Zavarená hlava

alias Krok č. 6

alebo

Dôvera

Neviem sa rozhodnúť medzi názvami dnešného príspevku. :D

Hlavu mám rozhodne zavarenú. Z premýšľania ako na vec. Jedná sa o krok číslo 6 v mysterióznom šití u Světlušky. A dôvera? Nuž, Světluška verila mne, že to zvládnem a ja (neveriaci Tomáš) som uverila jej slovám, že nám látky napovedia.
Vzhľadom k zdôrazňovaniu, aby ozdobičky z kroku 3 boli samostatne našívané, som si myslela, že sa bude asi strihať...ale že dôjde k patchworku !!! to sa mi nesnívalo ani v najhoršom sne. :D

Najprv som Světluške "vynadala", čo to na mňa našila za búdu, potom som sa zase začítala (aspoň trikrát) do mailu a zamyslela (dôležitý to krok!!), poslala muža s Kvetinkou na nákup (zobudila sa práve vo chvíli, keď som chcela začať šiť!) a nechala sa viesť. :D Látka ma pekne viedla, i zviedla. :D Nie je to síce úplne na milimeter presné. Ale...keď si pozriete fotku polotovaru, uvidíte, ako "presne" som si to namerala. Premeriavala som to veľakrát. :))) Samotné šitie nejako šlo, síce presnosť je u susedov, ale ... ostane to doma. :D Že neviem rovno šiť, som vedela.

Možno dám aj detail, keď bude lepšie svetlo. Ale fotiť v noci...nemá veľkú cenu.

Našťastie som sa so svojimi gombíkmi zmestila pod klasickú patku bez nadávania, tak som spokojná. Ale bolo to tesne - tesne, najtesnejšie!!! Akurát som sa nevedela rozhodnúť čo s okrajovými gombičkami. Našívané boli nepravidelne a po vystrihnutí som mala zrazu novú možnosť, ako ich farebne zoradiť. Napokon som sa rozhodla pre pôvodnú variantu, aj keď muž radil inak.

Inak. Doplnková látka je vystrihnutý kus starej plachty ofarbený zeleným čajom. Máme ho kilá, tak mi napadlo, že skúsim, či sa mi to nehodí.

Zelený vs. čierny

Robila som jednu plachietku zeleným a jednu čiernym. Zelená sa mi ku gombičkám hodila viac.

Keď som zháňala filc a dolaďovaciu látku číslo jedna, bola som natoľko naivná, že som sa do obchodu vybrala bez pôvodnej látky. Veď...predsa budú mať ešte ten istý tovar. :D Trdlo som bola. Nemali. Ani len jednu z tých, čo som tam kupovala. Tak som odišla bez látok a prvú dolaďovaciu som použila tú bodkovanú (aj keď som najprv nechcela) a druhú som skúsila zafarbiť. Mala som ešte jednu, kvetinkovú, čo by sa farebne hodila, ale...bála som sa, že to bude totálne preplácané, keď tu gombička, tam krajka, tam kvetina, ... a ktovie čo ešte Světluška vymyslí.

No a zabudnutý krok č. 5, na ktorý som v tom úžase a zhone (že keď teraz nie, tak nikdy), celkom zabudla.

Krajku som naň našívať nechcela, s filcom som pokúšať osud nechcela, tak som skombinovala čajovú látku s gombíkovým pásikom. A pre istotu som párala. Ale nie mojou vinou. Došla mi spodná niť v strede pásika a mala som dojem, že by to bolo hrozne vidieť na takom malom kúsku, tak som sa rozhodla pre páranie. A znova som si potvrdila, že rovné šitie nie je moja silná stránka. :))) Mala by som sa preorientovať na závesy, obliečky, a pod., nech si to natrénujem. Už mi len ostáva dúfať, že ten kus do celej skladačky nie je príliš malý. Že som to pochopila správne. Ale v podstate, čo sa stresujem. Ten PW kus bude asi tiež trochu mimo. :D

Tak a mám hotovo. Dúfam, že som neignorovala už žiadny krok.
Škoda, že nepíšem počas šitia. Mala som toľko otázok na skúsené šičky, no teraz, keď už sedím za pc, si neviem spomenúť na žiadnu. :( Hlava deravá.
Majte sa pekne. Idem rýchlo spať!

Mysteriózny príspevok

Čo je u nás nového?

No...od vianoc kopec vecí, ale o tom už škoda písať, bolo to dávno. :)

Najnovšia vec momentálne tróni na kuchynskej linke. Kúpili sme si pekáreň na chlieb. Možno zbytočnosť, keďže piecť sa dá aj v rúre, ale ja dúfam, že mi to uľahčí život. Nejako sme sa totiž rozpiekli. Dokonca až tak, že v podstate piekol furt muž. :D Takže pekárnička uľahčí život aj jemu. Mne najmä v tom, že si nebudem musieť máčať ruky v ceste. Nerobí to dobrotu.

Ale tá záhadnosť z názvu tkvie v niečom inom. U Světlušky som na začiatku roku naďabila na skvelú akciu. Nakoľko nie som tlačená zodpovednosťou, že to musí byť včas, aby to dostala druhá osoba, hneď som sa pre to nadchla. Momentálne mám totiž málo času a priestoru na vymýšľanie a tvorenie. Kvetinka nám prekvitá a vyžaduje pozornosť. Abo si len neviem ten čas rozumne zorganizovať? :D (To je však skôr na plač, nie na smiech!)
Každopádne, včerajšie ponocovanie a dnešný Kvetinkin výdatný doobedný spánok (aleluja!!!) priniesol svoje ovocie a ja som dokončila všetky kroky podľa postupu z mailu. Akurát...milimetre plus mínus autobus, tak som zvedavá, ako to budem kompletovať. Vystrihnúť nejaký pravidelný tvar je ... strašné. :D Dve pravítka som si na to vytiahla, zakresľovala ceruzou, aby som potom po nakreslení zistila, že aj tak nemám obdĺžnik ale dáky patvar!!! :D A budem musieť tú ceruzu potom oprať. :D Rozhodovanie akú látku doladím k tej prvej mi trvalo mesiac, kúpa krajky dva týždne, gombíky som vymyslela pred pár dňami a kúpila spolu s krajkou a filcom. Ale mám to!!! Aha:

Škoda, že nemali vo viacerých farbách také milé malé gombíčky.

Nevedela som sa rozhodnúť, ktorú kúpiť. Tak jedna bude do zásoby. :D

Moja Adéla ešte nevečerala. :D

Neviem prečo, ale najviac spokojná som s touto ozdobičkou. :)

FILC!!! Kapitola sama o sebe. Furt sa naťahuje kadejako, takže tam najviac vidieť, že to nemám taký rozmer, ako by mal byť. Päť rovnako veľkých obdĺžničkov? Snívaj ďalej! :D Tiež som sa nevedela rozhodnúť, akú farbu dať kam. Kúpila som pre istotu 4 farby a postrihala toho viac, ešte aj zo zásob. :D Napokon som sa rozhodla pre ružovú a smotanovú farbu. Som zvedavá, ako sa to všetko zladí dokopy.

Kvetinku som mala hotovú relatívne skoro. (Vzhľadom k tomu, ako dlho mi trval ten zvyšok. :D) Na stonku som vyšila nejakým svojím pa-stehom. Rozhodne to nebol zadný steh. Výsledok sa mi nepáčil, tak som sa začítala do mailu, zistila, že zadný steh to má byť a nie nejaký môj dopletený retiazkový. Vygúglila som si, jak na to a kvet samotný vyzerá o niečo lepšie. Až na tie francúzske uzlíky. :D Tie som tiež gúglila a som rada, že som si ich skúsila, lebo som o niečo múdrejšia. Len by ich chcelo urobiť aspoň sto, aby som sa dopracovala k pekným a stálerovnakým uzlíkom. :)

Celkovo premýšľam nad tým, ako sa to bude spájať, čo z toho nakoniec bude. Manžel sa vyjadril, že možno na konci budem mať šesť či sedem rôznych samostatných kúskov. :D A tiež ho zaujímalo, že či to tentokrát ostane doma abo nie. :D

A tak sa mám konečne spokojne, že som dobehla ostatné zúčastnené v tomto záhadnom šití.

Inak nám dni plynú tak normálne. Občas dačo fajné uvarím, občas upečiem. Len fotá nie sú. Počítač sa preinštalovával, tak som nejaké fotky asi zmazala a na cestu k zálohovému disku (či tam náhodou niečo zaujímavé nie je) sa musím opýtať. :D
Ale jedno si pamätám. Neskutočne fajnový koláčik. Nenáročný koláčik na prípravu. Odporúčam. Skúste. Robila som 1,5 dávky do 26 cm formy. Je to na porazenie. Výsledok sa mi nezmestí na tortový stojan, čo som si doniesla z domu. Asi budem musieť zakaždým orezávať. Formu som dostala na vianoce a povedala si, že je čas skúsiť, či je dobrá. Nuž, pečie sa v nej dobre, len je priveľká. :D Kurník šopa. Ale aspoň je viac koláča. A tohto...tohto môže byť aj dvakrát viac! Do cesta som ešte pridala posekanú horkú čokoládu z IKEA a...aj druhýkrát som radšej pridala. A kakaa som sypala svojským spôsobom...keď niečo má byť na lyžice, tak...častokrát lyžicu dávam, až sa ingrediencia presypuje. Takže...extra kakaové cesto. Možno tým pádom menej vlhké, ale...za nás jednička s hviezdičkou. Ach, a tá chrumkavá vrstvička navrchu. Mňam. Skúste!!! :D

Lúčim sa. Blíži sa čas prvého zobudenia. :D

Advent

bez adventného venca som si kedysi nevedela predstaviť. Ale už si ho predstavovať nemusím. Nejako sa nám nepodarilo vytrepať do lesa našklbať pár vetvičiek. V sobotu som nazbierala iba nejaké šušky no a nedeľu sme prespali. :D Nevadí. Ak to nezvládnem do konca týždňa, tak...svet sa nezrúti a potočí ďalej aj bez nášho venca. Sviečky môžeme páliť postupne aj bez ihličia. ... no...ospravedlňujem sa a utešujem ako príde. :)

Ale zato adventný kalendár som mužovi minulý týždeň stihla pripraviť. Hoci s vypätím nervov a síl, lebo Kvetinka nie a nie pochopiť, že trochu pracujem a že v noci sa spí a nie budí každú chvíľu a dlho uspáva. A mala som na tvorbu len dva dni a jednu noc, keď muž nebol doma.

Predstava bola úplne iná ako to napokon skončilo.

Konečne som vyskúšala tlač na textil. Farbu som kupovala už skoro pred rokom. I s rydielkom do lina. V obchode som nezohnala pekné pečiatky. Vlastne žiadne som nevidela, iba cukrárske od Tchiba, ale dávať 180 peňazí za tri malinkaté pečiatky...neee. Do mesta sa mi nechcelo, tak som aspoň vyskúšala linorytectvo. Mužovi, ktorý dostal úlohu nájsť v pivnici kus lina, ktoré som si odkladala pre tú príležitosť a mi doniesol kus iného lina, som povedala, že mi napadlo potlačiť kus látky nejakým motívom a potom do toho zabaliť darček. Veď napokon, pravdu som povedala. Látka je pomaľovaná, darček zabalený. A on prekvapený. :D

Síce to lino ma nepotešilo, lebo tá nešťastná vzorka sťažovala viditeľnosť vyrytého. A tak som vzorkovala, až som našla konečnú verziu - po úvahe, že u mňa to lepšie nebude. :D

Skúšobné vzorky.

Pripomína mi to trochu vianočné gule. :)

A mixnuté.

Obdivujem brata, ktorý krásne vyryl veľa obrázkov ešte na ĽUŠke. Košický dóm sv. Alžbety si pamätám najviac.

Nuž a takto som to povešala.

Predstavovala som si to krajšie. Ale...jednak som si vešanie nechala na poslednú chvíľu, veď to bude predsa hračka. Nebola. A druhak...vešať v spálni sa natajňačku nedá. A tretiak...muž si dal náramne krátku vaňu. A štvrtak...Kvetinke sa moje poletovanie zo stoličky na zem a späť nejakovsky nepáčilo. Chcela sa hrať so mnou. :D

Ale muž bol prekvapený a úplne večer, keď som bola v kúpeľni pre zmenu ja, sa prišiel spýtať, či sa môže pozrieť, čo som tam povešala. Nechápavo som na neho pozerala, lebo medzičasom bol v izbe aspoň dvakrát so zapáleným svetlom a je to vidieť hneď od dverí. :))) To akože fakt nevidel? Alebo sa tomu snažil vyhnúť? Milé, či nemilé od neho. :D

No a dnes som začala piecť. Nadšená hlásim, že mi nezhorel ani jeden z troch plechov!!! :D Robila som marokánky. Našla som tieto tri recepty a chvíľku sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať všetky. Ale pohľad na Kvetinku ma z takýchto nezmyselných úvah rýchlo vyliečil. Tak som si vybrala recept od Lenky včelky a ...ako obvykle, nepostupovala podľa neho. :D Do mixéru som sypala, čo mi prišlo pod ruku. Hrsť opláchnutých sušených marhúľ, nejaké sušené slivky, brusnice, (ananás namiesto kandovaného ovocia som zabudla dať :D, rovnako ako aj hrozienka), potom 200g mandlí (na orechy som alergická...nemala by som asi žiadne, ale...keď treba, zakazujem si len vlašské, prípadne arašídy :D), slnečnicové semienka, trochu dyňových semienok... a trochu to pomixovala, bo sa mi nechcelo nič krájať. Nedalo mi však, odvážila som a malo to asi 650g. Tak som dovážila asi 80g špaldovej múky. Na ovsené vločky nedošlo. Chcela som ich pôvodne popražiť, ale mala som dojem, že to bude príliš veľa suchej hmoty. A ktovie...možno by chytili viac (ako minule) a chutilo by to hnusne. K múke a orieškovoovocnej zmesi som prisypala ešte sezam a priliala ohriatu zmes smotany, masla a cukru - od oka :D. Cukru sa mi po ochutnaní zdalo málo, tak som ešte dosypala. A zmes sa asi aj varila. Neviem, prečo je tam nevariť. V ostatných recepisoch sa mlieko s maslom varí. :-o

Nechala som to stáť a keď som utíšila Kvetinku, pustila som sa do tvorenia placiek. Najprv väčšie - asi ako dlaň, a šups do rúry. Tak na desať minút asi. A keď som plech vybrala, tak som premýšľala, čo pridať, aby to držalo pokope. :D No nepridala som nič, len vytvorila placky o niečo väčšie asi ako päťdesiat korunáčka. Po vychladnutí to jakš takš funguje. Uvidíme, keď to budem máčať v čoko. Myslíte, že môžem už teraz, abo radšej niekedy pred 24.12.? Myslím, že jesť sa budú dať. Nechutia síce ako svokrine...možno to bude tou absenciou kandizovaného ovocia. Len ich musím schovať a posnažiť sa nechváliť, že už je dačo napečené. :D To by dopadlo...ochutnávalo by sa, až by nebolo. :))) Premýšľam iba, kde to uskladniť, aby sa to nepokazilo. Plechová krabica je základ! Po minuloročnej myšej návšteve.

Tak...myslím, že sa lúčim. Zas na nejaký čas. Budem ďalej vyberať, čo upiecť, dumať nad darmi a snáď aj nejaký vyrobím a niečo upečiem (vraj stačí tri druhy! ehm).

Apropo...z kuchárky Evy Francovej sme skúšali kaleráb po maďarsky. Dobrá to vec. Len človek rýchlo vyhladol. :D V stručnosti: kaleráb na plátky dusený v zeleninovom vývare s trochou paradajkového pretlaku a strúhaným zemiakom. Ten zemiak mi tam náramne chutil. Asi preto, že aj na zemiak som alergická? Tak si užívam zakaždým, keď ho mám. :)))

No a musím sa ešte pochváliť jedným kulinárskym dielom - v nedeľu sa mi podaril náramne dobrý prívarok zo zelenej fazuľky (z vlastnej záhradky!!!). Len som si jedlo neveľmi vychutnávala, bo Kvetinku čosi trápilo a celý čas prekričala. Asi budem mať z toho vredy, jak furt do seba jedlo hádžem. :) Fotky nie sú, jeme rýchlo. :D

Majte sa pokojne. Neupratujte veľa, ani my nebudeme. :D Abo už máte upratané? V tom prípade aj my - z minulého roka. :D 

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.

No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)

No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.

Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D

Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 

Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D

Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

Uff !!!

Tak som to dokončila. Konečne. Síce už minulý týždeň, ale nebol čas na prezentáciu. A čo som vlastne dokončila?

Nuž, štipcovník. Ten starý, ktorý sme vyfasovali od svokry po babičke vyzeral asi takto:

Ja som sa totiž veľakrát rozčuľovala, že 36 štipcov je často málo na vešanie prádla a furt som mužovi vravela, aby dáke kúpil (momentálne nakupuje z drvivej väčšiny on). No a on dovliekol nielen kolíky, ale aj zbernú nádobu na ne. Len v trošku biednom stave. A  mňa to štvalo. Keďže sme asi pred polrokom či kedy kúpili stroj, jeden z plánov bol ušiť práve aj obal na štipce. Plány sa však z dôvodu príchodu Kvetinky troooošku odložili, ale už možno svitá na lepšie časy.

No a ako to celé vznikalo? Najprv som sa asi dva týždne rozhodovala, či bude okrúhly alebo obdĺžnikový. 

Aj malé dieťa kreslí krajšie. :D

Po dlhej úvahe, že ozaj nebudem schopná ušiť pekný kruh, som sa rozhodla pre obdĺžnik. A potom som už len veeeľa premýšľala, ako to celé spáchať. Napokon som sa pustila do šitia a počas tvorby som plán menila jedna radosť. :)

Nie som veľmi na nejaké návody a presné postupy. Niežeby som bola znalec, ale som strašne neporiadna. :D (Viď moje časté kuchárske prešľapy. :D) Takže som strihala tak nejako od oka, a tak som postrihala zbytočne kopec látky.

Keď som mala základ, zistila som, že nedrží tvar vďaka váhe kolíkov. Nuž som musela urobiť výztuhu. Na dno som vložila dva kusy umelej hmoty (pravdepodobne podložka na písanie alebo na čo to kedysi slúžilo) a tým som sa sčasti odsúdila k podšívke, aby to nejako slušne vyzeralo. A tiež, aby sa to hneď nezodralo, hoci som vrchnú látku podžehlila vlízelínom.

S tým prišlo ďalšie rozhodovanie, z akej látky bude podšívka, či bude zadná stena plná alebo otvorená, či bude z takej alebo onakej látky, až som napokon došla k rozhodnutiu, že to bude kombinácia a že nadbytok podšívky mi vytvorí kapsičku. Ktorá by však bola úplne nefunkčná, keby som ju nerozdelila na jednotlivé priehradky, kde teraz vystavujem pár štipcov. :D

Závesný systém som mala sčasti premyslený, sčasti som nad ním dumala úctyhodne dlhý čas. Kde umiestnim stredový diel držiaci tvar? Toť otázka! Manžel chcel, aby to bolo také ako po babičke, že mu to príde praktické a jednoduché. Ja som chcela špeciálny systém, ale nezohnala som. Myslím, že kvôli tomu, že som ani nebola zháňať. :D Nebol čas. Tak som to nahradila karabínkou zo starej maminej kabely.

Karabínu budem musieť v strede pripevniť, aby neputoval hore-dolu. A tiež budem musieť splašiť dlhší motúz/šnúru,... Dala som provizórny, lebo inak by to ešte nebolo. :)

Vymýšľala som to preto, že som si netrúfla šiť do oblúka, aby tam zapadol vešiak. :D Určite by to nebolo pekne ušité a nepáčilo by sa mi to. Hmm, teraz to však má tiež kopec múch, ale aspoň je to niečo nové.

No a takto to vyzerá v akcii. Je to trochu krivé, no ale nedivím sa...pri mojom spôsobe šitia, nad ktorým by nejedna krajčírka zalomila rukami. :D
Keď som to ukázala mužovi (spoliehať sa na to, že si to všimne...by mohlo dopadnúť ako minule, keď si po príchode z tábora nevšimol, že máme aj druhý záves v kuchyni :D), povedal zhruba niečo také: "Husté! A v zime do toho môžeš nasypať vtákom a bude krmítko." :D Ehm. Beriem to ako kompliment. :D

Špilka s korálikmi má najmä praktickú funkciu. Drží tvar. :) Jedna špilka je aj vzadu (bez korálikov), lebo tam sa to tiež nejako krútilo.

Takže ešte raz to zhrniem: Uff !!! :D

Ozaj mi tento výmysel dal zabrať. Nemám skúsenosti, ako postupovať, čo sa šije ako prvé, ako zakončovať nitky, aby ich nebolo vidieť (asi to súvisí obvykle so správnym postupom) a pod. Ale neva. Som rada, že som to zvládla. A môžem vymýšľať ďalšiu krkolominu. :D

Majte sa pekne. :)

Nočný príspevok

so všeličím.

Zobudila som sa o druhej v noci. Len tak. Spomenula som si, že majú padať Slzy sv. Vavrinca - Perseidy. Ale...prdlajs. Na zamračenej oblohe nepadá nič. Zaspať som však nevedela, tak tu hádžem pár fotiek.

Nedávno sme mali na obed hranolky s rybou. No a v 750g balíku hranoliek bolo toooľko ľadu:

To snáď nemohlo vzniknúť rozmrazením po našej kúpe a opätovným zmrazením po príchode domov. Pretože spolu s hranolkami sa kupovalo aj mrazené filé a to bolo OK! Uvidíme nabudúce.

No a cez víkend sme šli na návštevu, tak som vyrobila chobotničku:

Včera večer som piekla žemličky podľa tohto receptu. Len namiesto masla som dala Heru (šak maslo drahé :D) a potrela som to mliekom a posypala sezamom. (Čo by som robila s nespotrebovaným kúštikom vajca?)
Napriek tomu to bolo mňam mňam. Som zvedavá, aké budú na raňajky.

Tak sa zatiaľ majte všetci fajn. Hlavne spite, pokiaľ sa vám dá. :)

Úryvky

minulých dní.

Mali sme návštevu. A ako sa patrí, priniesla mi kyticu. :D A sladkosti. Že vraj aby bolo mlieko. To sa mi páči! :D

Pestované priesady mi už prerastajú takmer cez hlavu. Bez paličky sa niektoré už neudržia stáť rovno. Ktovie, či to v kvetináčikoch prežijú do času, kým ich vysadím vonku. Zmrznutí sú ešte ďaleko a ani hneď po nich nebudem mať asi zrovna čas na záhradníčenie. Ibažeby Kvetinka nemala inú starosť okrem jedenia a spánku. To by sme mohli byť spolu vonku a ja sa mohla venovať priesadám. Uvidíme.

Jedine paradajky určené do kvetináča sú nejaké mrňavé. Tak snáď z nich niečo bude...

V balíčku boli až 4 semienka. :)

A takto dopadli bylinky v petrželáku. Dosť bieda. Neviem, či nedostatkom alebo prebytkom vody. :( 

Rukola a roketa nula bodov. Majoránka detto. Z materinej dúšky sa o prežitie snažia asi 4 výhonky. Pažítka je ešte horšia ako minulý rok a koriander sa tvári, že každú chvíľu odpadne a sa nepozviecha. Teda...on už očividne odpadol, ale ja furt naivne čakám, že sa ešte pozbiera. Rovnako aj rozmarín. Šalvia sa trochu snaží, ale netuším, ako dlho jej tá snaha vydrží.

Oranžový truhlík s tromi kvetináčmi vám tu ukazovať ani nebudem. Predstavte si prázdne kvetináče s uschnutými vyklíčenými rastlinkami. :( A truhlík s 4 druhmi bazaliek...tak bazalky stagnujú. Nerastú a nerastú. Už som ich aj trošíčku popretŕhala, aby ich tam nebolo veľa (keby človek vedel, koľko semienok sa ujme, ta iba toľko zaseje...).

No a tu pestujem avokádo a granátové jablko. Zasadila som všetky semienka z jablka, veď nevyjdu predsa všetky. No a tak budem mať asi jablkový prales, ak s tým neurobím čoskoro poriadok.

Minulý týždeň som sa konečne doklepala k malému tvoreniu. Mám z toho radosť. Trvalo mi to síce viac dní, lebo bolo treba furt odbiehať (a keď sa dalo, tak aj spať!), ale mám hotovo. :D

Potrebovala som misku na jednu mäsožravku. Pôvodne boli všetky tri v jeden nádobe, ale ledva ledva sa tam pomestili, tak som si vymyslela, že lepku dám oddelene. Aj tak bola dosť utláčaná medzi vyššími zvyšnými kvetináčmi. Kým som sa síce k dielu dopracovala, mucholapka umrela už asi definitívne (neviem, čo jej chýbalo) a tým pádom som to nemusela. No, chcela som. A tak mám sardinkovokvetinový kvetináč. Kamienky som nazbierala pri prechádzke lesom.

Konzerva od sardiniek mi prišla vhodnejšia ako okrúhle konzervy, pretože nemá na spodnej strane spoje. Čím by mohla byť vode o niečo odolnejšia. (Skúsenosť z plechovej konvičky...začala hrdzavieť dosť skoro po začatí používania. :( ) Kvetinový motív je vlastne obruba z motýlej servítky. Len som si nevšimla, že jedna strana servítky má bielo-ružovo-fialovú kombináciu a druhá bielo-žlto-ružovú. :) Pre istotu som naspod nalepila ešte kus filcu pre strýčka príhodu, žeby to prehrdzavelo bez povšimnutia.

Toť vsjo. Prajem príjemný deň. Vskutku krásny, keď je štátny sviatok, nie? :)

Jedno jediné

vajce "maľované" som stihla pripraviť na túto Veľkú noc.

Svätý týždeň sa totiž u nás od 14.4. niesol v znamení radosti. Pribudla nám do Zahrádky Kvetinka. Dúfam, že sa jej u nás bude dariť dobre.

Som zvedavá, kedy sa zžijeme, kedy sa dám dokopy. Pred pár dňami som bola vešať prádlo na záhrade a ešte to nebolo to pravé orechové. Ani prechádzky nezvládam. Resp. zvládam, ale po návrate mám čo robiť. A sedenie sa ešte tiež neupravilo. Najlepšia je poloha ležmo. :D 

Naše políčka sa pomaly preberajú k životu. Vidieť tam riadky šalátu a redkvičky a tuším aj hrášok vykúka. V posledné dni pekne pršalo, tak určite zase povyrástli. Budem sa tam musieť nejako odplížiť počas spánku.

Doma v kevtináčoch nám vyrašili paradajky aj ružičkový kel. Prosím, prosím, kedy sú priesady vhodné na vysadenie na záhon? Okrem toho, že sa majú vysádzať až niekedy v máji (našťastie, teraz by som to fakt nedala.) - musia byť aj určitej veľkosti? Nikdy som priesady nepestovala. Vlastne..keď sa to tak vezme, nikdy som dobrovoľne sama nezáhradničila. :D

Neviem neviem...ani doteraz som tomu blogu veľa nedala, tak som zvedavá, či neupadne do zabudnutia pri toľkej novote. Zatiaľ neviem, kam skôr skočiť, najmä keď sa snažím počas spánku Kvetinky spať aj ja. :D Možno sa však inšpirujem Ajkou a prebdené noci využijem na lov slimákov. :))) V boji za šalát!

Všetkých vás zdravím a prajem krásne dni.

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.

Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.

Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)

Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.

S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D

Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D

Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!

Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D

Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:

Koniec! :)