Tak veľmi by

som niečo robila, až sa mi nechce nič. :))) Mám toho toľko v pláne, až sa neviem k ničomu dokopať. Iba ak k vymýšľaniu nových aktivít, vecí, ...

Ale zopár udalostí sa predsalen udialo. I nejaká tá zvláštnosť sa našla.

Udalosť číslo 1 (tragikomická, bez fotodokumentácie):

V kuchyni som šampónovala koberec. Starý, roky zanedbávaný. Konečne som sa k tomu odhodlala. K nevôli Kvetinky, pretože skoro deň bola zavretá v postieľke, aby nelozila po mokrom koberci. A viete ako to dopadlo? Nuž, na druhý deň, po uschnutí koberca, sa mal ten čistý krásavec povysávať. Keďže máme vodníka, ak už ho vyťahujem, tak prebehnem celý byt. No a tak to dlho trvalo. A ešte som si to predĺžila, lebo vo finále, keď mi už chýbalo iba povysávať asi jeden meter štvorcový, tak sa mi ten vysávač prevrhol. Na tú horšiu stranu. Takže sa mi vylial obsah na čistý koberec, ktorý tým pádom prestal byť čistý. A nielen to. Kvetinke pukli z toho nervy, keď zistila, že síce už nevysávam, ale zmätene a rozčúlene behám hore-dolu. :D Takže upratovanie som zakončila za všeobecného "jasotu" našej malej.

Pár dní potom sme s mužom ešte odstránili strapce z jedného okraja, lebo ich mala furt v ústach a prišlo mi to ozaj hnusné. Chyba! Myslím, že kobercu bude rýchly koniec. (Mne to až tak nevadí, ale psssst. :D) Bude sa párať. Ale to ozaj nevadí. Beztak púšťa strašne chlpy. :)

Udalosť číslo 2 (zvláštna):

Boli sme s Kvetinkou na prechádzke a doniesli sme si podivné tobolky plné semien. To sa nedá nazvať semienko. To je priveľké na semienko. :))) A vlastne to ani nie sú tobolky. Skôr toboly. :D Veľa semien som vypustila do vetru priamo na lúke. Tak nádherne fúkalo. Tak krásne to lietalo. Neviem, čo je to za rastlinu, lebo si ju nepamätám z jari ani z leta. Avšak semená sú fajnové. Také páperká hebké. Ako plyš. Len sa pomaznať. Ňu, ňu, ňu. :)

Strčila som ich do "vázy" a pridala žltý list, nech je to trochu farebnejšie.

Udalosť číslo 3:

Dostala som už pred skoro dvoma mesiacmi kuchársku knižku. :D Kuchařka ze Svatojánu od Evy Francové. Niektoré recepisy sa zdajú byť zaujímavé, takže som odhodlaná ich vyskúšať. Naposledy varil muž, vybral si Ratatouille. Fajnové to bolo. Snáď nie iba kvôli tomu, že mi chutí tak famózne všetko, čo nevarím ja. :D Foto nie je. No ale varila som podľa knihy aj ja - už dvakrát. Jeden recept ešte určite predstavím, keď urobím druhý pokus. No a ten druhý je toto:

Kto háda rafaelo, mýli sa. Sú to, prosím pekne, tvarohové knedlíky. Cesto pozostáva len z 500g tvarohu (nie vaničkový), 2 vajec a 10 lyžíc krupice. Vskutku lepivé cesto, ktoré som sa bála hádzať do vriacej vody. A nielen preto, že nemám rada vriacu vodu, ktorá na mňa prská. Myslela som, že sa pri miešaní všetky knedličky rozpadnú. Nerozpadli sa. A aj keď sa originál podával s jahodami, na jeseň mi prišla vhodnejšia varianta jablková. Tak som povarila chvíľu jablká s cukrom a vhodným korením (škorica, klinček a badyán).

Hladká verzia je vďaka umúčeným rukám.

Uvareným je očividne šumák, či boli ruky múčené abo nie.

No a posledná udalosť, avšak nie menej dôležitá:

Konečne som sa dopracovala k tomu, aby som zdokumentovala, ako sa u mňa majú kvetiny zelené zo Zelenej výmeny. Takže takto:

Zelenec č.1

Aloe a bambus č.1 (Uschnutý granátovník si nevšímajte. Ani jeden mi neprežil odlúčenie od odoslaných kamošov. :( )

Zelenec č. 2 a 3

Neznámočo. :)

Zabudla som odfotiť ešte jeden zasadený bambus a 2 ešte stále čakajúce na korienky. Snáď to neva.

Kto vie, ako zabrániť tvorbe hnusného kvetináča, nech sa ozve. Ja si neviem rady, prečo tak strašne "pení". Už sa mi to dávno nestalo. Kvetináč som pred sadením maľovala, vypálila. Je pravda, že som ho zabudla namočiť do vody. Hmm. Ale to som nerobila ani s inými kvetináčmi a nerobia mi toto. :(

Majte sa pekne. Ja už bežím do postele. :)

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.

No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)

No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.

Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D

Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 

Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D

Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

Príspevok

tak trochu do zelena.
Práve vďaka tomu, že som u naďabila na roztomilú výmenu u Svetlušky, ktorá vyhlásila Zelenú výmenu. Vymieňať sa budú rastlinky živé a pretože je človek tvor tvorivý, tak aj neživé. :) Pre viac info treba mrknúť TU.

A aby som dala trochu zelene do príspevku, tak som dnes vyrazila podvečer s foťákom na záhradu. Po daždi. Tak všetko bolo také nejaké zelenšie. :)
Takto sa mi šplhajú fazule po plote:

Čo majú robiť, neborky, keď som im dala krátke paličky. :D
Pred popínavými sa za rozrastenou rukolou tesnia kríčkové fazule, v ktorých som prebodla pár slimejšov. Slizáci jedni! Na fazuľku mi budete chodiť? Chachááááá!!! Sa uvidí! :D

A konečne sa moje paradajkové pole trochu rozrastá. Síce veľkosť vonkajších nedosahuje veľkosť tých skleníkových, ale zdá sa, že budeme mať paradajkyyy. Jupíííííííí. :D

No a keď ste si všimli na paradajkovej fotke ružičkový kel, ako sa mu v opevnení celkom darí (hoci som aj tam našla slizáka), tak sa pokojne pohoršite na tejto fotke:

Toľko mi totiž tí slizáci slimejši nechali. A ak je to aj dielom niekoho iného, tak má šťastie, že o ňom neviem. Dnes som lietala po záhrada ozbrojená nožom a prepichovala jedna radosť. Fuj, fuj, fuj. Hnusia sa mi. Budem mať zlé sny. :D
Niektorí domáci si však vstúpili do svedomia a snažia sa nás nezlostiť. Napríklad žerú iba suchú stravu:

A niektorí uväznení vyhlásili hladovku za lepšie podmienky pre všetkých. Slimáci celého sveta, pripojte sa. (Budú sa všetci záhradníci tešiť, ak sa to stane. :D)

No a ešte sa vrátim k paradajkovej radosti. Aj na parapete sa nám sparadajkovatieva. Aha.

A tak mám otázku. U všetkých druhov paradajok sa otrhávajú tie bočné vetvičky??? A otázka číslo dva. Ak neodtrhnem (bo som si nevšimla a už je tam kvet a ľúto mi je), tak sa paradajkám menej darí rásť???

No a ráno som sa zobudila a čo to počujem??? Šuchoty, trepoty, pleskoty. Po skúsenosti s myšami som bola trochu vyplašená, ale napokon som zistila, že je to len motýľ. Nejako k nám zablúdil cez ventilačku. Abo sme vari mali v izbe kuklu??

Kvetinku dnešný deň zmohol takto:

A ja sa k nej asi idem pomaly pridať. Dobrú noc a pekný víkend vám prajeM.

Oneskorene

ale predsa...

pridávam aj príspevok o vianočnovýmennom darčeku, ktorý putoval k Marii.

Prvý nápad vznikol pri výrobe adventného kalendára. Po vystrihnutých čižmičkách mi ostávali občas pravidelné kusy...a keď som sa raz tak na ne zahľadela, napadlo mi! vyrobím zo zvyškov látok ozdobičky. Dovystrihovala som si potrebné kúsky a pustila sa do šitia. 

Bol to trochu mor sa strafiť z jednej strany látky na druhú látku tak, aby som sledovala líniu čiary a nebol hotový výrobok úplne šišatý. Dosť dlho som ich mala nedokončené, lebo som zvažovala, či tam všiť nejakú stužku, alebo špagátik, či pridať roľničku alebo nie... Napokon som sa rozhodla pre drôtikové očko. Vďaka nemu je možné ozdobu zavesiť podľa chuti či už na nejaký drôtený háčik, stužku alebo "neviditeľné" nylonové vlákno. 

Týmito ozdobičkami som si trochu zavarila, lebo muž sa spýtal, či budeme mať aj my také, keď zistil, že to nerobím pre nás. :D (Zatiaľ nemáme...možno na rok? :D)

Ďalším kusom do zbierky boli oriešky. Prvýkrát som ich uvidela tuším u Lenky a som si povedala, že skúsim aj ja. Najviac času mi zabralo hľadanie nejakých predlôh na internete, ale napokon sa mi podarilo niečo nájsť. Škoda, že Anička so svojím príspevkom s predlohami, ktoré našla, neprišla skôr. :)

Nalúskaných škrupín som mala dostatok, takže som sa mohla pustiť do práce. Akurát som uvažovala znovu na tom, či tam dať špagát alebo nejakú stužku. A muž prišiel na to, aby som škrupinku prevŕtala. Spočiatku sa mi do toho nechcelo, ale vyskúšala som a zdalo sa mi to dobré. No a keď už je dierka, prečo nedať aj na oriešky drôtik s očkom? Potom som uvažovala nad tým, že aby oriešky trochu ladili k šitým ozdobám, že by som aspoň pozlátila škrupinky, keď už vyšívacie látky mali môjmu oku neladiaci odtieň k vianočným látkam. Tak som vzala farbu na sklo, zamiešala usadené pozlátka a namaľovala ich. Ale... nebol to úplne dobrý nápad. Bolo to celé nejaké príliš prezlátené. Tak som vzala šmirgeľ a snažila sa odstrániť zlatú farbu čo najviac. :D Výsledok sa mi zdal už prijateľnejší. 

Škrupinky som plnila nastrihaným vatelínom. Výšivky som sa neodvážila nalepiť dovnútra. Kúpila som si síce k tomu účelu aj Herkulesa, ale...mala som obavu, že to pokazím. Robilo mi problém už to, aby som tam tú vyšivku nejako rovnomerne nastrkala.

Poslednou vecou bola hviezdičková pomarančová reťaz. Pri vykrajovaní mi pomáhala staručká vykrajovačka, ktorá zrovna dnes skončila svoju vykrajovaciu úlohu. Praskla mi vo zvare. Som zvedavá, či som stihla vykrojiť dosť hviezdičiek na reťaz aj pre nás.

Mandarínky som používala tiež, ale tie mávajú tenšiu šupku, takže sa mi niektoré polámali už pri vŕtaní dierky (manžel skoštatoval, že konečne sa ten AKU-šrubovák používa na účely, na ktoré mi bol daný :D). Snažila som sa teda navliekať tie hrubšie hviezdičky, aby prežili cestu. Navliekala som na dve vlákna nylonu a premýšľala, či doprostred každej hviezdičky kvapnúť trošku lepidla alebo nie...aby hviezdičky neputovali horedolu. Napokon som sa rozhodla, že radšej nie, lebo keby nejaké neprežili cestu, vyzeralo by to potom asi čudne.

A to je asi všetko k môjmu príspevku o vianočnej výmene.

Umrem

Nemôžem napísať nič iné.
Pred chvíľou som sa totiž vrátila z pošty (včera ma poštár nezastihol), otvorila balíček od Máří (nejde mi otvoriť blog...tak snáď je ten link správny) a nemôžem prestať vyvaľovať oči od údivu. Balík plný krásnych vecí:

Na vrchu okrúhla dečka. Nazvala som ju zimná. Neviem sa totiž zbaviť dojmu, že skrýva predo mnou nejaké tajomstvo a obzerám ju z každej strany a hľadám vchod. :)

Ozdoby, nad ktorými mi rozum stojí. Tá presnosť, ktorú to vyžadovalo. Nemala by som na to trpezlivosť. :)

Pri svetle žiarovky vyzerá inak ako na fotke s bleskom. Nemám rada, keď si so mnou svetlo a farby takto zahrávajú. :D Už aby bolo znovu denné svetlo.

Šála, ktorá asi spôsobí kúpu nového kabátu alebo čo. :D K lyžiarskej vetrovke sa mi nejako nehodí a navyše je taká jemná, že by som nemala to srdce riskovať, že sa mi na ňu nalepí suchý zips.

A voňavé levanduľové vrecúško.

Som z toho úplne vykolotočená a spytujem si svedomie, že jak som si to zaslúžila. Najmä keď to porovnám so svojím maličkým balíčkom, ktorý som vyslala na cestu.

Máří, ešte raz musím napísať : Ď A K U J E M.

A ďakujem aj Ajke, že to celé zorganizovala.

Darček

v rámci kvetinovej výmeny zorganizovanej Věrkou už dorazil (v piatok som so strachom písala mail, či prišiel alebo sa niekde stratil :D), a ja sa konečne dostávam k tomu, aby som ukázala, čo som stvárala a prečo mi to tak dlho trvalo.

Dostala som za úlohy vytvoriť niečo pre Jarmilu. Keď som si pozrela jej blog, tak som trochu začala panikáriť, že neháčkujem, nešijem a čo vôbec vlastne viem pekné urobiť. Začalo obdobie premýšľania.

Ako prvé mi napadli drôtené kvety, ktoré som robila svokre na vyplnenie diery v plote:

Pridávam dodatočne fotku - zabudla som ju pohľadať na extradisku.

Nevedela som si však predstaviť, ako inak by sa dali "zužitkovať" a ani som nekúpila dobre tvrdý drôt. Ten čo som zohnala, bol mäkkší. Tak som hľadala na internete a našla korálkové kvetiny. Asi pred dvoma rokmi som urobila pár zvieratiek, tak som si povedala: prečo to neskúsiť?

Ako prvý vznikol oranžový kvet. Mala to byť ľalia, ale keď sa mi ani na šiestom okvetnom lístku nepodarila urobiť špička, vzdala som to a ľaliu som premenovala na oranžový kvet. 

Pozerám, že ten horný kvietok je nejaký rozčapený na tejto fotke. :-o

Našla som veľmi dobrý návod: tu. Rozhodne odporúčam pozrieť fotogalériu. Sú tam niektoré extra krásne kúsky! Podľa nich som sa snažila vytvoriť aj kytičku fialiek, ale to bola trochu fantázia, netušila som totiž, ako mám tie drôtiky plniť korálikmi a krútiť a strihať a pod. (Nepodarilo sa mi nájsť návod - hoci je pravda, neprehľadala som anglický web.) Až keď som mala hotovo, ta ma osvietilo. :D No neskúšala som zatiaľ znova, či to osvietenie nebola len nejaká bludná myšlienka.

Fialka - začíname prvý kvietkom.

Minikytička

S tým oranžovým kvetom som si narobila ešte jeden problém. Ja, šikovná to husa, som si povedala, že to nebudem dávať na špilku, že je to ako zápich do kvetináča trochu nepraktické. Že bude lepšie, keď tie všetky lístky omotám na drôt (veď ho mám asi 30 m, čo som chcela použiť na výrobu spomínaných kvetín). Lenže! Drôt sa po drôte šmýka! Keby mi to napadlo skôr, možno sa s tým nebabrem tak dlho. Ale nanešťastie mávam osvietené myšlienky až po akcii. No ale čo s tým? Urobila som síce na "kvetnom konci" malú slučku, aby sa mi kvietok nevyvliekal z drôtu a poviem vám, šlo to stuha. A aj tak s neželaným výsledom. Kvetinka na vrchole sa pohybovala horedolu. Po čase ma však osvietilo trochu viac a manžel mi pred odchodom do práce stihol vysvetliť ako funguje pájka. Tak som sa pustila do pájkovania. Veď čoby som zháňala lepidlo na kov, keď máme v pivnici celú výzbroj? Pustila som sa do toho a spočiatku to šlo celkom dobre, ale potom ma začalo štvať, že sa neviem dostať do rôznych škáročiek a mala som dojem, že to aj tak nedrží. Definitívne som však skončila s pokusovaním až vtedy, keď mi ten cín z pájky stále padol skôr, ako som sa priblížila k miestu, kde ho bolo treba. Rezignovala som, lebo špuľku cínu som tak trochu rozgebrila. Reku, je na čase prestať a nechať to odborníkovi. Kým však prišiel odborník - manžel o dva dni, vyskúšala som svoj pokus, horný kvietok aj spodné lístky nejako držali a povedala som si, že to bude stačiť, ostatné k tomu celému už nejako pripútam. Tak som to už iba omotala zelenou mulinkou a spodnú časť som trochu pretrela leplakom z obrúskovej techniky, lebo nič lepšie som nenašla a lepiacu pásku som považovala za dosť negustióznu.

No a vytvorila som aj jednu ružičku. Návod na ňu som našla tu. Tá mi šla viac od ruky ako "ľalia", ale problém som zase mala s tým, že okvetné lístky mi nechceli držať nejako pokope - už som myslela, že to budem musieť nejako zdrátkovať dokopy. :) Trochu sa mi nepáči, že je stonka taká hrubá, ale potrebovala som zakryť tú zicherku. Keby sa však ružička neupotrebila ako brošňa, po odmotaní nitky a uvoľnení zicherky je tá stonka celkom pekná.

Suma sumárum, budem si musieť zohnať knihu o korálkových kvetinách, lebo to bola celkom príjemná činnosť. Navliekať 70 korálkov síce nič moc, keď sa kotúľajú kade-tade a treba ich zbierať po zemi, ale inak je to zábava. Len si nabudúce budem musieť splašiť 0,3mm drôt. 0,2 je totiž dosť mäkký a možno aj preto bol problém s tvarovaním - asi slabý na udržanie korálikov. (Musím si vymyslieť aj nejakú výhovorku pre svoje ľavé ruky. :D)

A aby som dala aj niečo praktickejšie, vytvorila som kachličkovú podložku pod kvetináč, hrniec, čajník, ... hocičo. Zopár kachličiek som si ukoristila s jasným cieľom pri veľkom vyhadzovaní vecí z pôjda a tak som jednu využila na obrúskovú techniku. Vlastne dve. Prvá sa mi veľmi nepodarila. Na takú veľkú plochu som nevedela rovnomerne nalepiť celú servítku tak, aby sa mi neposúvala a nevznikali mi rôzne "krčence". Našťastie na internete som našla tipy a triky, ako si s tým poradiť, a že hladké plochy sú náročné pre začiatočníkov. :D Ale vďaka radám sa mi podaril druhý pokus o niečo lepšie. Lepila som to žehličkou na zaschnutý prvý náter na kachličke a zo spodnej strany som to mala ešte po stranách prichytené lepiacou páskou. Síce aj na ňom sú rôzne krčence, ale som si povedala, že nie sú až také hrozné a trochu pripomínajú krakelovanie. :D (Zase drobná výhovorka.) Tá lepiaca páska bol trochu nedomyslený omyl, pretože pri strhnutí som odstránila aj to, čo som nechcela. A tak som musela kraje nafarbiť, aby nebolo vidieť sivú kachličku, ktorá sa mi tam veľmi nehodila. A potom som to ešte celé znova prešla leplakom 2v1, čím som zase dovŕšila skazu toho maľovania farbami, keď na niektorých miestach tú farbu štetec strhol. :D A znova chytiť mi to nešlo. Ešteže existuje pojem PATINA. :D To je tiež dobrá vec na vyhovorenie sa z chýb.

Dorábala som to celé v piatok. Sprievodný lístok bol totiž vytvorený z pokrčeného papiera moreného čajom a následne žehleného, na ktorom boli ponalepované lisované kvetinky, ktoré som pozbierala cestou z nákupu a na záhrade. Niektoré totiž dlho schli.

A keďže najkrajšie sú kvety živé, ale posielať ich poštou asi nikdy nebudem mať odvahu, poslala som pani Jarmile pár "instantov". (Prišlo mi to ako vtipný nápad, keď som tak raz obzerala záhradkársku časť v hypermarkete.) Cibuľky krókusov a hyacintu. Poslala som ich neoznačené, že či skúsi uhádnuť a chce to vedieť, alebo sa nechá prekvapiť. (Samozrejme, termín a spôsob výsadby som pre istotu napísala.) Ja by som nikdy neuhádla, čo sú to za cibuľky a ona mi ich určila akoby to na nich bolo napísané. Darmo je, keď niekto vie, tak vie!

No...tak to by bolo oneskorene všetko ohľadne mojej prvej výmeny. Ďakujem, Věrko, že si to zorganizovala. Bolo to zaujímavé - tvoriť pre niekoho neznámeho s pocitom, že netuším, ako to dopadne a či sa to bude aspoň trochu páčiť. Snáď sa niekedy ešte pritrafí nejaká výmena, na ktorú si trúfnem.

Prajem pekný večer, či už aj noc, vospolok.