utorok, 4. marca 2014

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.






Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.
Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)
Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.


S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D


Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D
Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!
Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D


Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:




Koniec! :)









4 komentáre:

  1. Pěkné fotky z výletu! A ozdoba - mrak se sluníčkem a duhovými kapkami - je moc hezká! Povedla se Ti! Na plyšových zvířátkách (především tedy na medvídcích, jak jsi viděla i u mě na blogu :-)) také "ujíždím" :-)) ..... a fotka s méďou na stromě nemá chybu! :-)) Pěkný den, Marie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem.
      Ten macko na strome...už pred zimou (kedy vlastne bola zima? :D) sme boli na prechádzke so známymi a ich malou princeznou. Chvíľu trvalo, kým ju rodičia presvedčili, že mackovi sa na strome dobre žije a že nemôže ísť s ňou domov, že mu nebude zima. :)))

      Odstrániť
  2. Ahoj Majo, lepivé byly? To chce pokaždé skleničku namoučit. Vytlačit důlek, strčit sklenku do mouky, vytlačit druhý důlek, strčit sklenku do mouky....atd atd... ale neboj, až je budeš dělat dvacet let jako já, půjde ti to jak po másle:-)) Jsem ráda že mužovi chutnali:-))
    A koukám že u vás už se medvědi probudili ze zimního spánku:-D:-D
    Dešťová dekorace supr!
    Ajka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ajko, múčila som, múčila. Ale málo platné mi to bolo. Keď som chcela urobiť jamku, tak pritlačením sa cesto nalepilo jak na papier, tak na pohár, takže keď som pohár brala preč, šiel s ním aj papier s cestom. :D Asi si povedalo, že keď je cesto, tak má cestovať. Neviem. :)))

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)