Zobrazujú sa príspevky s označením Bývanie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Bývanie. Zobraziť všetky príspevky

utorok 18. marca 2014

Pre milovníkov

čierno-bielej kombinácie.
Munari kolotoč.


Ako sa tak pripravujeme na našu prvú ratoliestku, veľa popritom hľadám, čítam (nejako sa na tej PéeNke, vlastne teraz už materskej, zabaviť musím). A podľa niektorých článkov vraj novorodenec potrebuje na začiatok kontrasty. Tak mu ich doprajeme. Výrobná cena bola asi 50 Kč, takže ak kolotoč nezaujme, nebude ma to nijakovsky mrzieť. Mňa bavila samotná výroba. Po sto rokoch som použila kružítko. Tak som si zakrúžila. Ujujuuuuuuuuuj. :D A zarysovala. :))) Paráda!
Dnes som to konečne dokončila. Jednotlivé tvary boli vystrihnuté a pomaľované už dávno. Stačilo len naviazať na paličky a vyvážiť. K tomu som sa dokopala až teraz. Hurá, môžem si odškrtnúť položku zo zoznamu, ktorý spisujem vždy, keď muž nie je doma, aby som sa náhodou príliš nepovaľovala pred PC. :D (Inak obskakujem muža, ktorý si sťažuje, že ho rozmaznávam. :D)
Pôvodne som mala namyslené zavesiť kolotoč do kúpeľne. Zatiaľ však na ukážku visí v spálni. A možno tam ostane a do kúpeľne poputuje mráčik. Predsalen...papier vo vlhkom prostredí kúpeľne by nemusel dlho vydržať. Zatiaľ síce bez problémov, lebo záves úspešne odvetrá všetku vlhkosť preč. :D Ale dúfam, že do dvoch týždňov sa budeme tešiť z dverí jak do spálne tak do kúpeľne. :))) A možno sa budeme tešiť už z niečoho iného a na osadenie zárubní a dverí nebude pomyslenie...ani čas. :D Hihi.

Najväčší háčik bol vo vymaľovaní tej prúžkovanej paličky. Nenapadlo mi nič lepšie, ako ju omotať nitkou, aby som to mohla vymaľovať. Lebo úzku lepiacu pásku doma nemáme ani priesvitnú, nieto ešte čiernu alebo bielu. Som rada, že mi napadlo omotať tú nitku dvakrát. Inak by som si veľmi nepomohla. :D A jasnačka, keď už som bola v polovici, ta mi napadlo, že rovnako dobre, ba i lepšie, by poslúžil pásik papiera. :))) No, to mám tak, keď som do všetkého hŕŕrrr. :))

Ani som nemyslela, že sa mi to bude tak páčiť, keď to bude hotové. Bola som voči tomu dosť skeptická. Ale som milo prekvapená a pohľad na celú tú vec je fascinujúci...ako sa to pomaly krúti sem a tam ... stačí tomu malinkatý pohyb vzduchu.
Koho by to zaujalo, mal pre koho vyrobiť a náhodou sa s tým ešte nestretol, tak návod je tu, tu a tu alebo tu. Tutúúúú :D

pondelok 17. marca 2014

V pozore

nám posteľ stála,

by pri práci nezavadzala, 
keď podlahu kládol muž.

Hotovo. Tak spime už!

Hurááá, je hotovo. Už tam iba dorobiť lišty okolo stien (problémom sú trámy, nevieme jak s lištami okolo nich), nanosiť skrine (bude to taká všehochuť, čo dal zrušený pôjd), nanosiť veci do skríň a položiť podlahu aj na chodbe (ktorú treba najprv vymaľovať), aby sa dali osadiť zárubne s dverami. Ach jo. Ktovie, ako dlho to potrvá.

Zopár kúskov podlahy volám plavovlásky. Tie svetlé  pramienky dreva ma fascinujú.

A dúfam, že sa raz nevyberiem hľadať poklad, keď už ho tam máme naznačený. :)

A takto mi vykvitla mucholapka. 

Pri prenášaní sa mi dlhokánska stonka nalomila, ale kvetinka to zvládla a dovykvitla aj napriek tomu. Škoda len, že som na tie mäsožravky zabudla. Trochu mi obschli. Hmmm, trochu dosť. Mať kvetiny v miestnosti, kde sa človek nezdržiava sa u nás neoplatí. Ktovie, či sa ešte spamätajú. :(

Prajem príjemný pondelok. :)


PS: a malý dodatok...včera sme si pochutnali na tejto jednoduchej fajnotke. Zvládla som to bez problémov. :D Fotky nieto - nestihlo sa. Malé misky neboli, ale dve veľké sklenené poslúžili svojmu účelu. Pre istotu som ich vymazala tukom a vysypala strúhankou. Pretože opečená strúhanka nemôže byť zlá. Mňam. :D

utorok 11. marca 2014

Tak už to vyzeralo nádejne.


Že sa dokončí spálňa - zloží podlaha a kúpi posteľ. A máme konečne hotovo. Aspoň tak nahrubo .. lišty okolo stien a podobné detaily by sa dorábali za behu. Ako aj aspoň umytie skríň od nánosov prachu z rekonštrukcie.
No ale...keď sme cez víkend v obchodoch videli tie ceny postelí (a mne sa samozrejme najviac páčila posteľ za najviac peňazí :D), muž vymyslel, že si ju vyrobíme.
Čo vám budem vravieť. Vlasy mi dupkom vstali. Už pred dvoma týždňami som sa vytešovala nad poslednými dverami, ktoré som lakovala, že mám hotovoooo. A teraz taká podpásovka. :))) Chichichi. Nebola som a ešte stále nie som z toho nadšená. Ale nechcela som hatiť manželove kutilské chute, tak som ho nechala naštudovať jak atď. A zároveň som sa zmierila jednak s tým, že s naším vybavením to nebude úplne perfektné, ako aj s tým, že zas musím lakovať. :D
V pondelok sme boli v obchode, kúpili dosky, hranoly (presadila som si pár hrubších - pre istotu :D), no a večer mužíček skompletoval hrubú kostru. (Hrôza z nerovností po pílení odpadla, nakoľko nám potrebné rozmery narezali priamo v obchode. Aspoňže to. :) ) Aby sa zistilo, či to nejako pôjde. Nech zbytočne nelakujem, že keby sa náhodou nezadarilo, ta škoda laku i povetria (dosky by sme spálili :) chacha).
V pozadí na zemi netrpezlivo čaká podlaha. Abo iba ja som netrpezlivá???
Nuže, do lakovania, priatelia.

A aby ste si nemysleli, v kuchyni mávam naďalej experimentátorske chvíle. Chlieb síce po treťom pokuse spadá do "bežných" receptov (až na to miesenie a obavy z nedopečenia), ale také Kordické rezy! to bola zas novinka z kuchárskej knihy po mame. Fotka sa nejako nestihla uskutočniť, tak pridávam len samotný recept:
Cesto: 3 žĺtka, 15 dkg prášk. cukru, 10 dkg kryšt. cukru, 1,5 dcl horúcej vody, 35 dkg polohr. múky, 1 prach do pečiva, sneh z 3 bielkov.
Krém: 1/8 masla, 30 dkg prášk. cukru, 1,2 kg tvarohu, 1 vanilkový cukor, citrónová šťava.
Postup: Urobiť karamel z kryštálového cukru, rozpustiť v horúcej vode a vychladnutý vliať k vymiešaným žĺtkom s práškovým cukrom. Pridať múku s prdopečom a vmiešať sneh z bielkov. Dať na vymastený a múkou vysypaný plech. Piecť postupne ako piškótu.
Toť vsjo, čo sa v recepise písalo. Klasika. Informácia pre Majušku, pri akých stupňoch sa to pečie, zase raz chýbala. A vetička Piecť postupne ako piškótu. ju dooosť vyviedla z rovnováhy. :D
Piekla som teda ako prišlo (návod k trúbe na piškótové cesto 170-180°C, 30-40 min), plech nerada zoškrabávam po pečení, tak som piekla na papieri. Neviem, či je to cestom alebo čím, ale po odkrojení koláč z papiera nešiel ako iné koláče. Každopádne, nezvaľujem to na piškótoidný typ cesta (ktoré možno treba odlepiť po upečení a nenechávať chladnúť na papieri, čo ja viem?), pretože aj chlieb mal problém vstať a presunúť sa na mriežku. Tak sa "teším", koľko takých lepivých príhod ma čaká (nový balík papiera).
A čo sa týka krému - dať ho na teplé či studené cesto? Babo raď. Vzhľadom na to, že som nestíhala, tak som ho ťapkala až na studené. :D Tvaroh som použila vaničkový, na vanilkový cukor som zabudla a práškový cukor som pridávala metódou pridaj, zamiešaj, ochutnaj a zváž opakovanie postupu.
A veselá príhoda z pečenia musí byť!! Maslo vytiahnuté z chladničky nezmäklo natoľko, aby šlo dobre vymiešať. Najprv som bola nervózna, že budú hrudky, ale potom som zajasala: mixér pomôže! Vybrala som ho, vsunula zmes do vhodnej nádoby, strčila stroj do elektriky a zapla... Skôr ako som chytila nádobu. :D Takže nádoba sa stihla párkrát úctyhodne pootáčať okolo svojej osi, kým sa moje reflexy prebrali a prštek prestal tlačiť na spúšť mašinky. Výsledok? Muž utekal po handru do kúpeľňe a stieral podlahu so slovami cca jaká drahocenná strata, kde udělali soudruzi z NDR chybu? - on tvaroh veľmi rád, ja som sa venovala zadžabanej kuchynskej linke. Musela som mixér veľmi ostentatívne položiť mimo, lebo ho hneď schoval do šuflíku, odkiaľ som ho vzápätí vyberala. Keďže sa čudoval, že mu dávam ešte šancu, musela som vysvetliť, že nehodu nezavinil výrobca ale moja (ne)schopnosť. :)))
Uznávam, že recept bez obrázku je vskutku fádny a nezaujímavý. Ale ktovie, či by ten koláčik v mojom prevedení niekoho zaujal. Cesto nebolo úplne liate a aj keď som sa snažila, nepodarilo sa mi ho rozotrieť rovnomerne na plech. Takže body za vizáž nebudú. Ale ten karamel cestu dodal zaujímavú chuť, to nemôžem zamlčať. Ako ani fakt, že takýto koláč je možno lepšie piecť na okamžité zjedenie. Inak sa tvaroh vysuší aj bez pečenia. Buď sa vsiakol do koláča alebo uschol. Netuším. Možno by ho ochránila nejaká prikrývka hlavy. Ktovie? Je príliš veľa receptov, ktoré musím ešte vyskúšať, tak neviem, či sa k nemu ešte stihnem vrátiť. :D

Koniec príhod a strastí! Majte sa sladko.

pondelok 25. novembra 2013

Už len

mesiac?

To je ešte iba malý strašiak. :D "Horšie" je, že o týždeň bude advent a ja nemám hotový adventný kalendár. No...snáď to tento týždeň nejako zmáknem.
Minulý bol totiž taký nejaký rozbitý. Začiatok týždňa som strávila v Prahe, kde som si pobyt predĺžila o deň a stretla sa s kamarátmi. V stredu manžel prišiel neohlásene domov skôr a samozrejme kalendár rozhodený po posteliach. Vraj si nič nevšimol za tú dobu, kým som zvreskla, nech tam nejde. :D
Potom prišla kamarátka, ktorá potrebovala prespať v Brne. Bola to naša prvá návšteva. Trochu v bojových podmienkach, ale našťastie je dobrodružnej povahy. :) Doniesla nám pár maličkostí - mňa potešila krásnou ružou a muža horkou čokoládou s pomarančmi.

V piatok som sa dopracovala konečne k pečeniu chleba. Po strašne dlhej dobe. Riešime však to, či kúpiť alebo nekúpiť pekáreň na chlieb (mať domáci chlieb bez rôznych prídavných látok a alergénnych ingrediencií a takej chuti akú si namiešame je fajn), tak reku, vyskúšame náš mixér, či to uhnetie. (Manžel je proti zaskladaniu kuchyne nepotrebnými spotrebičmi.) Uhnietol. Ale maximum je 250 g múky. To je mini bochníček. Sranda bola tá, že som našla nejaký recept (hneď prvý, čo mi padol do oka na nete), ktorý bol z kila múky...a ja ako taký Pat a Mat som si nepredelila poriadne ingrediencie na tých 250 g múky. Takže som do mixéru naliala strašne veľa tekutín a musela som pridávať múku. Robila som dve také nepodarené minidávky, pretože droždie som rozmrvila do dvoch pohárov mlieka a do prvej várky som naliala ešte jeden pohár a druhú várku sa mi nechcelo krátiť - čo keby to nevykyslo poriadne??? Jeden som potrela slanou vodou a rozpusteným maslom, ako písali v recepte a druhý nie. Poznať to bolo na kôrke (hoci, čiastočne mi prihorel, lebo som zabudla stíšiť rúru :D ) a pri jedení hneď po upečení. Na druhý deň sme si už rozdiel nevšimli. No...a vďaka mojej "schopnosti" deliť to budem musieť vyskúšať ešte raz, lebo tento pokus sa nedal porovnávať veľmi s pekárňou, takže ťažko rozhodnúť, či pekáreň áno alebo nie. V každom prípade, čerstvo upečený domáci chlieb s maslom je pochúťka. :)

Pomedzi pečenie som ešte skúšala zázvorový sirup. Recept je tu. (Kvôli nemu som si vydrankala aspoň fľašu v IKEA, keď už straaašne nevyhnutné krabičky boli odbyté so slovami: máme ich doma dosť a plechová antimyšia krabička na sladkosti nemala vhodný tvar a dizajn. :D) Myslím, že nabudúce dám oveľa viac zázvoru alebo budem dlhšie variť. Alebo oboje. V tomto pomere mi to veľmi liečivé nepríde - je to akurát hroooozne sladké a málo zázvorové. Kandizovaný zázvor má však grády, to uznal muž i švagor. :) Chichi.


Konečne som sa dopracovala aj k spracovaniu grepfruitu, ktorý som kúpila už snáď pred mesiacom, že z neho urobím lucerničku. Manžel mal najprv reči, že stačí, že ma vidí ako ho vyjedám a má kyslo v hube, ale on bol skoro bez chuti. :) Kyslý rozhodne nebol. Jemnú sladkú chuť však napokon poznal aj on, keď som ho prehovorila, aby si dal. Keď som robila taký svietnik prvýkrát pred x rokmi, vyrezávala som hviezdičky ručne pomocou nožíku. Bola to makačka. Spomenula som si však, že vo vreci s už asi nepoužiteľnými vykrajovačkami a formičkami mám aj zdobičku, ktorá by sa mi mohla hodiť. A hodila sa. Veľmi sme si však svietnik neužili, pretože sviečka horela iba chvíľku jasným plameňom a potom stíšila plameň. (Tak je grep nafotený iba počas dňa.) Neviem, možno má krízu a šetrí. Ale svetlo nevydáva takmer žiadne. Budem musieť zadovážiť nejakú lepšiu. :)

A čo máme nové? Asi to, že tento rok vianočnú výzdobu budem vskutku bojkotovať. Krásne sa pozerá na všetky blogy, ako každý dačo vyrába a zdobí a vianočne upratuje. Ja som však zmierená s tým, že tieto vianoce budú netradične v neporiadku. Ak stihnem umyť okná (ktoré som už raz umývala), bude fajn. Ale ešte furt nemáme úplne hotovú fasádu. Začali sme boj s časom. Chýbajú nám parapety a nejaké oplechovanie a až potom nám to domaľujú. Tak načo umývať okná? Čo keby sa zadarilo a domaľujú to? No ale keď začne mrznúť a snežiť, skončili sme. (Oo, lešenie, neprebývaj s nami celú zimu. :D)
A vnútri to vyzerá podobne. Nejaké upratovanie som zavrhla. Snažíme sa akurát vymedziť, kde špina môže a kde nie. Od schodov hore do podkrovia má už síce zákaz, ale ona si cestičku vždy nájde :-(. Ale i tak je to veľké plus, že sme zhora klesli o poschodie nižšie. Máme totiž od soboty nové schody. Jupííííííí!!! Mužík so švagrom ich v sobotu dávali dokopy a mordovali sa s nimi.
V kuchyni je už prázdno. Čaká sa na nivelačku, aby sa mohla nalepiť podlaha.

Staré i nové. Staré spálime. Takže asi ostanú už v obývačke. Veď aj tak v nej máme iba bordel. :D
Ja som len poskakovala okolo a snažila sa hlásiť, čo po mne chceli. Akokoľvek sme to nameriavali čo najpresnejšie, po poslednom uložení sme zistili, že sme kdesi o cca 2 cm mimo. Hihi. A ako bonus nám schody do druhého dňa ešte "sadli", takže sa prepadávajú. Ale to je asi o niečo lepšie, ako keby sme sa mali po nich šmýkať. :) No, je plán ich nejako podložiť, aby sa vyrovnali, tak uvidíme. Myslím, že najviac nám dalo zabrať to, ako ich predĺžiť o jeden schod. A práve ten vytŕča a nejde nám pohnúť, lebo je primontovaný do podlahy. 
Ešte pár posledných skrutiek.
Na schody na mieru totiž bola naša peňaženka unavená, tak sme vzali tie, ktoré sa nám hodili najviac a dorobili podestu, resp. schod. Z 80 cm širokej i dlhej podesty sme to nakoniec skrátili na krátky schod, do ktorého sme schovali prekvapenie pre tých, čo to budú rozoberať. (Snáď to nebudeme my o pár rokov. :D)
Som rada, že schody už sú na svojom mieste. Nielen kvôli zväčšeniu čistého priestoru, ale už nebudú zaberať miesto kade-tade a rozhodne sa po nich chodí lepšie ako po tých x-ročných starých, 

ktoré pôvodne viedli na pôjd. Po nich (WAU, SLNKO SVIETI!) sa chodilo dooosť nepohodlne. My sme si už zvykli, ale všetci okukávači z nich mali rešpekt - boli strmé, vratké a schodnice krátke. :) A bonus nových schodov - ! dosiahnem z nich na strešné okno. :D

A teraz sa už musím vrhnúť do práce. Ešte raz nalakovať dvere, ale hlavne preložiť kamarátke nejaké chemické látky (na dokončenie kalendára to nevidím :( ). Včera som to nestihla všetko. A večer ma manžel uprosil, aby som sa s ním zahrala. Ocenila som, že sa na všetku prácu vykašle a bude trochu relaxovať, tak som sa nechala ukecať. (No...úprimne povedané...preklad dlhých anglických látok do slovenčiny nikdy nebude asi tak záživný, aby sa od neho nedalo odtrhnúť. :) )
Keďže je blázon do vláčkov, už asi pred rokom, dvoma, stiahol z netu Open TTD. Je to strategická hra, kde sa spájajú rôzne továrne a mestá s cieľom vyprodukovať čo najviac. Peňazí. Čoho iného. :D Pamätám si tú hru z detstva. Transport tycoon tuším bol jej názov. Dokázala som pri nej presedieť hodiny a hodiny. A aj včera sme sa museli nútiť, aby sme sa od nej odtrhli. Aj keď je pravda, pre mňa to už nie je tak zaujímavé. Alebo som len nemala náladu? Netuším. Uvidíme, či sa zase zazávisláčim. :D
No ale fakt už idem robiť niečo zmysluplné. :)
Pekný deň prajem tomu, kto sa dostal až na koniec. :)))

PS: v noci som zase počula v izbe nejaký myší rámus. Budem musieť zistiť, či máme nejaké škody na majetku. :)


utorok 22. októbra 2013

Niečo z dnešného dňa + dve súťaže

Najprv však tie dve zaujímavé giveaway.
Jedna je u Janky:

Ceny sú lákavé. Neviem veru, ktorá je krajšia. :)

A druhá je u Jazmínny:

Výhra ako vyšitá na nejaký jesenný večer...uvariť si šípkový čaj, zapáliť sviečku a pochutnať si na domácich sušienkach.

No neoplatí sa skúsiť šťastie? V  každom prípade, oplatí sa pozrieť uvedené blogy nielen kvôli súťažiam. 

A teraz k dnešku. Bol to pekný deň. Nielen počasím vonku. :)
Začalo to doobedu, keď sme prvýkrát zapálili oheň v našej krbovej vložke s teplovodným výmenníkom. Vypaľovali sme smrad farby, takže žiadna romantika to nebola. 
Tak to je naša opacha. Dúfam, že keď sa obloží, tak to bude vyzerať pekne. Ale moje predstavy o kráse sa zatiaľ míňajú s tým, čo vidím v obchodoch. :( Možno si zvykneme aj na toto. :D hahaha
Iba sme sa kochali, že HORÍ to. :) Ešte aj teraz večer to trochu smrdí. Dúfam, že sa to rýchlo vylepší.

Na obed sme mali toto:

Nieeee, nie je to žiadna paradajková omáčka. Pôvodne som sa chystala na cviklovú polievku zo stránok šikovnej kuchárky Kristýnky. Ale klasika. Keď som bola pred pár dňami nakupovať, kúpila som akurát cviklu a zemiaky. :D Takže som to vzdala a mrkvu s petržlenom som vynechala a ...uvarila opäť úplne iné jedlo. Ale nebolo to na škodu. Vedela som, že muž čistú polievku aj tak neocení a tak som včera (ešte stále netušiac, čo všetko okrem cvikly a zemiakov treba) kúpila sekanú, že urobím hustejšiu polievku a opečiem k tomu sekanú. No...napokon to skončilo tak, že som uvarila cviklu so zemiakmi a ostatnými dostupnými ingredienciami a na zahustenie som tam vsypala hromadu ryže, ktorá zvýšila z nedeľného obeda. Po rozmixovaní som tam dala ešte povariť kyslú smotanu. Netrúfla som si ju dať až na záver do taniera, lebo už bola po záruke. Pred koncom varenia som namiesto bazalky vsypala nadrobno nasekanú petržlenovú vňať. 
AVŠAK. Napriek úplne inému očakávaniu bol výsledok jedlý a pochutili sme si. A hurááá, zas máme aj na zajtra. (A ktovie či nie aj na pozajtra. :D )

Na záhrade nám ešte stále ostošesť kvitne hrášok. :) Vytrvalec. A keďže takto pekne kvitne, nechali sme ho, nech robí aspoň parádu, aj keď už z neho asi hrášky nebudú. 

A aj niektoré ruže (najmä tie, ktoré mali šťastie a neboli zavalené stavebným materiálom) majú ešte výdrž a trochu kvitnú napriek veľkej nestarostlivosti z našej strany.

Inak, včera som sa pustila do šitej hračky. Nakoľko muž nahlásil príchod domov, bolo treba schovať adventné prekvapenie :D a zamestnať sa niečím iným. Keďže sa blížia vianoce, kamarátka má malú Klárku, a bola som v metrážovom textile (veľká plocha, krásne látky, vybrať sa mi nedalo) kvôli inej veci, rozhodla som sa skúsiť nejakého medvedíka. Našla som si tohoto. Na obrázku vyzeral pekne, a čo je hlavné, jednoducho. :D No...a huráá, ešte aj dve predlohy. Pustila som sa do menšej, že reku, na skúšku a bude to rýchlejšie, "jednoduchšie". No omyl. Síce som to spichla relatívne rýchlo. Veď to napokon aj tak v konečnom dôsledku vyzerá. Ale nabudúce si strih trochu obmením, lebo v mojom ručnom prevedení vyzerá trochu nemackovsky a hlavne, nechám asi väčšiu dieru na prevrátenie. To boli muky, kým som to dala naruby. Čudujem sa, že som nič nepotrhala. A s ušami som tiež mala problém, kým mi docvaklo, ako sa tam vlastne zašijú. No, začiatočník som, no. :) Ale keďže mám kopec času, skúšam všeličo mne dostupné. Ktovie, možno sa dám aj na pletenie. Hoci to asi nehrozí. Ten môj pletársky pokus z detstva ma dosť odradil. :D Snáď druhý macko bude podarenejší a bude môcť poputovať k niekomu inému ako mne do šuflíka nepodarkov. Pochybujem totiž, že mu pomôže vyšitie očiek a ňufáku. :)
V porovnaní s originálmi je to môj malý prvorodený chudáčik. :D
Tak a to je všetko. Idem hľadať nejakú rýchlovarnú konvicu. Nech si tu aspoň čaj môžem uvariť bez behania do dolnej kuchyne. Má niekto nejaký tip na peknú a dobrú?

Pekný večer prajeM.

piatok 11. októbra 2013

Hurá!!!

Máme radiátory. Toľké šťastie. Už ich len pošteľoať, aby hriali všade a nie iba na prvom poschodí. :D
To bola dnes akcia. Ráno do ulice prifrčalo postupne asi 3 či 4 autá, vyvalili sa z nich neviemkoľkí chlapi, ponosili radiátory do domu, niektorí odfrčali ale 5 ich tu ostalo a tí sa zvŕtali ako vývrtky, behali po baráku a montovali, rámusili, kričali, smiali sa (robili si zo mňa a manžela srandu), ale hlavné je to, že už len v pondelok prídu, dopripoja a domontujú čo nestihli a potom nás čaká už iba popriškrcovanie radiátorov tak, aby sa teplá voda vytlačila aj úplne hore. Takže celkom pekný deň aj napriek tomu, že sa objavovali všelijaké zádrhele. Sláva! Bo som si myslela, že radiátorová firma už snáď skrachovala, keď tak dlho nebola schopná dodať radiátory.

Snažila som sa popri tom venovať aj minivýšivke spomínanej v minulom príspevku, ale veľmi to nešlo. Jednak som sa snažila behať horedolu a "kontrolovať" ich (jak skontrolovať prácu, do ktorej sa rozumiem ako hus do piva??? :D) a tiež slnka dneska na oblohe nebolo, takže denné svetlo úplne nevyhovujúce na čumákovanie na malinké krížiky. A nebudem celodenne páliť umelé svetlo, aby som videla na tú drobotinu. :)

No a keďže predpokladám, že nie som sama, čo má problém vymyslieť niečo na obed (prípadne teplú večeru), pripájam recept, ktorý sa mi podaril za relatívne krátky čas a ktorý mi chutil!!! Predstavte si, iba niečo vyše hodiny mi to trvalo!! MNE!!! :D
Ale k veci. Spojila som dva recepty z knihy J.Oliver 30 minút v kuchyni (hanba, že mi to trvalo tak dlho, nie? :D) a nakombinovala som si trochu svoje ingrediencie, čo som mala a zároveň s trochou obavy som vyhodila z receptu, čo sa v kuchyni nenachádzalo.
Ako príloha bol hráškový mišmaš. Uvaria sa nakrájané zemiaky v osolenej vode, po čase sa k nim pridá mrazený hrášok, potom sa to scedí, pridá maslo a 10x pomačká pučítkom na zemiaky. Ja som mačkala viac. :D Pomery surovín nepíšem, lebo nemám potuchy, koľko som čoho dala. Na hráškový mišmaš som si spomenula s veľkým šťastím pri pohľade na tých pár drobných zemiačikov. A vynechala som brokolicu, ktorú som doma nemala a mätový olej, či čo to bolo. Ten tiež nedržím. :)
Kyperské kura pozostáva z kuracích pŕs, ktoré sú nakrojené tak, aby šli naplniť. Plnila som ich nadrobno nakrájanou zmesou mozzarelly, sušených paradajok, cesnaku, petržlenovej vňate a čiernych olív. A ešte sa tam dáva strúhaná citrónová kôra - tak som z mrazáku vytiahla mrazený citrón a kus z neho nastrúhala. Olivy som pridala navyše, pôvodne neboli v recepte, ale už som ich potrebovala spotrebovať, lebo boli dlhšie otvorené. A namiesto mozzarelly mala ísť nadrobená feta, avšak tú som nemala, tak som sa ťažko prehrešila voči receptu touto zámenou. Ďalšie fauxpas som spôsobila nepridaním bazalky. Ale ja som nemala ani sušenú, nieto ešte čerstvú. :D A ani som to neopeprila. No...už je to skoro úplne iný recept... :D ... a tá zmes sa premieša, naplnia sa ňou kuracie kapsy, obe strany sa pritlačia k sebe a ak majú kožu, položia sa ňou na panvicu. Moje kožu nemali. A nemala som ani oči, lebo som poriadne recept neprečítala a začala som robiť niečo úplne iné. Až po chvíli som si prečítala, čo sa píše ďalej a zabavila som tým muža, že čo to zase stváram v kuchyni za psie kúsky. Strkala som tie kuriatkovské kapsičky na pekáč a chcela to piecť v trúbe na pečiacom papieri. Ale ono sa to malo opekať na panvičke s olejom a malo sa to prikryť tým pečiacim papierom. To mi jednak prišlo ako dobrý nápad, lebo aspoň neprskal olej kade tade, a po druhé, keď sa tie kapsy obrátili, tak sa na ten papier mal položiť stredný hrniec, aby sa to zaťažilo a vraj lepšie opieklo. Neviem, či to niečomu pomohlo, ale poslúchla som a zaťažila som to tým mišmašom. :D V každom prípade, recept dobrý a recept na moje pomery rýchly. Môžem odporúčať, zvládnete to určite za tých 30 minút. Akurát, ak tiež nebudete mať fetu ale mozzarellu, trochu to kuracie mäsko posoľte. Ja som si neuvedomila, že feta je slaná a dosť som sa divila, prečo sa nič nesolilo. Ale mužíček vravel, že ani soliť to nebolo treba. Tak neviem. Závisí od chuti každého.


Myslím, že by sa to mohlo oplatiť skúsiť. Prajem vám príjemný a chutný víkend. :)

pondelok 7. októbra 2013

Konečne

sa dostávam k malému nahliadnutiu na našu pre-stavbu. Furt som si len kadetade sťažovala, že tu máme chaos a zmätok, ale už sa veci pohli. Tento víkend sme zas pohli s maľovaním - resp. najmä manžel a švagor. Ja som dostala za úlohu strašne nevďačnú rolu - obmaľovať okná. No, zhrniem to len pár slovami: nenávidím priesvitný akryl v spojoch. :D
A minulý víkend bol u nás zase brat s rodinou na pracovnej návšteve a pomáhal pokladať podlahy v podkroví, ktoré už je prichystané na bývanie. Chýbajú nám len lišty okolo stien a radiátory. Takže vďaka absencii akýchkoľvek topných telies je tam cca 14°C a teplota klesá v závislosti od vonkajšej teploty. Niekomu vyhovuje na spanie a spať sa v tom dá relatívne dobre, ale sedieť cez deň a niečo robiť bez očividnej fyzickej námahy (drhnutie podlahy by pomohlo alebo cvičenie), to už je nereálne. Problém je, že ani ten spánok nie je kvalitný, nakoľko trámy sú natreté lazúrou a ešte stále to neprestalo smrdieť. Má niekto nejaký nápad, ako to vyvetrať? Už som tam aj nanosila rastliny - žeby pokus, že keď nezhynú ony, môžeme tam spať aj my?? :)
Prvá izbietka. Dvere na nesprávnom mieste - zárubeň pridlhá, čaká sa na vyriešenie.

Kútik pre malých v druhej izbe.

Som náramne zvedavá, ako to budeme zariaďovať. Vďaka šikmým stenám to bude extra náročné s obyčajným nábytkom. :D

Tak čakáme na vyprchanie smradu a hlavne na to, kedy prídu radiátory. Vraj máme nejaké neštandardné - ľavé. Kto by to bol povedal! 
So zateplením je tiež nejaký problém. Najprv vraj nebol polystyrén, lebo bol problém s výrobou styrénu. A potom zase - neobvyklý rozmer čohosi. No, keby nás upozornili, že 15 cm je neštandard, nechcete radšej 14 alebo 16???, možno by boli spokojní všetci. :) 
A do toho ešte naháňanie pamiatkárskeho úradu ohľadne farby fasády. Lebo áno, ulica, ktorá je už zmenená na nepoznanie od jej vzniku, je ešte stále v zozname pamiatkovo chránených. Našťastie len uličná časť. Inak by sme mali namiesto malej kúpeľne pidikupku. :) V niektorých veciach sa nám snažia vyjsť v ústrety, ale inokedy sú neústupní. Žiadny z našich robotníkov však nepochopil (pri pohľade na celú ulicu), prečo sme pamiatkovo chránená oblasť. A v podstate ani my tomu nerozumieme. Chcela by som to pochopiť. Možno by som prestala frflať. A možno by všetci postihnutí prestali frflať, keby ten úrad prispel finančne na tie nemožné veci, ktoré po všetkých ľuďoch chce. Nie som zástanca plastových okien, pretože drevo je predsalen prirodzenejšie. Ale kvalitné drevené okná bývajú 3x drahšie ako plasťáky. A ak musí mať človek ešte k tomu všetkému okná kastlové, tak je cena tuším ešte dvakrát vyššia. Kde na to vziať? Nie každý je človek/politik na vysokom poste. :D (Nech mi slušní ľudia prepáčia, že zovšeobecňujem.)

A ešte jedna malá radosť z minulých dní. Zatiaľ čaká kdesi zašantročená a nevybalená:

Ako môže dopadnúť nákup s manželom? Tak ja lietam a zháňam vhodnú zeleninu a manžel lieta a ochutnáva všelijaké ochutnávky. :D Preháňam. Ale keď okolo nejakej ide, pristaví sa, ochutná, popýta sa a...môže to skončiť aj tak, že za nákup dvoch talianskych špecialít dostanete napríklad ocotolejku. V tom sa líšime - ja sa ochutnávkam vyhýbam zďaleka, aby som nedaj Bože, nemusela hovoriť s cudzími ľuďmi. A manželík? Nemá problém. :) Mimochodom, keď ten prírastok zbadal môj brat (veľký amatérsky kuchár, musela som sa pochváliť!), pošepkal mi, že je to strašne nepraktické, že to nikdy neumyjem. :) No, nevadí, nemám zatiaľ až tak veľa nepraktických vecí. A keď sa to bude kontinuálne používať, kto by to umýval??? :D

utorok 10. septembra 2013

Kedy bude hotovooo?

Pred časom to u nás vyzeralo nasledovne:

Zdá sa, že kde nič, tu nič. Zdanie klame.

Za jednými dverami to pred časom vyzeralo takto...
Za druhými zase takto...

Dokonca tam chvíľu chýbala stena úplne. Ten megapriestor sme však veľmi nechceli/nemohli mať.
No a za tretími dverami boli do minulého týždňa nakopené skrine a postele. Teraz je tam však čerstvý betón. A nikde nie sú dvere.

Každý deň sa niečo deje, niekedy je to vidieť viac, niekedy menej. Keď zmizne stena, pribudne okno, to si človek všimne hneď. :D Ale či niekde vyhladzovali tmel na sadrokartóne alebo nie, to môjmu oku uniká. :)

Takto trávime letné dni už takmer celé tri mesiace a koniec je ešte v nedohľadne. Od rekonštrukcie sa však ani nečakalo nič iné - iba že sa to bude preťahovať. Na druhej strane to až do minulého piatku vyzeralo, že o chvíľu sa končí. Ale prd! Podlaha v kuchyni sa musela prerobiť, pravdepodobne sa ešte bude znovu sekať do steny medzi kuchyňou a obývačkou (vymysleli sme si krb, čo z mojej strany bolo trochu iba fantazírovanie, ale manželovi sa možnosť ohrevu vody páčila). A tak sa nám v nedokončených priestoroch začínajú hromadiť podlahy, ktoré bude treba položiť až sa vymaľuje, pribudne kuchyňa, ktorá sa nebude montovať skôr ako uschne betón.
Som vcelku zvedavá, ako to celé bude vyzerať. Ani jeden z nás nemá nejaké extra estetické cítenie. Či to nazvať dizajnérske sklony? Snáď chápete, čo chcem povedať.
Maľovať pre istotu budeme všetko na bielo. Lebo biela neuškodí. :D ("nám by se nejvíce líbilo, natírat celý svět na bílo") A kým nevieme, aký bude nábytok, tak je zbytočné riešiť farbu. Aspoň ja to považujem za zbytočnosť.

A čo vy? Máte skúsenosti s rekonštrukciami? Aké?

Prajem pekný deň.