streda 22. januára 2014

Pred vianocami

(nie, nebude to o myšiach a ľuďoch! :D) som oči vyvaľovala nad všelijakými reklamnými letákmi. Čo len ľudia nevymyslia za vylepšováky na uľahčenie života. Kúpte si toto, lebo len toto vám zaručene dobre pokrája banán. Iba v tomto sa vám podarí dobre uvariť vajíčko. A pod. ... Veľmi často mi tie vylepšováky prišli iba vhodné na odľahčenie konta, nie však môjho života. Už len z toho dôvodu, že z toho množstva by som si nevedela vybrať. Ja, ktorá mám problém si vybrať jedlo v reštaurácii, lebo nemám chuť na nič konkrétne alebo by som chcela ochutnať všetko. :)
Myslela som si: prejdú vianoce, krásne peniazevysávajúce letáky zmiznú a bude pokoj. No omyl! Ono, pokoj by bol, lebo nakupovanie nepatrí medzi moje koníčky. Ale... začala som sa pre zmenu topiť v detskom svete. A tam je to snáď ešte horšie. :D Milión druhov kočíkov, cumlíkov, atď. :D Viem, kedysi mali naši rodičia problém kúpiť aspoň niečo. Dnes...dnes je zbytočný prebytok všelijakých vymožeností. Niekto si to možno pochvaľuje. Avšak ja so svojou schopnosťou výberu ... Problém je okrem iného ten, že častokrát je na jednu a tú istú vymoženosť rozdielna recenzia. Ako si má potom človek niečo vybrať, keď jedni vravia to je super a druhí zase to škodí. Hm. Ešteže viem, že vzduch dýchať musím. Aký je, taký je, ale bez neho sa nezaobídem. :)
To len tak na okraj. Niečo iné som pôvodne chcela.

Pred vianocami jedného dňa zazvonila donášková služba. Nič čudné, nie? Pred vianocami sa objednávajú veci a my sme objednávali obzvlášť...vybavovanie domácnosti nie je žiadna sranda! :) Akonáhle teda zazvonil zvonček, hrnula som sa dolu schodmi. Keď bol doma aj manžel, hrnul sa so mnou tiež. Zvedavec. :D Všetky balíky (okrem asi dvoch) prišli vždy na jeho meno. A nebolo tomu inak ani v ten deň D, ktorý mi nasadil chrobáka do hlavy. Balíček o veľkosti neočakávanej. Premietla som v hlave, čo všetko čakáme a ... nič sa mi do neho nehodilo. Avšak na otázku ČO TO JE? mi mužík odvetil NIČ, BALÍK PRE MŇA. Ta mi sklaplo. Aké to tajnosti. A že si nechá nosiť balíky s prekvapením domov... :D Obrnila som sa teda pekne trpezlivosťou, veď o pár dní sa záhada rozlúskne.
Prišiel deň D - deň štedrovečerný. Ja som balila ostošesť balíčky pre muža, švagra, svokru, otca, bratovu rodinu, babky, krstných. A manžel? Nič. Pýtala som sa, či mu netreba papier na balenie. Vraj nie, vraj nemá čo baliť. ... Hmmm, pomyslela som si. A čo ten balík zastrčený v rohu izby s ničnehovoriacim odosielateľom? (Mala som aspoň toľko dôstojnosti, že som nedvíhala balík, aby som zistila, či je ťažký alebo ľahký, ani som negúglila meno.) Zvyknutá však na manželove občasné podivné spôsoby som starosti s nezabaleným darčekom zahodila za hlavu. Obal predsa nie je dôležitý! :D
A nastal čas podstromčekový - rozbaľovací. Vida! Ozaj nepotreboval baliaci papier. Dostala som totiž jednu peknú obálku, v ktorej bola náramne dôležitá vec a výhodná - ročná električenka. (Tak preto chcel silou mocou moju farebnú fotku! :D A vraj ma chce nosiť v peňaženke. :D Haha. No, podarilo sa mi nejakú nájsť, ale neskoro. Takže preukaz dostal na čiernobielu - ukecal tetušku za okienkom: keď povedal, že ju vyfarbí, rezignovala, lebo pochopila, že ten chlapík z druhej strany okienka neodíde, kým nedostane pre čo prišiel.)
Neviem, či mi pri rozbaľovaní preblesklo hlavou, kde ostal ten balík s neznámym obsahom. Vianoce boli dávno, už si nepamätám všetky svoje myšlienky. Ale ak mi aj na um prišiel, predpokladám, že som myšlienku odohnala s tým, že čo na tom. Po vianociach mám čoskoro narodeniny, tak asi to bude darček narodeninový. Nechala som balík balíkom (mám dojem, že môjho brata by roztrhalo od zvedavosti :D). Iba občas pri upratovaní mi naň padol zrak, že ešte stále je tam!
I prehupla sa jedna sobotňajšia noc do nedeľného dňa a ja, po prebdenej noci som po nedostatočnom spánku zareagovala mrvením na manželovo vstávanie. Zobral to ako stav bdelého vedomia, a chystal prekvapenie, ktoré sa asi nestretlo s očakávaným prejavom. Straašne dlho otváral a zatváral dvere (prispatá som sa čudovala, čo to stvára), až mi napokon strčil do postele drevený klátik a na ňom naviazaný motúzik. So slovami niečo v zmysle, či sa chytí myška. Mal šťastie v nešťastí. Síce moja odozva bola chabá - mozog nezareagoval dostatočne včas a jediné, čo som zo seba vychrlila bolo "spala som asi dve hodiny, aké myši?", ale na druhej strane, aspoň mi nestihli prísť z mozgu na jazyk iné slová "si sa zbláznil? dať mi do postele ten klátik, okolo ktorého chodila myš?" (klátik bol časť nepodarenej pasce na myši, pozn. aut.) Tak chudák, nechal ma, aby som dospala noc, ale určite musel byť sklamaný. A mne sa už nepodarilo zaspať, pretože sa vo mne prebudilo svedomie, že som skazila prekvapko. Tak som zišla dolu a snažila sa to nejako napraviť. Už neviem, čo sme preberali (jednak som nevedela, ako zaonačiť svoju neokrôchanosť a jednak som sa udržiavala ešte v napätí - nepobežím predsa hneď po balík! :D), ale napokon sme vyliezli do podkrovia a ja som sa vydala po motúziku.
Motúzik šiel prefíkane kade tade, len nie priamo k inkriminovanému balíku! Až napokon skončil v ozdobnej taške!!! Keď som ju dvihla, bola náramne ľahká a v nej stolná hra Poštový kuriér. Keď som ju zbadala, zasmiala som sa i zháčila zároveň. Veď to som mala namyslené pre neho na narodeniny, len s tým rozdielom, že mala byť počeštena (originál je rakúsko-nemecko-švajčiarská mapka, ja som to chcela prekresliť do česko-slovensko-poľskej mapky - problém?! neviem kresliť, takže som mala vyrobené iba kocky a žetóny). Povedala som mu to i ukázala svoj stav. Z tej chladnej izby, kde nekúrime, lebo tam nebývame, sme zaliezli do vyhriatej "spálne" a prezerali kartičky, či sú všetky. Budem ich musieť povystrihovať a pozlepovať dokopy.
Chvíľu sme sa rozprávali, keď mi tak zrazu vykĺzlo, že čo je s tým balíkom spred vianoc! Chvíľu mlžil, ale na moju konečnú otázku, pre koho je (hodlala som to po nej možno nechať tak), povedal, že pre mňa. Tak som vyrazila a po rozbalení som sa nestačila diviť:


Krásna misa s náradím z olivového dreva. Najkrajšia je tá naberačka. Má tak úchvatný tvar. Ale celkovo je to krásne, pretože samotné drevo má skvelú štruktúru. To som si priala na vianoce. :)
Veľmi som sa smiala z toho prekvapenia. A v podstate mi vydržalo veselie celý deň pri pomyslení na tú darčekovú procedúru. Vraj keby som si do večera nespomenula, tak by mi to musel nejako pripomenúť. A vraj premýšľal, či sa pohrniem rovno k balíku alebo budem sledovať motúzik (no, to bolo šťastie, že som nešla rovno k balíku :D kde by nebol koniec motúzika). A vraj aj pre neho bolo prekvapením, čo je vnútri, lebo na nete veľa sortimentu vraj nemali a vraj nevedela pani povedať, aký tovar presne k nim tentokrát doletí, tak to nechal na ňu, nech niečo zabalí. :D A vraj sa pani musela asi strašne diviť, keď na jej slová, že to nestihne odoslať do vianoc, môj drahý povedal, že to nevadí. :D :D :D
No takže tak. Niekedy môže byť prekvapenie náramne veľké. A s takým prekvapením sa budú robiť veľké šalátové hody, keď príde leto a s ním čerstvá zelenina. Bolo by načase teda šalátové príslušenstvo upratať, ale...rada sa na tie vecičky pozerám. A ani neviem, kam to mám strčiť. :D

Pre dnešok končím. Krásny čas prajem. :)

4 komentáre:

  1. Majo takové romány bys mohla psát denně:-))))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No to nemyslím...nemám vždy na to "slinu". :)

      Odstrániť
  2. To je krásný dárek - mám ráda dřevo a o to víc se mi líbí, a obdivuji tvoji výdrž:-) ahoj Zuzan

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)