streda 24. júla 2013

Zábava pre môjho manžela




... "utrpenie" pre mňa. :)

VARENIE!

Po viacerých rokoch varenia len tak z hlavy, (skoro ako psíček a mačička, len trochu jedlejšie) ma už unudilo zakaždým variť to isté (očividne došli nápady) a začala som premýšľať, že by som mohla vyskúšať variť podľa receptov. A zhodou náhod som na narodeniny dostala knižku s príhodným názvom. MASO !!! :) Tak aby človek nevaril, nie?

Celá žhavá (slovenské žeravá sa mi nebárs pozdáva) som sa pustila a keďže z množstva receptov sa nedalo vybrať, skúsili sme výber povedz číslo. Ale bieda. Čísla sa nám strafovali do jedál, ktoré bolo treba marinovať aspoň cez noc, prípadne piecť. :) A v tom čase sme ešte rúru nemali. Podarilo sa nám však nájsť niečo prijateľné z hľadiska času, techniky aj surovín. Pochutili sme si, len už neviem, čo to presne bolo.

A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. Lenže čo s problémom, že som varenie končila o 10 večer? To ma fakt nebavilo. Spomenula som si však na to, že bráško má kopec kuchárok (knižné, DVD; vášnivý kuchár) a že má aj od J. Olivera (och, pravá platonická láska priamo cez žalúdok na prvý pohľad - manžel toleruje!) 30 minút v kuchyni. To by predsa mohlo vyriešiť môj problém dlhého pobytu v kuchyni, nie? Podarilo sa mi od neho vydrankať, aby požičal (našťastie ho zamestnávala novinka s 15 minútami :) ) a keď sa podarilo stretnúť sa, pustila som sa do vyhľadávania vhodného receptu (tygrie krevety vskutku nemám odvahu kupovať a pod.) Našli sme a už ani neviem, ktorý bol prvý (hoci je pravda, že sme zatiaľ uvarili dva recepty iba). V každom prípade...myslíte, že som strávila v kuchyni 30 minút? A keďže nie som profík, tak ... myslíte, že som strávila v kuchyni hodinu a pol? Lebo síce je to dlho oproti J.O., ale nemôžem sa s ním porovnávať a ja by som aj s takým časom cítila zadosťučinenie, že to bolo krátko. Lenže OMYL !!! Strávila som v kuchyni asi 4 hodiny!!! Šla som spať celá zničená, znechutená, že to nefunguje a netušiac, kde robím chybu. :) A odvtedy sa to so mnou vlečie. :) Mám chuť zase skĺznuť k svojim starým známym šup-sem-šup-tam-hotovo jedlám, ale zatiaľ odolávam. Raz sa (dúfam) vypracujem. Zatiaľ však varím 4-6 porcií naraz, aby sme mali na viac dní do práce. :)

Dokonca som pri jednom recepte zničila ponorný mixér – naivne som dúfala, že mi rozmixuje aj kúsky chleba (tuším zrovna to bol recept, ktorý trval tie 4 hodiny). Občas som vskutku bláznivá. Dlho sme boli kvôli tejto mojej bláznivine bez možností si dať banánový koktejl. :) Už je však všetko v poriadku, lebo máme v domácnosti nový Hand Processor! Zvláda kopec vecí, takže si budeme môcť rozšíriť svoje kuchynské experimentovanie.

A prečo je v názve tá zábava pre manžela? On sa prosím pekne zabáva na mne, ako pri varení bedákam. Vraví, že má prvý pôžitok z jedla už počas prípravy. :)

Ale aby nebolo o varení bez virtuálnej ochutnávky...pripájam fotečku jedla práve od J. Olivera s názvom Super rychlé mleté hovězí. 

   

Podľa mojej skúsenosti názov zavádzajúci. :) Ale výborná kombinácia mäsa, mrkve a rapíkatého zeleru sa oplatí a keď sa tak zamyslím, tak neviem, prečo mi to varenie trvalo (a trvá) taaaaaaaak strašne dlho.



Máslové fazole (iba podľa názvu, v obchode som našla len také drobné) zmiešané s cestovinami mali byť bez cestovín, avšak potrebovali sme nadstaviť prílohou - zemiaky z receptu som k tomu nerobila.

Dobré to všetko bolo. Ale čo VY? Varíte z hlavy, alebo podľa osvedčených receptov?

Dobrú chuť a zas niekedy dovarenia. :)

streda 17. júla 2013

Oklamali maaa!!! :)

Ako som minule písala, kúpila som si orchideu. A nechala som sa obalamutiť. Svojou nevedomosťou. ... Vyberala som a vyberala, chcela som nejakú špeciálnu farbu. ROZHODNE NIE fialovú, či ružovú, či cyklaménovú (videné farby očividne pomenovať neviem), či ako pomenovať farbu "bežných" orchideí. Tak som si vybrala kvety sfarbené do nepopísateľnej farby a tešila sa, aká výhodná kúpa. A ako šiel čas, kvetinka sa mi začala pomaličky vyfarbovať. Ani by som si to neuvedomila, keby po mesiaci či dvoch nenahodila nové púčiky. Tie sa roztvorili do mladých kvietkov a VTEDY bol ROZDIEL už ozaj markantný. :) 



Ale som s tým zmierená. Hlavne, že sa jej darí aj napriek tomu, že má za sebou skúsenosť, že stála už minimálne raz celý víkend vo vode (zabudla som vyliať vodu), že som ju podozrievala z ochorenia na štítničky a prežila moje neprofesionálne ošetrenie očividne bez ujmy na zdraví. :) Nabudúce (ak nejaké bude) jej však kúpim asi radšej bielu kamarátku. Nech si môžu šepkať svoje exotické tajomstvá.

Ešte chvíľu ostanem pri kvetinách. Pretože ma očarila ruža na záhrade u svokry. No koho by nie, keď na relatívne maličkatej rastlinke s tenkou stonkou rastú tri mega kvety (v porovnaní so zvyškom rastliny) a ktoré sú ešte každý inej farby! Dúfam, že z toho kríčku vyrastie veeeeeľký krík!


A malá hádanka na koniec. Vie niekto podľa tejto fotky, kde sa nachádza dom?


Minule sme šli s manželom na bicykli a prefrčali okolo. Kým mi do mozgu došla informácia, že by som mohla aj odfotiť, keď už mám výnimočne pri sebe aj foťák. (Zakaždým, keď ideme na bicykli, tak 

streda 3. júla 2013

Pohľad do zákutia mojej márnivosti.

Alebo:
Koľko drobností sa zmestí do malej krabičky? Prípadne na ňu...



Ako tak pozorujem, pri mojej lajdáckosti by mala byť škatuľka väčšia, ak tam chcem dávať všetko, čo mi príde pod ruku pri upratovaní a neviem kam s tým. Aby sa to dalo názorne odfotiť, vybrala som také zbytočnosti ako nadbytočnú bankomatovú kartu a účtenky. Alebo napríklad kľúčiky od kladky na bicykel...dala som ich tam niekedy snáď pred rokom mysliac si, že budem vedieť kde sú. A teraz som ich objavila ako národný poklad. Ešteže mi neboli treba. :) Inak však všetko podstatné (viac, či menej) ostalo.

Je tu miesto na prstene vyrobené, pretože som skúšala prácu s korálikmi, alebo (po naučení jednoduchého navliekania :) ) boli vyrobené na špeciálnu jednu príležitosť (modrý a biely s červeným motýlikom), alebo sú iba pamätné (jednoduchý strieborný). Všetky som však s radosťou zamenila za ten každodenný, ktorý sa v šperkovnici nachádza výnimočne - inak tróni každý večer a noc pri svojej väčšej polovici. :)
Špeciálne miesto majú aj zavesenia neschopné náušnice (čo je škoda, už som ich dlho nemala, lebo krabičku otváram len príležitostne, najmä keď potrebujem niečo rýchle upratať). Nájde sa tu single kus, ktorému pár odpadol z ucha, aj pseudosingle kus, ktorý nemal pár, ale nosil sa so striebornými nožničkami. Ach, škoda preškoda, je po pamiatke na prvý výlet do Španielska. :( A potom sú tu riečne perly z dovozu, ktoré nie sú nosené zo strachu, že spadnú z drôtika (už sa párkrát stalo), ako aj jemné ružové kvietky, ktoré stratili "okvetné lístky".

Kvôli prehľadnosti sa ocitli mimo extrašpeciálne náramky. Jeden nikdy nenosený, jeden dovezený z Brazílie (ak sa dobre pamätám a bol to dar) a jeden darovaný tuším na vianoce alebo narodeniny. To mi nejako splýva, keďže oba termíny sú relatívne blízko seba. :) Chýba však napríklad jeden lienkovaný, ktorý sa stratil kdesi na juhu (zase to Španielsko!). Ostatné visia po stenách. A sú tu aj pierka - pávie a sojčie, ktoré nenašli inde miesto. Všetko spolu s brošňou, usmievavou mini sponkou a ďalším suvenírom zo Španielska (čierna sponka s modrými kvietkami - druhá návšteva ... a mi tak teraz napadlo, že z ciest so ženami si niečo obvykle donesiem, ale z ciest s manželom nič :D) sa pučí na jednom poschodí. Áno, poschodí. Vyrobila som si aj tajnú priehradku. Väčšinou to tak býva, že druhý výrobok je premyslenejší. Prvý som robila kamarátke na narodeniny a keďže sa mi zapáčil a moja šperková rybárska sieť naopak znepáčila (nedalo sa zavesiť nezavesiteľné), pustila som sa do výroby druhej šperkovnice a keďže základná krabička bola vyššia, vymyslela som si "tajné" dno. Aby sa tá tajnosť však dala ovládať, šnúrky všetko odtajňujú. Nie som žiadny majster a v podstate, kto by mi to kradol? :) A premyslené to nebolo len kvôli poschodiu. Ocenila som najmä možnosť celok bez problémov rozložiť a znovu po presťahovaní (nemyslím tým po byte ;) ) zložiť. To mi na prvýkrát nedošlo. :)

Na prízemí (či v suteréne) sa ocitli veci, ktoré sa používajú ešte menej ako málo.
Rôzne sponky, ktoré sú buď pamätníčky z detstva, alebo vianočný dar, či rôzni najdúchovia z ciest, na ktorých som namiesto vnímania okolitého sveta šla zamyslene s očami zabodnutými tesne pred špičky topánok. Keby som tak raz našla aspoň diamantový prsteň! :)
Prípadne magnetky z jedného poobedia, keď sme s eštelenpriateľom boli účastní na niečom v zmysle deň španielčiny, alebo čo to bolo. Na pamiatku sme si doniesli magnetky, ktoré čakajú na svoju príležitosť oživiť fádnu chladničku. (Ak teda bude voľne stojaca a nie vstavaná. Má niekto radu, čo je lepšie? :D) Na terajšej je len jedna lienka a aj tá pravidelne putuje. Darmo, v mini chodbičke sa občas otierame o všetko, čo je okolo. Nech žijú garzónky!! :D
Alebo taký vzácny kamienok. Pravdepodobne z nejakých potuliek zobraný s vedomím, že pri pohľade naň si spomeniem. A hádajte! Nemám potuchy, odkiaľ je, či kto mi ho dal. :) A podobne. 
Malachitové srdiečko a striebornočervený prívesok mi vždy pripomenie mamu. Je smutné, keď človek musí už iba spomínať. ... 

Krížik mi pripomína extra vtipný čas - s kamarátkami sme na želanie na krátku dobu prevádzkovali súkromnú cateringovú spoločnosť. Aj s kaviárom. :)

Takáto šperkovnica celkom vyhovuje. Náušnice mám na očiach a tak je väčšia pravdepodobnosť, že si z nich ráno nejaké vyberiem. Ostatok, čo visí, alebo je vnútri ... to je doplnok či už zaberajúci miesto :D, alebo spomienky na blízkych. Nie som ani veľmi náhrdelníkový typ, takže málokedy niečo použijem. V lete mi na krku všetko vadí a v zime mi to príde zbytočné, veď to aj tak pod všetkými vrstvami nie je vidieť. :)
Dokázala by som si predstaviť aj rám obrazu, kde samotný obraz tvoria náušnice, náramky a podobne. Alebo iné zaujímavé vecičky na uskladnenie dekorácií žien. Iná, vskutku zaujímavosť, je podľa mňa tu. Vraj mi taký obraz urobí manželík. No...nie som si istá, či to myslel vážne, alebo to povedal v nejakom zvláštnom nadšení. :D Niežeby toho nebol schopný. Skôr zabudol. Možno mu to pripomeniem, keď sa nezmestím do svojho. Zatiaľ je však miesta dosť. A ja som spokojná s tým, čo mám. Výnimočne. ;)