pondelok, 16. decembra 2013

Skutočný príbeh, ktorý napísal život. :)






A čo sa ešte dnes stalo? Nuž, toto: (ale pozor, je to dlhý príbeh)

Záchranári a kamienok
Kde bolo i nebolo, skoro na konci Brna to bolo. Pretože presne tam sa nachádza jedno ihrisko, na ktorom sa koná už niekoľko rokov stretnutie malých kamienkov a kamienok.

Prečo trvá tak dlho? Jednak je to ich úloha – ostať na mieste a jednak musia prebrať veľa dôležitých vecí. Najdôležitejšia je otázka spočítania kusov. Kamienky nabrali dojem, že sa ich počty zmenšujú a to sa predsa musí nahlásiť na patričné úrady, aby doplnili stavy. Že ako je to možné? Nuž, je veľa spôsobov, ako sa to stáva.
Častokrát do nich niekto kopne a vykopne ich mimo ihrisko až do trávy. A to je koniec kamienkov. Pre nich je tráva hotová džungľa, nevidia na cestu a nemôžu trafiť domov. Mnohým sa to nikdy nepodarilo a tí šťastní, ktorí našli cestu domov rozprávajú čudné príbehy o hučiacom stroji naháňajúcom strach nielen kamienkom ale aj všelijakým chrobákom, i o tom, ako tráva po prechode takého stroja plače, pretože si chcela nechať dlhé vlasy.

Niekedy sa nájde chlapček alebo dievčatko, ktorí vyhadzujú kamienky za hranice len tak, z detského neuváženého rozmaru. Darmo im rodičia vravia, že to nemajú robiť. Možno sa pýtate prečo. No ale to je predsa jasné! Keby sa vyhádzali z ihriska všetky kamienky, ihrisko by bolo holé, bola by mu zima a aj deti by nemali zábavu v prehŕňaní sa v kamienkoch, hĺbení jám, brázdení kamenných ciest. Namiesto kamennej podložky by bola hlina a to by bol koniec. Na ihrisko by sa dalo chodiť iba počas horúcich dní, nikdy nie po daždi, pretože by tam bolo iba lepkavé blato.
Ďalšia dôležitá vec, ktorá je v riešení, sa týka veľkosti a farby. Mnohí a mnohé kamienky chcú, aby žili nejako usporiadane, podľa veľkosti a farby. Ale uznajte, je to možné pri takom veľkom počte, aby sa triedili? Väčšina je proti tomu. Ako argument dávajú to, že by bolo nutné ihrisko uzavrieť na dobu neurčitú, ktorú sa nik neodváži ani len náhodou stanoviť. Pretože triedenie takého obrovského počtu by mohlo zabrať aj 5 rokov.
Uznajte...ako by sa dalo triediť také množstvo tak odlišných kamienkov. A koľko kamarátstiev a rodín
No a niekedy sa stane, že si nejaké dievčatko chce vziať kamienky domov. Nikto ešte nezistil, prečo sa to deje. Ale stáva sa to a aj o tom je celý príbeh.
V jednu slnečnú decembrovú nedeľu bola malá Idka na prechádzke a cestou na vlak sa šla pozrieť na ihrisko. Vyskúšala všetky atrakcie, ale najviac ju zaujali práve maličké kamienky. Napriek tme jej padol jeden kamienok do oka a vzala si ho so sebou. Čo sa však nestalo! Kamienok bol maličký a Idka naň nedávala dobrý pozor. Pustila ho a kamienok sa stratil. Aspoň podľa oficiálnej verzie, ktorá bola riadne zaprotokolovaná – každá strata sa musí predsa hlásiť! Ja si však myslím, že utiekol. Pretože na ihrisku mal celú rodinu a veeeľa kamarátov. Vôbec sa mu nechcelo ísť niekam, kde by bol sám celé dni, pretože Idka chodí samozrejme do škôlky. Takže využil svojej maličkosti a neopatrnosti dievčatka a zmizol. Keby však vedel, čo tým spôsobil! Možno by sa rozhodol inak. Keď to totiž Idka zistila, začala strašne plakať. Chcela naspäť svoj kamienok a nepomáhali žiadne náhrady, ktoré jej ponúkali rodičia. V tej tme sa im totiž nepodarilo nájsť správny kamienok. Aká škoda, že všetky ostatné odmietala. Pretože boli často ešte oveľa krajšie a i väčšie, ktoré by sa rozhodne nikam nechceli zatúlať. Ako by sa mnohé z nich potešili, keby si ich niekto vzal domov, do tepla.
A keďže plač neprestával, zavolali rodičia na záchrannú stanicu a posťažovali si na svoj problém. Že či pre nich môžeme niečo urobiť – a to zachrániť kamienok! Nie je problém, hlásila stanica netušiac, do čoho ide. Ako mohla nevedieť, že hľadať kamienok môže byť úloha ťažšia ako hľadať ihlu v kope sena. Zapísala si teda lokalitu, kde sa udiala tá nepríjemná vec a na druhý deň za svetla sa vybrala hľadať kamienok. Prešla celú cestu tam i späť a kamienka nikde. Ako je to možné? Čudovala sa Maja. Veď tých kamienkov nebolo na ceste tak veľa. Premýšľala a premýšľala, až jej napadlo, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa kamienok pobral domov. Nevedela si predstaviť, ako by to dokázal, ale nakoľko nepozná kamienkové schopnosti, nechcela ho podceňovať. Boli len dve možnosti. Ba vlastne aspoň tri. Buď trafil domov alebo zablúdil alebo ho cestou schmatol nejaký vták - zberateľ. Aj keď, podľa popisu nebol lesklý, takže straka by si ho ani nevšimla. Maja teda zavrhla všetky možnosti okrem prvej a vybrala sa na ihrisko. Keď však zbadala, aké je ihrisko veľké a kooooľko kamienkov tam je, trošku sa zľakla, či sa jej to podarí. Podľa udaného popisu (vajcovitý tvar, biela farba) sa však napokon dopracovala až ku kamienkovi Petríkovi. Pretože Petrík bol presne ten utečenec, ktorého hľadala. Našťastie nebol zbabelý a na výzvu sa ukázal sám. Inak by Maja musela prehľadávať ihrisko asi až do súdneho dňa, keďže predpokladala, že ho neschmatla cestou straka ani sa nestratil. :)
Nastalo dlhé spisovanie protokolu a preberanie udalostí. Čo sa stalo, kto urobil chybu, ako sa dá napraviť a pod. Kamienok nezatĺkal fakty. Priznal sa sám a bez mučenia, že utiekol. Najprv sa galantne predstavil ako Petrík III. z rodu Skalkovitých. Ako dôvod uviedol to, že má na ihrisku širokú rodinu a ešte viac kamarátov a bolo mu ľúto, že mu Idka nenechala ani čas na rozlúčku s nimi. Chápal však, že sa ponáhľala na vlak. Keď si Maja s Petríkom vyjasnili všetky okolnosti, nastalo vyjedávanie, ako situáciu vyriešiť, preberali sa všetky pre a proti. Idka sa nechce Petríka vzdať. Petrík by aj šiel, ale je to príliš ďaleko, aby mohol navštevovať svojich známych tak často, ako by sa mu chcelo. Dlho všetci premýšľali, až niekoho napokon napadlo, že by Petrík mohol odcestovať aspoň s časťou rodiny do centra. Petrík je dobrodruh, takže tú možnosž privítal. Aspoň sa pozrie do iného kúta sveta. Rodinu sa síce nepodarilo presvedčiť celú, ale pridali sa aj nejakí veľmi dobrí kamaráti. Dohoda sa uzavrela tak, že v prípade potreby (ak sa nezastaví klesajúci trend počtu kamienkov a kamienok) sa buď vrátia po čase domov, alebo zoženú za seba nejakú náhradu z iného ihriska, čím sa ich cesta zmení na výmenný pobyt čo by bolo najlepšie riešenie už hneď od začiatku. Ako to však dopadne, to vie len Idka. A možno ani ona nie. Ktovie?
A tu už je Petrík so svojimi príbuznými a kamarátmi dobrodruhmi, ktorí sa odhodlali ho sprevádzať na jeho novej ceste.
V každom prípade, večer volala Idkina mamka na záchranársku stanicu, či sa akcia podarila a všetci boli radi, keď sa dozvedeli, že misia bola úspešná.

1 komentár:

  1. Ahoj Majo,
    přišla jsem ti popřát krásný nový rok:-)
    Ajka

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)