streda, 25. júna 2014

Dnešný oneskorený obed

sa niesol najmä v zelenej farbe.
Na záhrade som utrhla rukolu (pánečku, tá má ale grády..nie je taká ledajaká ako z obchodu), pár lístkov špenátu (zopár preto, že veľa padlo za obeť vlasti...kupodivu, rukolou slimejši pohrdli...možno je na nich príliš pikantná a možno je to len druhý chod, keď dôjde šalát a špenát :D), šalát (nejaký nám dobráci slimáci nechali), trošku tymiánu a oregána.

Zelené som natrhala, zmiešala s na kúsky nakrájanou uhorkou a pridala plátky krvavej pečene. :D

Žartujem, je to pečená cvikla nakrájaná na plátky. Celé som to pokvapkala olivovým olejom a posypala soľou. Ešte pred pridaním dressingu som ochutnala plátok cvikly namočenej v oleji. Mňamka sama o sebe!!! Kto nepozná, nech skúsi. Už dávno som piekla cviklu a dnes som na jedných stránkach znovuobjavila recepis ale s vylepšením o olivový olej. Skúste, neobanujete. Je to časovo nenáročné na prípravu, ale náročné na čas. Pečie sa totiž po umytí v alobale zhruba 2 hodiny pri 220°C. Potom sa už len ošúpe, nakrája na plátky, postrieka olejom, posype soľou a peprom a ... hoduje. :)
Pôžitok zo skvelej chuti mi kazila len pripečená rozpečená bageta. No to mám zato, že nedávam pozor na čas! :)
Dobré chute vám prajem.

A síce stolček z nedávneho príspevku nie je hotový, pustila som sa do čohosi nového. Teda...jednu vec radšej ukážem, až keď bude hotová, ak ovšem niekedy bude. Ale tú druhú ukážem.

Schne farba navrchu. Síce som ju nenatrela príliš úhľadne, lenže neviem ako to urobiť. Ja som sa fakt snažila. No márne. Vidieť šmuhy. Som s tým zmierená. Veď nevadí. Beztak bude slúžiť ako stolík pod lampičku ku posteli. Ten momentálny nočný stolík je totiž primalý na mobil, hrnček s vodou, rôzne krémy (jeden už skončil v posteli, aby bol po ruke a jednak preto, aby som ho v noci náhodou nezhodila) a prípadnú fľašku na dokrmovanie). Len neviem, ako budem natierať ten nedokončený stolík, aby to dobre vyzeralo. :(

Majte sa pekne.

pondelok, 23. júna 2014

Márnosť šedivá!!!

POMOC!!!

Prečo sa mi v bloggeri objavuje len jeden príspevok a nie všetky naposledy pridané blogy, ktoré sledujem? U kohosi som už čítala tento problém, ale netuším u koho a nemám teda potuchy, či to daná osoba vyriešila a či to vôbec vyriešiť ide!
Vie niekto? Ozaj nemám čas preklikávať sa v zozname a scrolovať horedolu, kto čo pridal, aby som sa mohla pozrieť, čo je nové u vás. Ach joj! :(

Poslať muža do obchodu

môže skončiť náramne zaujímavo. Aj napriek opatreniu - spísaný zoznam, čo kúpiť. :D

Už je tomu nejaký čas, kedy sme sa rozhodli (a to nám veruže dlho trvalo), že Kvetinka pomaly vyrastá z prúteného košíka a mali by sme jej zadovážiť nejakú postieľku. Keď sme sa už konečne uzniesli na tom, akú, vybral sa manžel do IKEA. Ako rada by som šla s ním! :D Ale Kvetinku sme po obchode vláčiť nechceli, tak som ostala s ňou doma a manžel putoval do obchodu so zoznamom sám.

Postieľku kúpil. Dokonca aj veci zo zoznamu kúpil - tie, čo mali. A kúpil aj niečo navyše.
Napríklad dovliekol domov tyč na záves, aby som sa konečne prestala sťažovať, že som ako vo výklade. A aby počas horúcich slnečných dní sme mali menej rozohriatu kuchyňu, do ktorej páli slnko poobede. A vďaka tej tyči sme sa konečne dopracovali k tomu skrátiť závesy, ktoré sme kúpili (tiež v IKEA) ešte dávnejšie ako dávno.

Raz sme tam boli, mne sa zapáčili, muž schválil a bolo. No ale aby reč nestála...skracovala som ja a muž sa trápil so strojom. Ešte počas tehotenstva sme ho objednali, chvíľu sa s ním rozčuľovali, bo nešilo to ako malo (ja som myslela, že nový stroj bude šiť sám!!! a nebude naň treba vedieť špeci heslo, aby fungoval!!!) a potom už len stál a zapadal prachom. Nebol na neho čas. Až teraz prišla jeho chvíľa a to dokonca chvíľa veľká, bo nesadla zaň manželka. :D Ale manžel. Raz, v nedeľu poobede, keď som spala spánkom spravodlivých aj s Kvetinkou, zošil skrátený záves. Šikula. Podarilo sa mu ho konečne nastaviť tak, ako som našla na nete (postup v návode k samotnému stroji sme nejako nepochopili - teraz mi je jasnejší).

Okrem tyče a kopcu ďalších vecí doniesol ešte hnedý valček...sušienky. Že z lásky. Juuuj, a aké fajné boli. Dajte si, jeden som nechala. A komu zachutí, nech do IKEA beží. :D

Minule som písala o hrazdičke na hračky. Nuž, ešte nie je hotová.

Musím nalakovať ešte vertikálne stĺpy, aby sa hranie obišlo bez zbytočných triesok. Ale už je radšej s rizikom v používaní, lebo hrozí, že sa k tomu nedostanem. No budem sa musieť k tomu nejako dopracovať. Najmä po jednom pozorovaní, keď Kvetinka ignorovala hračku a prevalená na boku chcela silou mocou chytiť práve zmienený rizikový kus. Inak, muž keď odstraňoval raz hrazdičku, tak celý prekvapený sa čudoval, prečo som to nezbúchala klincami dokopy, ale som sa babrala s kolíkmi. Nuž, aby to bolo rozoberateľné! A keďže na jednej strane kolíky idú veľmi ľahko von, budem to musieť buď zviazať špagátom alebo drôtom. Nech to nie je až príliš ľahko rozoberateľné. Na fotke vidieť asi iba trochu, že horizontálne drevá sú tmavé. Gaštanový pigment v laku. Skúsila som a tie vertikálne asi natriem iba bezfarebným. Prípadne ten pigment skúsim ešte viac nariediť...to by mohlo pomôcť, nie?

A čo nového, pekného na záhrade? Napríklad toto:


Skosila som trochu mäty a medovky a urobila sirup. Ale neviem, čím to je, napriek tomu, že som dala podľa mňa viac byliniek ako písalo v recepisoch, a menej cukru...tie sirupy neboli nič extra. Málo bylinkové. :(
Ale zato bezinkový...ten  bol cekom