Tak už nám začal

nový rok - adventom. :)

Sobotu sme strávili predvianočným upratovaním v štýle maľovania zárubne, vypratávania stavebnej sute z predzahrádky. Žiadne zdobenie v domácnosti sa nekonalo, veď napokon, kde, keď v každej miestnosti niečo chýba a práši sa tu neskutočne. Ale predzahrádka je vyprataná dokonale. Manžel so svokrou sa postarali. Škoda akurát toho lešenia. A keď sa nad tým zamyslím...ani si nepamätám, že by sme to doma mávali vianočne nazdobené počas adventu. Sú to pre mňa dve iné doby, ktoré síce na seba naväzujú, ale každá je o niečom inom. A k tomu adventu sa mi vianočné ozdoby ešte nejako nehodia. Možno je to iba o zvyklostiach. Nakoľko neplánujem zdobiť každý kútik, tak to v pohode stihnem urobiť aj pár dní vopred. Snáď. :)

Ja som za ten čas okrem mierneho upratovania vnútri (zametanie veľkej špiny, malú nemá cenu naháňať :D) potajomky dokončila kalendár. A veruže som si nadávala, že som si to nechávala na poslednú chvíľu. Ono to nebola taká sranda poprišívať toľko gombíkov. :) Zohla som pri tom jednu ihlu a dopichala si prsty. No ale čo narobím, keď som si vymyslela ten viacvrstvový systém?

Namiesto nejakého šitia veľkého kusu látky ako uvádzala Ajka, som si chcela prácu zjednodušiť tým, že nebudem šiť vôbec. V rukách totiž by obšívanie kusu v mojom podaní nevyzeralo dobre. Tak som si vymyslela pásy, ktoré som podžehľovala obojstranným vlizelínom (ďakujem Zuzane z Korálok dnů i Ajke z U Ajky za ten skvelý tip) a aby to bolo o niečo pevnejšie, tak celkovo mám pás o 4 vrstvách látky plus vlizelín. Pásy sa mi však aj hodili z iného dôvodu. Ozdobila som nimi trám, ktorý máme v podkroví. Pôvodne som to chcela odzhora až dolu, ale nejako sme to zle vymerali alebo čo, ale posledný dolný háčik zrazu po zavesení všetkého bol zlý a celý pás ovísal smutne dolu. Musela by som ten posledný pás skrátiť, lebo diera vychádzala neviem prečo zrazu PRESNE do štrbiny medzi trámami. :D Ale to som nechcela, lebo v spálni máme trámy trošku inak, tak na rok, keď bude hotová izba, aby sa dal použiť znovu a nemusela som ho prerábať.

Hore vidieť, ako sa ten pás krúti, ale trám ho jakštakš pacifikuje. A som zvedavá, aká čierna machuľa bude na stene po žiarovke. :D

Na tie pásy som chcela našiť hviezdičky, ale...pri kúpe som nepremýšľala a vzala svetlú látku. A to bol problém. Hviezdičky vôbec nevynikli. Som mohla našiť rovno obyčajné gombíky, nie? Tak som vzala zbytky červenej látky z čižmičiek, podžehlila vlizelínom, vystrihla štvorčeky a dala sa do aranžovania na pásy. Mala som ich vymerané. Ale...ako obvykle zle. :D Nevychádzalo mi to nijakovsky pekne. Takže mám na oboch koncoch "biele" miesta. Čo už.

Chybička sa pritrafila...nevšimla som si zamotanej nitky. Takýchto obnitkovaných hviezdičiek mám viac. :( (Nevýhoda pri vešaní.) To, že je bez čísla nevadí. Sa zatiaľ rozhodujem, či to mám očíslovať 25--28 alebo 27-30 .. kvúli tým dlhším adventom. :)

Celkovo...kalendár napokon vyzerá inak, ako som si predstavovala, ale sa mi v podstate páči. Trochu sa mi nepáči iba to, že ovísa dolu. Našťastie tie dva pásy aspoň trochu drží trám, no a ten tretí...to bolo núdzové riešenie, aby som ho nemusela skracovať. Keby tých dierovaných cvočkov bolo viac, bolo by to lepšie. Ale nesedelo by mi to potom dĺžkovo asi. (Ešte sa budem musieť veľa učiť, kým mi bude stačiť dvakrát meraťa a raz strihať. :D) A keby som nebola chcela mať pásy v strede trámu, tak by bolo asi lepšie ich posunúť na dolný kraj, aby čižmičky lepšie viseli. ... Tak možno na rok. :D

Manželovi sa však kalendár páčil. A dnes ráno bol vo vytržení, keď zistil, aký veľký balíček trčí z prvého dňa. (Vôbec mi nenapadlo vyskúšať, či sa tam zmestí, tak som z toho bola trochu vytočená včera pri plnení. :D) No a čo sa v krabičke skrývalo?

Obyčajný kľúč od domu. :))) Spoza polorozlepených očí (vstáva vždy skôr ako ja) som videla mužovu rozosmiatu tvár, keď otvoril škatuľku. Sa na tom dobre pobavil. Že už je vraj právoplatný člen domácnosti, keď má vlastný kľúč.

A prečo kľúč? Mali sme totiž len jeden a vždy som mu chodila otvárať, keď prichádzal z Prahy. Spočiatku sme si mysleli, že sa neoplatí dávať robiť nový, lebo sa mali meniť dvere. No...to tak skoro nebude, tak chcel kľúč. Dlho mi trvalo, kým som si na to spomenula v pravý čas (v obchode) a potom som posledné dni tŕpla, aby si ho nedal urobiť sám. Najmä v sobotu som striehla na chvíľu, kedy už konečne buchnú dvere. Šiel totiž na nákup a bola som v napätí, či si na to spomenie alebo nie. Výhovorka typu: "ja ho už mám, len ho musím nájsť" by asi bola trochu zvláštna. Ale možno nie, lebo v tom neporiadku sa nám veci strácajú často. Alebo tu máme nájomníka Alzhaimera? To dúfam ešte nie! :-o

Takže, HURÁ! Kalendár je hotový. To, že darčeky stáli na druhej, tretej, štvrtej, ... koľaji, ma zatiaľ netrápi. Aj keď dnes som sa trochu vážne zamyslela nad tým, že do vianoc už len 3 týždne ostávajú. No...ale pokojne, pokojne, je advent!

A keďže je advent, mrzelo by ma, keby sme nemali veniec. Tak sme v sobotu sa vybrali na prechádzku do lesa na pár vetvičiek. Nemuseli sme ísť však ďaleko. Muž zazrel porúbané stromy, resp. ich pozostatky, a tak som si narezala z nich. Neviem síce ako dlho už ležali na zemi, takže možno uschnú skôr ako prídu vianoce, ale aspoň som nemusela devastovať žiadny stromček.

Mala som síce nervy pri jeho tvorení, bo nešlo mi utvoriť kruh a furt to bolo nejaké kostrbaté a tak som ho dvakrát rozobrala. Rozobrala je slabé slovo! Ak mám byť úprimná, jedenkrát som ho roztrhala. :D (Ono to asi na smiech nie je, ale do plaču mi bolo včera, že som taká nemožná.) Potom som sa pozviechala, zašla dolu do pivnice nájsť dáky tvrdý drôt, vytvorila som z neho trošku šišatý kruh, no a potom to už šlo skoro samo. Tak som ho aspoň uviazala do kruhu a zdobenie si nechala na dnes - ráno múdrejšie večera. Že zdobenie. No...poukladala som naň pár šišiek, strčila tie chlpaté chuchvalce čohosi, čo som ušmykla na sobotnej prechádzke a pridala pár hviezdičiek. Na stuhu som už nemala chuť. Na jednom venci stačia dve rôzne fialové, nemusia byť tri. :D Proste som sa nestrafila so sviečkami. Mala som ich radšej kúpiť biele. :D Smola. Čo narobím, keď som v obchode nepremýšľala? Manžel aj tak vyhlásil, že mašličky nemusí. A ja po takýchto hláškach potom uvažujem, či ma chce iba nejako uchlácholiť, aby som nebola nešťastná, alebo je to ozaj pravda. Som totiž presvedčená, že aj keby tam tie stužky boli, tak by povedal, že veniec je krásny. :))

Myslím, že k farbe kvetináčikov už nedopasujem sviečku nikdy. :D Odtieň je môj výtvor, to asi nevyrábajú sviečky v každom odtieni. :)))

A horíme. Nedočkavosťou na príchod.

Neviem, či sa mi minulý rok podaril krajší veniec alebo nie, ale do tohto nášho stavu sa náramne hodí a hlavne je náš. Nič prečačkané by som mať nemohla, lebo by to tu momentálne vyzeralo ako päsť na oko. :) Ale rozhodne som nedospela do stavu, že by som ho šla dať posvätiť do kostola. :D Také veľké sebavedomie vskutku nemám. Najmä po tej prehliadke vencov, čo som dnes ráno videla. Hihi.

Končím tento prvoadventný príspevok. Už tu nebudem nič ďalšie vpisovať (iba že muž upiekol v sobotu bábovku, to ho musím pochváliť ešte!). Príjemný večer prajem všetkým a hlavne pokojný predvianočný čas. Bez zbytočných zhonov a nervov v tomto konzumnom svete. Vianoce aj tak nie sú o upratanom dome, plnom stole jedál a kope darčekov. Nie? Aj keď...všetko z vymenovaného poteší. :D

Ahoj!