nad ním dumala úctyhodne dlhý čas. Kde umiestnim stredový diel držiaci tvar? Toť otázka! Manžel chcel, aby to bolo také ako po babičke, že mu to príde praktické a jednoduché. Ja som chcela špeciálny systém, ale nezohnala som. Myslím, že kvôli tomu, že som ani nebola zháňať. :D Nebol čas. Tak som to nahradila karabínkou zo starej maminej kabely.
Karabínu budem musieť v strede pripevniť, aby neputoval hore-dolu. A tiež budem musieť splašiť dlhší motúz/šnúru,... Dala som provizórny, lebo inak by to ešte nebolo. :)
Vymýšľala som to preto, že som si netrúfla šiť do oblúka, aby tam zapadol vešiak. :D Určite by to nebolo pekne ušité a nepáčilo by sa mi to. Hmm, teraz to však má tiež kopec múch, ale aspoň je to niečo nové.

No a takto to vyzerá v akcii. Je to trochu krivé, no ale nedivím sa...pri mojom spôsobe šitia, nad ktorým by nejedna krajčírka zalomila rukami. :D
Keď som to ukázala mužovi (spoliehať sa na to, že si to všimne...by mohlo dopadnúť ako minule, keď si po príchode z tábora nevšimol, že máme aj druhý záves v kuchyni :D), povedal zhruba niečo také: "Husté! A v zime do toho môžeš nasypať vtákom a bude krmítko." :D Ehm. Beriem to ako kompliment. :D

Špilka s korálikmi má najmä praktickú funkciu. Drží tvar. :) Jedna špilka je aj vzadu (bez korálikov), lebo tam sa to tiež nejako krútilo.

Takže ešte raz to zhrniem: Uff !!! :D

Ozaj mi tento výmysel dal zabrať. Nemám skúsenosti, ako postupovať, čo sa šije ako prvé, ako zakončovať nitky, aby ich nebolo vidieť (asi to súvisí obvykle so správnym postupom) a pod. Ale neva. Som rada, že som to zvládla. A môžem vymýšľať ďalšiu krkolominu. :D

Majte sa pekne. :)