Prekvapko

kvetinové.

Som našla v kúpeľni. Orchidea, ktorá po spadnutí stratila asi tri kvety (horko som zaplakala :( ), už zase odkvitá, a tak som šla utrhnúť tie uvädnuté kvety. A zistila som, že už vyháňa ďalšiu stonku. Juch! Bude kvitnúť? Juch. Krásne bezúdržbová rastlina to je. Mala osm trochu strach ju presťahovať do kúpeľne, kde máme také zrnité sklo. Ale asi jej také svetlo stačí a hovie si v dostatku vlhkosti. :)

No a aby som dala aspoň nejakú fotku kvetín, keď už o píšem o kvete, ktorý ešte nevykvitol, pridávam aspoň moje stužkovanie v rámci mysteriózneho šitia.

Konečne som sa k tomu dokopala. Už sa začalo kompletovať a ja som zas oneskorenec, ale aspoň som zvládla tento krok. A som rada, že som si to skúsila. Síce mi tie kvetinky nepripadajú veľmi ako ružičky, ale...zdiaľky to dáva kvetinový dojem. :))) Světluška dala pekný návod, niečo som skúšala aj gúgliť, ale v rýchlosti som našla len toto, odkiaľ som zas skúsila stužkové stonky - nevedela som, čo s tou kruhovou ozdobou, tak som plietla piate cez deviate. :D 

No a aspoň jeden recepis-nerecepis. Kedysi dávno som vygúglila tento kohútí zob a chcela som ho skúsiť. Došlo naň. Konečne. Aleeee...také obmeny som urobila, že ho budem musieť skúsiť znova. :D Maslo som dala cca pol na pol s olejom, kokos ani slnečnicu som nedala, múku si už nepamätám. Dala som však posekané pšeničné vločky (je možné, že namiesto tej múky :D), posekané datle s figami. A ani cukor som nedala a s medom som váhala natoľko, že som ním až natierala placičky pred pečením. :D Takže, suma sumárum: je to úplne iný recept, ale manžel bol náramne spokojný. :)

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.

No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)

No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.

Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D

Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 

Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D

Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

Postreh z nedávnej prechádzky

...a iné udalosti, čo sa u nás u/diali.

Nikdy predtým som si nevšimla, že lupienok zo šípovej ruže má tvar srdca. :) A vy? 

Vzala som si jeden lupienok domov. Ale...pri vyberaní Kvetinky z kočiara som naň zabudla a zapotrošil sa mi kamsi.

Cesta vedla popri chovných rybníkoch, kde som našla milú rodinku.

Toľko malých kačiatok, až sa mi na záber nezmestili. Deväť ich bolo. A aké boli poslušné. :)

Šla som omrknúť, či sa dá už niekde trhať baza. Ale väčšina kvetov ešte nebola rozkvitnutá a tých pár kvetov som nechala na kríku. Som zvedavá, či budúci týždeň ešte niečo bude kvitnúť. Chcela by som vyskúšať urobiť sirup i limonádu. Uvidíme. A tak namiesto kvetov som si domov priniesla iba fotku.

Minule som dostala chuť na niečo doma upečené. A keďže sme mali jablká a hrušky, vyhľadala som recept na bábovku. Nuže...neviem, kde sa stala chyba, ale cesto som do formy dávala vareškou. Nelialo sa. Možno sa ani nemalo, ale v recepise som si nejakú zvláštnu poznámku nevšimla. :D No ale to by nebolo ešte nič. Horšie je, že sme tú bábovku nedopiekli. :D Aha, čo sa stalo po vyklopení. :)))

Tak ju z drvivej väčšiny zjedol manžel. :D Ja som si veľmi netrúfla, aby som nenarobila šarapatu v bruchu sebe i Kvetinke. Už beztak máva často kolikové stavy.

Jeden podvečer, po daždi nám nebo vyčarilo dúhu. Bola krajšia ako ju zvládol zachytiť môj starý foťák.

Minulú sobotu sme mali krstiny našej Kvetinky. A hostia boli milí. Nedostala darčeky iba ona, ale jeden dokonca aj ja. ...že vraj "pôrodné". :D Som sa potešila - šatka sa mi páči.

Ostatné darčeky som nefotila. Boli to pár kúskov oblečenia a hračiek. Spomeniem však jeden extra. V tvrdej väzbe s nadpisom "meno a dátum" sa skrývali rôzne noviny z dňa D. Som zvedavá, kedy ju bude zaujímať, čo všetko sa písalo v novinách, keď sa narodila. :) No a okrem tej mega knihy ešte rozkošný kočiarik. Ten som musela odfotiť.

Roztomilá papierová taška, ktorá ukrývala...

ešte roztomilejší darček. :)

Vnútri sú nejaké bonbóny. Nebudeme čakať, kým vyrastie a bude ich môcť jesť. :D Zjeme sami. :)))

A jedna otázka na záver. Má niekto skúsenosť, čím vyčistiť zašlý kov?

Máme staré skrine so starým kovaním. A chcela som im vrátiť ich dávnu krásu aspoň vyčistením kovania, keď už na "rekonštrukciu" samotných skríň nemám čas. No drhnúť celé veky s hubičkou sa mi nechcelo a ani nemám toľko času. Tak reku, zistím, či nemáte na to niekto nejaký dobrý tip.

Joooooooj, nemôžem ešte skončiť. Kvetinka spí, tak využívam čas a robím všetko možné, načo mi nestačí jedna ruka. :D
Pustila som sa do výroby hrazdičky. Viem, trochu neskoro, veď už máme mesiac a pol za sebou. A ktovie, či stihnem dokončiť tak, aby ju ešte bavila. :D

A vybehla som na záhradu. Inšpirovala ma suseda, ktorá vo vetrovke chodila po záhrade a .. mám dojem, že niečo zbierala. Žeby slimáky? Tak som vyšla aj ja, schytila nožík a ... začal masaker. A nech sa zelení rozčuľujú koľko chcú. Ale takto mi zmasakrovať šalát, redkvičku, kôpor,...? Celá úroda v kýbli.

Ten nechtík vľavo si nevšímajte. :D

Otázka: keď kvitne redkvička, tak som ju nechala príliš dlho v zemi? Už mi totiž vybieha do kvetu.

Včera sa mi podarilo zasadiť zvyšné priesady. Najprv ukážka svokriných paradajok v skleníku. Priesady kdesi kúpila.

No a teraz tie moje. :D

To je rozdiel, čo? A ani nebudem opisovať, že na jednej záhrade (moja obľúbená, furt keď idem okolo, tak očumujem a kochám sa tým poriadkom, ako to tam krásne vyzerá a rastie) tie paradajky mali už skoro meter do výšky. A neboli v skleníku. Tak som zvedavá, či pozbierame aspoň 10 paradajok. :D Dala som svokre do skleníku po dvoch priesadách z každého druhu. Budem môcť sledovať vplyv skleníku. Hoci to bude nie veľmi porovnateľné, lebo zemina je tam iná. Taká nejaká ... vyprahnutá. A to každý rok sa tam sype nová a nová zemina. Hmm.
No...a toto sú, teda boli, budúce ružičkové kapustičky.

Ešteže som nestihla všetky zasadiť. Tie, čo som sadila včera, dostali ochranný kabátik.

Odrezky z odvodných rúr od digestoru. Manžel bol taký láskavý, že SÁM OD SEBA ich nechal so slovami, že sa mi možno zídu na nejaké kvetináče. :) Kvetináču bez dna som sa v duchu zasmiala, ale ocenila som jeho pozornosť a tušila som, že ich využijem. A veruže, skoro sú z nich aj kvetináče. :)

V skleníku máme rôzne kvetináče. A minule mi muž hovorí... "máme v skleníku asi marjánku". No vyviedla som ho z omylu, že to bude pravdepodobnejšie gaštan. :D

A na záver nedávno založená hriadka. Fazuľa, špenát, rukola. Som zvedavá, či ubránim budúcu úrodu pred tou pliagou. :)

Slimáky žerú aj tulipány. A nechtík. Asi sú všežravce. :-/

Majte sa krásne. Ja idem, dieťa mrnčí.

Nevydržala som to

a začala zahradníčiť.

Začalo to nevinne. V štvrtok. Hráškom. Urobila som malú hriadku na záhrade. Nejako mi asi nestačili bylinky v kvetináčoch. Síce mi všetky vyrašili, ale...majoránka sa vôbec nemá k svetu a žerucha sklamala na plnej čiare. V návode písali, že do týždňa vyrastie. Nevyrástla ani za dva týždne. A to som sa snažila a pravidelne rosila, aby mala vlahu a nebola suchá. Vie niekto poradiť, kde robím chybu? 

A tá majoránka...neviem čo s ňou. Už dva roky sme sa snažili ju vysiať na záhradu. Nepodarilo sa. Skúsila som teda do kvetináča. No asi ani v ňom nechce žiť. Sme odkázaní na sušenú. 

(Je búrka. Juuuuuuu. Prší! Naplní sa nám trochu barel!!)

No ale nechám bylinky bylinkami a vrátim sa naspäť k hrášku. Nejako ma to v ten štvrtok chytilo a bola som taká nadšená, že som nakazila aj muža. Tak sme sa v sobotu vydali nakupovať semienka a hlinu a ... ako správni falošní záhradníci (iba podľa mena) sme sa rozhodovali na základe neznalostí a nevedomostí. :)))

No a tak som po obede vysiala šalát a redkvičku. A do kvetináčov sme zasiali ešte pár paradajok a ružičkový kel a teraz neviem či aj špenát. (Nezapísala som si. :D)

Palice čakajú na hrášok. Vpravo od žltého kríku bude rásť mňam-potrava pre slimáky. :D

Ale nestačilo mi to. V pondelok som založila novú hriadku, kam prídu tie paradajky z kvetináča. Ak vyrastú. :) Zatiaľ tam je na pokus iba redkvička a ružičkový kel.

Hriadku som si obložila starými škridľami, nech aspoň trošku zamedzím burine prerastať do záhonu. Ale som si vedomá, že zátaras by musel byť aspoň pol metrový, aby to zabránilo pýru a svlačcu a ostatnému plevelu sa pleveliť medzi našimi budúcimi paradajkami. :D

Záhon mi po oplotení nakoniec pomohol porýľovať manžel, ktorý po skončení svojej pracovnej doby sa hlásil dobrovoľne do služby. Okrem rýľovania chcel vyskúšať aj kompost z kompostéru. Priznám sa, mám voči tomu nedôveru. Nahádzali sme tam všeličo možné, čo tam podľa návodu nepatrí (BURINU a orechové vetve). Porazilo by ma, keby som si odplevelenú hriadku dobrovoľne zasypala ďalším plevelom. :D

Veruže nedôverčivo sme pozerali na spodku nádoby, ako si to tam žije. Priznám sa, nepamätám si, ako to vyzeralo u babky. Ale nemala som dojem, žeby to vyzeralo takto! :D Tak som povedala, že treba pokus. Do kvetináča hlinu a tú zmes z kompostéru a uvidíme, čo z toho vyrastie. Manžel sa do toho pustil, a neodpustil si tam vysiať aj špenát. Že keď už, ta už. :D

No. Uvidíme, ako dopadnú tieto naše prvé záhradnícke pokusy.

Ešteže kvetinám sa darí aj bez našich experimentov. :)

Majte sa krásne.

Na love potravy.

Fuj. Tak som sa zľakla, až som musela cvaknúť. :D

Malinký poklad. Jedna jediná. Zatúlaná. :)

Výbuch

v kuchyni.

Dnes som muža obedom nepotešila. Dokonca sa vyjadril, že toto jedlo nemusím zaraďovať do jedálničku. :))) Tak dobre no. Vraj je to bez chuti. No, mne to celkom chutilo. Ale to bol až druhý výbuch. Ten hlavný sa konal už pri príprave. V recepise sa o baklažáne písalo: "v celku upečete buď v troubě (pod grilem), na plynovém hořáku nebo na plotýnce" - no tak som ho strčila do trúby s malým podozrením, že sa niečo stane. Už som totiž raz celý baklažán v trúbe piekla a vtedy výslovne písali, že ho treba párkrát prepichnúť, aby nenarobil v rúre paseku. No, ale tuto nič také nepísali, ta som si vravela, bude to OK. Hih. Nebolo. Zrazu taká rana! Aj kútik môjho oka zaznamenal nejaký pohyb dvierok a nemohli byť pootvorené počas samotného aktu pečenia, pretože to samé nevedia a treba im v tom pomáhať. Takže explózia so všetkým, čo k nej patrí - aj s tlakovou vlnou. :D

Neviem, či som nemala pred fotkou napísať "nie pre slabé žalúdky" :D

Našťastie bol baklažán natoľko zhovievavý, že svoj útok na moju rúru naplánoval iba výstražný, aby som sa poučila do budúcna. Rozprskol sa len trochu, na boku a odnieslo si to len zopár miest. Ooo, vďaka Ti, som poučená až dokým mi skleróza dočista nezastrie rozum! Mala som šťastie. Každopádne, baklažán nebol hotový, tak som sa ho snažila dokončiť na panvičke, ale...myslím, že už to nebolo to pravé orechové. Som to trochu odflákla, lebo panvičku som potrebovala na zvyšnú zeleninu. A čakala som, že každú chvíľu nabehne muž-pracant, s tým, kedy bude obed. Zdá sa však, že bol z mojej strany dobrý ťah ponúknuť mu kúsok koláča a banánový koktejl. :))) Vydržal celé moje varenie bez obsmŕdania v kuchyni, kedy to už bude...blbé je, že mu potom napokon ani nechutilo. :D Vraj si to môžem variť v utorky. (Nie je doma. :D) Tak teda ok. Ale kvôli sebe v troch hrncoch ozaj neplánujem vyvárať. :D

A aby sme mali veselšie, na záhrade nám vykvitli narcisy a pozerala som, že už aj tulipány sa vyťahujú zo zeme. Chudáci naši, každým rokom majú dlhšiu a dlhšiu cestu spod hlbín zeme. A našla som aj nejaké hyacinty. A celkovo to začína byť farebné.

A dnes na raňajky som mala jogurt (recept tu) - hotový bol už od stredy, ale nejako na neho nebol čas. Reparátny pokus. A aj dosť hustý bol. Myslím, že mu pomohlo najmä to, že pridávaný jogurt nebol po záruke týždeň ako minule :D (dokonca nebol podľa etikety vôbec po záruke! :D) a že som fľaše najprv dala do rúry na necelých 50°C (asi na hoďku, dve) a až na noc som ich zabalila do deky a ovčieho kožúšku, kam som strčila ešte fľašu s teplou vodou.

A ja sa lúčim. Psychicky sa pripravujem na veľké upratovanie. Prach z brúsenia schodov sa totiž vplížil všade a neostáva mi asi nič iné, iba ako to vziať celé z gruntu. No...neteším sa. Už mám toho nekonečného upratovania stavebného bordelu vcelku po krk. :D Zišiel by sa nejaký magnet na prach!!!