Zobrazujú sa príspevky s označením Nákupná horúčka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Nákupná horúčka. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 23. júna 2014

Poslať muža do obchodu

môže skončiť náramne zaujímavo. Aj napriek opatreniu - spísaný zoznam, čo kúpiť. :D

Už je tomu nejaký čas, kedy sme sa rozhodli (a to nám veruže dlho trvalo), že Kvetinka pomaly vyrastá z prúteného košíka a mali by sme jej zadovážiť nejakú postieľku. Keď sme sa už konečne uzniesli na tom, akú, vybral sa manžel do IKEA. Ako rada by som šla s ním! :D Ale Kvetinku sme po obchode vláčiť nechceli, tak som ostala s ňou doma a manžel putoval do obchodu so zoznamom sám.

Postieľku kúpil. Dokonca aj veci zo zoznamu kúpil - tie, čo mali. A kúpil aj niečo navyše.
Napríklad dovliekol domov tyč na záves, aby som sa konečne prestala sťažovať, že som ako vo výklade. A aby počas horúcich slnečných dní sme mali menej rozohriatu kuchyňu, do ktorej páli slnko poobede. A vďaka tej tyči sme sa konečne dopracovali k tomu skrátiť závesy, ktoré sme kúpili (tiež v IKEA) ešte dávnejšie ako dávno.

Raz sme tam boli, mne sa zapáčili, muž schválil a bolo. No ale aby reč nestála...skracovala som ja a muž sa trápil so strojom. Ešte počas tehotenstva sme ho objednali, chvíľu sa s ním rozčuľovali, bo nešilo to ako malo (ja som myslela, že nový stroj bude šiť sám!!! a nebude naň treba vedieť špeci heslo, aby fungoval!!!) a potom už len stál a zapadal prachom. Nebol na neho čas. Až teraz prišla jeho chvíľa a to dokonca chvíľa veľká, bo nesadla zaň manželka. :D Ale manžel. Raz, v nedeľu poobede, keď som spala spánkom spravodlivých aj s Kvetinkou, zošil skrátený záves. Šikula. Podarilo sa mu ho konečne nastaviť tak, ako som našla na nete (postup v návode k samotnému stroji sme nejako nepochopili - teraz mi je jasnejší).

Okrem tyče a kopcu ďalších vecí doniesol ešte hnedý valček...sušienky. Že z lásky. Juuuj, a aké fajné boli. Dajte si, jeden som nechala. A komu zachutí, nech do IKEA beží. :D

Minule som písala o hrazdičke na hračky. Nuž, ešte nie je hotová.

Musím nalakovať ešte vertikálne stĺpy, aby sa hranie obišlo bez zbytočných triesok. Ale už je radšej s rizikom v používaní, lebo hrozí, že sa k tomu nedostanem. No budem sa musieť k tomu nejako dopracovať. Najmä po jednom pozorovaní, keď Kvetinka ignorovala hračku a prevalená na boku chcela silou mocou chytiť práve zmienený rizikový kus. Inak, muž keď odstraňoval raz hrazdičku, tak celý prekvapený sa čudoval, prečo som to nezbúchala klincami dokopy, ale som sa babrala s kolíkmi. Nuž, aby to bolo rozoberateľné! A keďže na jednej strane kolíky idú veľmi ľahko von, budem to musieť buď zviazať špagátom alebo drôtom. Nech to nie je až príliš ľahko rozoberateľné. Na fotke vidieť asi iba trochu, že horizontálne drevá sú tmavé. Gaštanový pigment v laku. Skúsila som a tie vertikálne asi natriem iba bezfarebným. Prípadne ten pigment skúsim ešte viac nariediť...to by mohlo pomôcť, nie?

A čo nového, pekného na záhrade? Napríklad toto:


Skosila som trochu mäty a medovky a urobila sirup. Ale neviem, čím to je, napriek tomu, že som dala podľa mňa viac byliniek ako písalo v recepisoch, a menej cukru...tie sirupy neboli nič extra. Málo bylinkové. :(
Ale zato bezinkový...ten  bol cekom 






štvrtok 27. marca 2014

Sejeme, pečieme

Síce sa nad záhon už neskloním a tak má burina pré, ale aspoň doma sejem. 

Dala som druhú šancu bylinkáči. Minulý rok totiž nedopadol veľmi dobre. Sčasti aj kvôli nepeknej starostlivosti z našej strany. :)))
Čítala som v nejakom múdrom časopise, že je vhodné do byliňáku dať deravú hadicu. Že sa to lepšie zalieva. Je pravda, že bez nej to bolo minulý rok zlé. Voda mi z tých postranných káps vytekala jedna radosť, ak som si nedala pozor. Som zvedavá, či to s hadicou bude bez hlinených nehôd. :)

No a dokúpila som si samozavlažovací truhlík, tak uvidíme, či je to taký zázrak, ako sa o ňom hovorí. Ja som totiž neporiadnik všeobecnosklerotický a polievanie nie je moja silná stránka. Aj kaktusy majú tendenciu uschnúť. :D

U tohoto truhlíku ma chytila za srdce kvetinka na boku - na vypúšťanie prebytočnej vody v prípade dažďov. Mali tam aj iné - obyčajné a lacnejšie, dokonca aj iné ako terakotovej a tmavohnedej farby a bola som na vážkach...ale kvetinka to vyhrala.

K tomu som dokúpila hlinu na výsev a na bylinky. Vybrala som najmenšie balenie aké mali, ale aj tak mi zvýšila pekná kôpka zeminy.

Okrem výsevu do zeminy som sa odhodlala aj na pestovanie vo vatičke - žeruchu som tuším nejedla. Alebo to bolo tak dávno, že si iba nepamätám. Uvidíme, či mi vyrastie. Má okrem tejto možnosti buď uschnúť abo uhniť. :D
Žeruchová liaheň

A aby sme mali na okne aj niečo kvitnúce (hoci orchidea sa snaží a už jej vykvitol druhý púčik), vysiala som aj dáke kvetiny. Chcela som olúpiť bylinkový záhon pri skleníku o tulipánových votrelcov, ale semienok bolo priveľa a kvetináčov málo.

Do plechoviek od laku nafarbených na čierno (čierny mat Eternal - zisťovala som u Moniky, na čo sa dá písať potom kriedou - tabuľovú som kupovať nechcela, lebo mali len syntetickú) som zasiala ľan a margarétky. Pôvodne som farbu kupovala na plechovú tabuľu, aby sme mali kam písať odkazy, ale som rada, že som to skúsila najprv na plechovkách. Zistila som totiž, že tá farba dosť smrdí už aj uschnutá. :( Takže ak neprestane, tabuľa asi nebude. :) Plechovky boli plánované na vonkajší parapet, ale až keď sa trochu viac oteplí. No v kuchyni som ich nechať nemohla, pretože som tú farbu furt cítila. Hodila som ich na okno nad schodami, no obávam sa, že tam mi nič nevyrastie, lebo zabudnem polievať. :)

A aby som si nemusela pamätať, čo som kde zasiala, narýchlo som si urobila štítky s popiskami. Je veľa pekných nápadov, ale zdali sa mi príliš mohutné na tak malý priestor, tak som ich urobila najjednoduchšie ako sa dalo. A priznám sa, premýšľať som nad tým veľmi nechcela, lebo by to mohlo dopadnúť tak, že by som napokon neurobila žiadne a potom by som nevedela, kde je roketa a kde rukola. (Že je to jedno a to isté...len jedno je vyšľachtené, som netušila. Keby som pri nákupe lepšie čítala, mohla som si kúpiť niečo iné. :D)


Čomu som sa celkom potešila bolo zistenie, že máme aj modrice na záhrade. Myslela som, že padli za vlasť pri mojom minuloročnom búrlivom pletí. :D Ale všimla som si pri vešaní prádla kútik, ktorý som neskúmala, a ľaľa, zmodralo to tam pekne. :) To som rada. Ten kvietok sa mi veľmi páči.


Prvé narcisy sa už pomaly ukazujú, ale ešte stále nevykvitli, takže foto inokedy. Ktovie, či ich stihnem vidieť. :D

Na večeru som urobila sardinkovú pomazánku. Robím stále tú istú, ale nikdy nechutí rovnako. (Veď ako by mohla - v MOJOM prevedení nechutí nič dvakrát rovnako. Ešte som sa k tomu levelu nedopracovala.) Avšak, tentokrát sa mi obzvlášť podarila. A tak som zjedla 4,5 rohlíka (slovami štyri a pol - hmm, za tým potom ešte kus koláča...no...ale mi nebolo zle z prejedenia, čudné!).

A ako sa pomaly stáva zvykom, v stredu pred príchodom manžela pečiem koláč. Tentokrát to vyhral švédsky koláč (zase inšpirácia od Moniky). Zaujala ma jeho príprava. Musím povedať, že som ani nemala veľký problém s postupom. Konečne. :)) To, že mi došla polohrubá múka a zas som nadstavovala miešaním hladkej a hrubej, to sa u mňa stáva už klasikou. :) Akurát s hrozienkami bol malinkatý problém. Mali sa máčať v rume. Predtým som ich chcela opláchnuť vo vode, čo dopadlo tak, že som na ne naliala horúcu vodu a ... pustila misku z ruky. Dačo som šla robiť, potom som odišla do mesta a keď som po príchode konečne začala piecť, zistila som, že moje hrozienka nebudú mať fajnú rumovú príchuť, lebo sa až príliš dôkladne vyčvachtali vo vode. :D No čo už. Nabudúce sa snáď podarí.
Pri dnešných cenách masla som kombinovala maslo s Herou. Maslo si dáme radšej na chlieb.

Trochu som tŕpla, či bude nejaký výbuch. :D



Akurát nabudúce MENEJ cukru. Zdá sa mi strašne sladký. Ale je fajnovo mokrý. MŇAM. Manžel dnes pri raňajkách vyhlásil niečo v tom zmysle, že si ten recept mám podškrtnúť zlatou farbou. :D Tým mám asi povolenie ho zopakovať!

Koniec. Idem variť obed!

Dovarenia!!!

utorok 4. marca 2014

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.






Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.
Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)
Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.


S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D


Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D
Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!
Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D


Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:




Koniec! :)









utorok 28. januára 2014

Naša schopnosť

nakupovať sa posledným nákupom prejavila úplne.

Minulý týždeň sme si konečne vybrali svetlá do kuchyne a obývačky. Keďže máme veľký otvor medzi miestnosťami, chceli sme, aby boli v jednom štýle. V obchodoch sa nám občas niečo páčilo, ale obvykle k tomu nemali podobný protikus do druhej miestnosti. Napokon sme našli niečo na nete, čo sa nám zapáčilo, objednali, včera vyzdvihli a večer rozbalili, že ideme namontovať. Veď napokon, huráááááá, zas kúštiček bližšie ku koncu zveľaďovania obydlia!
Lenže!!! Po vybalení sme sa začali rozpačite smiať. Záves lustru do kuchyne má asi 1,5 metra! :D Do našich asi 2,5 metrových miestností...to jaksik nepasuje. :)))
Dobre si posvietime na to, čo som navarila!!! :D
      

Do obývačky je síce kratší, ale tiež by si človek o to hlavu otĺkal. Aaaaaaaach. Aká škoda dvojitá. Jednak to, že budeme musieť hľadať zas a jednak to, že sa nám veľmi páčia. Avšak skrátiť tak, aby to dobre vyzeralo, sa nedá - výrobca na to nemyslel. Zabrúsili sme hneď na net, že či tam písali o dĺžke a veruže písali. :D Len my sme jak hotentoti na to nepozreli. :D No smola.
Tak sme pobalili svetielka zase smutne do krabice a budeme ich musieť vrátiť. Štve ma to neskutočne. Nerada nakupujem a obávam sa, že bude zas dlho trvať, kým sa mi niečo zapáči.

Ale aby sme len nesmutnili, robia nám radosť zasadené cibuľky. Sadila som ich ešte niekedy v novembri, či kedy a našťastie nie do záhrady, lebo teraz by asi pomrzli. Ponachádzala som staré hrnce. A ľaľa! Ako prvý na svet vykukol už dávnejšie hyacint.
Mám pocit, že rastie nejako podivne. Obvykle vidím najprv listy, potom stonku a púčiky a nakoniec kvet. U nás sa začal spomedzi malých listov driapať už rozkvitnutý. :) Neviem prečo. V zabordelenej spálni (momentálne lakovňa, píla, ...), kde sme nekúrili. Preniesla som ich do obývačky, aby sme sa nimi mohli kochať. Načo kvet v miestnosti, kde ho nikto neocení?

No a včera som si všimla, že prvé krokusy už tiež nahodili kvety.
Ani neviem, či mali kvitnúť prvé krokusy alebo hyacint. Je mi to však jedno. Dúfam, že vyrastú a rozkvitnú všetky cibuľky a budeme mať doma parádu. :)

Prajem pekný slnečnomrazivý deň.




streda 27. novembra 2013

Podarilo sa mi

dnes splašiť snáď už posledné potrebnosti na výrobu adventného kalendára. Hádam sa mi ho podarí dokončiť v čo najväčšej skrytosti. Manžel už je na ceste domov, tak to vidím trochu blede a tak premýšľam nad vhodnými "klamstvami", čo to stváram (búcham kladivom) a načo to potrebujem (diery, klince). :D Uvidíme.
V každom prípade, už mám aj drobnosť na prvý deň:
Vyzerá, že je veľká, ale zdanie klame. :)
Zatiaľ neprezradím, čo tam je. V skutočnosti netuším, či blog číta alebo nie. Vie (alebo aspoň vedel), že som si ho založila. Ale ja neviem, či ho sleduje abo nie. Ak hej, ta zbytočne budem hrať mŕtvu muchu. :D Avšak, mňa to baví a možno baví aj jeho hrať prekvapeného. :)
Papier, v ktorom som krabičku obalila, je recyklovaný. Už som v ňom dostala darček zabalený ja a keďže to bola veľká krabica (AKU skrutkovač + sada bitov a vrtákov), papier bol relatívne rovný a páčil sa mi, schovala som na "horšie" časy. Ktoré občas nastanú a ja nemám nič na zabalenie. :)

Okrem iného som nakúpila kopec nitiek, ktoré si praje moja švagriná pod stromček. :) Váhala som, či vziať z každého odtieňa každej farby, alebo nie. Krásna farebná škála to bola.

No a špendlíky sa podľa mňa zídu. Všimla som si tieto sklenené a pripomenuli mi časy, kedy mamka šila všelijaké oblečenie nám alebo sebe. Mala ich odložené v sklenenej fľaške (tuším od rýb?), v ktorej bola aj krieda na látku, ceruzka... 
A aj meter je fajn. Páči sa mi, že je samozaťahovací. Akurát už som sa stihla nachytať na tom, že z druhej strany je v anglickej mierke. :D Meter zatiaľ často využívam (už som ho kúpila dávnejšie), ta ktovie, či nebudem musieť kúpiť nový, lebo sa zničí. :) Meter po mamke mám kdesi založený a ešte sa mi ho nechcelo vyťahovať, keďže tento bol po ruke. :)

Cenovku som strhla pre istotu hneď po odfotení.
Asi do "šicej" krabičky ešte niečo pribudne, no zatiaľ neviem čo a neviem ani, či ten prútený košík zvládnem resuscitovať, alebo budem musieť zohnať niečo lepšie, krajšie.

Keď viem, komu čo zaobstarať, tak ma to aj baví zháňať. Niekedy. Ale bezcieľne blúdenie po obchodoch s tým, že snáď mi niečo padne do oka...na to mám náladu naozaj veľmi zriedkavo. A niekedy aj keď viem, čo potrebujem, ta mám odpor vstúpiť do obchodu (najmä ak potrebujem niečo na seba). Tento víkend však budeme musieť jeden nákup absolvovať. Muž písal, že mu prdli nohavice. :D Ach jaj. Ten neznáša nákupy ako i ja, takže keď sa to naše nakupovacie beználadie stretne, ... peňaženka sa raduje, i kreditky, bo sa z nich nemíňa. :D

No a podarilo sa mi vyfotiť greposvietnik v jeho lepšom svetle:


Advent sa nezadržateľne blíži a ja som zvedavá, či sa nám podarí počas neho aspoň trochu sa stíšiť a prežiť ho v očakávaní a pokoji bez nejakých zmätkov, zhonu a pod.

Pekný večer prajem všetkým návštevám. :)