utorok, 11. februára 2014

Nájdi 10

rozdielov:
  

Chá! Keby len desať! :D Tých rozdielov je viac, ale čo. Už dávno som vedela, že od kuchárky mám ďaleko. :D Síce že neviem ani len recepis zopakovať s podobným výsledkom, to je trochu nemilé, ale...keďže viem, že som sa snažila, hádžem to za hlavu a ide sa ďalej. :D
Snáď netreba zdôrazňovať, ktorá fotka je z knihy a ktorá je skutočnosť. :))) Moji milí, jedná sa o sviečkovú. Hmm, mnohí sa asi budú chytať za hlavu, jak som dokáazala sprzniť tento český skvost. No, poučila som sa a do knihy zapísala, že tento recept nespĺňa vizuálne nároky a zťažka aj tie chuťové. Neviem, podozrievam z toho trochu červené víno a mäso. Víno v tom, že dodalo časť podivuhodnej farby. A mäso detto plus chuť. :D No ono...keď som mäsový analfabet a ešte som aj trubka - nespýtam sa v obchode :D (hmm, ktovie, či sa raz prestanem hanbiť :D). Netušila som, pod akým iným názvom sa môže skrývať hovädzie zadné, ale na žiadnom obale to nepísali. Tak som vzala proste hovězí pečeně, netušiac, aké to bude mať dôsledky. :D Ale čo do vzhľadu sa mi to zdalo najvhodnejšie pre moje účely. Síce veľký omyl, ale napokon...najedli sme sa v sobotu, nedeľu a ja ešte aj v pondelok. A z časti mäsa je vývar v mrazničke schovaný na horšie časy. Inak bol recept dodržaný takmer do poslednej bodky. Musím povedať, že keď som pozliepala pred rokmi vaic recepisov dokopy a dotvorila to podľa seba, bol výsledok o 100% na vyššej úrovni. :D
A prečo ten vývar? Nuž, chcela som byť dôsledná a urobiť všetko podľa receptu, a v ňom chceli vývar. Nuž som vyvárala vývar. A keďže svoju prax dopĺňam často teóriou (síce v neobvyklom poradí - najprv prax a potom teória), začítala som sa do internetovej siete ako kde kto pripravuje vývar. Cedenie kvôli čírosti a iné činnosti budem ignorovať aj naďalej, nedá mi však zabudnúť na jeden dlhotrvajúci skvost. Už len to, že sa to tak dlho varí, ma fascinuje. Neviem však, či sa odhodlám na takýto pokus. Iba taaak, zo zvedavosti. Ale predpokladám, že raz na to dôjde, ak to neupadne do zabudnutia. Napokon...aj adv.kalendár mi nedal spávať, až kým som ho neurobila. :D
No ale poďme ďalej. V recepte sa sviečková podávala s pečeným knedlíkom. V texte stálo: vypracujeme vláčne cesto. Nuž, miešala som, miešala a po chvíli sa zmierila s tým, že vláčnym možno myslia lepkavé. Bohužiaľ, nebolo sa koho spýtať. Muž to zhodnotil iba slovami, že jemu to tiež robilo problém. (A ja v duchu som sa čudovala, kedy robil kysnuté cesto! :-o) V každom prípade, čo si pamätám matne, tak mamka cesto vymiesila tak, že sa odlepovalo od vajlingu a držalo pokope ale nie na rukách. :D Nevadí, povedala som si, že je milión druhov receptov, a možno niektoré proste musia byť lepkavé, aby sa výsledok podaril. Po vykysnutí som ho však horkoťažko dostala do stavu v akom sa upiekol. Podsypávala som dosť múkou. Ale upečený vyzeral dobre.

Pred nakrojením. :D Akonáhle som do neho zapichla nožík, akoby sa vyfučal a namiesto pekného, relatívne okrúhleho kúsku som dostala...no, šak to vidieť na prvej fotke, aká placka. :)))
A keď už tu rozoberám svoje kuchárske výčiny, pridám ešte dve jedlé pokusy.
Prvý bol chlieb. V piatok tuším som sa rozhodla upiecť chlieb. Tu som musela gúgliť už pred začatím, lebo recept z hlavy neviem a ten, ktorý som vedela kedysi, som stihla počas dlhoročnej pauzy zabudnúť. No, s výberom mám obvykle problém, ale nakoľko som mala obmedzenú škálu surovín, bolo to o niečo jednoduchšie. Recept by som musela opísať ručne, lebo ako som pred chvíľkou zistila, neuložila som si ho medzi obľúbené. Ja trúba!!! Našťastie som si zapisovala po detailov, čo som robila, lebo som mala nejaké tušenie, že bude dobrý. :D A bol. :) Piekla som na dvakrát, lebo z kila múky by sa mi nezmestili do rúry dva bochníky naraz.

Niekto má bodky rád...
Som rada, že máme rúru s výhľadom. Doma sme mali starú Moru, ktorá nielenže nemala okienko, ale ešte aj piekla na heslo. 
Kým sa druhý upiekol, prvý sa svrkol. :)
Druhý bochník som už neposypávala sezamom, pretože pri potieraní vodou odpadávali jedna radosť.
A ako býva mojím zvykom, pustila som sa do surfovania ohľadne pečenia chleba a dopracovala sa k chlebu bez miesenia. Budem ho musieť skúsiť. A rozhodne skôr ako ten vývar. :) Nejako nezvládam miesenie na výbornú a robiť to v kuchynskom robote, kde môžem spracovať najviac 250g múky naraz...to je len tak na ochutnávku a robiť to na 4x sa mi vskutku nechce. Takže toto je dobrý tip. Neviem síce, či týmto chlebom ulahodím mužíčkovi, bo má radšej menej ementálový, ale uvidíme.
No a druhý pečiaci pokus bol koláč, čo som piekla ešte kedysi v remoske na intráku (samozrejme pod dozorom spolubývajúcej).

Jednoduchý, hrnčekový, hotový raz dva. Slivkový kompót som mala ešte od knedlíkov, akurát ich bolo málo, tak som musela otvoriť ešte marhule v konzerve. Ehm...neviem čím to je, ale marhule v konzerve chutia nejako divne. Neviem, či to bolo len značkou, alebo si ich môj mozog pletie s broskyňami pri pohľade na nich, v každom prípade to chutí diametrálne odlišne od domácich. Ach, kde sú tie časy domácich kompótov... :(
A to je všetko z mojich jedlých historiek. :)



8 komentárov:

  1. Ahoj Majko, musím se přiznat, že celý roky vařil vynikající svíčkovou tchán a tak jsem mu do toho "nefušovala" - dokážu ji uvařit, ale není taková, jako vaříval děda. Pečený knedlík vůbec neznám - nenapíšeš recept? Houskové vařím v parním hrnci - nemá chybu a nemohu si ho vynachválit, dřív jsem je stejně vařila v páře. Těsto dělám odhadem a chutnají nám. Chleba jsem pekla před lety, možná, že ho někdy zkusím....a v sobotu jsme měli z těsta od buchet metýnku s meruňkami - jen se po ní zaprášilo. Doufám, že se ti dobře daří:-) ahoj Zuzana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Zuzano.
      U nás doma sa sviečková varila tak zriedkavo, že by som to snáď mohla popočítať i na prstoch jednej ruky. Ale možno si iba nepamätám. :) Možno po tomto mojom prvom knedlíkovom pokuse sa osmelím aj na varené/parené knedlíky. Muž sa strašne divil, že parené. Ale ja mám dojem, že sa doma parili. No keďže som sa od kuchyne odťahovala, tak ktovie... :) Recepis na knedlík dodám.
      Darí sa mi dobre. :) Ďakujem.
      Prajem Ti príjemný večer. ZdravíM.

      Odstrániť
  2. Majo s Tebou se člověk nenudí:-)))
    Se přiznám, svíčkovou dělám jen falešnou:-)) Vepřové maso + mraženou zeleninovou směs na svíčkovou do pekáče, podleju, po upečení rozmixuju, přidám smetanu a zahustím moukou .... chutná všem:-))
    A jinak buď v klidu, cokoli dělám podle kuchařky, nikdy to nevypadá jak na obrázku:-))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D No ta...aj nám nejako chutilo. Ale nebolo to ono. :D
      Keď tak nad tým premýšľam...mám rada kuchárske knihy s obrázkami, nad ktorými mi slinky tečú. :))) Ale asi by som ich nemala vlastniť. Mne k nespokojnosti stačí už to, že to chutí inak, ako si myslím, že to bude chutiť. :D Keď sa k tomu pridruží ešte aj iný vzhľad...bez komentára. :)))

      Odstrániť
  3. Maji, učený z nebe nespadl ... a i mistr tesař se někdy utne .... já už jsem dávno pochopila, že vaření podle kuchařek není nic pro mě ..... občas zkusím něco podle blogů, na holky dám a většinou nejsem zklamaná, ale nejvíc vařím tak, jak jsem to odkoukala od mojí mamky, je výborná kuchařka ..... svíčkovou vařím podobně jako ajka, do pekáče dám nakrájenou cibuli a mraženou zeleninu pod svíčkovou, na to posolené maso, lehce zasypané grilovacím kořením a hodně česneku ...... po upečení zeleninu vyberu, dám do mixéru, rozmixuju s mlékem a zakysanou smetanou a trochou mouky, převařím a dochutím solí a pepřem .... občas přidám i trochu šťávy z pod masa a je to vždycky výborné ...... držím palečky, aby na další pokus vyšla skvěle, pa, pa Marki

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lenže keď ja som od mamky toho veľa neodkukala, pretože som sa kuchyni častejšie vyhýbala ako nevyhýbala. No už to nevrátim späť. Mamka vždy lamentovala nad tým, čo zo mňa bude, že neviem piecť, variť. Upokojovala ju zakaždým jej kolegyňa, že ona tiež nevedela nič, a keď sa vydala, naučila sa. A musím sama povedať, veruže sa naučila. Mali sme možnosť ochutnať síce "IBA" jej koláče, ale tie boli ozaj geniálne!!! :) Takže sa snažím neupadať na mysli. :D Raz zo mňa bude kuchárka. Asi nie vychýrená, ale bude mi poctou už aj to, keď deti, ktoré prídu, tak nebudú veľmi frflať a bude im chutiť. :D Hihi, trochu utópia. Snáď budú deti po mužovi. Ten zje všeličo. :) ZdravíM.

      Odstrániť
  4. :)) na barvě nezáleží...já si na svíčkovou troufla teprve před pár lety podle receptu z časopisu, který se zdál blbuvzdorný a je výborná!
    knedlíky dělám jedině obyčejné - mouka, prášek do pečiva , voda a nakréjené housky - ke kynutému těstu nemám moc důvěru resp ke své schopnosti ho vytvořit :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, ja som kuchár - začiatočník. Ale keďže už ma nebavilo variť zakaždým to isté (dáka kejda na cestoviny :D) a dostala som nejakú kuch.knižku, tak sme prikúpili ešte nejaké, požičali od brata a ... občas varím niečo neznáme. A ... občas sa nechám zlákať výzvami. Raz možno uparím aj kysnutý knedlík! :D Uvidíme.

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)