...Co je štěstí?
Muška jenom zlatá,
která za večera
kol tvé hlavy chvátá;
oblétá ti skráně,
v kadeři se kryje,
v dlaně hlavu skládáš,
ruka utlačí je.
Štěstí jako rosa
na květech se skvěje,
ale bludná noha
náhle zašlápne je;
zašlápnuto vzdechne,
v oblacích se tratí,
snad se jinovatkou
na tvou kadeř vrátí...
(Adolf Heyduk)
Tak veru.
Alebo by šťastím mohla byť mydlová bublina, či odraz na vodnej hladine...stačí malý pokus o privlastnenie... a bublina praskne, hladina sa sčerí a je po obraze.
Láka ako vábnička, niekedy sa nechá chytiť. Ale beda, keď si človek nedá pozor a zvykne si na "samozrejmosť". Uletí, rozplynie sa a tá facka potom bolí. Šťastie je vskutku vrtkavé. Nie je dobré sa naň spoliehať. Človek však bude stále veriť, že má nádej (a nárok) na kúsok šťastia. Možno aby si udržal zdravý rozum pohromade.
Neostáva mu nič iné ako si udržať vieru, že nádej ešte niekedy príde. Musí mu pri tom pomáhať vedomie, že vôkol neho je Láska, ktorá je pevná, aj keď sa všetko naokolo rúca.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)