Pohľad do zákutia mojej márnivosti.

Alebo:

Koľko drobností sa zmestí do malej krabičky? Prípadne na ňu...

Ako tak pozorujem, pri mojej lajdáckosti by mala byť škatuľka väčšia, ak tam chcem dávať všetko, čo mi príde pod ruku pri upratovaní a neviem kam s tým. Aby sa to dalo názorne odfotiť, vybrala som také zbytočnosti ako nadbytočnú bankomatovú kartu a účtenky. Alebo napríklad kľúčiky od kladky na bicykel...dala som ich tam niekedy snáď pred rokom mysliac si, že budem vedieť kde sú. A teraz som ich objavila ako národný poklad. Ešteže mi neboli treba. :) Inak však všetko podstatné (viac, či menej) ostalo.

Je tu miesto na prstene vyrobené, pretože som skúšala prácu s korálikmi, alebo (po naučení jednoduchého navliekania :) ) boli vyrobené na špeciálnu jednu príležitosť (modrý a biely s červeným motýlikom), alebo sú iba pamätné (jednoduchý strieborný). Všetky som však s radosťou zamenila za ten každodenný, ktorý sa v šperkovnici nachádza výnimočne - inak tróni každý večer a noc pri svojej väčšej polovici. :)

Špeciálne miesto majú aj zavesenia neschopné náušnice (čo je škoda, už som ich dlho nemala, lebo krabičku otváram len príležitostne, najmä keď potrebujem niečo rýchle upratať). Nájde sa tu single kus, ktorému pár odpadol z ucha, aj pseudosingle kus, ktorý nemal pár, ale nosil sa so striebornými nožničkami. Ach, škoda preškoda, je po pamiatke na prvý výlet do Španielska. :( A potom sú tu riečne perly z dovozu, ktoré nie sú nosené zo strachu, že spadnú z drôtika (už sa párkrát stalo), ako aj jemné ružové kvietky, ktoré stratili "okvetné lístky".

Kvôli prehľadnosti sa ocitli mimo extrašpeciálne náramky. Jeden nikdy nenosený, jeden dovezený z Brazílie (ak sa dobre pamätám a bol to dar) a jeden darovaný tuším na vianoce alebo narodeniny. To mi nejako splýva, keďže oba termíny sú relatívne blízko seba. :) Chýba však napríklad jeden lienkovaný, ktorý sa stratil kdesi na juhu (zase to Španielsko!). Ostatné visia po stenách. A sú tu aj pierka - pávie a sojčie, ktoré nenašli inde miesto. Všetko spolu s brošňou, usmievavou mini sponkou a ďalším suvenírom zo Španielska (čierna sponka s modrými kvietkami - druhá návšteva ... a mi tak teraz napadlo, že z ciest so ženami si niečo obvykle donesiem, ale z ciest s manželom nič :D) sa pučí na jednom poschodí. Áno, poschodí. Vyrobila som si aj tajnú priehradku. Väčšinou to tak býva, že druhý výrobok je premyslenejší. Prvý som robila kamarátke na narodeniny a keďže sa mi zapáčil a moja šperková rybárska sieť naopak znepáčila (nedalo sa zavesiť nezavesiteľné), pustila som sa do výroby druhej šperkovnice a keďže základná krabička bola vyššia, vymyslela som si "tajné" dno. Aby sa tá tajnosť však dala ovládať, šnúrky všetko odtajňujú. Nie som žiadny majster a v podstate, kto by mi to kradol? :) A premyslené to nebolo len kvôli poschodiu. Ocenila som najmä možnosť celok bez problémov rozložiť a znovu po presťahovaní (nemyslím tým po byte ;) ) zložiť. To mi na prvýkrát nedošlo. :)

Na prízemí (či v suteréne) sa ocitli veci, ktoré sa používajú ešte menej ako málo.

Rôzne sponky, ktoré sú buď pamätníčky z detstva, alebo vianočný dar, či rôzni najdúchovia z ciest, na ktorých som namiesto vnímania okolitého sveta šla zamyslene s očami zabodnutými tesne pred špičky topánok. Keby som tak raz našla aspoň diamantový prsteň! :)

Prípadne magnetky z jedného poobedia, keď sme s eštelenpriateľom boli účastní na niečom v zmysle deň španielčiny, alebo čo to bolo. Na pamiatku sme si doniesli magnetky, ktoré čakajú na svoju príležitosť oživiť fádnu chladničku. (Ak teda bude voľne stojaca a nie vstavaná. Má niekto radu, čo je lepšie? :D) Na terajšej je len jedna lienka a aj tá pravidelne putuje. Darmo, v mini chodbičke sa občas otierame o všetko, čo je okolo. Nech žijú garzónky!! :D

Alebo taký vzácny kamienok. Pravdepodobne z nejakých potuliek zobraný s vedomím, že pri pohľade naň si spomeniem. A hádajte! Nemám potuchy, odkiaľ je, či kto mi ho dal. :) A podobne. 

Malachitové srdiečko a striebornočervený prívesok mi vždy pripomenie mamu. Je smutné, keď človek musí už iba spomínať. ... 

Krížik mi pripomína extra vtipný čas - s kamarátkami sme na želanie na krátku dobu prevádzkovali súkromnú cateringovú spoločnosť. Aj s kaviárom. :)

Takáto šperkovnica celkom vyhovuje. Náušnice mám na očiach a tak je väčšia pravdepodobnosť, že si z nich ráno nejaké vyberiem. Ostatok, čo visí, alebo je vnútri ... to je doplnok či už zaberajúci miesto :D, alebo spomienky na blízkych. Nie som ani veľmi náhrdelníkový typ, takže málokedy niečo použijem. V lete mi na krku všetko vadí a v zime mi to príde zbytočné, veď to aj tak pod všetkými vrstvami nie je vidieť. :)

Dokázala by som si predstaviť aj rám obrazu, kde samotný obraz tvoria náušnice, náramky a podobne. Alebo iné zaujímavé vecičky na uskladnenie dekorácií žien. Iná, vskutku zaujímavosť, je podľa mňa tu. Vraj mi taký obraz urobí manželík. No...nie som si istá, či to myslel vážne, alebo to povedal v nejakom zvláštnom nadšení. :D Niežeby toho nebol schopný. Skôr zabudol. Možno mu to pripomeniem, keď sa nezmestím do svojho. Zatiaľ je však miesta dosť. A ja som spokojná s tým, čo mám. Výnimočne. ;)