nedeľa, 2. decembra 2012

Konečne ho mám(e) :-)



Nikdy som ešte sama veniec nerobila. Vždy sme ho mali doma. Čakal nás, kedy prídeme od školských povinností domov, aby nám pripomínal, že je čas čakania na Jeho príchod.
A hoci som možno mala nejaké myšlienky na jeho tvorbu mimo domova, predadventný čas mi vždy tak utiekol, že kým som sa spamätala, už ho nemalo zmysel robiť.
Vedela som však, že teraz musím. MUSÍM. Lebo keby som ho neurobila, bolo by mi veľmi ľúto. Mám totiž nový domov. S manželom. A intenzívnejšie sa nám bude čakať spolu, keď bude doma nejaká pripomienka na to, čo sa blíži. ...Hmmm, nemyslím tým zbesilé behanie po nákupoch. :-)
Doma sme mali, aspoň čo si pamätám, vždy klasický, okrúhly...a tak som ostala konzervatívna a zvyk nezmenila. Dokonca som sa nechala prehlasovať aj v prípade malinkatého pokusu môjho ja byť aspoň trochu iná, ako to bolo doma. A to vtedy, keď som našla okrúhly veniec so sviečkami rozmiestnenými inak ako do štvorca.
Je to náš prvý spoločný advent ... a chcela som, aby bol veniec dokonalý. Našla som inšpiráciu tu a keďže aj môj polovičiak zdieľal nadšenie z výtvoru, ktorý uvidel, moje kutilské myšlienky sa rozbehli kade-ľahšie a začali vymýšľať. Nakoniec čosi vymysleli a potom sklamane pozerali na nejakú ďalšiu internetovú stránku, že nie sú také inovatívne a originálne, ako si mysleli. :-D Ale nakoľko sa mi bežne stáva, že vymyslené veci dopadnú väčšinou inak, ako si predstavujem (najťažšie skúšky mávam v kuchyni :-/ ), nerobila som si z toho ťažkú hlavu, pretože čo ? Veľké mozgy môžu mať rovnakú myšlienku, ale podanie bude vždy iné.
Nuž som vymyslela konštrukciu na upevnenie kvetináčov, (ktorú sme zmenili asi 4x) a vybrali sme sa do obchodov zháňať kvetináče, sviečky, drievka. Sviečky máme dva druhy a aj tak nie som úplne spokojná. A drievka na konštrukciu? Nakoniec sme sa uchýlili k najjednoduchšej variante - kríži.
Obrázkový postup výroby  nebude, pretože foťák býva založený alebo neprítomný keď ho treba.
Začali sme však kvetináčikmi. Chcela som vyskúšať postup z toho blogu, kde som našla inšpiráciu...ale bez spomínaných ingrediencií. :-D U mňa je to normálne (aj v kuchyni) :-))). Jeden vzorkový kvetináč vyzeral aj celkom dobre, istý čas hral všetkými vhodnými farbami, od žltej, cez bielu a zelenú až som skončila u fialovej, ale neviem prečo som nakoniec nepoužila rovnaký postup maľovania. Avšak nevadí. Miešanie farieb na fialovú ma bavilo a dokonca som umiešala vhodný odtieň aj na druhýkrát...farba totiž strašne rýchlo schla. No...ale aby som bola presná...ono to asi tak úplne nie je fialová, ale keď pri tom nemám niečo klasicky fialové, tak mi to neva.
Potom nastal presun na východ, kde som okrem návštevy mala za cieľ nazbierať čečinu a nejaké šišky a iné lesné haraburdy na ozdobenie. Je tu však ešte malá postranná epizódka, že tá latka sa musela kúpiť na dvakrát. Nie preto, že som raz merala a dvakrát rezala...ale som asi megasklerotička a tak som latku nechala na polici vo vlaku a spomenula si na ňu, až keď bol vlak za hranicami. :-D
No, latku mi znovu kúpil, a potom aj narezal a upravil do kríža z veľkej ochoty môj najdrahší.
Vďaka telesnej indispozícii a rýchlemu stmievaniu sa to vyzeralo na veľký plač, že veniec nebude a všetko vyjde nazmar. Ale dnes sa nám podarilo pred mojím návratom ešte doobedu vyraziť do lesa pri meste, ozbíjať dva smreky, prehľadať trávu pod nimi kvôli šiškám, vyrýpnuť trochu machu (sušený mach zatiaľ považujem za zbytočnosť, ale predpokladám, že skúsenosť ma naučí, prečo sa používa sušený) a uštipnúť posledné tri šípky na kríku. Pred odchodom som uviazala veniec (dozdobený sušienkami asi frézií z kytíc od svadobčanov), o ktorom som si myslela, že bude len provizórny, že nevydrží ďalekú cestu vlakom a natrieskanom MHD. Vydržal. A vydržali aj susedia, keď som o pol ôsmej večer začala pribíjať a prišrubovávať kvetináče ku krížovému držiaku.
Držiak som vložila do kruhu, zistila, že kvetináčiky tancujú podľa toho, ako sa im chce, ale stredová šiška s nimi narobila poriadky. Vnútorný priestor venca okolo všetkých štyroch kvetináčosvietnikov som zahádzala šiškami rôznych veľkostí...že keď už som ich dovliekla domov, ta ich nebudem predsa vyhadzovať. :-) Rovnako dopadol aj mach...vzala som ho príliš veľa na tak malé svietniky...tak som ho uložila do kvetináčov väčších...uvidíme...či sa skôr rozmnoží mach, alebo obyvatelia v ňom. ... hmm, myslím, že budem nadávať, ak to druhé. :-D
No...a aby zase sviečky nelietali v kvetináčoch a mohli pekne horieť a neboli veľmi nízko položené, vyplnila som dno rôzne veľkými viečkami od PET fľašiek a voňavky a medzery medzi sviečkou a kvetináčom som zahádzala kamienkami, ktoré po rokoch od dovezenia z pláže konečne zase našli využitie. Možno posledné...ak ich sviečka zaleje z pomsty, že sa nemohla hýbať!
Tak snáď nám tie smrekové vetvičky vydržia do konca....a snáď ten nezbeda plamienok, ktorý sa vôkol seba rozhliada, čo je kde horľavejšie, nepôjde po machu, ktorý raz určite uschne. :-)

Tak čakajme...čakajme spolu, čo sa stane s ním, so mnou, s nami, keď príde zas k nám.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)