Moje vajíčkové šialenstvo

Aj keď pre mnohých už Veľká noc skončila a celú výzdobu zložili do krabíc, u nás (vplyvom nedostatku času na odloženie a vytvorenie niečoho nového) veľkonočné zdobenie ešte podporujeme. Veď veľkonočné obdobie ešte neskončilo. :D A keďže mám trochu času, pridávam príspevok s trochou fotiek našej vskutku skromnej výzdoby.

Naše veľkonočné zátišie s malinkatým sladkým vajíčkom od kamarátky, ktorej dalo zabrať, kým ho zniesla. :) Kvetináč s jarou doniesla zase druhá kamarátka.

Rozhodla som sa vajíčka nemaľovať pomocou vosku a farbenia v cibuľovom (alebo inom) odvare. Nejako som sa necítila na takú vysokokreatívnu činnosť, keďže maľovanie a fantázia u mňa pospolu nekráčajú ruka v ruke, ba na mňa už asi maľovacie schopnosti ani nezvýšili, keď ich rozdávali. Tak som sa podujala vyskúšať techniku decoupage. Zdalo sa mi, že je to vhodné k mojim schopnostiam. A keďže som chcela nadčasové vajíčka, ktoré by po rozbití nevytvorili nemilú arómu, rozhodla som sa vyfukovať.

Na vyfukovanie vajíčok som šla kladivom :) - manžel sa smial, keď to videl. No AKO inak urobiť dierku do škrupinky??? :))) Samozrejme, kladivko bol len donucovací nástroj na popohnanie špendlíku, ktorému sa do vajíčka veľmi nechcelo. Hmmm, občas sa dieročka podarila menšia, občas väčšia. Veľkosť nebola ovplyvnená škvŕkajúcim žalúdkom. (Večera sa veru veľakrát posunula na neskoršie kvôli mojej vyfukovacej mánii.) Často to ovplyvňovala už popraskaná škrupina - napriek tomu, že vnútri nebolo kuriatko. (Asi by ma to mierne vydesilo, keby tam bolo. :) ) Hmmm, tie vajká mali určite búrlivú cestu, kým sa ku mne dostali.

Najmenšie s najväčšími. Ale špilka sa musela do vajíčka zmestiť v každom prípade! 

V popisoch o obrúskovej technike som sa dočítala okrem iného o tom, že podklad má byť svetlý, inak obrúsok nevynikne. A keďže v obchode som biele vajíčka nevidela, bolo treba zmeniť hnedé na svetlé, že áno? Nuž, schytila som vajká a dala im podkladovú farbu. Slonovinovým odtieňom! Biela mi prišla trochu ... príliš biela. Mali sme potom kvetináče zdobené vajíčkami. (Resp. len jeden, ktorý už nemal živého obyvateľa.)

Tu vidieť rozdiel medzi jednou a dvomi vrstvami podkladovej farby.

Náš špeciálny veľkonočný kvet vyzeral približne asi takto, iba menil v priebehu dní farbu. :)

A po uschnutí som sa celá žhavá pustila do "maľovania". Žhavosť ma po prvom vajíčku prešla, keď už sa prstom nechcelo odtrhávať jednotlivé kvetinky zo servítky. :) Inak, túto techniku tvorenia som si chcela vyskúšať už dávno, ale nie a nie sa vytrepať do obchodu a nájsť nejaké pekné servítky. Tie čo som videla, ma nijakovsky neuchvátili. Raz som si kúpila hubové (na prestieranie), ale na vajíčka by to nebolo to pravé "veľkonočné". Silou mocou som zháňala niečo jarné, až som uvidela SERVÍTKY!!! Podobné tým, ktoré som si v hlave hmlisto vymyslela. :) Síce mi zvýšil celý balík, ale aspoň budem môcť olepovať, až kým sa kôpka neminie, alebo manžel nedostane alergiu na kvetinový vzor. :D Preháňam, samozrejme. Zatiaľ sa mi podarilo olepiť len jednu podšálku. Bol to pokus, ktorým som chcela zabrániť fľakom na stole po mokrých pohároch, šálkach, ... . Lenže som nenašla odvahu ju použiť. Trochu mám dojem, že u tej veci, ktorú mi predali v obchode, keď som si pýtala lep a lak na dekupáž, prevažuje viac lepidlo ako lak a bojím sa, ako to s mojou tvorbou dopadne. Darmo, dva v jednom sa asi nevypláca vždy. No kto mal vedieť? Lama-začiatočník? Ale raz sa snáď odvážim, aby som mohla pokračovať, prípadne s čistým svedomím prestať tvoriť podšálky. :)

Má niekto skúsenosti s týmto lepidlakom ?? V každom prípade budem musieť toho poolepovať veľa, kým ho miniem.  :)

Tieto kvetinkové servítky som kúpila v jednom obchodíku /tuším Butlers na Flore v Prahe/, kde mali ešte kopec ďalších pekných a vedela by som si vybrať ďalšie, ale príde mi to trošku drahé utrácať len kvôli pár servítkam a na bežné "smrkanie" a utieranie mi ich príde zase ľúto. :D

No ale kde som to zas odbočila? Pár vajíčok som vyfúkla, olepila, a...darovala, darovala, až som si uvedomila, že musím začať odznova, bo v košíčku nieto skoro nič.

Jedno z darovaných, ktoré si počas fotenia ešte hovelo v teple rodného hniezda.

A keďže moja nútená neschopenka skončila a na olepovanie bolo málo času, nové vajíčka som sa pustila ofarbovať na prírodno, opäť celá nadšená, že aké je to ľahké. Lenže prečo si neskomplikovať situáciu vyfúknutým vajcom? Tomu sa ponoriť nechce. Čo ma stálo času, kým som ho utopila. Napriek tomu, že som ho dala variť už naplnené vodou. Čuduj sa svet, dáke fyzikálne čary abo čo - vajco aj keď bolo plné vody pred varením, vystúpilo na hladinu spolu s teplotou a mohla som ho napúšťať vodou (tentokrát už v hrnci) znovu. Neviem, si to celkom vysvetliť, pretože som dala obvykle variť aspoň dve vajíčka a vždy bolo aspoň jedno ponorené počas celého varenia aj bez môjho zásahu. Hmmm. :) No...a písala som, že som vstupovala do tohto farbiaceho procesu nadšená, že áno? Nuž, musím priznať, že moje nadšenie sa menilo na skľúčenosť, keď som pozorovala, že mi to nefarbí. :))) Cvikla zmenila hnedé vajcia na ešte hnedšie, prípadne nepopísateľné :). Jak to, že to nefunguje? Šak v maľovacích recepisoch písali, že iba s modrým farbením je problém a treba na to biele vajcia! :))) V mojej kuchyni pod mojimi rukami sú však očividne iné zákony. Nie, neviním z toho nikoho. Veď som množstvá dodržiavala od oka (v recepte 3 cvikly, ja dala iba jednu...nepísali však, či veľké, či malé a ja som mala obrovskú :)) ). Zvalila som to teda na vajcia ako také a pri najbližšom zhliadnutí bielych vajec som hodila psie oči na manžela, že biele vajíčka POTREBUJEMe !!! :) Tak som skúšala celú tortúru s bielymi vajíčkami. Ale musím povedať, že cvikla u mňa vôbec nezabodovala. Biele vajíčko dopadlo ešte horšie ako hnedé. Trvalo mi dosť dlho, kým som kúpila kurkumu, aby som mohla skúsiť žltú. A tá až tak nesklamala. Mám dva fľakaté odtiene. Už si nepamätám, či som to jedno vybrala z vody skôr, alebo som ho lepšie opláchla (nepozdával sa mi ten farbiaci povlak :D). Ale keďže to fungovalo, moje nadšenie opäť vzplanulo (stačila malinká iskierka) a rozhodla som sa skúsiť červenú kapustu. A poslušne hlásim, že červená kapusta alias červené zelí je number one! Kupodivu. Zafarbila mi aj hnedé vajce, napriek tomu, že na nete písali, že mi vajce neofarbí. Tak ja neviem. :))) Uznávam, nie je to nijak extra krásne vajco, ale má svoje čaro. :)))

Vo vrchnej rade je jeden pokus - fialková v skutočnosti vyzerala inak, ako na obale farby.

Už by sa aj patrilo skončiť tento vajíčkovaný príspevok, nie? Neviem veru, či to niekto dočítal do konca. :) Nuže, dovajíčkovania priatelia. :D

PS: Nejaké vajíčka v chladničke prechádzajú dátum spotreby, ale psssssst...