streda 1. januára 2014

Napriek tomu,

že nám začal nový rok, neviem, kde mám začať. Mám pocit, že som tu dlllho nenapísala ani čiarku. Jednoducho...nenašla som čas. :)
Skúsim aspoň veľmi stručne zhrnúť, čo sa u nás všetko udialo.

Zhruba týždeň pred Štedrým dňom sme sa začali z mužom vytešovať, že dokončíme kuchyňu. Teda...nie úplne (bude nám treba jednu skrinku zmenšiť a druhú upraviť), ale budeme mať normálnu pracovnú kuchynskú dosku s osadeným drezom a varnou doskou. Omyyyl. Dali sme si vyrezať diery na spomínané veci v nákupáku, kde sme dosku kúpili a v deň, keď nám mal plynár prísť namontovať varnú dosku sme pred jeho príchodom šli vyzdvihnúť niečo, čo sme tam rovno nechali. Pri značení, ako to majú vyrezať, nám na dosku narobili ryhy, o ktoré sme ozaj nestáli. Vskutku zlý sen. Nálada pokazená a myslela som, že plynár nám plynovú varnú dosku ani nenamontuje na nezloženú kuchynskú linku. Našťastie ho nebolo treba prehovárať. Muž si dal vysvetliť, ako to potom namontuje, keď bude doska znovu hotová, potom namontoval drez a tak kuchyňu využívame trochu provizórne a opatrne, aby nám voda nezatekala kade tade a zo sporáku olej neprskal kam nemá.
Nie, penetráciu a golovku nepoužívame pri varení. Ale vyvažujeme nimi varnú dosku. :D Vďaka "šikovným" chlapíkom privizórujeme. :)


Pozitívnejšie bolo to, že od 23.12. 2013 23.30 máme podlahu v obývačke, čím sme si rozšírili čisté priestory. Začíname tak stavebný prach vytláčať z nášho obydlia. Hurááááá, nech žije normálny prach. :) Ja si naň už nepamätám. :))

Vianoce sme slávili so švagrom a svokrou u nej doma, tzn. o poschodie nižšie. Avšak, vianočný stromček sme mali vlastný. Prosím pekne, toto je náš milý, malý pichliačik, ktorý - ako dúfame - bude s nami sláviť vianočnú dobu aj o rok, o dva, o tri, ... 


Stromček som dostala darom od muža. Síce nezabalený a predčasne...ale...baliť stromček? :D A zdobiť ho až po štedrovečernej večeri? Dovliekol ho až z Prahy, kde ho vyzdvihol od kamaráta, ktorý má statek a u ktorého si každoročne možno prísť vybrať a dokonca tuším i vlastnoručne vyťať stromček podľa vlastného výberu. Stromčeku som neskôr pridala ešte pár drevených ozdôb, čo som kúpila. Ale nie všetky, lebo niektoré boli trochu väčšie a na tohto liliputána by sa už nehodili. Budem každý rok pridávať. :) No a na krbe máme sadrový betlehem, ktorý sme dovliekli z domu. Mám ho už dlho predlho. Síce sme doma pri stromčeku mávali slamenný, na ktorý sa mi viaže viac spomienok, ale tento stával na poličke v mojej izbe a páči sa mi jeho jednoduchosť. :)

Moje cukrárske schopnosti sa zatiaľ neprejavili. Iba neschopnosti. Okrem škoricových klbiek, ktoré som už popisovala, som upiekla ešte oriešky, linecké a kokosové pusinky. Horelo mi to jedna radosť. :) Po spečených plechoch orieškov som zmenila plán a urobila som linecké z celej dávky, čo znamená 1,5 kg cesta. A bol to dobrý plán. Keby som ostala pri polovičnej dávke, neviem neviem, koľko by mi zvýšilo. Podarilo sa mi totiž zhruba každý druhý plech upiecť tak, aby sa dal rovno vyhodiť, prípadne tak, aby som ho s hanbou jedla iba ja kdesi v kútiku. :) No a kokosové pusinky...z troch plechov mi vyšiel dobre iba ten posledný. Možno preto, že som sa už ničím nerozptyľovala a striehla som na rúru. Dalo by sa povedať, že som skoro pred ňu dala stoličku a pozerala dovnútra. Oheň bol stíšený tuším na 125°C, tepša na najvyššom priečinku a Maja pred rúrou striehla na to, kedy bude koniec. :)
V piatok pred vianocami som urobila ešte karamelky, aby som mala drobné darčeky. Podľa tohto receptu som namiešala a podľa tohto zase varila. Dosť mi totiž pomohol fakt, že sa to varí cca 40 minút, kým to zhnedne. :D Inak by som sa načakala na stuhnutie asi do ďalších vianoc.
V pondelok 23.12 okrem kladenia podlahy som vyskúšala urobiť pralinky podľa Alis. Jedny kapučínové a druhé karamelové. Ani jedny nevyšli podľa mojich predstáv, ale obdarovaným chutilo a boli radi aj tomu, že sú ručne robené - ak sa to dozvedeli. Hoci nechápem, že im to nedošlo aj samým, lebo vôbec nevyzerali profesionálne. Asi len nikoho spočiatku nenapadlo, že by som bola tak bláznivá a robila ich sama, keď sa dajú kúpiť. :D Skúsila som aj čokoládové lanýže, ktoré boli jedna báseň. Akurát som si s nimi netrúfla pocestovať na Slovensko, takže z dovozu boli len pralinky a karamelky. :)
Z ďalších nepečených sladkostí som robila ešte rumové guľky, ktoré boli tak rumové, že som si dala len jednu. :)

No a ohľadne nekuchárskeho tvorenia ... 
Dokončila som slávnostne krabicu na nitky pre švagrinú. Starú pletenú krabicu, ktorú som tu už ukazovala som prestriekala farbou - jedna plechovka mi vyšla ledva ledva! - a vnútro som urobila z látky, pričom som šila vskutku minimálne :D - je to z jedného kusu, šité sú len tie rohové časti.



Vyrobila 2 použiteľné kachličky pod hrniec/čajník/kvetináč - tretia dopadla mizerne. Zabudla som totiž, že sa nalepuje len vrchná časť servítky, takže na prvú kachličku padla celá servítka a budem to musieť nejako prelakovať, pretože to nedrží. Musím povedať, že som však nespokojná s výrobkom dva v jednom. A to nie je iba kvôli mojej skleróze. Ostatné dve kachličky som už urobila správne, ale napriek tomu mám pocit, že lepidlo síce lepí, ale lak už nelakuje. :( No a použiť namiesto štetca kúsok hubky na riad je pre niekoho stará vec, ale u mňa to bolo skoro ako pochopenie gravitácie a som z toho nadšená. :)
25.12 (výhoda či nevýhoda oneskoreného ježiškovania) som dorobila synovcovi sluchové pexeso zo zápalkových škatuliek. Ale ťažké na uhádnutie pre 3,5 ročné chlapča. Našťastie som to nezalepila. Predvídavo som nechala možnosť doladenia podľa schopností. Dá sa tak odsypať, prisypať, vymeniť náplň. A keďže to boli krabičky, na jednu stranu muž nalepil rôzne obrázky (autíčko, autobus, bager, vlak, lietadlo, ... ), ktoré som stiahla z netu, aby sa to dalo hrať aj ako normálne pexeso. Obrázky sú čiernobiele, takže by si ich mohol aj vymaľovať. Ale zabudla som to rodičom navrhnúť. Ako aj som zabudla si dokončenú prácu ofotiť. :(

A už mi napadá len posledná vec (hoci ich zaujímavých bolo ešte veeeľa). Dorazilo ma zistenie, že počas našej neprítomnosti sa v našej izbe zabývala myš natoľko, že si trúfla aj na adventný kalendár. Poučenie do budúcnosti je okrem iného to, že vyberať treba každý deň. :D (Ja som dostala za úlohu zmenšiť náplne, pretože to vraj nie je potrebné dostať 6 čokomincí takto pred vianocami...a pod. :D ) Takže myšička maličká si vyliezla pekne po tráme, kde vyňuchala čižmičku so spomínanými čokomincami (perník a pendrek jej buď nešmakuje, alebo ho proste cez obal necíti), a pochutnala si na čokoládke. Čo ma však mrzí viac je to, že mi vyhrýzla dieru aj do ponožky. :( 

V podstate som na to prišla náhodou. Zistili sme totiž, že z jedného konca izby preniesla čokoládovú medailu, ktorú dostal manžel od kamarátky za výhru v badmintone, v podstate na druhý koniec, kde po medaile ostal iba mastný fľak, ako sa hovorí. V tomto prípade iba rozhryzený plastový sáčok a ČASŤ alobalu, v ktorom bola čoko zabalená. Takže od nášho príchodu každú noc viacmenej lovíme myš. Dnes ju chcem nalákať na kúštik salámy (hoci je očividne na sladké :D) v šikmej fľaši.

Možno sa zločinec vráti na miesto činu... :D
Nechcem žiadne pasce, lebo by sa mi priečilo plnú pascu likvidovať. Aj keď mi myš v izbe vadí, nedokážem ju zabiť. Je to také milé malé chlpatučké stvorenie s maličkými korálikovitými očkami, drobnými uškami a pacičkami... :D No proste, pavúka zabijem, len sa pri tom otrasiem hnusom, ale myš...to by nešlo. :)
Dúfam, že šikmá fľaša zaberie. (Hoci poprade by som bola najradšej, keby to bola myš uvedomelá a prestala nám liezť do miestností :D) Pred dvomi dňami fľaša stála normálne a mala som tú česť z postele pozorovať, ako sa myšičke slinky zbiehajú na čokoládku na jej dne, avšak, nevliezla dovnútra. Iba sa z trámu naťahovala dolu a....až sa mi dych zatajil, keď sa nejako šmykla a skoro spadla dolu. :D No smola.
A aby sme v tom tmavom rohu mali trošku svetlejšie, zavesila som na prázdny háčik slniečko od Zuzany. Ak mi naň siahne akákoľvek myš, podpísala si rozsudok smrti!!!

Prajem všetkým krásny, radostný rok 2014. Nech je plný pohodových chvíľ, príjemných očakávaní v blízkosti tých, ktorých máte radi.

4 komentáre:

  1. Pane jo, to máte pěkně drzou myš! Hned bych jí hnala koštětem na mráz:-))
    Kuchyň se ti pěkně rýsuje a košík je parádní!
    Ajka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No...to teda máme. Do fľaše za salámou nevliezla, ale na trám na ponožku áno. A je aj letec-akrobat. Akonáhle som sa pohla, že snáááď ju dostanem (naivita moja, opusti ma), zletela z tej výšky - vyše metra určite a podozrievam ju z toho, že to nebol chcený pád, ale sa zľakla - a na zemi po nej nič neostalo. Stratila sa. :D Nemám potuchy kde a žiadny capot labiek som nepočula. Až po chvíli, keď som už zase bola v posteli. Takže zase nič. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Majo tys tu myš rozmlsala.... ona chce bonbonky, ne špek! :-))
    Jinak nevím jak na myš... napadá mě jen kočka:-)
    To nám jednou vlezla ta jedna potvora do špajzky, já tam zrovna měla deset lahví oleje páč byly v akci, a ta potvora ohryzala všechna víčka! No a měla jsem po oleji.....:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja neviem ako na myš. Pochybujem, že by nám mačku niekto iba požičal. :D Akokoľvek, mám dojem, že okolité mačky jedia iba kurací a rybí a neviem aký whiskas a pochybujem, že vedia, ako loviť. :D
      Skúsila som aj kobercovú lepiacu pásku - mne sa zdalo, že lepí extra silno. Nepomohlo. Manžel vravel, že sa nechytí, ale ja som bola zvedavá...avšak, nebola som prítomná, keď si z nej ukoristila.....ČOKOLÁDKU!!! :D
      Dnes asi skúsime priklápačku. ... a možno by sme si mali pozrieť film Lov na myš. :D

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)