Palmy, kaktusy, byliny a iné rastlinstvo

.... u nás.

Z každého rožka troška. Niektorým sa darí, niektoré tak trochu živoria.

Bylinky som nasiala, ako som minule písala. A keď ešte podrastú, bude aj nejaká honosnejšia foto ako poloprázdny kvetináč. :) Skoro z každého druhu vyšlo aspoň jedno semienko na tento svet...ale je pravda, že niektoré iba vystrčili hlávky a znepáčilo sa im na svete. Neviem, či pomôže druhý výsev.

Názov zodpovedá obsahu. Tentokrát.

Zo semienok máme aj dva citróniky. Vhodili sme kôstky do hliny tuším ešte minulé vianoce (na želanie užmanžela) a po dlhom čakaní nám vyklíčili všetky. A čo s takou úrodou? Radšej som porozdávala v práci a nechali sme si doma iba dva kúsky. Spočiatku rástli relatívne rýchlo, no potom sa im rast zastavil, a ako tak pozorujem, začínajú žltnúť.

Naše najnovšie prírastky sú lepivé, chňapavé, .... Bola nedávno výstava mäsožravých rastlín, tak sme s manželom zašli a ... neodolali. S malou naivitou, že nám požerú všetky muchy, mravce, chrobáky. Ale nebude to také ružové. Mravce by si museli poskladať plť, aby doplávali cez jazierko (kvetináče sú ponorené v o vode, aby sa rastlinám zabezpečila dostatočné vlhkosť) a muchám sa nechce obdivovať tie exotické krásky zblízka. Hmm, snáď to rastlinky prežijú aj bez potravy. ... a snáď to prežijeme aj my. Adéla totiž ještě nevečeřela. :D Manžel však prvé ráno (čakajúc kým sa vychystám do práce) po udomácnení prírastkov na parapete nadšene hľadal po byte mravce a snažil sa nakŕmiť jednu z nich.

Predstavujem Vám (zľava) Saraceniu, Droseru a Dionaeau. Neprikrmovať! :)

A o ostatných zas niekedy inokedy. Lebo kaktusy a sukulenty si zaslúžia zvláštnu kapitolu aj kvôli ich nepredvídateľnému správaniu sa v našej domácnosti. :)

Na záver už len jedna fotka. Chystám nám "prekvapenie" do novej domácnosti. Som zvedavá, čo bude skôr pri mojom tempe výroby. Preklapenie alebo nová domácnosť?

Výber počtu nitiek je dôležitý. Ktoré vyhrá?

Prajem príjemné teplé večery. A chutné teplé večere. :)))

Na nákupe

Myslím, že mnoho z vás pozná fakt, že sa vyberie kúpiť jednu vec do obchodu a domov sa vráti buď s úplne niečím iným, alebo okrem nej dovlečie ešte kopec iných vecí. :)

Tak ja som minule do Baumaxu šla kúpiť IBA ... Hmm, dopadlo to tak, že sa manželík čudoval, čo som ponakupovala.

V pláne bolo kúpiť nejaký substrát na bylinky. Síce neskoro, ale predsa by som chcela vypestovať nejaké bylinky. Švagriná s bratom vraveli, že zo semienok je to holá nemožnosť, ale ta čo. Skúsim, a presvedčím sa na vlastnej koži, keď sa mi nedá dohovoriť. :D Nuž a chcela som hlinu nejakú extra na bylinky, ale musela som sa uspokojiť s dákym substrátom na záhradu a aby toho málo nebolo, rozhodla som sa to skombinovať s hlinou špeciálne na výsev a predpestovanie. :) Možno sa dáky odborník za hlavu chytí, ale nič s tým nenarobím. :) Nie som žiadna záhradkárka a mičurín zo mňa rozhodne nebude. :D Ja budem spokojná, ak vyklíči aspoň jedno semienko. ... hmmm, mohlo by aj viac ... aspoň z každého druhu jedno :)

No a čo som to vlastne kúpila?

Keďže semienok mám príliš veľa a petrželák len jeden, chcela som 4 kvetináče, alebo truhlík. Nakoľko truhlíky mali iba obrovské (a do pidibudi sa mi megatruhlík esteticky nehodí), tak som zvolila kvetináče. A zľavila som iba na 3, lebo 4 sa mi do tohto závesného obalu nezmestili.

A keďže pôvodné nožnice už viac drápali ako strihali kvety, tak som vzala aj jedny záhradnícke nožnice - zvedavá, koľko vydržia.

A ako bonus hneď na úvod som do košíka vložila orchideu. No čo už, keď človek kým dôjde do oddelenia s kvetináčmi, tak minie kvetiny!?!? A minúť ich bez obzretia ... to nejde. A nevziať aspoň jednu po obzretí to tiež nejde. Najmä keď bola skoro zadarmo vzhľadom na to, že to bola orchidea. A aby jej bolo dobre, vzala som aj obal na kvetináč a hnojivo extra iba pre ňu.

Toť vsjo. Ešteže nevymetám obchody. :) Inak by to malo tragickú dohru pre peňaženku. :D

Zdravím vospolok a prajem príjemný čas.

Chcela by som

parfém s vôňou fialiek, ktoré rastú na záhrade u svokry. Je ich tento rok viac ako minulý.

Škoda, že necítiť vôňu...

...

A chcela by som zvíťaziť v boji nad plevelom. :D Toho je štandardne veľa ako obvykle.

Darí sa mu, a nám sa nedarí ho vykynožiť. Keby sme sa ho zbavili aspoň do tej miery, že ho budeme už iba udržiavať v minimálnom stave - lebo zatiaľ nám prerastá cez hlavu. :) Je to taká malá džungľa, ktorá však z diaľky vyzerá dobre (neviem, či susedy zle vidia, alebo sú len slušné alebo OZAJ sa tá džunglička spoza plotu tvári spôsobne ako upravená dáma), najmä v období, keď kvitnú tulipány (ak sa mi podarí tam byť v správnom čase, možno budú aj fotky) alebo potom neskôr, keď vykuknú na svet nechtíky (měsíčky). Tie sa tam naozaj rozmohli a už sú tam za burinu, ktorá sa vytrháva. :) Asi začnem zbierať semienka a predávať. Niekto možno nemá také šťastie (alebo nešťastie) mať oranžovú záhradu. (Hoci, možno po tom ani netúži. :) )

Tento víkend bol opäť pokojne pohodový. Nevadí mi, keď ho strávim na bicykli alebo kdesi v prírode, ale zisťujem, že mi k šťastiu často stačí aj rýpanie sa v zemi. Často sa pristihnem, že len mechanicky trhám burinu s prázdnou mysľou, prípadne si myšlienky len tak plynú a ja sa nad nimi nestresujem, pretože som nad vecou. Ale to som len nad burinou - aj to iba polohovo. :D Avšak nechám sa obvykle aj unášať vidinou, že možno raz sa to podarí... a bude u svokry záhrada plná nami chcených kvetov, zeleniny, byliniek. Bude to však ťažká práca. Po dni strávenom v záhrade si moje telo stále myslí, že som to prehnala s cvičením. :) Inak pohoda.

Som zvedavá, či sa tento rok zachce majoránke na svet. Minulý rok nevyšla ani jedna rastlinka a to boli dva výsevy :( .Neviem prečo. Má niekto radu?

Moje vajíčkové šialenstvo

Aj keď pre mnohých už Veľká noc skončila a celú výzdobu zložili do krabíc, u nás (vplyvom nedostatku času na odloženie a vytvorenie niečoho nového) veľkonočné zdobenie ešte podporujeme. Veď veľkonočné obdobie ešte neskončilo. :D A keďže mám trochu času, pridávam príspevok s trochou fotiek našej vskutku skromnej výzdoby.

Naše veľkonočné zátišie s malinkatým sladkým vajíčkom od kamarátky, ktorej dalo zabrať, kým ho zniesla. :) Kvetináč s jarou doniesla zase druhá kamarátka.

Rozhodla som sa vajíčka nemaľovať pomocou vosku a farbenia v cibuľovom (alebo inom) odvare. Nejako som sa necítila na takú vysokokreatívnu činnosť, keďže maľovanie a fantázia u mňa pospolu nekráčajú ruka v ruke, ba na mňa už asi maľovacie schopnosti ani nezvýšili, keď ich rozdávali. Tak som sa podujala vyskúšať techniku decoupage. Zdalo sa mi, že je to vhodné k mojim schopnostiam. A keďže som chcela nadčasové vajíčka, ktoré by po rozbití nevytvorili nemilú arómu, rozhodla som sa vyfukovať.

Na vyfukovanie vajíčok som šla kladivom :) - manžel sa smial, keď to videl. No AKO inak urobiť dierku do škrupinky??? :))) Samozrejme, kladivko bol len donucovací nástroj na popohnanie špendlíku, ktorému sa do vajíčka veľmi nechcelo. Hmmm, občas sa dieročka podarila menšia, občas väčšia. Veľkosť nebola ovplyvnená škvŕkajúcim žalúdkom. (Večera sa veru veľakrát posunula na neskoršie kvôli mojej vyfukovacej mánii.) Často to ovplyvňovala už popraskaná škrupina - napriek tomu, že vnútri nebolo kuriatko. (Asi by ma to mierne vydesilo, keby tam bolo. :) ) Hmmm, tie vajká mali určite búrlivú cestu, kým sa ku mne dostali.

Najmenšie s najväčšími. Ale špilka sa musela do vajíčka zmestiť v každom prípade! 

V popisoch o obrúskovej technike som sa dočítala okrem iného o tom, že podklad má byť svetlý, inak obrúsok nevynikne. A keďže v obchode som biele vajíčka nevidela, bolo treba zmeniť hnedé na svetlé, že áno? Nuž, schytila som vajká a dala im podkladovú farbu. Slonovinovým odtieňom! Biela mi prišla trochu ... príliš biela. Mali sme potom kvetináče zdobené vajíčkami. (Resp. len jeden, ktorý už nemal živého obyvateľa.)

Tu vidieť rozdiel medzi jednou a dvomi vrstvami podkladovej farby.

Náš špeciálny veľkonočný kvet vyzeral približne asi takto, iba menil v priebehu dní farbu. :)

A po uschnutí som sa celá žhavá pustila do "maľovania". Žhavosť ma po prvom vajíčku prešla, keď už sa prstom nechcelo odtrhávať jednotlivé kvetinky zo servítky. :) Inak, túto techniku tvorenia som si chcela vyskúšať už dávno, ale nie a nie sa vytrepať do obchodu a nájsť nejaké pekné servítky. Tie čo som videla, ma nijakovsky neuchvátili. Raz som si kúpila hubové (na prestieranie), ale na vajíčka by to nebolo to pravé "veľkonočné". Silou mocou som zháňala niečo jarné, až som uvidela SERVÍTKY!!! Podobné tým, ktoré som si v hlave hmlisto vymyslela. :) Síce mi zvýšil celý balík, ale aspoň budem môcť olepovať, až kým sa kôpka neminie, alebo manžel nedostane alergiu na kvetinový vzor. :D Preháňam, samozrejme. Zatiaľ sa mi podarilo olepiť len jednu podšálku. Bol to pokus, ktorým som chcela zabrániť fľakom na stole po mokrých pohároch, šálkach, ... . Lenže som nenašla odvahu ju použiť. Trochu mám dojem, že u tej veci, ktorú mi predali v obchode, keď som si pýtala lep a lak na dekupáž, prevažuje viac lepidlo ako lak a bojím sa, ako to s mojou tvorbou dopadne. Darmo, dva v jednom sa asi nevypláca vždy. No kto mal vedieť? Lama-začiatočník? Ale raz sa snáď odvážim, aby som mohla pokračovať, prípadne s čistým svedomím prestať tvoriť podšálky. :)

Má niekto skúsenosti s týmto lepidlakom ?? V každom prípade budem musieť toho poolepovať veľa, kým ho miniem.  :)

Tieto kvetinkové servítky som kúpila v jednom obchodíku /tuším Butlers na Flore v Prahe/, kde mali ešte kopec ďalších pekných a vedela by som si vybrať ďalšie, ale príde mi to trošku drahé utrácať len kvôli pár servítkam a na bežné "smrkanie" a utieranie mi ich príde zase ľúto. :D

No ale kde som to zas odbočila? Pár vajíčok som vyfúkla, olepila, a...darovala, darovala, až som si uvedomila, že musím začať odznova, bo v košíčku nieto skoro nič.

Jedno z darovaných, ktoré si počas fotenia ešte hovelo v teple rodného hniezda.

A keďže moja nútená neschopenka skončila a na olepovanie bolo málo času, nové vajíčka som sa pustila ofarbovať na prírodno, opäť celá nadšená, že aké je to ľahké. Lenže prečo si neskomplikovať situáciu vyfúknutým vajcom? Tomu sa ponoriť nechce. Čo ma stálo času, kým som ho utopila. Napriek tomu, že som ho dala variť už naplnené vodou. Čuduj sa svet, dáke fyzikálne čary abo čo - vajco aj keď bolo plné vody pred varením, vystúpilo na hladinu spolu s teplotou a mohla som ho napúšťať vodou (tentokrát už v hrnci) znovu. Neviem, si to celkom vysvetliť, pretože som dala obvykle variť aspoň dve vajíčka a vždy bolo aspoň jedno ponorené počas celého varenia aj bez môjho zásahu. Hmmm. :) No...a písala som, že som vstupovala do tohto farbiaceho procesu nadšená, že áno? Nuž, musím priznať, že moje nadšenie sa menilo na skľúčenosť, keď som pozorovala, že mi to nefarbí. :))) Cvikla zmenila hnedé vajcia na ešte hnedšie, prípadne nepopísateľné :). Jak to, že to nefunguje? Šak v maľovacích recepisoch písali, že iba s modrým farbením je problém a treba na to biele vajcia! :))) V mojej kuchyni pod mojimi rukami sú však očividne iné zákony. Nie, neviním z toho nikoho. Veď som množstvá dodržiavala od oka (v recepte 3 cvikly, ja dala iba jednu...nepísali však, či veľké, či malé a ja som mala obrovskú :)) ). Zvalila som to teda na vajcia ako také a pri najbližšom zhliadnutí bielych vajec som hodila psie oči na manžela, že biele vajíčka POTREBUJEMe !!! :) Tak som skúšala celú tortúru s bielymi vajíčkami. Ale musím povedať, že cvikla u mňa vôbec nezabodovala. Biele vajíčko dopadlo ešte horšie ako hnedé. Trvalo mi dosť dlho, kým som kúpila kurkumu, aby som mohla skúsiť žltú. A tá až tak nesklamala. Mám dva fľakaté odtiene. Už si nepamätám, či som to jedno vybrala z vody skôr, alebo som ho lepšie opláchla (nepozdával sa mi ten farbiaci povlak :D). Ale keďže to fungovalo, moje nadšenie opäť vzplanulo (stačila malinká iskierka) a rozhodla som sa skúsiť červenú kapustu. A poslušne hlásim, že červená kapusta alias červené zelí je number one! Kupodivu. Zafarbila mi aj hnedé vajce, napriek tomu, že na nete písali, že mi vajce neofarbí. Tak ja neviem. :))) Uznávam, nie je to nijak extra krásne vajco, ale má svoje čaro. :)))

Vo vrchnej rade je jeden pokus - fialková v skutočnosti vyzerala inak, ako na obale farby.

Už by sa aj patrilo skončiť tento vajíčkovaný príspevok, nie? Neviem veru, či to niekto dočítal do konca. :) Nuže, dovajíčkovania priatelia. :D

PS: Nejaké vajíčka v chladničke prechádzajú dátum spotreby, ale psssssst...

Náhodou

som naďabila na jednu giveaway s krásnou plechovou krabičkou. Ak máte radi Green Gate, máte sa na čo v napätí tešiť. Navštívte Markétu a okrem napätia si môžete vychutnať aj jej drobné radosti.

A čo má s tým spoločné náhoda? No...dllllllllho som svoj blog zanedbávala z časových dôvodov a tak je náhoda, že som sa náhodou pozrela na nové príspevky v svojom zozname a náhodou som si všimla aj príspevok u Aleny, kde o tejto giveaway písala. Alebo žeby to bol osud? ;-)

Nuž a poviem, že to bola vskutku dlhá doba, kedy som naposledy niečo k sebe vložila. Až tak dávno, že som aj zabudla na výmenu. :D To však nevadí, pretože sa aj tak nikto neprihlásil (a teda si urobím radosť, keď niečo pekné nájdem). Keby sa totiž nahlásil, tak by mi prišiel mail. ... alebo nie? Začínam trochu o tom pochybovať. :) Ale čo! Ja sa ani nedivím (hoci malinkaté sklamanie tam je, pretože som bola zvedavá), nakoľko to bolo zorganizované narýchlo a nedomyslene. :)))

Snáď sa mi konečne podarí tu hodiť svoju miniveľkonočnú výzdobu. Ale v posledné dni vskutku nestíham. Naozaj nechápem, ako stíhajú obhospodarovať niektoré ženy blog popri rodine s deťmi. Klobúk dolu. Ja som nejaká nezorganizovaná a nestíham to ani bez drobcov. Takže keď sa nejaké zadaria, tak blog asi pôjde dolu vodou totálne :D ako po vodopádoch.

Prajem vám všetkým príjemný večer...alebo ráno...obed...čo zrovna máte.

Zbierka odstraňovačov suchosti

Nie som nejakou vášnivou užívateľkou kozmetiky, ba by sa dalo povedať, že jej vôbec nehodlujem. Rôzne maľovátka, čistiace mlieká/vody/olejčeky, a janeviemčoeštevšetkoexistuje sú dokonca pre mňa španielska dedina - čo a ako použiť, aby som sa nezmasakrovala pred odchodom na ulicu,... na to nemám ráno čas pred odchodom do práce, takže na prvú a poslednú úpravu mi bohato stačí hrebeň, aby som nešla medzi ľudí strapatá. :D

No ale, nakoľko mám problémy s pokožkou (extrémne suchá a ekzematická), prebývajú u mňa po poličkách, kabelkách a batohoch výrobky, ktoré majú za úlohu uľahčovať život tým, že zamedzia svrbeniu, čím následne zabránia tomu, aby som sa doškrabala do krve. A keďže som včera vyhrabala z malej kabelky tri krémy na ruky, rozhodla som sa ich zozbierať zo všetkých možných kútov a zistiť, koľko ich je a ktoré majú najvyšší čas, aby boli spotrebované. Zistila som, že sa u mňa v tejto chvíli ocitlo nadmerné množstvo rôznych krémov (- z môjho pohľadu..viem, že u niekoho sa ich môže nájsť aj viac). Niektoré som dostala, niektoré som si kúpila. Poväčšinou ich niekde založím a potom neviem nájsť, a keďže povrch môjho tela často žobre o pozornosť, v obchode pribalím častokrát nejaký krém či telové mlieko do zásoby. A potom sa zabudnutý a stratený krém nájde a ja ich nestíham užívať, napriek tomu, že by som mohla uľahčiť svojej pokožke s púštnym vzorom (obvykle si však nespomeniem alebo to odkladám do zabudnutia). Takže sa mi hromadia a hromadia a hromadia...

Zbierku momentálne stráži staronová ovca - tá k nám prišla z rozlúčkovej párty spojenej s rozpredajom nadbytočných vecí a nebola jediná: aranžmá je fotené na posteli získanej z tej istej akcie. :)

Minule som ale na tom bola tak zle (moja tvár vyzerala ako červený dalmatín), že som šla ku kožnej doktorke. Tak trochu zabitý čas. Pretože kým som prišla na objednaný termín, môj dalmatínovský vzhľad vymizol a len skúsené oko našlo, kde všade som mala červené suché fľaky po tvári. (To potom býva nadľudský výkon presvedčiť niekoho o mojich problémoch, keď sa ekzém zľakne návštevy doktora - a to sa už stalo pravidlom, že problémy vymiznú približne deň pred termínom.) Nu, a táto doktorka na mňa letmo pozrela a chcela vedieť čo a ako (ja som mala dojem, že prehliadka nebola dostatočná, ale posudzovať to nemôžem, asi to už má v oku). A po mojich výlevoch a popisoch toho, čím som si uľahčovala situáciu do návštevy, sa ma snažila presvedčiť o tom, že ako alergik a ekzematik v jednej osobe by som vonkoncom nemala používať krémy a mastičky s rastlinnými výťažkami, nakoľko to dráždi. Najmä keď som jej povedala, že som sa svoje problémy snažila zmierniť nechtíkovou masťou. To sa za hlavu chytila (obrazne povedané), že nechtík DRÁŽDI, že to nemôžem. Že NEMÁM používať žiadne také krémy, ani parfumované, že by som mala používať iba nejaké extra špeciálne z lekárne (ktoré bývajú aj extra drahé a míňajú sa extra rýchlo, lebo majú extra malé balenie - pozn. aut.) !!! Ako sa s ňou mám hádať, keď ona má na také tvrdenia papier?

Avšak zo svojich vlastných skúseností vidím, že papier nie je všetko. (Chce to totiž prax a odkukávanie od druhých. :D) A tak si svoje bylinkovomrkvovoparfémované krémy nechám a minimálne ich spotrebujem. Veď keď si moja koža na to nesťažuje, tak čo s nimi? Zdajú sa mi vhodnejšie ako nejaké kortikoidné masti, ktoré síce zaberajú báječne, ale ... ako vyštudovaný chemik mám k chémii odpor :D a neviem prečo, ale najmä k liekom.

A po ďalšie, keď som bola u praktičky na kontrole, tak sa debata stočila aj na kožné problémy a sama doktorka sa posťažovala na ich rodinné ekzematické starosti - ako jeden člen rodiny môže arnikové maste, ale neznáša nechtík a druhý môže nechtík, no neznáša arniku a harmanček, a ten tretí samozrejme môže iba harmanček. :D Neviem, aká je znášanlivosť medzi lekármi rôznych oborov, tak som to svojej kožiarke radšej ani nespomínala. Očividne má svoje predstavy a ešte by mohla nadobudnúť dojem, že sa ju snažím poučovať. Ja, laik - dermatologicky nevzdelaný.

Viac už tuším nemám čo dodať na tému pokožka a jej problémy (asi našťastie). Zaujímalo by ma však, ako podobné problémy riešia iní. Prijímam tipy.

Nakoľko sa dni začnú postupne otepľovať a my tým pádom začneme zhadzovať nadbytočné zimné vrstvy, prajem všetkým hebkú pokožku!!! :)

S prvým jarným dňom

prišlo aj zistenie, že mám prvého sledovateľa. No to je milé. :) To priam volá po oslave!!! :) Možno sa to nepatrí, ale prečo by sme sa netešili z drobností?

Čo takto veľkonočná, či veľkonočnojarná výmena? Veľká noc sa blíži a bude trvať ešte hooodne dlho. Len neviem, ako sa to organizuje. :) Asi bude treba záujemcov a termín?

Termín sa vymyslí ľahko. Horšie to bude so záujemcami. :)

Napadá mi, že by sa mohlo nahlasovať do Kvetnej nedele. Asi je to trochu šibeničný termín, ale keďže Kvetnou nedeľou začína Tichý týždeň, tak by som chcela trochu eliminovať internet. Takže dvojice (prípadne by to mohol byť kolotoč?) by som oznámila buď na Veľkonočnú nedeľu alebo 1.4. To by bol ideálny termín v prípade, že ... výmena bude v rámci mojej osoby. :D No šak čo!!!

Ešte je jedna možnosť...oslávim to len pohárom vína. Lenže na stole mám iba čaj. :) Nevadí. Ja sa teším. Kto sa teší so mnou?

A máme

za sebou ďalšiu nedeľu ... opäť v znamení nárcisov, opäť v znamení návštevy.

Tentokrát to bola návšteva tvoreniachtivá, ale so slovami: "nemáš nejaký nápad? .. skús google". Tak ma to pobavilo. Doniesla farebné ústrižky filcu, že: poďme z toho urobiť niečo jarno-veľkonočné.

A tak sme prehľadávali stránky, a žasli a nevedeli si vybrať z toho nepreberného množstva tvarov, farieb, kombinácií.

Nakoniec som si vybrala pre začiatok kvetinkové náušnice (ktoré musím ešte dokončiť-zavesiť). Kamarátka sa rozhodla pre svoj symbol a vyrobila brošňu žlté kuriatko (nemám odfotené). Ale musím povedať, že sa k filcovému tvoreniu ešte asi vrátim, pretože sa mi zapáčili vtáčiky a sovičky, ale aj iné zvieratká, ktoré povyrábali šikovné ruky z rôznych kútov.

Keď tak na to pozerám, nedala som si veľmi záležať s obšívaním. Je to také halabala... :)

A posledná fotka je darček, ktorý som dostala už dávnejšie, ale nakoľko je spätý zrovna so včerajšou návštevou, tak prikladám fotku. Na tom mini-vrecúšku sa mi najviac páči tá jemná malinká výšivka.

Vrecúško má prenikavú vôňu, ktorú si v oblečení predstaviť neviem, tak zatiaľ robí spoločníka nitkám, gombíkom, odstrižkom, gumkám, ... v šitíčkovej krabici na pozadí .. ktorá ešte stále nie je hotová a už začína byť malá. Ach jaj. :(

Jarní giveaway

s Ma Maison Blanche

ponúka pekné ceny. Nemyslíte?

Drobné radosti

musí niekedy človek hľadať vôkol seba, aby aj počas sivých dní mal dôvod na úsmev. Tie drobnosti totiž berie často ako samozrejmosť...

A jednou takou radosťou bolo, keď MMM (môj milý manžel/muž) prišiel domov so smetným košom. Taký obyč, taký malý, taký modrý, ale nakoľko sme 5 mesiacov žili s odpadom po rôznych sáčkoch a taškách, radosť bola veliká. :) Hurá, už máme centralizovaný odpad!!! :)

A tešíme sa aj z toho, že prerábanie elektriky sa priblížilo koncu. Už je dokonca aj zapojený nový elektrický sporák. Ten pôvodný, plynový, sme dali preč, nakoľko podľa starých revízií, čo sme našli, bol zákaz používať ako trúbu na pečenie, tak aj horáky na varenie. Starý sporák a nové normy už proste nejdú dokopy. :) Ale to nevadí. Aspoň už môžeme piecť. A že novota je funkčná, sme overili hneď po zapojení, keď MMM upiekol bábovku.

...

V nedeľu sme mali milú návštevu, ktorá nám urobila radosť nielen tým, že prišla na kus reči, ale doniesla aj takúto krásnu kyticu narcisov.

Tak som konečne vyhodila tie uschnuté chryzantémy z vázy, ktoré mali svoju slávu už dávno za sebou a usadila som si novú kytičku opäť na skrinku oproti posteli, aby sme na ňu videli. Hoci, v našej pidibudi je vidieť všade odvšadiaľ. :)

Štěstí! ...

...Co je štěstí? 
Muška jenom zlatá, 
která za večera 
kol tvé hlavy chvátá; 
oblétá ti skráně, 
v kadeři se kryje, 
v dlaně hlavu skládáš, 
ruka utlačí je.

Štěstí jako rosa 
na květech se skvěje, 
ale bludná noha 
náhle zašlápne je; 
zašlápnuto vzdechne, 
v oblacích se tratí, 
snad se jinovatkou 
na tvou kadeř vrátí...

(Adolf Heyduk)

Tak veru.

Alebo by šťastím mohla byť mydlová bublina, či odraz na vodnej hladine...stačí malý pokus o privlastnenie... a bublina praskne, hladina sa sčerí a je po obraze.

Láka ako vábnička, niekedy sa nechá chytiť. Ale beda, keď si človek nedá pozor a zvykne si na "samozrejmosť". Uletí, rozplynie sa a tá facka potom bolí. Šťastie je vskutku vrtkavé. Nie je dobré sa naň spoliehať. Človek však bude stále veriť, že má nádej (a nárok) na kúsok šťastia. Možno aby si udržal zdravý rozum pohromade. 

Neostáva mu nič iné ako si udržať vieru, že nádej ešte niekedy príde. Musí mu pri tom pomáhať vedomie, že vôkol neho je Láska, ktorá je pevná, aj keď sa všetko naokolo rúca.

Ja a ihla v ruke...

to je vskutku kombinácia za všetky peniaze. Niežeby som bola nútená takto kombinovať, ale niekedy ma to pochytí. Najmä keď vidím, aké pekné veci sa dajú ušiť a keď mám pocit, že niečo veľmi súrne potrebujem.

Nuž, a minule som potrebovala napríklad obal na mobil a jednoduchú peňaženku. A ako to skončilo?

Nepoučím sa asi nikdy z dvakrát meraj a raz strihaj. To by asi nešlo. V mojom prípade by som mala merať asi stokrát a raz kúpiť alebo dať ušiť niekomu. :-D Ale to sa nestalo. Uvažovala som nad postupom cestami do práce, dokonca som aj strihala papiere a prekladala ich, prehýbala a rôzne skúšala. A potom som strihla. Mala som to namyslené veľmi logicky, že výstuž by nemala byť široká rovnako ako vnútorná a vonkajšia látka, lebo po prevrátení na správnu stranu bude v záhyboch vadiť. Lenže nedomyslela som to, že keď tá tmavomodrá látka bude kratšia a ešte budem musieť mať okraje po zašití, tak mi je to úplne ale úúúúúplne fuk, lebo mi budú vadiť okraje vonk.a vnút. látky a ešte k tomu všetkému to bude užšie ako som pôvodne chcela. A oveľa užšie. No...

Dlhý modrý slíž...

Rub, líc...náramný problém to urobiť tak, aby po prevrátení to bolo správne...

  

Hotový výrobok.

Hotový obal je pridlhý a...čo je ešte horšie, tak aj priúzky. Našťastie sa látka poddala mobilu. :-)

A peňaženka? Tá má malý otvor a keďže je hlboká (na ten otvor), mince sa v nej ťažko preberajú (keď má človek hlboko do vrecka :-) ). Ani len na karty sa nedala použiť. Nedostanem ich nijakovsky pohodlne dovnútra a kto by ich potom vyťahoval? Áno, dalo by sa tak ušetriť, ak by tam bola len kreditka. Ale kontrolóri v metre by ma obvinili z toho, že chodím na čierno, keby som im neukázala električenku (už dávno som nepoužila toto pekné slovo... hmmm) a lekárom by zas chýbala kartička poistenca. Takže peňaženka nemohla poslúžiť ani ako karetník. No čo s ňou? Nezúfala som si. A pred odchodom na cyklodovolenku som do nej napchala šitíčko, nožničky, zicherky, pinzetu, a podobné veci.

Nabudúce dlhší zipssssss!

Nuž, trochu nepraktická vec, ale pekná. :-)

Myslela som, že bude mať využitie iba v lete s podobným využitím. Ale zdá sa, že jej začína nová púť. V mojej staručkej peňaženke sa už nedali nosiť mince (cca 4 neuzatvoriteľné otvory, tú predstavím niekedy inokedy, pretože si to zaslúži za odmenu) a v kabelke sa mi bočné vrecko pretrhlo, takže všetky mince aj s kľúčmi sa ocitli v tajných zákutiach. To už som rezignovala a dala nepraktickej peňaženke druhú šancu.

Takže takto bojujem s ihlou v ruke. Som zvedavá, či niekedy zavládne mier až do smrti. Snáď nie až po smrti. :-)

Každému čo jeho je !?

V lete často počúvam, že by sa nemalo piť/jesť studené, že si môžeme dovoliť maximálne vlažný čaj (prípadne vlažný nanuk?). No ale... v zime by sme nemali potom piť horúci čaj? Varené víno? :-o Vianočné trhy bez svařáku???? Ale no taaaaaak. Rozhodne málokedy mám v zime chuť na niečo ľadové. Väčšinou potrebujem zahriať a chlad mi pri tom nepomáha. :-)

Ľadové kvetinové výšivky sú pekné...

...ale pre mňa, zmrzlinu, iba z pohľadu v teple.

Vzhľadom na to, že som strašný zmrzliak (manžel niekedy potichu, niekedy s reptaním trpí fakt, že je skvelé ohrevné teleso :-) ), mám vskutku zriedka chuť na zmrzlinu počas chladných dní. Ale minule som sa nejako odhodlala skĺbiť príjemné s užitočným a pripravila na večer chladivý dezert. Naviedla ma na to kolegyňa v práci, keď sme neviem ako došli k tomu, že zmrazený banán rozmixovaný s kyslou smotanou je báječný. Debatovali sme na tému banán, kto ho má rád v akom stave. Výsledkom bolo, že mierne zelený, tvrdý je na "bežné" jedenie a prezretý na koktejly alebo práve na banánovú "zmrzlinu". No a keďže som zrovna nemala doma ani nezrelé, nieto ešte prezreté banány, ale mi schli na našom "barovom pulte" nejaké mandarínky a vedela som, že v chladničke mám jednu smotanu, ktorá už prosí o zjedenie, tak som postup pozmenila a vyrobila mandarínkovú "zmrzlinu". (Dnes je úvodzovkový deň!)

Mandarínky som ošúpala, rozdelila na mesiačiky, strčila do krabičky a dala do mrazničky. Asi na 2-3 hodiny. (No, boli tak polozmrznuté.) Potom som ich rozmixovala so smotanou. Na vrch som namlela čokoládu s cukrom (nejaký extra mlynček) a pohostila som svojho milého muža, ktorý prišiel zvonku a ... nepotreboval asi schladzovať. :-) Ale nesťažoval si a chutilo mu. I mne.

A aj keď sa možno nezdá...aké poučenie z tohto počinu vyplýva? Mandarínky na to asi nie sú zrovna najvhodnejšia surovina, nakoľko obsahujú veľa vody. Bolo to tečúce. :-) Recept ako taký však nezavrhujem a rozhodne plánujem vyskúšať s banánmi. Snáď to bude lepšie.

Takže takto nejako vyzerajú moje experimenty v kuchyni. Toto nebol ani prvý a predpokladám, že ani posledný. :-) Určite tu ešte nejaké pribudnú.

Konečne ho mám(e) :-)

Nikdy som ešte sama veniec nerobila. Vždy sme ho mali doma. Čakal nás, kedy prídeme od školských povinností domov, aby nám pripomínal, že je čas čakania na Jeho príchod.

A hoci som možno mala nejaké myšlienky na jeho tvorbu mimo domova, predadventný čas mi vždy tak utiekol, že kým som sa spamätala, už ho nemalo zmysel robiť.

Vedela som však, že teraz musím. MUSÍM. Lebo keby som ho neurobila, bolo by mi veľmi ľúto. Mám totiž nový domov. S manželom. A intenzívnejšie sa nám bude čakať spolu, keď bude doma nejaká pripomienka na to, čo sa blíži. ...Hmmm, nemyslím tým zbesilé behanie po nákupoch. :-)

Doma sme mali, aspoň čo si pamätám, vždy klasický, okrúhly...a tak som ostala konzervatívna a zvyk nezmenila. Dokonca som sa nechala prehlasovať aj v prípade malinkatého pokusu môjho ja byť aspoň trochu iná, ako to bolo doma. A to vtedy, keď som našla okrúhly veniec so sviečkami rozmiestnenými inak ako do štvorca.

Je to náš prvý spoločný advent ... a chcela som, aby bol veniec dokonalý. Našla som inšpiráciu tu a keďže aj môj polovičiak zdieľal nadšenie z výtvoru, ktorý uvidel, moje kutilské myšlienky sa rozbehli kade-ľahšie a začali vymýšľať. Nakoniec čosi vymysleli a potom sklamane pozerali na nejakú ďalšiu internetovú stránku, že nie sú také inovatívne a originálne, ako si mysleli. :-D Ale nakoľko sa mi bežne stáva, že vymyslené veci dopadnú väčšinou inak, ako si predstavujem (najťažšie skúšky mávam v kuchyni :-/ ), nerobila som si z toho ťažkú hlavu, pretože čo ? Veľké mozgy môžu mať rovnakú myšlienku, ale podanie bude vždy iné.

Nuž som vymyslela konštrukciu na upevnenie kvetináčov, (ktorú sme zmenili asi 4x) a vybrali sme sa do obchodov zháňať kvetináče, sviečky, drievka. Sviečky máme dva druhy a aj tak nie som úplne spokojná. A drievka na konštrukciu? Nakoniec sme sa uchýlili k najjednoduchšej variante - kríži.

Obrázkový postup výroby  nebude, pretože foťák býva založený alebo neprítomný keď ho treba.

Začali sme však kvetináčikmi. Chcela som vyskúšať postup z toho blogu, kde som našla inšpiráciu...ale bez spomínaných ingrediencií. :-D U mňa je to normálne (aj v kuchyni) :-))). Jeden vzorkový kvetináč vyzeral aj celkom dobre, istý čas hral všetkými vhodnými farbami, od žltej, cez bielu a zelenú až som skončila u fialovej, ale neviem prečo som nakoniec nepoužila rovnaký postup maľovania. Avšak nevadí. Miešanie farieb na fialovú ma bavilo a dokonca som umiešala vhodný odtieň aj na druhýkrát...farba totiž strašne rýchlo schla. No...ale aby som bola presná...ono to asi tak úplne nie je fialová, ale keď pri tom nemám niečo klasicky fialové, tak mi to neva.

Potom nastal presun na východ, kde som okrem návštevy mala za cieľ nazbierať čečinu a nejaké šišky a iné lesné haraburdy na ozdobenie. Je tu však ešte malá postranná epizódka, že tá latka sa musela kúpiť na dvakrát. Nie preto, že som raz merala a dvakrát rezala...ale som asi megasklerotička a tak som latku nechala na polici vo vlaku a spomenula si na ňu, až keď bol vlak za hranicami. :-D

No, latku mi znovu kúpil, a potom aj narezal a upravil do kríža z veľkej ochoty môj najdrahší.

Vďaka telesnej indispozícii a rýchlemu stmievaniu sa to vyzeralo na veľký plač, že veniec nebude a všetko vyjde nazmar. Ale dnes sa nám podarilo pred mojím návratom ešte doobedu vyraziť do lesa pri meste, ozbíjať dva smreky, prehľadať trávu pod nimi kvôli šiškám, vyrýpnuť trochu machu (sušený mach zatiaľ považujem za zbytočnosť, ale predpokladám, že skúsenosť ma naučí, prečo sa používa sušený) a uštipnúť posledné tri šípky na kríku. Pred odchodom som uviazala veniec (dozdobený sušienkami asi frézií z kytíc od svadobčanov), o ktorom som si myslela, že bude len provizórny, že nevydrží ďalekú cestu vlakom a natrieskanom MHD. Vydržal. A vydržali aj susedia, keď som o pol ôsmej večer začala pribíjať a prišrubovávať kvetináče ku krížovému držiaku.

Držiak som vložila do kruhu, zistila, že kvetináčiky tancujú podľa toho, ako sa im chce, ale stredová šiška s nimi narobila poriadky. Vnútorný priestor venca okolo všetkých štyroch kvetináčosvietnikov som zahádzala šiškami rôznych veľkostí...že keď už som ich dovliekla domov, ta ich nebudem predsa vyhadzovať. :-) Rovnako dopadol aj mach...vzala som ho príliš veľa na tak malé svietniky...tak som ho uložila do kvetináčov väčších...uvidíme...či sa skôr rozmnoží mach, alebo obyvatelia v ňom. ... hmm, myslím, že budem nadávať, ak to druhé. :-D

No...a aby zase sviečky nelietali v kvetináčoch a mohli pekne horieť a neboli veľmi nízko položené, vyplnila som dno rôzne veľkými viečkami od PET fľašiek a voňavky a medzery medzi sviečkou a kvetináčom som zahádzala kamienkami, ktoré po rokoch od dovezenia z pláže konečne zase našli využitie. Možno posledné...ak ich sviečka zaleje z pomsty, že sa nemohla hýbať!

Tak snáď nám tie smrekové vetvičky vydržia do konca....a snáď ten nezbeda plamienok, ktorý sa vôkol seba rozhliada, čo je kde horľavejšie, nepôjde po machu, ktorý raz určite uschne. :-)

Tak čakajme...čakajme spolu, čo sa stane s ním, so mnou, s nami, keď príde zas k nám.

Na Šumave

Zachcelo sa nám trochy vzduchu a byť spolu, nuž vydali sme sa do prírody. A aby sme nešli len tak blízko, pobrali sme sa rovno na Šumavu. Cestovali sme dlho predlho. Až sme docestovali do Hojsovy stráže. Víkend sme si užili celý, výletili sme oba dva dni.

V sobotu sme sa vybrali na prvý výlet a kochali sa prírodou a počasím, že nám umožnilo sa tak krásne kochať. :-)

V tom dome pred kostolom sme spali.

 

Kaplnka sv. Kunhuty pod Malým Prenetem

Jeden z účastníkov výpravy využil pauzu na oddych.

Kým táto výprava, početnejšia, sa nezastavovala a šla a šla a šla...

aby našla zablúdilcov, čo sa strachom chúlili k sebe.

Zelený ježko

V lese, jó, v lese na jehličí... Kvôli trpasličej svadbe nás nik nepohostil, keď sme zavítali na návštevu. Nikto nebol doma. :-(

:-) Na ceste do sauny. Moja prvá v živote.

A na druhý deň - bol deň druhý. :-) Zbalili sme sa (prečo sú tie víkendy také krátke???) a odložili si batohy na stanici, aby sme ich nemuseli so sebou vláčiť.

Hmla sa pomaly zahryzáva...

Utopený.

Zvedavé na okoloidúcich.

Teperíme sa po lúke. Cca 300 metrov. Smer neznámy, žltá značka v nedohľadne.

Žeby závoj lesnej víly?

A bežíme z vlaku (niektorí) pre batohy. Nestáli sme tak dlho ako sľubovala cvaklístka. Ale stihli to.