štvrtok 20. februára 2014

Nemám rada

tuhé cestá. Ale buď som v tom nepolepšiteľná a zakaždým si vyberiem recept, kde také cesto vznikne, alebo je to iba tým, že to neviem odhadnúť ... No malo by ma varovať už vyjadrenie zamiesime cesto, vypracujeme cesto... a pod. :D
Dnes to bude z väčšej časti sladký príspevok.
Začalo to už minulý týždeň, kedy som dostala chuť upiecť nejaký koláč. Dostala som sa k tomu až v nedeľu (v sobotu sme boli na krstinách bratovho druhorodeného - pekný deň to bol). A aj to až večer.
A čože som to piekla? Rýchly čokoládový koláč. Bola som trochu skeptická, či aj v mojom podaní bude rýchly, ale...kupodivu, šlo to ako po masle. Takmer som ho ani vyfotiť nestihla. Niežeby sme naraz zjedli celý plech. Len som si zakaždým vravela, odfotím neskôr, neskôr, až som napokon fotila posledné kúsky. :) 
A keďže sa mi zdal dobrý, pridávam aj recept. Len upozorňujem, je to sladká bomba!
Čo treba? Jednu Heru, 2 poháre kryštálového cukru, pohár vody, 2 polievkové lyžice kakaa, 2 poháre polohrubej múky, 1 prach do pečiva, 1 vanilkový cukor, trochu rumu a 3 celé vajcia + kokos alebo orechy na posypanie.
Zbožňujem recepty, kde sa neváži a kde sa neoddeľuje žĺtok od bielka! :D
Postup je fakt jednoduchý. Heru, cukor, vodu a kakao uvaríme a necháme vychladnúť. Ja som dala menej cukru. Pamätám na mamkine slová, že cukru stačí menej ako sa píše, lebo v receptoch preháňajú. A aj manžel to skonštatoval. :) No a kakaa som dala netuším koľko, pretože som po dvoch lyžiciach vsypala do zmesi aj ten zvyšok, čo sa nachádzal v sáčku.
Po vychladnutí zmesi si odoberieme pohár bokom a do zvyšku zamiešame múku, prach do pečiva, vanilkáč, rum a vajcia. Ja som zase musela byť niečo extra. :D Nemala som dosť polohrubej múky (iba cca 3/4 pohára), tak som zvyšok nakombinovala hladkou a hrubou - tak nejak od oka. A na rum som v tom zmätku zabudla. :( Čo už. :D Po zmiešaní som to VYLIALA (liate cestá sú pre mňa lepšie) na plech vyložený papierom na pečenie (nerada umývam prihoreniny :D) a piekla pri 160°C cca 30-40 minút. Stupne a čas som odkukala z návodu rúry. Mama sa veľmi neobťažovala písať teploty a čas. :D Jednak sa na tých plynových trúbach veľa určovať nedalo a jednak tá naša Mora piekla od buka do buka. :) Či som to dobre odhadla abo nie...netuším. Ale zle nám z neupečeného koláča nebolo. :))) No, ale aby som dokončila recept. Po vytiahnutí z rúry naň treba vyliať ten odložený pohár zmesi a posypať - ja som si vybrala kokos, lebo som ho mala.


Po tejto poslednej procedúre sme sadli k rozprávke Mulan, ale po úvodných titulkách sme to stopli, že treba oprobovať koláč. :D
V ýborný, šťavnatý, ale nabudúce asi ešte menej cukru ako menej. :)

A aby som nadviazala na úvod ohľadne tuhých ciest. Spomenula som si na tvarohový koláč Ženská pýcha u Jany. Milujem zapečený sneh. :) Bolo to dávno, čo som mala domácu žemľovku od mamy, ktorá bola pokrytá tou fajnotkou. :D
No ale keďže mne sa už pridlho povaľovali v chladničke kompótované višne, ktoré sme kúpili kvôli receptu Jamieho Olivera (tiež mňamka dezert), dlho som sa musela rozhodovať, či ozaj dám prednosť višniam a želatíne pred snehom. :) Bolo to ťažké, ale povedala som si, že nemôžem mať proste všetko naraz. Resp. sa mi nechcelo vymýšľať pre samú seba ako to skĺbiť dokopy, prípadne urobiť dva. :D Áno, beztak môžem zjesť celý plech sama, bo muž nie je doma. :D Čo by som robila s dvomi plechmi??? :)
A tak som snehovú pokrývku zamietla a pustila sa do výroby.
Keďže som chcela nájsť postup na želatínu, začítala som sa do mamkinej kuchárskej knižky a tam som našla skoro ten istý postup ako má Ženská pýcha. Až na to, že múky v knižke ide 250 g a to mix hladkej a hrubej (pomer nie je udaný) + 100 g mletých orechov. Orechy som nemala, tak som postupovala podľa netu. Len som použila vaničkový tvaroh, nie hrudkový. A cukru do tvarohu som dala od oka - metóda prisyp, zamiešaj, ochutnaj. :) Čo budem vravieť.


Cesto som nevedela rozpatlať na plech, žĺtka som jakštakš oddelila, ale dodatočne som zistila, že bielka sú po celej pracovnej doske (nebojte, aj v pohári ostalo), tvaroh som miešala tak vehementne, že som sa ostriekala (a predpokladám, že nestriekalo len mojím smerom) a do toho volal ešte asi trikrát manžel. Vždy v nevhodných chvíľach (ruka od cesta, ruka od tvarohu,...). :)
Na cesto som rozotrela tvaroh a vyskladala tých pár višní, čo ostalo a strčila plech do rúry.


Celý pokus som zabila tým, že som nazrela do brožúrky k rúre a zistila, že tvarohový koláč sa pečie na dolnej pozícii vyše hodiny. :D Mala som v pláne to kontrolovať, lebo tvarohový koláč je proste príliš abstraktný a nekonkrétny popis, ale...zabudla som. Až keď som ho začala veľmi cítiť, ta som sa rozbehla do kuchyne a vytiahla ho z trúby dúfajúc, že ak aj bude niekde prepečený, tak nebude nikde nedopečený. :D
Narýchlo som zvarila želatínu. Ku višňovej šťave som mala doliať do pol litra vody a zmiešať so Zlatým klasom. Ale pol litra mi prišlo málo, tak som otvorila ešte ananásovú konzervu a doplnila to do litra. Pridala trochu cukru, trochu citrónovej šťavy a vyliala na koláč.


Najhoršie je čakanie, kým to stuhne. Ale myslím, že ... že mi bude zle. :D Potraviny pripravené na večeru poputujú naspät do chladničky. A budem musieť premýšľať, či ísť s tým koláčom na návštevu, abo nie. Čakala som vláčne cesto, je to skôr sušienka. Tvaroh sa kamsi stratil a celé je to nevýrazné. Asi som tým cukrom tentokrát príliš šetrila. Avšak nemôžem si privodiť otravu koláčom, musím sa podeliť aj s niekým iným. Tak snáď sa podarí. :)))


A aby som tu pridala aj trochu slanosti ... plakať nebudem. Ale na nete (máme doma knižnú verziu, ale nechce sa mi opisovať :D) je náš minulonedeľný obed.


Síce som sa s výrobou masla nebabrala a na konci dala obyčajné maslo a ešte k tomu na zemiaky, a estragón som nezohnala, tak som rybu posypala šalviou a rozmarýnom a pieklo sa to asi hodinu, nie 30-40 minút (a to sme mali iba filety, nie celú rybu, lenže zemiaky sa nie a nie upiecť), ... napriek všetkému sme si však pochutili!


9 komentárov:

  1. Ahoj Majka, zasmiala som sa ako si piekla ten koláč a manžel volal v nevhodný čas...aj mne sa to stáva :-)) No ale koláčiky sa ti podarili a vyzerajú veľmi k svetu, výborna mňamka to musela byť. Dík za receptík a krásny víkend prajem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) Niet za čo.
      Mňamka to veruže bola, resp. ten červený ešte je.
      Napodobne prajem pekný víkend. ZdravíM

      Odstrániť
  2. Majko však to dobře vypadá:-) S želatinou když něco dělám, upeču jen piškot, na ten pak dám marmeládu (ta piškot zvláční), na to tvaroh a ovoce a nahoru želatinu. Pečený tvaroh s želatinou mi nechutná, čerstvý je lepší:-))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi to niekedy skúsim aj tak...a tvaroh dávaš vaničkový/hladký alebo hrudkový? A piškót znie mojim ušiam dobre. Snáď sa leje. :D Hihi

      Odstrániť
  3. Majo dávám ten v alobalu. Ten ve vaničce je moc řídký. Jo, piškotové těsto se leje. Nejlepší je ten piškot upéct vyšší, pak ho rozříznout jako dortový korpus na dvě části a natřít marmeládou ty rozřízlé strany. To se ta marmeláda líp vsákne, než když jí namažeš na povrchu. Pak namažeš tvaroh, zatlačíš do něj ovoce, poleješ želatinou a strčíš na noc do ledničky. Přes noc piškot krásně zvláční.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :)) moc mne pokusy pobavily -jsem na to podobně - jen já naopak nesnáším recepty, kde se neváží . pohár, šálek atd jsou podle mne tak individuální míry, že nevěřím , že dodržím poměr surovin a anglické cups mně dostávají přímo do varu, neboť nechápu jak nekdo odměří cup másla - nemá-li být rozpuštěné :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Občas nad tým premýšľam, aký veľký má byť hrnček. To je pravda. Ale predpokladám, že sa myslí taký klasický...žeby 250 ml? Uznávam však, že na maslo je lepšia gramáž. Mňa vytáča aj niečo v zmysle 3 lyžice masla...kurník, aké lyžice? Zarovnané? Kopcovité? Aký veľký kopec? :D :D :D

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)