pondelok, 7. októbra 2013

Konečne

sa dostávam k malému nahliadnutiu na našu pre-stavbu. Furt som si len kadetade sťažovala, že tu máme chaos a zmätok, ale už sa veci pohli. Tento víkend sme zas pohli s maľovaním - resp. najmä manžel a švagor. Ja som dostala za úlohu strašne nevďačnú rolu - obmaľovať okná. No, zhrniem to len pár slovami: nenávidím priesvitný akryl v spojoch. :D
A minulý víkend bol u nás zase brat s rodinou na pracovnej návšteve a pomáhal pokladať podlahy v podkroví, ktoré už je prichystané na bývanie. Chýbajú nám len lišty okolo stien a radiátory. Takže vďaka absencii akýchkoľvek topných telies je tam cca 14°C a teplota klesá v závislosti od vonkajšej teploty. Niekomu vyhovuje na spanie a spať sa v tom dá relatívne dobre, ale sedieť cez deň a niečo robiť bez očividnej fyzickej námahy (drhnutie podlahy by pomohlo alebo cvičenie), to už je nereálne. Problém je, že ani ten spánok nie je kvalitný, nakoľko trámy sú natreté lazúrou a ešte stále to neprestalo smrdieť. Má niekto nejaký nápad, ako to vyvetrať? Už som tam aj nanosila rastliny - žeby pokus, že keď nezhynú ony, môžeme tam spať aj my?? :)
Prvá izbietka. Dvere na nesprávnom mieste - zárubeň pridlhá, čaká sa na vyriešenie.

Kútik pre malých v druhej izbe.

Som náramne zvedavá, ako to budeme zariaďovať. Vďaka šikmým stenám to bude extra náročné s obyčajným nábytkom. :D

Tak čakáme na vyprchanie smradu a hlavne na to, kedy prídu radiátory. Vraj máme nejaké neštandardné - ľavé. Kto by to bol povedal! 
So zateplením je tiež nejaký problém. Najprv vraj nebol polystyrén, lebo bol problém s výrobou styrénu. A potom zase - neobvyklý rozmer čohosi. No, keby nás upozornili, že 15 cm je neštandard, nechcete radšej 14 alebo 16???, možno by boli spokojní všetci. :) 
A do toho ešte naháňanie pamiatkárskeho úradu ohľadne farby fasády. Lebo áno, ulica, ktorá je už zmenená na nepoznanie od jej vzniku, je ešte stále v zozname pamiatkovo chránených. Našťastie len uličná časť. Inak by sme mali namiesto malej kúpeľne pidikupku. :) V niektorých veciach sa nám snažia vyjsť v ústrety, ale inokedy sú neústupní. Žiadny z našich robotníkov však nepochopil (pri pohľade na celú ulicu), prečo sme pamiatkovo chránená oblasť. A v podstate ani my tomu nerozumieme. Chcela by som to pochopiť. Možno by som prestala frflať. A možno by všetci postihnutí prestali frflať, keby ten úrad prispel finančne na tie nemožné veci, ktoré po všetkých ľuďoch chce. Nie som zástanca plastových okien, pretože drevo je predsalen prirodzenejšie. Ale kvalitné drevené okná bývajú 3x drahšie ako plasťáky. A ak musí mať človek ešte k tomu všetkému okná kastlové, tak je cena tuším ešte dvakrát vyššia. Kde na to vziať? Nie každý je človek/politik na vysokom poste. :D (Nech mi slušní ľudia prepáčia, že zovšeobecňujem.)

A ešte jedna malá radosť z minulých dní. Zatiaľ čaká kdesi zašantročená a nevybalená:

Ako môže dopadnúť nákup s manželom? Tak ja lietam a zháňam vhodnú zeleninu a manžel lieta a ochutnáva všelijaké ochutnávky. :D Preháňam. Ale keď okolo nejakej ide, pristaví sa, ochutná, popýta sa a...môže to skončiť aj tak, že za nákup dvoch talianskych špecialít dostanete napríklad ocotolejku. V tom sa líšime - ja sa ochutnávkam vyhýbam zďaleka, aby som nedaj Bože, nemusela hovoriť s cudzími ľuďmi. A manželík? Nemá problém. :) Mimochodom, keď ten prírastok zbadal môj brat (veľký amatérsky kuchár, musela som sa pochváliť!), pošepkal mi, že je to strašne nepraktické, že to nikdy neumyjem. :) No, nevadí, nemám zatiaľ až tak veľa nepraktických vecí. A keď sa to bude kontinuálne používať, kto by to umýval??? :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)