Včera som sa

prekvapila. Mám tip na vianočnú výmenu u Ajky.

Krásny svietnik. Keď nájdem pekný citrus v obchode, oprášim si svoj dávny pokus.

Už som aj trochu začala, tak som zvedavá, či nebudem musieť vymýšľať niečo iné. To závisí od toho, koho ku mne Ajka vylosuje. Možno sa to nebude vôbec hodiť. To však vadiť nebude, zužitkujem iným spôsobom. :) A nič z toho by som nevymyslela, nebyť toho, že som na seba uplietla bič:

Pustila som sa totiž do adventného kalendára, (ktorý sa šije podľa Ajky,) aby som mala pokojné spanie. :) Toľko som totiž na neho myslela od zhliadnutia gombíkov...a keď som potom ešte zbadala ponožtičky...juuuj, nedalo mi. Šijací stroj však nevlastním a to ma dosť brzdilo v rozlete. (A brzdí aj naďalej. :D) Premýšľala som teda, ako si výrobu čo najviac zjednodušiť. Desila som sa toho obšívania. Tak som si trochu pomohla tým, že som strihala prehnutú látku a tým som si ušetrila aspoň jednu stranu. "Nanešťastie" až pri samotnom šití mi napadlo, že NAJJEDNODUCHŠIE by bolo kúpiť nejaké farebné ponožky. :))) Smola. :D Už keď som však kúpila vianočné látky, ta by bola škoda ich nejako nezničiť...pardón, nepoznamenať.

A prečo to prezentujem, keď to nie je ešte hotové? Lebo sa obávam, že keby som to neukázala, tak by som mohla hrať potom mŕtveho chrobáka. Som totiž tvor lenivý a k tomu všetkému, keď ma ešte niečo prestane baviť, ta to nedokončím. Hanba mi!. Ale takto, keď to už "svet" vie, ťažko utajím začatú prácu a budem ju musieť dokončiť. Ide predsa o česť. :)) Hahaha.

Ono, zistila som, že to obšívanie nie je taká katastrofa, ako sa mi spočiatku zdalo (spomienky na šitie plachty na mužove klávesy alebo Kindle sú ešte stále silné a neveselé :D). Hej, trvá to dlho (jednu ponožku robím tak cca 15 - 20 minút...no, nie je to tak, že rrrrrrrr,  rrrrrrrr a šmyk - a už je hotovo), ale je to takmer návykové - keď začnem, tak mám chuť skončiť a keď skončím, chcem začať ďalšiu. Ale po chvíli ma to prejde a prekladám to aj niečím iným...trebárs jedlom!?! :D Už len kvôli tomu, že asi po 10 minútach dostávam do ruky kŕč. :) A to ani nijako extra pekne nezošívam. Predpokladám, že je i nejaký luxusnejší steh. Dúfam však, že aj ten môj kostrbatý niečo prežije a zvládne uniesť zopár maškŕt.

Nad čím však teraz dumám je to, ako urobiť podhnutie vrchnej časti. Tam už ten steh bude veeeľmi viditeľný. :( Napadajú mi dve možnosti. Ba vlastne tri. Vykašľať sa na estetiku a proste to zošiť (riešenie nevyhovujúce). Zaloviť v pamäti po "neviditeľnom stehu" (riešenie náročné na čas - ale mám ho kopec). Kúpiť zlaté maličké zicherky (riešenie obťažujúce peňaženku). :D Má niekto ešte iný nápad, ako mi uľahčiť život? Mne by sa celkom páčila nejaká stužka/krajka v hornej časti. Ale so svojimi schopnosťami sa jej radšej vzdám. (Kúpiť ju však budem musieť, aby som to mohla dokončiť - nemám za čo vešať.) Už bez tak mi straší v hlave, čo sa bude robiť s tým obrovským kusom látky 80 x 80, resp. 88 x 88 cm. TO obšívať aby pekne vyzeralo...to bude zas srandy kopec. Mám však plán B, ak plán A (A ako Ajkin) bude nad moje schopnosti, sily a chuť. :D A to je hlavné.

Hmota Premo čaká v sáčku na svoj deň D. Najprv sa musím pohrabať v tomto sáčku a zistiť, či tam je nejaká formička, ktorá by sa mi páčila a potom nájsť nejakú podložku na vyvaľkanie vhodnejšiu ako doska, na ktorej sa vaľká cesto na jedenie. :)

Provizórne riešenie pre plamienok. Kde ho zapáliť v šikmostennej izbe (tak, aby neostal na novej bielej stene čierny fľak?), ak na podlahe pod najvyšším miestom stropu sú buď dvere alebo postele? :D

No a aby náhodou niekomu nevyvalilo bok od zvedavosti, čo to tam vpravo na fotke...tak toto to:

Skúšala som ruže z lístia. Na fotke vyzerajú lepšie a najlepšie tu.

Kúsok jesene zvonku u nás doma ladí so starou lampou čakajúcou na namontovanie. Manžel chcel do spálne. :D Tak kým sa nebudeme môcť presťahovať do spálne, užije si ju v podkroví.

Prajem vám príjemné vykročenie do nového týždňa. Nech sa darí. A nech máme slnečné počasie až do novembra! :D