Oneskorený príspevok

najmä o výčinoch v kuchyni.

Už dávnejšie sme sa s mužom vybrali na zadnú záhradu po tom, ako som mu povedala, že na stromoch visia dáke jablká.

I sme nazbierali malú prepravku takýchto zelenočiernych jabĺčiek:

Na nete som zistila, že je to asi nejaká sadzovitosť, ale že jablká sa dajú jesť, len je lepšie ich upiecť.

Tak som ich vydrhla pod vodou, pre istotu ešte ošúpala a uvarila nutelu z jabĺk. NEviem prečo sa to volá nutela, ale tak sa volá recept, ktorý mám v maminej kuchárskej knižke a som si naň spomenula, že kedysi dááávno ho mamka robila a bol mňam, mňam. :) No a keď treba jablká tepelne spracovať, tak mi to prišlo náramne vhod.

Pustila som sa teda do recepisu a...už aby sme dojedli z chladničky ten "duošit" - mužovo pomenovanie pre všetky nátierky podobajúce sa Nutelle. :D Aby sme mohli okoštovať. No v rámci váhových úspor to ide pomaly. :D Ale ja som trpezlivá.

Ak sa dielo vydarilo, bude ho mať aj niekto pod stromčekom. Nuž, a keby mal niekto prebytok jabĺk a chcel vyskúšať, pridávam recepis:

Nutela z jabĺk:

2kg jabĺk, 2-3dcl vody rozvariť na pyré. Ja som si pomohla a jablká nasekala v mixéri. Potom pridať 0,5kg cukru (dala som len nejakých cca 350g - došiel jeden sáčok cukru; a pred dokončením mi to prišlo ok, som zvedavá, aké to bude po otvorení), 1 vanilkový cukor (dala som asi 3/4 vanilkového lusku), 10dkg kakaa (dala som o niečo menej, lebo časť jabĺk a štvrťka lusku šlo do kastrólika s fruktózou a bude DIA darček :D) a 5dkg čokolády na varenie. Povarila som to chvíľu a rozmixovala, naplnila poháre a dala sterilizovať na 20 minút.

Zo zvyšku jabĺk som ešte upiekla štrúdľu. Našla som niekde na nete recept, že sa môže potierať vajcom, olejom alebo vodou a posypať cukrom. Vybrala som si olej a vytvorila sa mi na povrchu z toho cukru krásne chrumkavá kôrka. Mňam. Je pravda, že som na pár minút pustila gril. Ale neviem, či to malo nejaký efekt.

Nedávno nám po okne liezol slimák. Musel totálne zablúdiť, pretože bývame na prvom poschodí a pod nami nie je hlina, ale dlaždičky. A nebol sám. Na kvetináči bol ďalší. Slimák na okne mi však prišiel divnejší. :D

A ešte jedna trochu vtipná historka. Objednávame si občas zeleninu a ovocie od nejakých farmárov. Riešili sme doma, že by sme objednali viac paradajok a urobili kečup. A tak muž konal. A ja som sa pri preberaní debničky divila, čo máme tak veľa papriky. Muž zahlásil, že si neuvedomil, že nemajú paradajky, takže neurobím paprikovoparadajkovú pomazánku ako minulý rok. Som už len potom nesmelo pípla, že tá sa beztak robí z kápie. (Ale biela by asi až tak nevadila, iba by pomazánka nebola červená a chutila by inak. :D) No tak som sa dala do premýšľania, čo s toľkým množstvom papriky a na druhý deň som sa pustila do varenia zeleninovej zmesi na hrianky. Inšpirovala som sa už neviem kde, tak mi prosím prepáčte, ak sa niekto v pomazánke našiel. :)

Zdá sa, že hustota bude fajná! Pri preklopení sa to nelialo. :)

Pomazánka na hrianky:

9 veľkých paprík, 3 paradajky (viac som nemala :D), 1 cuketa, 2 veľké mrkvy, 2 veľké cibule, 2 veľké strúčiky cesnaku (jak u paradajok :D), pol hrnčeka oleja a octu (taký malý detský, nedokopala som sa k zisteniu objemu), 500g paradajkového pretlaku, soľ, cukor, peper, škorica, 3ks klinčeku, 1ks čili.

Všetku zeleninu som pomixovala v mixéri a dala na sporák. Nechala variť najprv samotné, potom som pridala ostatné ingrediencie. A varila, varila, ... varila myšička kašičku. Až do zblbnutia, kým to nezhustlo. Resp, kým ma to neprestalo baviť. Po naplnení malých fľaštičiek (pôvodne tam bolo 180g mäsovej zmesi - 8ks + 1ks ešte menšia 125g z detskej výživy) som to ešte varila 20 minút vo vode a šupla pod deku. Tiež sme ešte neokoštovali. :-o

A pár paprík som nechala na víkend a uvarili sme si plnenú papriku. Síce naše predstavy o tomto recepte sa značne rozchádzali, ale stála som za sporákom ja, tak som si varila podľa seba (vlastne podľa maminej kuchárskej knižky - už by som si mala vymyslieť skratku, nech to nemusím furt rozpisovať :D trebárs MKK hahaha).

Na záver vám posielam cviklový pozdrav a tip na správne nosenie háčkovky. Majte sa pekne.

PS: babrala som sa aj trochu so strojom - mužovi som robila kostým na jednu akciu. Keby ste ho videli, zaúpeli by ste od hrôzy, ale ... ja nie som skúsená šička a navyše to bolo vskutku o 5 minút 12 pred jeho odchodom...už len vymyslieť to bolo nad moje časové možnosti. :D

Kvetinka

cestuje.

Až do zahraničia. :D Ja v jej veku...nepamätám, žeby som vycestovala tak skoro do zahraničia...Ono...ani nebolo v tom čase veľmi kam. :D

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.

Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.

Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)

Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.

S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D

Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D

Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!

Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D

Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:

Koniec! :)

Minule

ma manžel po nákupe vyhnal na prechádzku. :D Tak som vzala foťák a bola vonku až do tmy. A tak som musela potom premazávať kopec fotiek. :)

Dáva mi zakaždým strašne zabrať, keď musím fotky mazať. Ak nie sú rozmazané, väčšina sa mi zdá dobrá. Každá mi je totiž blízka niečím iným - iné svetlo, iný posun, trochu iné zaostrenie, iný detail vynikne. Preto sa s mužom trochu naťahujeme pri povýletnom pozeraní na zábery.Ale zlepšilo sa to - ja statočne mažem a on sa snaží chápať môj pohľad na vec. :)

Mravce ešte žijú čulým životom.

Inak som za posledné dni tuším nič nevytvorila. Nejako som nemala "slinu" a v posledných dňoch som aj trochu ospalá. Žeby spavá choroba? :-o

V každom prípade sa však musím polepšiť. Najviac ma desí prvý december. :D Adventný kalendár podľa Ajkinej predlohy ešte stále nemá ako visieť. Neviem, či neprehodnotím miesto zavesenia - dnes v noci zase čosi v izbe šuchotalo. Nad ránom. Myslela som si, že sa mi to snívalo. Ale...keď som to povedala mužovi, pritakal. :) No a potom šupkydupky dokončiť darček do vianočnej výmeny - tiež u Ajky (A = Ajka, abnormálne akčná/aktívna :-D). A o darčekoch pre rodinu ani nehovorím. Jooooooooj, to už fakt musia byť vianoce??? :D