Konečne došlo

na pekárenský príspevok.

Ako som minule písala, prišla k nám teta Eta a tak máme doma pekáreň na chlieb. A že v nej už vznikli skvosty. :D Ale pekne po poriadku.

Pekáreň sme si zaobstarali kvôli tomu, že sme v poslednom čase dosť piekli vlastný chlieb a mne (resp. mužovi) to malo ušetriť nejaký čas, zbytočné starosti a hlavne kožu na rukách. Jedna z možností používania bola nechať ju najmä hniesť a kysnúť a konečné dokysnutie plus pečenie by sa konalo už v rúre. Ale hneď prvý pokus dopadol tak, že sa mi do toho ešte nechcelo. :D Hoci...zatiaľ máme tak 50% úspechov v pečení.

Prvý pokus:

Muž dal príliš veľa droždia, takže to nestihlo ani dokysnúť a už to liezlo von. :D Tak sme si vyskúšali, aké to je: nechať vykysnúť a potom piecť v rúre. Hrozné! Umývať potom toľko vecí od lepkavého cesta!!! :D Cesto sme strčili do formy na srnčí chrbát, lebo bolo dosť roztekavé, ale...po chvíli ho muž vyklopil len tak na plech, lebo rástlo, rástlo, až prerástlo formu a začalo sa vylievať. :D
Druhý pokus:
Muž sa jal piecť opravný chlieb. Pekne si nachystal ingrediencie a šup s nádobou do pekárne. Ale ouha! Poplietol sa a namiesto pečiaceho programu pre ten konkrétny chlieb dal program PEČENIE, ktorý si zapamätal z úvodného formuvypekacieho zoznamovania sa po rozbalení. Takže milí moji, suroviny sa rovno piekli. Ako vravel, tak cca 10 minút. A výsledok? Extra špeciálny chlieb. :D Ale zjedli sme ho statočne a tuším nedojedené zbytky (šli sme preč) sme strčili do mrazáku, že bude na opekanie kociek do hrachovky.
Pár vydarených :D na ukážku:

Tretí pokus:
Bol tuším môj. A celkom vyšiel. (Po tých dvoch nezdaroch sa nemusíte diviť. :D) Bonus bol, keď som "objavila Ameriku" - zistila som, že v kuchárskej knižke s chlebmi, ktorú sme dostali spolu s pekárňou sú pri receptoch iné čísla programov ako na samotnom prístroji. Muž mi to tvrdil už skôr, ale ja som ho zle pochopila. :D
Ďalšie pokusy:
Vychádzajú tak pol na pol. Cesto nám kysne, kysne a potom spadne. To sa nám stáva najčastejšie. Vyskúšali sme rôzne chleby z receptára a myslím, že ešte potrvá, kým vyskúšame všetky, bo muž sa rozhodol, že bude piecť ten jeden jediný, kým ho nedoladí tak, aby vyšiel ako má. Držím mu palce - všetky, čo mám, bo...máme veľký problém. Ťažko piecť podľa receptu, keď nemáme múky uvedené v recepte (a váženie droždia nám sabotuje váha s odchýlkou plus mínus 10g :D). Manžel sa totiž chytil toho, že biela múka nezdravá (ja som zas kdesi čítala novinku, že veľa vlákniny škodí :D), a gúglil a gúglil, až dogúglil a jedného pekného dňa som preberala 30 kilový balík.
Objednal samé delikatesy ako: špaldová, špaldová hrubá, pšeničná celozrnná, pšeničná celozrnná 100% graham, žitná celozrnná. Tej žitnej symbolicky kilo, z ostatných oveľa viac.

Pekne vidieť, že od hladkej svetlej to má ozaj ďaleko.

A aby mu to vyšlo s dopravou zadara, doobjednal rôzne kaše: pohánkovú, ovsenú, viaczrnnú, ryžovú, pšenovú. (Tie krabicové sú obvykle v kombinácii s kukuricou - myslím, že len pohánka je sama.)

Kvetinke. Ale tá ich momentálne odmieta. No asi to nebude kašami, lebo odmieta všetko. Neviem, či sa chystá žiť z prány abo čo!
No a ešte sme v balíku našli (teda - ja, bo muž vedel, čo objednal, takže sa veľmi nedivil)

extra špeciálnu hrachovú polievku do hrnčeka - s morskými riasami. Už sme ochutnali. A...asi nie sme nároční, bo chýbala nám tá glutamátová typická chuť. A aj chuť hrášku. :D No a potom tam bolo ešte:

rakytníkové mydielko (ten dr. Mýval sa mi páči :)) a nejaké šproty v konzerve...a to je snáď všetko.
Takže tak pekársky to poňal muž.

A aby som pridala aj pár úspechov...upiekla som dva celkom vydarené koláče.
Prvý:

Iný jablkový koláč - z MKK

Pôvodný recept je: 1/2 kg prášk. cukru zmiešať s 3 vajíčkami, pridať pol kila postrúhaných jabĺk a 40 dkg múky - krupicovej, plus prášok do pečiva. Dať na vymastený a múkou vysypaný plech. Piecť asi hodinu. Poleva čokoládová abo citrónová.
Moje zmeny: 300g cukru vyšľahané s vajciami (kto by to miešal ručne :D), pridané neznáme množstvo postrúhaných jabĺk, ale cez pol kila a...trochu takej múky, trochu takej... :D podávala som nejaké zbytky a už si nepamätám aké. No asi tam bola polohrubá, hrubá, nejaká celozrnná i špaldová a potom ešte pohánkové vločky jeden malý balíček (chcela som sa ich zbaviť, aby mi ich nezožrali mole), no a to som určite prekročila rámec gramáže a ešte som pridala strúhaný kokos, ktorý sa mi tiež presúšal v skrinke a nie a nie ho dojesť. :D Celkom sa divím, že ten koláč sa dal jesť. Piekla som ho na plechu na papieri v horkovzdušnej rúre hodinu pri 160°C. Po upečení som ho potrela jahodovou marmeládou a poliala polevou z kakaa a Hery (lebo Hera je pečenie :D).
Pohánkové vločky boli trochu tvrdšie, ale...keby som vedela ako, upiekla by som zas. :D No absencia pomeru múk odkazuje, že ďalší koláč bude úplne iný.

Druhý

celkom vydarený recept bol tento. Piekla som ho v pekáči na papieri a pozor! zabudla som olej. :D Jednoducho som ho prehliadla. :D Zistila som to až na druhý deň. Okrem tohto "detailu" som urobila len dve zmeny. Prvou bolo menej makovej hmoty. Taký (s)prostý dôvod bol - mala som len hrnček maku, ktorý bolo treba zjesť, aby nezhorkol. No i tak sa mi zdalo, že to stačilo. Na tom pekáči som to mala celkom pekne pokryté. Keby bolo málo, mala som pripravený slivkový kompót, ale nepoužila som. No a druhá zmena...mrveničku sa mi nechcelo odmeriavať, ta len tak od oka. Ale to nie je asi nič mimoriadne. Ten olej ma však dosť zaskočil. Možno by bol koláč lepší, ale...nám chutil aj taký, bezolejnatý. Hlavne mužovi, bo ten mak ozaj môôôže. :)

Nuž, a čo by som ešte aspoň v skratke pridala. Snáď len to, že to dnešné počasie ma vydesilo. Zrovna včera som sa tešila nad naším políčkom, že tam čosi raší (v pravidelných rozostupoch...to ozaj nebude plevel, ten nie je taký ukáznený) a že prízemné mrazíky neodradili rebarboru. A dnes taká smršť. Tak ak toto rebarboruška prežije, budem rada. A ešte som zasiala jedlú chryzantému a mizunu (do truhlíku do skleníka) a do toaleťákových roliek som si nasiala aj paradajky, uhorky, cuketu, pór, šruchu a ružičkový kel.  Možno som si mala začať predpestovávať priesady skôr, ale...nebol čas. A s hrôzou som zistila, že dačo mi požralo macešky - jedného vinníka som našla: slimejš odporný. :( Kurník šopa, bodaj by pomrzli! (Tí slimáci!!!)

Pôvodne

to malo byť z pekárenského prostredia ... ale ... jaro je už skoro tu a mňa - ako obvykle, zas pochytilo záhradníčenie. :D

Rozšírili sme si políčko (samozrejme, s povolením), pretože muž vyhlásil, že sa tam nezmestím. Potrebovala som iba 2 metre štvorcové, ktoré sme mali aj bez rozšírenia. Ale vraj, aby som mala dobrý prístup. No...tak mám viac a... aj tak sa nezmestím (ale aspoň máme viac slnečného miesta). Veľmi som to totiž nevymeriavala...a zrazu (!!!) nemám miesto na medvedí cesnak (zoženiem ho vôbec???) aj červenú repu. Muž totiž chce skúsiť ešte hrozno!

No a tak som v sobotu likvidovala zbytky trávnika, ktorý sme zdevastovali pri rekonštrukcii a možno sme si zasemenili vypleté miesto burinou, ak kompostér nepracuje správne. :D Ale čo na tom? Beztak som zmierená s plienením našej úrody slimákmi. :( :D

V každom prípade hneď na druhý deň som sa vrhla do siatia a aj sadenia. Ligurček som kúpila už hotový. Snáď presadenie prežije. Zatváril sa po vysadení náramne smutne.

No a čo všetko tam už máme? Jarnú cibuľku, ranú karotku, špenát, šalát (kurník, asi by som mu mala urobiť dáke ubytovanie z fólie!), redkvičky, petržlen, kôpor (nepredpokladám však, že vyrastie. Zakaždým vyrástol rovno do kvetu. :( )
No...a dnes som zasiala hrášok, ktorému som urobila mini skleník. Prikryla som ho zaváraninovými fľašami. Uvidíme. Krstný ma normálne rozrušil, že som siala priskoro. Pravdu má, ale mne nedošlo, že keď na obale píšu marec, tak mám čakať až na druhú polku, či koniec. :D Mala som čas, mala som chuť, a hlavne... mala som potrebu!!!
Ligurček (libeček se mi líbi víc :D) sa aj dnes tváril hrozne smutne. Myslím, že mu je zima.
O ostatné semienka sa nebojím. V balíčku je ich viac než dosť, takže môžem siať aj na konci marca, ak uvidím, že nič z toho. Beztak ich treba spotrebovať do nejakého dátumu. Pre mňa je momentálne hlavné to, že som sa odreagovala. A ako furt som plná nadšenia. :D S vedomím, že slimáci budú mať hody. Ak to všetko nepomrzne. :D :D :D
Nuže tak dajak. Zase záhradníčim ako kozel. :D Dokumentačné fotky nemám. Ak niečo vyrastie, budú. Zatiaľ sa lúčim a idem premýšľať ako na piaty Svetluškin krok. A keď to vymyslím, kúpim mak a uvarím Kvetinke makový odvar. :D

Majte sa pekne.

Predstavujem vám

škoricové hviezdičky !!!

:D 

Pre porovnanie sa pozrite tu. :) No ale...napokon, škorica tam je, slnko je tiež hviezda a bielkový sneh mi pripomína snehové záveje pri západe slnka - nemám to také krásne biele ako Kateřina, a to mi ani neprihorelo. :)))

Celkovo tohtoročné pečenie sa nesie v znamení vyšších výťažkov jednotlivých pokusov. Síce Caro srdiečka mi trochu chytili, ale iba trošilinku. Som z nich zatiaľ sklamaná - samotné cesto nič moc.

Dúfam, že sa mi to podarí napraviť kávovou plnkou. Kávový likér síce nehodlám zháňať, snáď bude stačiť uvarená káva. Uvidíme. Našla som si viacero náplní, tak som zvedavá, ktorú vyberiem.

NO a vlastne mám v podstate napečené. Muž chcel tri druhy, tak ich má mať. :D Chcela som ešte perníčky a spekulky, ale...aj po vianociach sa môže piecť. :))) Nezbláznim sa.

Mám už nachystaný baliaci "papier", i pár darčekov kúpených. Mužovi som chcela ušiť obal na noťas, nakoľko ho má nový a veľmi rád ho nosí do práce v batohu s jedlom, ktoré nebalí poctivo. :) Ale nezvládam to v prítomnosti Kvetinky ani cez deň, ani v noci (často sa budí) a navyše si netrúfam to ušiť len tak od oka, bez prikladania počas šitia. Síce som tak narýchlo zmerala veľkosť, no nakreslené na látke sa mi to zdá príliš veľké, tak radšej počkám a pod strom mu zabalím všetky suroviny. ... možno si ho ušije sám. :D

U Moniky som našla roztomilé myšičky a keďže mám doma dosť škrupín a našla som aj pár lieskovcov, vyrobím si vlastné. Urobila som jeden prototyp a okamžite sa rozhodla, že ostatné si zjedoduším. :D Budú zmeny. Prikrývka nebude, iba vatová výstelka (nechce sa mi babrať s Herkulesom, vata dobre drží sama), chvostík bude v podstate predĺžená šnúrka na zavesenie zafarbená čajom a... doma mi asi veľa neostane. Budem musieť ísť nazbierať ďalšie oriešky. :) Snáď ich veveričky všeky nepojedli.

Joooj a zabudla som. Ajhľa, čo som našla začiatkom septembra na záhradke:

Aj som zabudla, že som nechala pokusný kríčok ružičkového kelu. Tak som ich prihodila do vývaru. :) Ej, ale sme sa najedli! :D

No a ešte pár kuchynských pokusov (už keď píšem, tak nech to spíšem všetko, kým mám čas). Robila som domáce rezance. Mužovi som do adventného kalendára v jeden deň dala papierik s nakreslenými rezancami s makom (má ich rád). Dlllho nad tým dumal, hľadal šifru. :) Totiž týždeň predtým som mu na papierik napísala Antibes a ani gúgl nevedel, čo to je. Teda, gúgl vedel, že je to mesto, ale ... to bolo všetko. Zle som asi videla, keď som videla, že sa tam koná Tour de France. Jedna etapa tam vedie, ale neviem, ako je možné, že som sa uspokojila, že to podľa gúgla vyrieši. Asi som mala fatamorgánu. Lebo sme to potom hľadali a ako som gúglila, tak som gúglila, nenašla som to hneď v prvom odkaze, ako som si myslela. :D :D Máme doma totiž stolnú hru Tour de France a keďže sa muž rád hrá, vedela som, že ho poteším. Ja sa síce nerada hrám, ale čo by som neurobila, keď viem, že ho to baví a poteší viac ako čokoláda. Už aj dráčik z Carcassone čaká na voľnú chvíľu a čo nevidieť k nemu pribudnú "domčeky" z Poštového kuriéra. No ale odbočila som.
Tu sú moje rezancové halušky. (Rezance sú v mojom poňatí skôr tenké do polievky a halušky sú zas pre iných ako bryndzové halušky.)

Robila som ich z hrubej a celozrnnej múky v pomere 1:1 (300g), 1 vajko a vody podľa potreby. (Skoro som jej dala priveľa.) Manžel si ani nevšimol, že sú nejaké zvláštne. Jednak tmavšie a jednak DOMÁCE!!! :D Vraj také ako z obchodu, keď som po dojedení vyzvedala, ako mu chutilo. :) Ale že také lepšie z obchodu. :D

No a včera som robila baklažánovošošovicovú pomazánku, bo som nevedela čo s baklažánom. Upiekla som ho v rúre, uvarila zelenú šošovicu so strúčikom cesnaku a majoránkou a saturejkou, a potom som to zmixovala s ďalším strúčikom cesnaku všetko dokopy a dochutila ešte s troškou saturejky, lyžicou horčice a soľou. Celkom fajné to bolo. A snáď nie len preto, že som navrch položila plátky údeného bravčového jazyka v aspiku. :D Len Kvetinka z toho jedla nemala veľkú radosť. :)))

Majte sa fajn. Neviem, či sa do vianoc ešte stihnem ozvať, tak prajem šťastné a veselé sviatkovanie. :)

Mala som v pláne

STÝ príspevok na prvého septembra. Nevydarilo sa. :) Ale napokon, u nás (na SVK) sa začína škola až druhého, tak môj plán vyšiel, ak sa na to pozriem z tej druhej strany dátumu. :D

O zelenej výmene ešte písať nemôžem, lebo balíček som odoslala až teraz, ale trochu zelený príspevok to byť môže...resp. už skôr hnedý. :(

Tak som sa tešila na paradajkovú sezónu. :(

Mám otázku/y. Ked už toľko záhradníčim...čo sa stalo môjmu paradajkovému poľu? A ten ružičkový kel je normálny? (Čakala som, že na ňom budú malé kapustičky. A ono prd. Alebo je ešte priskoro???)

No a aby som to zaklincovala, tak pripájam môj nedávny kuchársky počin:

Kde je chyba???

Všimol si niekto, že jedna ingrediencia sa neocitla v koláči? :D HaHaha. Nie je to cukor. Je to škrob. Tak som sa "zažrala" do pečenia, že som v zamyslení zabudla pridať poslednú vec. Až keď som dala pekáč do rúry, tak pozerám na linku, že mi tam niečo ostalo. :D Rýchlo som vytiahla misu von, vyhádzala som ovocie, vsypala škrob a snažila sa to zamiešať. Prášok mi však poletoval po kuchyni, lebo som sa ponáhľala. :D A takto to dopadlo...mohlo aj horšie, však?

Síce asi nebol problém v neskorom dodaní škrobu, ale koláč ma nijako neuchvátil. Nejaký suchý bol. :(

Pečeniu zdar a záhradníčeniu zvlášť! Oléééé. Už robím plány na budúci rok. :))))

Príspevok

tak trochu do zelena.
Práve vďaka tomu, že som u naďabila na roztomilú výmenu u Svetlušky, ktorá vyhlásila Zelenú výmenu. Vymieňať sa budú rastlinky živé a pretože je človek tvor tvorivý, tak aj neživé. :) Pre viac info treba mrknúť TU.

A aby som dala trochu zelene do príspevku, tak som dnes vyrazila podvečer s foťákom na záhradu. Po daždi. Tak všetko bolo také nejaké zelenšie. :)
Takto sa mi šplhajú fazule po plote:

Čo majú robiť, neborky, keď som im dala krátke paličky. :D
Pred popínavými sa za rozrastenou rukolou tesnia kríčkové fazule, v ktorých som prebodla pár slimejšov. Slizáci jedni! Na fazuľku mi budete chodiť? Chachááááá!!! Sa uvidí! :D

A konečne sa moje paradajkové pole trochu rozrastá. Síce veľkosť vonkajších nedosahuje veľkosť tých skleníkových, ale zdá sa, že budeme mať paradajkyyy. Jupíííííííí. :D

No a keď ste si všimli na paradajkovej fotke ružičkový kel, ako sa mu v opevnení celkom darí (hoci som aj tam našla slizáka), tak sa pokojne pohoršite na tejto fotke:

Toľko mi totiž tí slizáci slimejši nechali. A ak je to aj dielom niekoho iného, tak má šťastie, že o ňom neviem. Dnes som lietala po záhrada ozbrojená nožom a prepichovala jedna radosť. Fuj, fuj, fuj. Hnusia sa mi. Budem mať zlé sny. :D
Niektorí domáci si však vstúpili do svedomia a snažia sa nás nezlostiť. Napríklad žerú iba suchú stravu:

A niektorí uväznení vyhlásili hladovku za lepšie podmienky pre všetkých. Slimáci celého sveta, pripojte sa. (Budú sa všetci záhradníci tešiť, ak sa to stane. :D)

No a ešte sa vrátim k paradajkovej radosti. Aj na parapete sa nám sparadajkovatieva. Aha.

A tak mám otázku. U všetkých druhov paradajok sa otrhávajú tie bočné vetvičky??? A otázka číslo dva. Ak neodtrhnem (bo som si nevšimla a už je tam kvet a ľúto mi je), tak sa paradajkám menej darí rásť???

No a ráno som sa zobudila a čo to počujem??? Šuchoty, trepoty, pleskoty. Po skúsenosti s myšami som bola trochu vyplašená, ale napokon som zistila, že je to len motýľ. Nejako k nám zablúdil cez ventilačku. Abo sme vari mali v izbe kuklu??

Kvetinku dnešný deň zmohol takto:

A ja sa k nej asi idem pomaly pridať. Dobrú noc a pekný víkend vám prajeM.

Postreh z nedávnej prechádzky

...a iné udalosti, čo sa u nás u/diali.

Nikdy predtým som si nevšimla, že lupienok zo šípovej ruže má tvar srdca. :) A vy? 

Vzala som si jeden lupienok domov. Ale...pri vyberaní Kvetinky z kočiara som naň zabudla a zapotrošil sa mi kamsi.

Cesta vedla popri chovných rybníkoch, kde som našla milú rodinku.

Toľko malých kačiatok, až sa mi na záber nezmestili. Deväť ich bolo. A aké boli poslušné. :)

Šla som omrknúť, či sa dá už niekde trhať baza. Ale väčšina kvetov ešte nebola rozkvitnutá a tých pár kvetov som nechala na kríku. Som zvedavá, či budúci týždeň ešte niečo bude kvitnúť. Chcela by som vyskúšať urobiť sirup i limonádu. Uvidíme. A tak namiesto kvetov som si domov priniesla iba fotku.

Minule som dostala chuť na niečo doma upečené. A keďže sme mali jablká a hrušky, vyhľadala som recept na bábovku. Nuže...neviem, kde sa stala chyba, ale cesto som do formy dávala vareškou. Nelialo sa. Možno sa ani nemalo, ale v recepise som si nejakú zvláštnu poznámku nevšimla. :D No ale to by nebolo ešte nič. Horšie je, že sme tú bábovku nedopiekli. :D Aha, čo sa stalo po vyklopení. :)))

Tak ju z drvivej väčšiny zjedol manžel. :D Ja som si veľmi netrúfla, aby som nenarobila šarapatu v bruchu sebe i Kvetinke. Už beztak máva často kolikové stavy.

Jeden podvečer, po daždi nám nebo vyčarilo dúhu. Bola krajšia ako ju zvládol zachytiť môj starý foťák.

Minulú sobotu sme mali krstiny našej Kvetinky. A hostia boli milí. Nedostala darčeky iba ona, ale jeden dokonca aj ja. ...že vraj "pôrodné". :D Som sa potešila - šatka sa mi páči.

Ostatné darčeky som nefotila. Boli to pár kúskov oblečenia a hračiek. Spomeniem však jeden extra. V tvrdej väzbe s nadpisom "meno a dátum" sa skrývali rôzne noviny z dňa D. Som zvedavá, kedy ju bude zaujímať, čo všetko sa písalo v novinách, keď sa narodila. :) No a okrem tej mega knihy ešte rozkošný kočiarik. Ten som musela odfotiť.

Roztomilá papierová taška, ktorá ukrývala...

ešte roztomilejší darček. :)

Vnútri sú nejaké bonbóny. Nebudeme čakať, kým vyrastie a bude ich môcť jesť. :D Zjeme sami. :)))

A jedna otázka na záver. Má niekto skúsenosť, čím vyčistiť zašlý kov?

Máme staré skrine so starým kovaním. A chcela som im vrátiť ich dávnu krásu aspoň vyčistením kovania, keď už na "rekonštrukciu" samotných skríň nemám čas. No drhnúť celé veky s hubičkou sa mi nechcelo a ani nemám toľko času. Tak reku, zistím, či nemáte na to niekto nejaký dobrý tip.

Joooooooj, nemôžem ešte skončiť. Kvetinka spí, tak využívam čas a robím všetko možné, načo mi nestačí jedna ruka. :D
Pustila som sa do výroby hrazdičky. Viem, trochu neskoro, veď už máme mesiac a pol za sebou. A ktovie, či stihnem dokončiť tak, aby ju ešte bavila. :D

A vybehla som na záhradu. Inšpirovala ma suseda, ktorá vo vetrovke chodila po záhrade a .. mám dojem, že niečo zbierala. Žeby slimáky? Tak som vyšla aj ja, schytila nožík a ... začal masaker. A nech sa zelení rozčuľujú koľko chcú. Ale takto mi zmasakrovať šalát, redkvičku, kôpor,...? Celá úroda v kýbli.

Ten nechtík vľavo si nevšímajte. :D

Otázka: keď kvitne redkvička, tak som ju nechala príliš dlho v zemi? Už mi totiž vybieha do kvetu.

Včera sa mi podarilo zasadiť zvyšné priesady. Najprv ukážka svokriných paradajok v skleníku. Priesady kdesi kúpila.

No a teraz tie moje. :D

To je rozdiel, čo? A ani nebudem opisovať, že na jednej záhrade (moja obľúbená, furt keď idem okolo, tak očumujem a kochám sa tým poriadkom, ako to tam krásne vyzerá a rastie) tie paradajky mali už skoro meter do výšky. A neboli v skleníku. Tak som zvedavá, či pozbierame aspoň 10 paradajok. :D Dala som svokre do skleníku po dvoch priesadách z každého druhu. Budem môcť sledovať vplyv skleníku. Hoci to bude nie veľmi porovnateľné, lebo zemina je tam iná. Taká nejaká ... vyprahnutá. A to každý rok sa tam sype nová a nová zemina. Hmm.
No...a toto sú, teda boli, budúce ružičkové kapustičky.

Ešteže som nestihla všetky zasadiť. Tie, čo som sadila včera, dostali ochranný kabátik.

Odrezky z odvodných rúr od digestoru. Manžel bol taký láskavý, že SÁM OD SEBA ich nechal so slovami, že sa mi možno zídu na nejaké kvetináče. :) Kvetináču bez dna som sa v duchu zasmiala, ale ocenila som jeho pozornosť a tušila som, že ich využijem. A veruže, skoro sú z nich aj kvetináče. :)

V skleníku máme rôzne kvetináče. A minule mi muž hovorí... "máme v skleníku asi marjánku". No vyviedla som ho z omylu, že to bude pravdepodobnejšie gaštan. :D

A na záver nedávno založená hriadka. Fazuľa, špenát, rukola. Som zvedavá, či ubránim budúcu úrodu pred tou pliagou. :)

Slimáky žerú aj tulipány. A nechtík. Asi sú všežravce. :-/

Majte sa krásne. Ja idem, dieťa mrnčí.