štvrtok 12. septembra 2013

Ako uspokojiť dvoch

maškrtníkov jedným banánom bez delenia?
Stačí kúpiť siamský banán. :) 



Ako som ho uvidela, chňapla som po ňom, lebo taký som videla tuším prvýkrát. A napriek tomu, že bol zdegenerovaný, tak bol mňam. Banány bývajú mňam. :) A to je dobre. Aj keď...chcela by som ochutnať pravý banán. Myslím tým pred chvíľkou odtrhnutý zo stromu. Ale to budem musieť za ním vycestovať. :)

A pár snímkov na spomienku na nedávny výlet na Konopiště. 
Pred zámkom bola zaujímavá krížová cesta, ...

...kde jednotlivé zastavenia nakreslili deti.

Typický obyvateľ zámockých záhrad ... ma povýšene okom ohodnotil a nechal sa zvečniť.

Model.

Zámok, kebyže si niekto nevšimol. :)

Bola tam aj mini zámocká zoo s lietajúcimi dravcami, ale mňa zaujalo prasa (tuším Ferda), ktoré prebudila k životu fretka.

Záber zo zámockej záhrady nesmie chýbať.

Cestou na vlak sme našli rozkvitnutú hubu.

A v Mesačnom údolí sme hľadali kešku.

A to je pre dnešok všetko.
Prajem príjemný ... veď už skoro víkend. :)

utorok 10. septembra 2013

Kedy bude hotovooo?

Pred časom to u nás vyzeralo nasledovne:

Zdá sa, že kde nič, tu nič. Zdanie klame.

Za jednými dverami to pred časom vyzeralo takto...
Za druhými zase takto...

Dokonca tam chvíľu chýbala stena úplne. Ten megapriestor sme však veľmi nechceli/nemohli mať.
No a za tretími dverami boli do minulého týždňa nakopené skrine a postele. Teraz je tam však čerstvý betón. A nikde nie sú dvere.

Každý deň sa niečo deje, niekedy je to vidieť viac, niekedy menej. Keď zmizne stena, pribudne okno, to si človek všimne hneď. :D Ale či niekde vyhladzovali tmel na sadrokartóne alebo nie, to môjmu oku uniká. :)

Takto trávime letné dni už takmer celé tri mesiace a koniec je ešte v nedohľadne. Od rekonštrukcie sa však ani nečakalo nič iné - iba že sa to bude preťahovať. Na druhej strane to až do minulého piatku vyzeralo, že o chvíľu sa končí. Ale prd! Podlaha v kuchyni sa musela prerobiť, pravdepodobne sa ešte bude znovu sekať do steny medzi kuchyňou a obývačkou (vymysleli sme si krb, čo z mojej strany bolo trochu iba fantazírovanie, ale manželovi sa možnosť ohrevu vody páčila). A tak sa nám v nedokončených priestoroch začínajú hromadiť podlahy, ktoré bude treba položiť až sa vymaľuje, pribudne kuchyňa, ktorá sa nebude montovať skôr ako uschne betón.
Som vcelku zvedavá, ako to celé bude vyzerať. Ani jeden z nás nemá nejaké extra estetické cítenie. Či to nazvať dizajnérske sklony? Snáď chápete, čo chcem povedať.
Maľovať pre istotu budeme všetko na bielo. Lebo biela neuškodí. :D ("nám by se nejvíce líbilo, natírat celý svět na bílo") A kým nevieme, aký bude nábytok, tak je zbytočné riešiť farbu. Aspoň ja to považujem za zbytočnosť.

A čo vy? Máte skúsenosti s rekonštrukciami? Aké?

Prajem pekný deň.

streda 21. augusta 2013

Veeeľký problém

...
mám so sebou ohľadne záhrady.

Nemilé zistenie u človeka, ktorý sa rád vŕta v zemi na záhrade medzi rastlinami druhov jedlých či nejedlých je to, že je mu absolútne odporná drvivá väčšina hmyzotvorstva. Nie je to ale žiadna novinka.
Aby som však bola presná, musím sa poopraviť. Jedná sa o môjmu zraku/srdcu nemilé tvory z kmeňa článkonožcov. Tam totiž spadajú aj pavúky. :)

Včera som mala zase svoju anti-nechtíkovskú mániu, pri ktorej mám snahu zabrániť, aby v ďalšom roku dopadla záhrada ako tento rok - totálne zahlušená nechtíkom. Mäta mi až tak neprekáža. ;) Niežeby som nechtík nejako podceňovala čo do kvality... Ale čo je veľa, to je veľa a nemienim budúci rok kdesi pod nechtíkom hľadať, či vôbec sú nejaké jahody. Prerástol nám totiž cez hlavu.

A ako som tak trhala odkvitnuté kvety, párkrát ma striaslo pri pohľade na vskutku odporného pavúka. TRI tam boli, ani nie na jednom metri štvorcovom. Fuuuj! (A ktovie, koľko som si ich ešte nevšimla.) Možno pavúkomil by bol nadšený. Ale ja ním nie som a nikdy ani nebudem. Snažím sa svoj odpor držať v rámci určitých medzí a podľa toho, čo som čítala o arachnofóbii, som na tom ešte asi vcelku dobre a dúfam, že sa to nebude zhoršovať. (Predstava, že by som hermeticky všetko uzatvárala je nereálna, nepraktická a nemožná. Už len z dôvodu, že manžel rád vetrá. :D)
Beztak mi však stačí to, že občas pri zhliadnutí nejakého nechutného tvora sa strhnem, zvresknem a ak mám niečo mlátivé po ruke, začnem sa tým bezhlavo oháňať, kým nie je po všetkom a tvorček sa nehýbe. No, sv. František zo mňa asi nemá radosť. Nemôžem si však pomôcť.

A ten problém nie je len na záhrade.

Tak napríklad doma...nemá cenu prosiť drahého, aby zlikvidoval nejakého pavúka. Pretože on má snahu ho vyhnať oknom abo dverami a tak sa stáva, že mu iba niekam utečie. A v mojich predstavách sa v noci vráti a zožerie ma. :D
Alebo vonku, či už pod stanom, alebo bez stanu...v stane kvíkam, keď vidím nejakého pavúka abo hmyza, ktorý si peláši po spacáku alebo stene stanu. A mimo stanu sa úzkostlivo občas obzerám, kde ma čo napadne. :) Argument, že som xkrát väčšia nezaberá. V prípade, že sa predierame nejakou húštinou a prejdem cez pavučinu, striasa ma, že čo keď je na mne nejaký pavúk.

A ako som vyriešila odnechtíkovanie pri pavúkoch? Vzala som dlhé nožnice a nemilosrdne som ostrihala celú tú časť. :D

A čo Vy? Máte nejaký podobný problém s "obľúbeným" odporným tvorom alebo Vás prítomnosť všetkých druhov necháva chladných?

streda 24. júla 2013

Zábava pre môjho manžela




... "utrpenie" pre mňa. :)

VARENIE!

Po viacerých rokoch varenia len tak z hlavy, (skoro ako psíček a mačička, len trochu jedlejšie) ma už unudilo zakaždým variť to isté (očividne došli nápady) a začala som premýšľať, že by som mohla vyskúšať variť podľa receptov. A zhodou náhod som na narodeniny dostala knižku s príhodným názvom. MASO !!! :) Tak aby človek nevaril, nie?

Celá žhavá (slovenské žeravá sa mi nebárs pozdáva) som sa pustila a keďže z množstva receptov sa nedalo vybrať, skúsili sme výber povedz číslo. Ale bieda. Čísla sa nám strafovali do jedál, ktoré bolo treba marinovať aspoň cez noc, prípadne piecť. :) A v tom čase sme ešte rúru nemali. Podarilo sa nám však nájsť niečo prijateľné z hľadiska času, techniky aj surovín. Pochutili sme si, len už neviem, čo to presne bolo.

A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. Lenže čo s problémom, že som varenie končila o 10 večer? To ma fakt nebavilo. Spomenula som si však na to, že bráško má kopec kuchárok (knižné, DVD; vášnivý kuchár) a že má aj od J. Olivera (och, pravá platonická láska priamo cez žalúdok na prvý pohľad - manžel toleruje!) 30 minút v kuchyni. To by predsa mohlo vyriešiť môj problém dlhého pobytu v kuchyni, nie? Podarilo sa mi od neho vydrankať, aby požičal (našťastie ho zamestnávala novinka s 15 minútami :) ) a keď sa podarilo stretnúť sa, pustila som sa do vyhľadávania vhodného receptu (tygrie krevety vskutku nemám odvahu kupovať a pod.) Našli sme a už ani neviem, ktorý bol prvý (hoci je pravda, že sme zatiaľ uvarili dva recepty iba). V každom prípade...myslíte, že som strávila v kuchyni 30 minút? A keďže nie som profík, tak ... myslíte, že som strávila v kuchyni hodinu a pol? Lebo síce je to dlho oproti J.O., ale nemôžem sa s ním porovnávať a ja by som aj s takým časom cítila zadosťučinenie, že to bolo krátko. Lenže OMYL !!! Strávila som v kuchyni asi 4 hodiny!!! Šla som spať celá zničená, znechutená, že to nefunguje a netušiac, kde robím chybu. :) A odvtedy sa to so mnou vlečie. :) Mám chuť zase skĺznuť k svojim starým známym šup-sem-šup-tam-hotovo jedlám, ale zatiaľ odolávam. Raz sa (dúfam) vypracujem. Zatiaľ však varím 4-6 porcií naraz, aby sme mali na viac dní do práce. :)

Dokonca som pri jednom recepte zničila ponorný mixér – naivne som dúfala, že mi rozmixuje aj kúsky chleba (tuším zrovna to bol recept, ktorý trval tie 4 hodiny). Občas som vskutku bláznivá. Dlho sme boli kvôli tejto mojej bláznivine bez možností si dať banánový koktejl. :) Už je však všetko v poriadku, lebo máme v domácnosti nový Hand Processor! Zvláda kopec vecí, takže si budeme môcť rozšíriť svoje kuchynské experimentovanie.

A prečo je v názve tá zábava pre manžela? On sa prosím pekne zabáva na mne, ako pri varení bedákam. Vraví, že má prvý pôžitok z jedla už počas prípravy. :)

Ale aby nebolo o varení bez virtuálnej ochutnávky...pripájam fotečku jedla práve od J. Olivera s názvom Super rychlé mleté hovězí. 

   

Podľa mojej skúsenosti názov zavádzajúci. :) Ale výborná kombinácia mäsa, mrkve a rapíkatého zeleru sa oplatí a keď sa tak zamyslím, tak neviem, prečo mi to varenie trvalo (a trvá) taaaaaaaak strašne dlho.



Máslové fazole (iba podľa názvu, v obchode som našla len také drobné) zmiešané s cestovinami mali byť bez cestovín, avšak potrebovali sme nadstaviť prílohou - zemiaky z receptu som k tomu nerobila.

Dobré to všetko bolo. Ale čo VY? Varíte z hlavy, alebo podľa osvedčených receptov?

Dobrú chuť a zas niekedy dovarenia. :)

streda 17. júla 2013

Oklamali maaa!!! :)

Ako som minule písala, kúpila som si orchideu. A nechala som sa obalamutiť. Svojou nevedomosťou. ... Vyberala som a vyberala, chcela som nejakú špeciálnu farbu. ROZHODNE NIE fialovú, či ružovú, či cyklaménovú (videné farby očividne pomenovať neviem), či ako pomenovať farbu "bežných" orchideí. Tak som si vybrala kvety sfarbené do nepopísateľnej farby a tešila sa, aká výhodná kúpa. A ako šiel čas, kvetinka sa mi začala pomaličky vyfarbovať. Ani by som si to neuvedomila, keby po mesiaci či dvoch nenahodila nové púčiky. Tie sa roztvorili do mladých kvietkov a VTEDY bol ROZDIEL už ozaj markantný. :) 



Ale som s tým zmierená. Hlavne, že sa jej darí aj napriek tomu, že má za sebou skúsenosť, že stála už minimálne raz celý víkend vo vode (zabudla som vyliať vodu), že som ju podozrievala z ochorenia na štítničky a prežila moje neprofesionálne ošetrenie očividne bez ujmy na zdraví. :) Nabudúce (ak nejaké bude) jej však kúpim asi radšej bielu kamarátku. Nech si môžu šepkať svoje exotické tajomstvá.

Ešte chvíľu ostanem pri kvetinách. Pretože ma očarila ruža na záhrade u svokry. No koho by nie, keď na relatívne maličkatej rastlinke s tenkou stonkou rastú tri mega kvety (v porovnaní so zvyškom rastliny) a ktoré sú ešte každý inej farby! Dúfam, že z toho kríčku vyrastie veeeeeľký krík!


A malá hádanka na koniec. Vie niekto podľa tejto fotky, kde sa nachádza dom?


Minule sme šli s manželom na bicykli a prefrčali okolo. Kým mi do mozgu došla informácia, že by som mohla aj odfotiť, keď už mám výnimočne pri sebe aj foťák. (Zakaždým, keď ideme na bicykli, tak 

streda 3. júla 2013

Pohľad do zákutia mojej márnivosti.

Alebo:
Koľko drobností sa zmestí do malej krabičky? Prípadne na ňu...



Ako tak pozorujem, pri mojej lajdáckosti by mala byť škatuľka väčšia, ak tam chcem dávať všetko, čo mi príde pod ruku pri upratovaní a neviem kam s tým. Aby sa to dalo názorne odfotiť, vybrala som také zbytočnosti ako nadbytočnú bankomatovú kartu a účtenky. Alebo napríklad kľúčiky od kladky na bicykel...dala som ich tam niekedy snáď pred rokom mysliac si, že budem vedieť kde sú. A teraz som ich objavila ako národný poklad. Ešteže mi neboli treba. :) Inak však všetko podstatné (viac, či menej) ostalo.

Je tu miesto na prstene vyrobené, pretože som skúšala prácu s korálikmi, alebo (po naučení jednoduchého navliekania :) ) boli vyrobené na špeciálnu jednu príležitosť (modrý a biely s červeným motýlikom), alebo sú iba pamätné (jednoduchý strieborný). Všetky som však s radosťou zamenila za ten každodenný, ktorý sa v šperkovnici nachádza výnimočne - inak tróni každý večer a noc pri svojej väčšej polovici. :)
Špeciálne miesto majú aj zavesenia neschopné náušnice (čo je škoda, už som ich dlho nemala, lebo krabičku otváram len príležitostne, najmä keď potrebujem niečo rýchle upratať). Nájde sa tu single kus, ktorému pár odpadol z ucha, aj pseudosingle kus, ktorý nemal pár, ale nosil sa so striebornými nožničkami. Ach, škoda preškoda, je po pamiatke na prvý výlet do Španielska. :( A potom sú tu riečne perly z dovozu, ktoré nie sú nosené zo strachu, že spadnú z drôtika (už sa párkrát stalo), ako aj jemné ružové kvietky, ktoré stratili "okvetné lístky".

Kvôli prehľadnosti sa ocitli mimo extrašpeciálne náramky. Jeden nikdy nenosený, jeden dovezený z Brazílie (ak sa dobre pamätám a bol to dar) a jeden darovaný tuším na vianoce alebo narodeniny. To mi nejako splýva, keďže oba termíny sú relatívne blízko seba. :) Chýba však napríklad jeden lienkovaný, ktorý sa stratil kdesi na juhu (zase to Španielsko!). Ostatné visia po stenách. A sú tu aj pierka - pávie a sojčie, ktoré nenašli inde miesto. Všetko spolu s brošňou, usmievavou mini sponkou a ďalším suvenírom zo Španielska (čierna sponka s modrými kvietkami - druhá návšteva ... a mi tak teraz napadlo, že z ciest so ženami si niečo obvykle donesiem, ale z ciest s manželom nič :D) sa pučí na jednom poschodí. Áno, poschodí. Vyrobila som si aj tajnú priehradku. Väčšinou to tak býva, že druhý výrobok je premyslenejší. Prvý som robila kamarátke na narodeniny a keďže sa mi zapáčil a moja šperková rybárska sieť naopak znepáčila (nedalo sa zavesiť nezavesiteľné), pustila som sa do výroby druhej šperkovnice a keďže základná krabička bola vyššia, vymyslela som si "tajné" dno. Aby sa tá tajnosť však dala ovládať, šnúrky všetko odtajňujú. Nie som žiadny majster a v podstate, kto by mi to kradol? :) A premyslené to nebolo len kvôli poschodiu. Ocenila som najmä možnosť celok bez problémov rozložiť a znovu po presťahovaní (nemyslím tým po byte ;) ) zložiť. To mi na prvýkrát nedošlo. :)

Na prízemí (či v suteréne) sa ocitli veci, ktoré sa používajú ešte menej ako málo.
Rôzne sponky, ktoré sú buď pamätníčky z detstva, alebo vianočný dar, či rôzni najdúchovia z ciest, na ktorých som namiesto vnímania okolitého sveta šla zamyslene s očami zabodnutými tesne pred špičky topánok. Keby som tak raz našla aspoň diamantový prsteň! :)
Prípadne magnetky z jedného poobedia, keď sme s eštelenpriateľom boli účastní na niečom v zmysle deň španielčiny, alebo čo to bolo. Na pamiatku sme si doniesli magnetky, ktoré čakajú na svoju príležitosť oživiť fádnu chladničku. (Ak teda bude voľne stojaca a nie vstavaná. Má niekto radu, čo je lepšie? :D) Na terajšej je len jedna lienka a aj tá pravidelne putuje. Darmo, v mini chodbičke sa občas otierame o všetko, čo je okolo. Nech žijú garzónky!! :D
Alebo taký vzácny kamienok. Pravdepodobne z nejakých potuliek zobraný s vedomím, že pri pohľade naň si spomeniem. A hádajte! Nemám potuchy, odkiaľ je, či kto mi ho dal. :) A podobne. 
Malachitové srdiečko a striebornočervený prívesok mi vždy pripomenie mamu. Je smutné, keď človek musí už iba spomínať. ... 

Krížik mi pripomína extra vtipný čas - s kamarátkami sme na želanie na krátku dobu prevádzkovali súkromnú cateringovú spoločnosť. Aj s kaviárom. :)

Takáto šperkovnica celkom vyhovuje. Náušnice mám na očiach a tak je väčšia pravdepodobnosť, že si z nich ráno nejaké vyberiem. Ostatok, čo visí, alebo je vnútri ... to je doplnok či už zaberajúci miesto :D, alebo spomienky na blízkych. Nie som ani veľmi náhrdelníkový typ, takže málokedy niečo použijem. V lete mi na krku všetko vadí a v zime mi to príde zbytočné, veď to aj tak pod všetkými vrstvami nie je vidieť. :)
Dokázala by som si predstaviť aj rám obrazu, kde samotný obraz tvoria náušnice, náramky a podobne. Alebo iné zaujímavé vecičky na uskladnenie dekorácií žien. Iná, vskutku zaujímavosť, je podľa mňa tu. Vraj mi taký obraz urobí manželík. No...nie som si istá, či to myslel vážne, alebo to povedal v nejakom zvláštnom nadšení. :D Niežeby toho nebol schopný. Skôr zabudol. Možno mu to pripomeniem, keď sa nezmestím do svojho. Zatiaľ je však miesta dosť. A ja som spokojná s tým, čo mám. Výnimočne. ;)

utorok 18. júna 2013

Palmy, kaktusy, byliny a iné rastlinstvo

.... u nás.

Z každého rožka troška. Niektorým sa darí, niektoré tak trochu živoria.

Bylinky som nasiala, ako som minule písala. A keď ešte podrastú, bude aj nejaká honosnejšia foto ako poloprázdny kvetináč. :) Skoro z každého druhu vyšlo aspoň jedno semienko na tento svet...ale je pravda, že niektoré iba vystrčili hlávky a znepáčilo sa im na svete. Neviem, či pomôže druhý výsev.
Názov zodpovedá obsahu. Tentokrát.

Zo semienok máme aj dva citróniky. Vhodili sme kôstky do hliny tuším ešte minulé vianoce (na želanie užmanžela) a po dlhom čakaní nám vyklíčili všetky. A čo s takou úrodou? Radšej som porozdávala v práci a nechali sme si doma iba dva kúsky. Spočiatku rástli relatívne rýchlo, no potom sa im rast zastavil, a ako tak pozorujem, začínajú žltnúť.

Naše najnovšie prírastky sú lepivé, chňapavé, .... Bola nedávno výstava mäsožravých rastlín, tak sme s manželom zašli a ... neodolali. S malou naivitou, že nám požerú všetky muchy, mravce, chrobáky. Ale nebude to také ružové. Mravce by si museli poskladať plť, aby doplávali cez jazierko (kvetináče sú ponorené v o vode, aby sa rastlinám zabezpečila dostatočné vlhkosť) a muchám sa nechce obdivovať tie exotické krásky zblízka. Hmm, snáď to rastlinky prežijú aj bez potravy. ... a snáď to prežijeme aj my. Adéla totiž ještě nevečeřela. :D Manžel však prvé ráno (čakajúc kým sa vychystám do práce) po udomácnení prírastkov na parapete nadšene hľadal po byte mravce a snažil sa nakŕmiť jednu z nich.
Predstavujem Vám (zľava) Saraceniu, Droseru a Dionaeau. Neprikrmovať! :)

A o ostatných zas niekedy inokedy. Lebo kaktusy a sukulenty si zaslúžia zvláštnu kapitolu aj kvôli ich nepredvídateľnému správaniu sa v našej domácnosti. :)

Na záver už len jedna fotka. Chystám nám "prekvapenie" do novej domácnosti. Som zvedavá, čo bude skôr pri mojom tempe výroby. Preklapenie alebo nová domácnosť?
Výber počtu nitiek je dôležitý. Ktoré vyhrá?

Prajem príjemné teplé večery. A chutné teplé večere. :)))



piatok 17. mája 2013

Na nákupe

Myslím, že mnoho z vás pozná fakt, že sa vyberie kúpiť jednu vec do obchodu a domov sa vráti buď s úplne niečím iným, alebo okrem nej dovlečie ešte kopec iných vecí. :)
Tak ja som minule do Baumaxu šla kúpiť IBA ... Hmm, dopadlo to tak, že sa manželík čudoval, čo som ponakupovala.
V pláne bolo kúpiť nejaký substrát na bylinky. Síce neskoro, ale predsa by som chcela vypestovať nejaké bylinky. Švagriná s bratom vraveli, že zo semienok je to holá nemožnosť, ale ta čo. Skúsim, a presvedčím sa na vlastnej koži, keď sa mi nedá dohovoriť. :D Nuž a chcela som hlinu nejakú extra na bylinky, ale musela som sa uspokojiť s dákym substrátom na záhradu a aby toho málo nebolo, rozhodla som sa to skombinovať s hlinou špeciálne na výsev a predpestovanie. :) Možno sa dáky odborník za hlavu chytí, ale nič s tým nenarobím. :) Nie som žiadna záhradkárka a mičurín zo mňa rozhodne nebude. :D Ja budem spokojná, ak vyklíči aspoň jedno semienko. ... hmmm, mohlo by aj viac ... aspoň z každého druhu jedno :)
No a čo som to vlastne kúpila?
Keďže semienok mám príliš veľa a petrželák len jeden, chcela som 4 kvetináče, alebo truhlík. Nakoľko truhlíky mali iba obrovské (a do pidibudi sa mi megatruhlík esteticky nehodí), tak som zvolila kvetináče. A zľavila som iba na 3, lebo 4 sa mi do tohto závesného obalu nezmestili.

A keďže pôvodné nožnice už viac drápali ako strihali kvety, tak som vzala aj jedny záhradnícke nožnice - zvedavá, koľko vydržia.
A ako bonus hneď na úvod som do košíka vložila orchideu. No čo už, keď človek kým dôjde do oddelenia s kvetináčmi, tak minie kvetiny!?!? A minúť ich bez obzretia ... to nejde. A nevziať aspoň jednu po obzretí to tiež nejde. Najmä keď bola skoro zadarmo vzhľadom na to, že to bola orchidea. A aby jej bolo dobre, vzala som aj obal na kvetináč a hnojivo extra iba pre ňu.

Toť vsjo. Ešteže nevymetám obchody. :) Inak by to malo tragickú dohru pre peňaženku. :D

Zdravím vospolok a prajem príjemný čas.

utorok 23. apríla 2013

Chcela by som

parfém s vôňou fialiek, ktoré rastú na záhrade u svokry. Je ich tento rok viac ako minulý.
Škoda, že necítiť vôňu...

...
A chcela by som zvíťaziť v boji nad plevelom. :D Toho je štandardne veľa ako obvykle.
Darí sa mu, a nám sa nedarí ho vykynožiť. Keby sme sa ho zbavili aspoň do tej miery, že ho budeme už iba udržiavať v minimálnom stave - lebo zatiaľ nám prerastá cez hlavu. :) Je to taká malá džungľa, ktorá však z diaľky vyzerá dobre (neviem, či susedy zle vidia, alebo sú len slušné alebo OZAJ sa tá džunglička spoza plotu tvári spôsobne ako upravená dáma), najmä v období, keď kvitnú tulipány (ak sa mi podarí tam byť v správnom čase, možno budú aj fotky) alebo potom neskôr, keď vykuknú na svet nechtíky (měsíčky). Tie sa tam naozaj rozmohli a už sú tam za burinu, ktorá sa vytrháva. :) Asi začnem zbierať semienka a predávať. Niekto možno nemá také šťastie (alebo nešťastie) mať oranžovú záhradu. (Hoci, možno po tom ani netúži. :) )

Tento víkend bol opäť pokojne pohodový. Nevadí mi, keď ho strávim na bicykli alebo kdesi v prírode, ale zisťujem, že mi k šťastiu často stačí aj rýpanie sa v zemi. Často sa pristihnem, že len mechanicky trhám burinu s prázdnou mysľou, prípadne si myšlienky len tak plynú a ja sa nad nimi nestresujem, pretože som nad vecou. Ale to som len nad burinou - aj to iba polohovo. :D Avšak nechám sa obvykle aj unášať vidinou, že možno raz sa to podarí... a bude u svokry záhrada plná nami chcených kvetov, zeleniny, byliniek. Bude to však ťažká práca. Po dni strávenom v záhrade si moje telo stále myslí, že som to prehnala s cvičením. :) Inak pohoda.

Som zvedavá, či sa tento rok zachce majoránke na svet. Minulý rok nevyšla ani jedna rastlinka a to boli dva výsevy :( .Neviem prečo. Má niekto radu?

štvrtok 18. apríla 2013

Moje vajíčkové šialenstvo

Aj keď pre mnohých už Veľká noc skončila a celú výzdobu zložili do krabíc, u nás (vplyvom nedostatku času na odloženie a vytvorenie niečoho nového) veľkonočné zdobenie ešte podporujeme. Veď veľkonočné obdobie ešte neskončilo. :D A keďže mám trochu času, pridávam príspevok s trochou fotiek našej vskutku skromnej výzdoby.
Naše veľkonočné zátišie s malinkatým sladkým vajíčkom od kamarátky, ktorej dalo zabrať, kým ho zniesla. :) Kvetináč s jarou doniesla zase druhá kamarátka.


Rozhodla som sa vajíčka nemaľovať pomocou vosku a farbenia v cibuľovom (alebo inom) odvare. Nejako som sa necítila na takú vysokokreatívnu činnosť, keďže maľovanie a fantázia u mňa pospolu nekráčajú ruka v ruke, ba na mňa už asi maľovacie schopnosti ani nezvýšili, keď ich rozdávali. Tak som sa podujala vyskúšať techniku decoupage. Zdalo sa mi, že je to vhodné k mojim schopnostiam. A keďže som chcela nadčasové vajíčka, ktoré by po rozbití nevytvorili nemilú arómu, rozhodla som sa vyfukovať.

Na vyfukovanie vajíčok som šla kladivom :) - manžel sa smial, keď to videl. No AKO inak urobiť dierku do škrupinky??? :))) Samozrejme, kladivko bol len donucovací nástroj na popohnanie špendlíku, ktorému sa do vajíčka veľmi nechcelo. Hmmm, občas sa dieročka podarila menšia, občas väčšia. Veľkosť nebola ovplyvnená škvŕkajúcim žalúdkom. (Večera sa veru veľakrát posunula na neskoršie kvôli mojej vyfukovacej mánii.) Často to ovplyvňovala už popraskaná škrupina - napriek tomu, že vnútri nebolo kuriatko. (Asi by ma to mierne vydesilo, keby tam bolo. :) ) Hmmm, tie vajká mali určite búrlivú cestu, kým sa ku mne dostali.
Najmenšie s najväčšími. Ale špilka sa musela do vajíčka zmestiť v každom prípade! 

V popisoch o obrúskovej technike som sa dočítala okrem iného o tom, že podklad má byť svetlý, inak obrúsok nevynikne. A keďže v obchode som biele vajíčka nevidela, bolo treba zmeniť hnedé na svetlé, že áno? Nuž, schytila som vajká a dala im podkladovú farbu. Slonovinovým odtieňom! Biela mi prišla trochu ... príliš biela. Mali sme potom kvetináče zdobené vajíčkami. (Resp. len jeden, ktorý už nemal živého obyvateľa.)
Tu vidieť rozdiel medzi jednou a dvomi vrstvami podkladovej farby.

Náš špeciálny veľkonočný kvet vyzeral približne asi takto, iba menil v priebehu dní farbu. :)

A po uschnutí som sa celá žhavá pustila do "maľovania". Žhavosť ma po prvom vajíčku prešla, keď už sa prstom nechcelo odtrhávať jednotlivé kvetinky zo servítky. :) Inak, túto techniku tvorenia som si chcela vyskúšať už dávno, ale nie a nie sa vytrepať do obchodu a nájsť nejaké pekné servítky. Tie čo som videla, ma nijakovsky neuchvátili. Raz som si kúpila hubové (na prestieranie), ale na vajíčka by to nebolo to pravé "veľkonočné". Silou mocou som zháňala niečo jarné, až som uvidela SERVÍTKY!!! Podobné tým, ktoré som si v hlave hmlisto vymyslela. :) Síce mi zvýšil celý balík, ale aspoň budem môcť olepovať, až kým sa kôpka neminie, alebo manžel nedostane alergiu na kvetinový vzor. :D Preháňam, samozrejme. Zatiaľ sa mi podarilo olepiť len jednu podšálku. Bol to pokus, ktorým som chcela zabrániť fľakom na stole po mokrých pohároch, šálkach, ... . Lenže som nenašla odvahu ju použiť. Trochu mám dojem, že u tej veci, ktorú mi predali v obchode, keď som si pýtala lep a lak na dekupáž, prevažuje viac lepidlo ako lak a bojím sa, ako to s mojou tvorbou dopadne. Darmo, dva v jednom sa asi nevypláca vždy. No kto mal vedieť? Lama-začiatočník? Ale raz sa snáď odvážim, aby som mohla pokračovať, prípadne s čistým svedomím prestať tvoriť podšálky. :)
Má niekto skúsenosti s týmto lepidlakom ?? V každom prípade budem musieť toho poolepovať veľa, kým ho miniem.  :)


Tieto kvetinkové servítky som kúpila v jednom obchodíku /tuším Butlers na Flore v Prahe/, kde mali ešte kopec ďalších pekných a vedela by som si vybrať ďalšie, ale príde mi to trošku drahé utrácať len kvôli pár servítkam a na bežné "smrkanie" a utieranie mi ich príde zase ľúto. :D


No ale kde som to zas odbočila? Pár vajíčok som vyfúkla, olepila, a...darovala, darovala, až som si uvedomila, že musím začať odznova, bo v košíčku nieto skoro nič.
Jedno z darovaných, ktoré si počas fotenia ešte hovelo v teple rodného hniezda.

A keďže moja nútená neschopenka skončila a na olepovanie bolo málo času, nové vajíčka som sa pustila ofarbovať na prírodno, opäť celá nadšená, že aké je to ľahké. Lenže prečo si neskomplikovať situáciu vyfúknutým vajcom? Tomu sa ponoriť nechce. Čo ma stálo času, kým som ho utopila. Napriek tomu, že som ho dala variť už naplnené vodou. Čuduj sa svet, dáke fyzikálne čary abo čo - vajco aj keď bolo plné vody pred varením, vystúpilo na hladinu spolu s teplotou a mohla som ho napúšťať vodou (tentokrát už v hrnci) znovu. Neviem, si to celkom vysvetliť, pretože som dala obvykle variť aspoň dve vajíčka a vždy bolo aspoň jedno ponorené počas celého varenia aj bez môjho zásahu. Hmmm. :) No...a písala som, že som vstupovala do tohto farbiaceho procesu nadšená, že áno? Nuž, musím priznať, že moje nadšenie sa menilo na skľúčenosť, keď som pozorovala, že mi to nefarbí. :))) Cvikla zmenila hnedé vajcia na ešte hnedšie, prípadne nepopísateľné :). Jak to, že to nefunguje? Šak v maľovacích recepisoch písali, že iba s modrým farbením je problém a treba na to biele vajcia! :))) V mojej kuchyni pod mojimi rukami sú však očividne iné zákony. Nie, neviním z toho nikoho. Veď som množstvá dodržiavala od oka (v recepte 3 cvikly, ja dala iba jednu...nepísali však, či veľké, či malé a ja som mala obrovskú :)) ). Zvalila som to teda na vajcia ako také a pri najbližšom zhliadnutí bielych vajec som hodila psie oči na manžela, že biele vajíčka POTREBUJEMe !!! :) Tak som skúšala celú tortúru s bielymi vajíčkami. Ale musím povedať, že cvikla u mňa vôbec nezabodovala. Biele vajíčko dopadlo ešte horšie ako hnedé. Trvalo mi dosť dlho, kým som kúpila kurkumu, aby som mohla skúsiť žltú. A tá až tak nesklamala. Mám dva fľakaté odtiene. Už si nepamätám, či som to jedno vybrala z vody skôr, alebo som ho lepšie opláchla (nepozdával sa mi ten farbiaci povlak :D). Ale keďže to fungovalo, moje nadšenie opäť vzplanulo (stačila malinká iskierka) a rozhodla som sa skúsiť červenú kapustu. A poslušne hlásim, že červená kapusta alias červené zelí je number one! Kupodivu. Zafarbila mi aj hnedé vajce, napriek tomu, že na nete písali, že mi vajce neofarbí. Tak ja neviem. :))) Uznávam, nie je to nijak extra krásne vajco, ale má svoje čaro. :)))
Vo vrchnej rade je jeden pokus - fialková v skutočnosti vyzerala inak, ako na obale farby.

Už by sa aj patrilo skončiť tento vajíčkovaný príspevok, nie? Neviem veru, či to niekto dočítal do konca. :) Nuže, dovajíčkovania priatelia. :D

PS: Nejaké vajíčka v chladničke prechádzajú dátum spotreby, ale psssssst...

streda 10. apríla 2013

Náhodou

som naďabila na jednu giveaway s krásnou plechovou krabičkou. Ak máte radi Green Gate, máte sa na čo v napätí tešiť. Navštívte Markétu a okrem napätia si môžete vychutnať aj jej drobné radosti.

A čo má s tým spoločné náhoda? No...dllllllllho som svoj blog zanedbávala z časových dôvodov a tak je náhoda, že som sa náhodou pozrela na nové príspevky v svojom zozname a náhodou som si všimla aj príspevok u Aleny, kde o tejto giveaway písala. Alebo žeby to bol osud? ;-)

Nuž a poviem, že to bola vskutku dlhá doba, kedy som naposledy niečo k sebe vložila. Až tak dávno, že som aj zabudla na výmenu. :D To však nevadí, pretože sa aj tak nikto neprihlásil (a teda si urobím radosť, keď niečo pekné nájdem). Keby sa totiž nahlásil, tak by mi prišiel mail. ... alebo nie? Začínam trochu o tom pochybovať. :) Ale čo! Ja sa ani nedivím (hoci malinkaté sklamanie tam je, pretože som bola zvedavá), nakoľko to bolo zorganizované narýchlo a nedomyslene. :)))

Snáď sa mi konečne podarí tu hodiť svoju miniveľkonočnú výzdobu. Ale v posledné dni vskutku nestíham. Naozaj nechápem, ako stíhajú obhospodarovať niektoré ženy blog popri rodine s deťmi. Klobúk dolu. Ja som nejaká nezorganizovaná a nestíham to ani bez drobcov. Takže keď sa nejaké zadaria, tak blog asi pôjde dolu vodou totálne :D ako po vodopádoch.

Prajem vám všetkým príjemný večer...alebo ráno...obed...čo zrovna máte.

sobota 23. marca 2013

Zbierka odstraňovačov suchosti

Nie som nejakou vášnivou užívateľkou kozmetiky, ba by sa dalo povedať, že jej vôbec nehodlujem. Rôzne maľovátka, čistiace mlieká/vody/olejčeky, a janeviemčoeštevšetkoexistuje sú dokonca pre mňa španielska dedina - čo a ako použiť, aby som sa nezmasakrovala pred odchodom na ulicu,... na to nemám ráno čas pred odchodom do práce, takže na prvú a poslednú úpravu mi bohato stačí hrebeň, aby som nešla medzi ľudí strapatá. :D

No ale, nakoľko mám problémy s pokožkou (extrémne suchá a ekzematická), prebývajú u mňa po poličkách, kabelkách a batohoch výrobky, ktoré majú za úlohu uľahčovať život tým, že zamedzia svrbeniu, čím následne zabránia tomu, aby som sa doškrabala do krve. A keďže som včera vyhrabala z malej kabelky tri krémy na ruky, rozhodla som sa ich zozbierať zo všetkých možných kútov a zistiť, koľko ich je a ktoré majú najvyšší čas, aby boli spotrebované. Zistila som, že sa u mňa v tejto chvíli ocitlo nadmerné množstvo rôznych krémov (- z môjho pohľadu..viem, že u niekoho sa ich môže nájsť aj viac). Niektoré som dostala, niektoré som si kúpila. Poväčšinou ich niekde založím a potom neviem nájsť, a keďže povrch môjho tela často žobre o pozornosť, v obchode pribalím častokrát nejaký krém či telové mlieko do zásoby. A potom sa zabudnutý a stratený krém nájde a ja ich nestíham užívať, napriek tomu, že by som mohla uľahčiť svojej pokožke s púštnym vzorom (obvykle si však nespomeniem alebo to odkladám do zabudnutia). Takže sa mi hromadia a hromadia a hromadia...

Zbierku momentálne stráži staronová ovca - tá k nám prišla z rozlúčkovej párty spojenej s rozpredajom nadbytočných vecí a nebola jediná: aranžmá je fotené na posteli získanej z tej istej akcie. :)

Minule som ale na tom bola tak zle (moja tvár vyzerala ako červený dalmatín), že som šla ku kožnej doktorke. Tak trochu zabitý čas. Pretože kým som prišla na objednaný termín, môj dalmatínovský vzhľad vymizol a len skúsené oko našlo, kde všade som mala červené suché fľaky po tvári. (To potom býva nadľudský výkon presvedčiť niekoho o mojich problémoch, keď sa ekzém zľakne návštevy doktora - a to sa už stalo pravidlom, že problémy vymiznú približne deň pred termínom.) Nu, a táto doktorka na mňa letmo pozrela a chcela vedieť čo a ako (ja som mala dojem, že prehliadka nebola dostatočná, ale posudzovať to nemôžem, asi to už má v oku). A po mojich výlevoch a popisoch toho, čím som si uľahčovala situáciu do návštevy, sa ma snažila presvedčiť o tom, že ako alergik a ekzematik v jednej osobe by som vonkoncom nemala používať krémy a mastičky s rastlinnými výťažkami, nakoľko to dráždi. Najmä keď som jej povedala, že som sa svoje problémy snažila zmierniť nechtíkovou masťou. To sa za hlavu chytila (obrazne povedané), že nechtík DRÁŽDI, že to nemôžem. Že NEMÁM používať žiadne také krémy, ani parfumované, že by som mala používať iba nejaké extra špeciálne z lekárne (ktoré bývajú aj extra drahé a míňajú sa extra rýchlo, lebo majú extra malé balenie - pozn. aut.) !!! Ako sa s ňou mám hádať, keď ona má na také tvrdenia papier?
Avšak zo svojich vlastných skúseností vidím, že papier nie je všetko. (Chce to totiž prax a odkukávanie od druhých. :D) A tak si svoje bylinkovomrkvovoparfémované krémy nechám a minimálne ich spotrebujem. Veď keď si moja koža na to nesťažuje, tak čo s nimi? Zdajú sa mi vhodnejšie ako nejaké kortikoidné masti, ktoré síce zaberajú báječne, ale ... ako vyštudovaný chemik mám k chémii odpor :D a neviem prečo, ale najmä k liekom.
A po ďalšie, keď som bola u praktičky na kontrole, tak sa debata stočila aj na kožné problémy a sama doktorka sa posťažovala na ich rodinné ekzematické starosti - ako jeden člen rodiny môže arnikové maste, ale neznáša nechtík a druhý môže nechtík, no neznáša arniku a harmanček, a ten tretí samozrejme môže iba harmanček. :D Neviem, aká je znášanlivosť medzi lekármi rôznych oborov, tak som to svojej kožiarke radšej ani nespomínala. Očividne má svoje predstavy a ešte by mohla nadobudnúť dojem, že sa ju snažím poučovať. Ja, laik - dermatologicky nevzdelaný.

Viac už tuším nemám čo dodať na tému pokožka a jej problémy (asi našťastie). Zaujímalo by ma však, ako podobné problémy riešia iní. Prijímam tipy.

Nakoľko sa dni začnú postupne otepľovať a my tým pádom začneme zhadzovať nadbytočné zimné vrstvy, prajem všetkým hebkú pokožku!!! :)

streda 20. marca 2013

S prvým jarným dňom

prišlo aj zistenie, že mám prvého sledovateľa. No to je milé. :) To priam volá po oslave!!! :) Možno sa to nepatrí, ale prečo by sme sa netešili z drobností?
Čo takto veľkonočná, či veľkonočnojarná výmena? Veľká noc sa blíži a bude trvať ešte hooodne dlho. Len neviem, ako sa to organizuje. :) Asi bude treba záujemcov a termín?
Termín sa vymyslí ľahko. Horšie to bude so záujemcami. :)
Napadá mi, že by sa mohlo nahlasovať do Kvetnej nedele. Asi je to trochu šibeničný termín, ale keďže Kvetnou nedeľou začína Tichý týždeň, tak by som chcela trochu eliminovať internet. Takže dvojice (prípadne by to mohol byť kolotoč?) by som oznámila buď na Veľkonočnú nedeľu alebo 1.4. To by bol ideálny termín v prípade, že ... výmena bude v rámci mojej osoby. :D No šak čo!!!
Ešte je jedna možnosť...oslávim to len pohárom vína. Lenže na stole mám iba čaj. :) Nevadí. Ja sa teším. Kto sa teší so mnou?

pondelok 18. marca 2013

A máme

za sebou ďalšiu nedeľu ... opäť v znamení nárcisov, opäť v znamení návštevy.


Tentokrát to bola návšteva tvoreniachtivá, ale so slovami: "nemáš nejaký nápad? .. skús google". Tak ma to pobavilo. Doniesla farebné ústrižky filcu, že: poďme z toho urobiť niečo jarno-veľkonočné.

A tak sme prehľadávali stránky, a žasli a nevedeli si vybrať z toho nepreberného množstva tvarov, farieb, kombinácií.

Nakoniec som si vybrala pre začiatok kvetinkové náušnice (ktoré musím ešte dokončiť-zavesiť). Kamarátka sa rozhodla pre svoj symbol a vyrobila brošňu žlté kuriatko (nemám odfotené). Ale musím povedať, že sa k filcovému tvoreniu ešte asi vrátim, pretože sa mi zapáčili vtáčiky a sovičky, ale aj iné zvieratká, ktoré povyrábali šikovné ruky z rôznych kútov.
Keď tak na to pozerám, nedala som si veľmi záležať s obšívaním. Je to také halabala... :)
A posledná fotka je darček, ktorý som dostala už dávnejšie, ale nakoľko je spätý zrovna so včerajšou návštevou, tak prikladám fotku. Na tom mini-vrecúšku sa mi najviac páči tá jemná malinká výšivka.
Vrecúško má prenikavú vôňu, ktorú si v oblečení predstaviť neviem, tak zatiaľ robí spoločníka nitkám, gombíkom, odstrižkom, gumkám, ... v šitíčkovej krabici na pozadí .. ktorá ešte stále nie je hotová a už začína byť malá. Ach jaj. :(

streda 13. marca 2013

Drobné radosti

musí niekedy človek hľadať vôkol seba, aby aj počas sivých dní mal dôvod na úsmev. Tie drobnosti totiž berie často ako samozrejmosť...

A jednou takou radosťou bolo, keď MMM (môj milý manžel/muž) prišiel domov so smetným košom. Taký obyč, taký malý, taký modrý, ale nakoľko sme 5 mesiacov žili s odpadom po rôznych sáčkoch a taškách, radosť bola veliká. :) Hurá, už máme centralizovaný odpad!!! :)
A tešíme sa aj z toho, že prerábanie elektriky sa priblížilo koncu. Už je dokonca aj zapojený nový elektrický sporák. Ten pôvodný, plynový, sme dali preč, nakoľko podľa starých revízií, čo sme našli, bol zákaz používať ako trúbu na pečenie, tak aj horáky na varenie. Starý sporák a nové normy už proste nejdú dokopy. :) Ale to nevadí. Aspoň už môžeme piecť. A že novota je funkčná, sme overili hneď po zapojení, keď MMM upiekol bábovku.

...

V nedeľu sme mali milú návštevu, ktorá nám urobila radosť nielen tým, že prišla na kus reči, ale doniesla aj takúto krásnu kyticu narcisov.

Tak som konečne vyhodila tie uschnuté chryzantémy z vázy, ktoré mali svoju slávu už dávno za sebou a usadila som si novú kytičku opäť na skrinku oproti posteli, aby sme na ňu videli. Hoci, v našej pidibudi je vidieť všade odvšadiaľ. :)

sobota 2. marca 2013

Štěstí! ...


...Co je štěstí? 
Muška jenom zlatá, 
která za večera 
kol tvé hlavy chvátá; 
oblétá ti skráně, 
v kadeři se kryje, 
v dlaně hlavu skládáš, 
ruka utlačí je.

Štěstí jako rosa 
na květech se skvěje, 
ale bludná noha 
náhle zašlápne je; 
zašlápnuto vzdechne, 
v oblacích se tratí, 
snad se jinovatkou 
na tvou kadeř vrátí...
(Adolf Heyduk)

Tak veru.
Alebo by šťastím mohla byť mydlová bublina, či odraz na vodnej hladine...stačí malý pokus o privlastnenie... a bublina praskne, hladina sa sčerí a je po obraze.


Láka ako vábnička, niekedy sa nechá chytiť. Ale beda, keď si človek nedá pozor a zvykne si na "samozrejmosť". Uletí, rozplynie sa a tá facka potom bolí. Šťastie je vskutku vrtkavé. Nie je dobré sa naň spoliehať. Človek však bude stále veriť, že má nádej (a nárok) na kúsok šťastia. Možno aby si udržal zdravý rozum pohromade. 
Neostáva mu nič iné ako si udržať vieru, že nádej ešte niekedy príde. Musí mu pri tom pomáhať vedomie, že vôkol neho je Láska, ktorá je pevná, aj keď sa všetko naokolo rúca.


piatok 8. februára 2013

Ja a ihla v ruke...

to je vskutku kombinácia za všetky peniaze. Niežeby som bola nútená takto kombinovať, ale niekedy ma to pochytí. Najmä keď vidím, aké pekné veci sa dajú ušiť a keď mám pocit, že niečo veľmi súrne potrebujem.
Nuž, a minule som potrebovala napríklad obal na mobil a jednoduchú peňaženku. A ako to skončilo?

Nepoučím sa asi nikdy z dvakrát meraj a raz strihaj. To by asi nešlo. V mojom prípade by som mala merať asi stokrát a raz kúpiť alebo dať ušiť niekomu. :-D Ale to sa nestalo. Uvažovala som nad postupom cestami do práce, dokonca som aj strihala papiere a prekladala ich, prehýbala a rôzne skúšala. A potom som strihla. Mala som to namyslené veľmi logicky, že výstuž by nemala byť široká rovnako ako vnútorná a vonkajšia látka, lebo po prevrátení na správnu stranu bude v záhyboch vadiť. Lenže nedomyslela som to, že keď tá tmavomodrá látka bude kratšia a ešte budem musieť mať okraje po zašití, tak mi je to úplne ale úúúúúplne fuk, lebo mi budú vadiť okraje vonk.a vnút. látky a ešte k tomu všetkému to bude užšie ako som pôvodne chcela. A oveľa užšie. No...
Dlhý modrý slíž...
Rub, líc...náramný problém to urobiť tak, aby po prevrátení to bolo správne...

Hotový výrobok.
Hotový obal je pridlhý a...čo je ešte horšie, tak aj priúzky. Našťastie sa látka poddala mobilu. :-)

A peňaženka? Tá má malý otvor a keďže je hlboká (na ten otvor), mince sa v nej ťažko preberajú (keď má človek hlboko do vrecka :-) ). Ani len na karty sa nedala použiť. Nedostanem ich nijakovsky pohodlne dovnútra a kto by ich potom vyťahoval? Áno, dalo by sa tak ušetriť, ak by tam bola len kreditka. Ale kontrolóri v metre by ma obvinili z toho, že chodím na čierno, keby som im neukázala električenku (už dávno som nepoužila toto pekné slovo... hmmm) a lekárom by zas chýbala kartička poistenca. Takže peňaženka nemohla poslúžiť ani ako karetník. No čo s ňou? Nezúfala som si. A pred odchodom na cyklodovolenku som do nej napchala šitíčko, nožničky, zicherky, pinzetu, a podobné veci.

Nabudúce dlhší zipssssss!

Nuž, trochu nepraktická vec, ale pekná. :-)


Myslela som, že bude mať využitie iba v lete s podobným využitím. Ale zdá sa, že jej začína nová púť. V mojej staručkej peňaženke sa už nedali nosiť mince (cca 4 neuzatvoriteľné otvory, tú predstavím niekedy inokedy, pretože si to zaslúži za odmenu) a v kabelke sa mi bočné vrecko pretrhlo, takže všetky mince aj s kľúčmi sa ocitli v tajných zákutiach. To už som rezignovala a dala nepraktickej peňaženke druhú šancu.

Takže takto bojujem s ihlou v ruke. Som zvedavá, či niekedy zavládne mier až do smrti. Snáď nie až po smrti. :-)