Mysteriózny príspevok

Čo je u nás nového?

No...od vianoc kopec vecí, ale o tom už škoda písať, bolo to dávno. :)

Najnovšia vec momentálne tróni na kuchynskej linke. Kúpili sme si pekáreň na chlieb. Možno zbytočnosť, keďže piecť sa dá aj v rúre, ale ja dúfam, že mi to uľahčí život. Nejako sme sa totiž rozpiekli. Dokonca až tak, že v podstate piekol furt muž. :D Takže pekárnička uľahčí život aj jemu. Mne najmä v tom, že si nebudem musieť máčať ruky v ceste. Nerobí to dobrotu.

Ale tá záhadnosť z názvu tkvie v niečom inom. U Světlušky som na začiatku roku naďabila na skvelú akciu. Nakoľko nie som tlačená zodpovednosťou, že to musí byť včas, aby to dostala druhá osoba, hneď som sa pre to nadchla. Momentálne mám totiž málo času a priestoru na vymýšľanie a tvorenie. Kvetinka nám prekvitá a vyžaduje pozornosť. Abo si len neviem ten čas rozumne zorganizovať? :D (To je však skôr na plač, nie na smiech!)
Každopádne, včerajšie ponocovanie a dnešný Kvetinkin výdatný doobedný spánok (aleluja!!!) priniesol svoje ovocie a ja som dokončila všetky kroky podľa postupu z mailu. Akurát...milimetre plus mínus autobus, tak som zvedavá, ako to budem kompletovať. Vystrihnúť nejaký pravidelný tvar je ... strašné. :D Dve pravítka som si na to vytiahla, zakresľovala ceruzou, aby som potom po nakreslení zistila, že aj tak nemám obdĺžnik ale dáky patvar!!! :D A budem musieť tú ceruzu potom oprať. :D Rozhodovanie akú látku doladím k tej prvej mi trvalo mesiac, kúpa krajky dva týždne, gombíky som vymyslela pred pár dňami a kúpila spolu s krajkou a filcom. Ale mám to!!! Aha:

Škoda, že nemali vo viacerých farbách také milé malé gombíčky.

Nevedela som sa rozhodnúť, ktorú kúpiť. Tak jedna bude do zásoby. :D

Moja Adéla ešte nevečerala. :D

Neviem prečo, ale najviac spokojná som s touto ozdobičkou. :)

FILC!!! Kapitola sama o sebe. Furt sa naťahuje kadejako, takže tam najviac vidieť, že to nemám taký rozmer, ako by mal byť. Päť rovnako veľkých obdĺžničkov? Snívaj ďalej! :D Tiež som sa nevedela rozhodnúť, akú farbu dať kam. Kúpila som pre istotu 4 farby a postrihala toho viac, ešte aj zo zásob. :D Napokon som sa rozhodla pre ružovú a smotanovú farbu. Som zvedavá, ako sa to všetko zladí dokopy.

Kvetinku som mala hotovú relatívne skoro. (Vzhľadom k tomu, ako dlho mi trval ten zvyšok. :D) Na stonku som vyšila nejakým svojím pa-stehom. Rozhodne to nebol zadný steh. Výsledok sa mi nepáčil, tak som sa začítala do mailu, zistila, že zadný steh to má byť a nie nejaký môj dopletený retiazkový. Vygúglila som si, jak na to a kvet samotný vyzerá o niečo lepšie. Až na tie francúzske uzlíky. :D Tie som tiež gúglila a som rada, že som si ich skúsila, lebo som o niečo múdrejšia. Len by ich chcelo urobiť aspoň sto, aby som sa dopracovala k pekným a stálerovnakým uzlíkom. :)

Celkovo premýšľam nad tým, ako sa to bude spájať, čo z toho nakoniec bude. Manžel sa vyjadril, že možno na konci budem mať šesť či sedem rôznych samostatných kúskov. :D A tiež ho zaujímalo, že či to tentokrát ostane doma abo nie. :D

A tak sa mám konečne spokojne, že som dobehla ostatné zúčastnené v tomto záhadnom šití.

Inak nám dni plynú tak normálne. Občas dačo fajné uvarím, občas upečiem. Len fotá nie sú. Počítač sa preinštalovával, tak som nejaké fotky asi zmazala a na cestu k zálohovému disku (či tam náhodou niečo zaujímavé nie je) sa musím opýtať. :D
Ale jedno si pamätám. Neskutočne fajnový koláčik. Nenáročný koláčik na prípravu. Odporúčam. Skúste. Robila som 1,5 dávky do 26 cm formy. Je to na porazenie. Výsledok sa mi nezmestí na tortový stojan, čo som si doniesla z domu. Asi budem musieť zakaždým orezávať. Formu som dostala na vianoce a povedala si, že je čas skúsiť, či je dobrá. Nuž, pečie sa v nej dobre, len je priveľká. :D Kurník šopa. Ale aspoň je viac koláča. A tohto...tohto môže byť aj dvakrát viac! Do cesta som ešte pridala posekanú horkú čokoládu z IKEA a...aj druhýkrát som radšej pridala. A kakaa som sypala svojským spôsobom...keď niečo má byť na lyžice, tak...častokrát lyžicu dávam, až sa ingrediencia presypuje. Takže...extra kakaové cesto. Možno tým pádom menej vlhké, ale...za nás jednička s hviezdičkou. Ach, a tá chrumkavá vrstvička navrchu. Mňam. Skúste!!! :D

Lúčim sa. Blíži sa čas prvého zobudenia. :D

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.

No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)

No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.

Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D

Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 

Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D

Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

Chobotnica

parádnica.

Keď som tak minulý týždeň mala malú nákupnú horúčku, vzala som v sekáči aj jednu flísovú mikču, že vyskúšam vyrobiť jednoduchú hračku. Návod som našla tu. A aj s rozmermi je tu. Sú aj háčkované, ale ja sa s háčkom nekamoším. Zatiaľ.

Tak na ňu padla polovica špongie. A druhá polovica padne asi/snáď niekedy v blízkej dobe na druhú chobotničku. Možno skúsim urobiť rovnako dlhé ramená. Táto ich má rôzne dlhé. A možno dám iné stužky. Ak nájdem nejaké lepšie. A ešte dačo na jej holú hlavu. Páči sa mi na originále šatôčka, prípadne urobiť zopár vláskov. Ktovie, uvidíme. A možno roľničku okolo krku, nech vieme, kde sa nachádza. :D Zvoní zvonček/roľnička pod vodou??? Som nikdy neskúšala. :-o

Dnes som sa vytrepala s foťákom na zahrádku. Aj my máme snežienky. Rastú si neorganizovane, či už v malých trsoch alebo samotársky. V podstate sa divím, že nám každú jar vykvitne aj niečo iné okrem buriny. :))

Veterný mlyn.

A to nie je všetko. Z kuchynského okna som videla aj žltý fliačik čohosi, tak som to aspoň preskúmala. Neviem, čo to je, ale škoda, že je toho tak žalostne málo. Pekný kvietok. 

A budeme mať aj čosi iné, ale musím počkať, až to vyrastie.

No a keďže hudba ma sprevádza počas dní takmer vždy, keď si to môžem dovoliť (nikoho neruším), tak pridávam, čo mi tu momentálne hrá. Kedysi v rádiu som počula spievať nejakú skupinu bez nástrojov. Žeby Acapella? Netuším už, bolo to ozaj dávno dávnuco. No a keď som sa raz dostala na jutúb a spomenula si, vyhľadala som a našla. Okrem iného aj toto. Ale pre vizuálny zážitok sa mi viac pozdáva táto verzia:

A malá/veľká myšlienka na záver, keď už máme ten pôst:

"Boh nemôže dovoliť zlo bez toho, že by ho nepretvoril vo väčšie dobro." (z knihy Prečo, Pane? od Carla Carretta)

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.

Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.

Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)

Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.

S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D

Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D

Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!

Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D

Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:

Koniec! :)

Napriek tomu,

že nám začal nový rok, neviem, kde mám začať. Mám pocit, že som tu dlllho nenapísala ani čiarku. Jednoducho...nenašla som čas. :)

Skúsim aspoň veľmi stručne zhrnúť, čo sa u nás všetko udialo.

Zhruba týždeň pred Štedrým dňom sme sa začali z mužom vytešovať, že dokončíme kuchyňu. Teda...nie úplne (bude nám treba jednu skrinku zmenšiť a druhú upraviť), ale budeme mať normálnu pracovnú kuchynskú dosku s osadeným drezom a varnou doskou. Omyyyl. Dali sme si vyrezať diery na spomínané veci v nákupáku, kde sme dosku kúpili a v deň, keď nám mal plynár prísť namontovať varnú dosku sme pred jeho príchodom šli vyzdvihnúť niečo, čo sme tam rovno nechali. Pri značení, ako to majú vyrezať, nám na dosku narobili ryhy, o ktoré sme ozaj nestáli. Vskutku zlý sen. Nálada pokazená a myslela som, že plynár nám plynovú varnú dosku ani nenamontuje na nezloženú kuchynskú linku. Našťastie ho nebolo treba prehovárať. Muž si dal vysvetliť, ako to potom namontuje, keď bude doska znovu hotová, potom namontoval drez a tak kuchyňu využívame trochu provizórne a opatrne, aby nám voda nezatekala kade tade a zo sporáku olej neprskal kam nemá.

Nie, penetráciu a golovku nepoužívame pri varení. Ale vyvažujeme nimi varnú dosku. :D Vďaka "šikovným" chlapíkom privizórujeme. :)

Pozitívnejšie bolo to, že od 23.12. 2013 23.30 máme podlahu v obývačke, čím sme si rozšírili čisté priestory. Začíname tak stavebný prach vytláčať z nášho obydlia. Hurááááá, nech žije normálny prach. :) Ja si naň už nepamätám. :))

Vianoce sme slávili so švagrom a svokrou u nej doma, tzn. o poschodie nižšie. Avšak, vianočný stromček sme mali vlastný. Prosím pekne, toto je náš milý, malý pichliačik, ktorý - ako dúfame - bude s nami sláviť vianočnú dobu aj o rok, o dva, o tri, ... 

Stromček som dostala darom od muža. Síce nezabalený a predčasne...ale...baliť stromček? :D A zdobiť ho až po štedrovečernej večeri? Dovliekol ho až z Prahy, kde ho vyzdvihol od kamaráta, ktorý má statek a u ktorého si každoročne možno prísť vybrať a dokonca tuším i vlastnoručne vyťať stromček podľa vlastného výberu. Stromčeku som neskôr pridala ešte pár drevených ozdôb, čo som kúpila. Ale nie všetky, lebo niektoré boli trochu väčšie a na tohto liliputána by sa už nehodili. Budem každý rok pridávať. :) No a na krbe máme sadrový betlehem, ktorý sme dovliekli z domu. Mám ho už dlho predlho. Síce sme doma pri stromčeku mávali slamenný, na ktorý sa mi viaže viac spomienok, ale tento stával na poličke v mojej izbe a páči sa mi jeho jednoduchosť. :)

Moje cukrárske schopnosti sa zatiaľ neprejavili. Iba neschopnosti. Okrem škoricových klbiek, ktoré som už popisovala, som upiekla ešte oriešky, linecké a kokosové pusinky. Horelo mi to jedna radosť. :) Po spečených plechoch orieškov som zmenila plán a urobila som linecké z celej dávky, čo znamená 1,5 kg cesta. A bol to dobrý plán. Keby som ostala pri polovičnej dávke, neviem neviem, koľko by mi zvýšilo. Podarilo sa mi totiž zhruba každý druhý plech upiecť tak, aby sa dal rovno vyhodiť, prípadne tak, aby som ho s hanbou jedla iba ja kdesi v kútiku. :) No a kokosové pusinky...z troch plechov mi vyšiel dobre iba ten posledný. Možno preto, že som sa už ničím nerozptyľovala a striehla som na rúru. Dalo by sa povedať, že som skoro pred ňu dala stoličku a pozerala dovnútra. Oheň bol stíšený tuším na 125°C, tepša na najvyššom priečinku a Maja pred rúrou striehla na to, kedy bude koniec. :)

V piatok pred vianocami som urobila ešte karamelky, aby som mala drobné darčeky. Podľa tohto receptu som namiešala a podľa tohto zase varila. Dosť mi totiž pomohol fakt, že sa to varí cca 40 minút, kým to zhnedne. :D Inak by som sa načakala na stuhnutie asi do ďalších vianoc.

V pondelok 23.12 okrem kladenia podlahy som vyskúšala urobiť pralinky podľa Alis. Jedny kapučínové a druhé karamelové. Ani jedny nevyšli podľa mojich predstáv, ale obdarovaným chutilo a boli radi aj tomu, že sú ručne robené - ak sa to dozvedeli. Hoci nechápem, že im to nedošlo aj samým, lebo vôbec nevyzerali profesionálne. Asi len nikoho spočiatku nenapadlo, že by som bola tak bláznivá a robila ich sama, keď sa dajú kúpiť. :D Skúsila som aj čokoládové lanýže, ktoré boli jedna báseň. Akurát som si s nimi netrúfla pocestovať na Slovensko, takže z dovozu boli len pralinky a karamelky. :)

Z ďalších nepečených sladkostí som robila ešte rumové guľky, ktoré boli tak rumové, že som si dala len jednu. :)

No a ohľadne nekuchárskeho tvorenia ... 

Dokončila som slávnostne krabicu na nitky pre švagrinú. Starú pletenú krabicu, ktorú som tu už ukazovala som prestriekala farbou - jedna plechovka mi vyšla ledva ledva! - a vnútro som urobila z látky, pričom som šila vskutku minimálne :D - je to z jedného kusu, šité sú len tie rohové časti.

Vyrobila 2 použiteľné kachličky pod hrniec/čajník/kvetináč - tretia dopadla mizerne. Zabudla som totiž, že sa nalepuje len vrchná časť servítky, takže na prvú kachličku padla celá servítka a budem to musieť nejako prelakovať, pretože to nedrží. Musím povedať, že som však nespokojná s výrobkom dva v jednom. A to nie je iba kvôli mojej skleróze. Ostatné dve kachličky som už urobila správne, ale napriek tomu mám pocit, že lepidlo síce lepí, ale lak už nelakuje. :( No a použiť namiesto štetca kúsok hubky na riad je pre niekoho stará vec, ale u mňa to bolo skoro ako pochopenie gravitácie a som z toho nadšená. :)

25.12 (výhoda či nevýhoda oneskoreného ježiškovania) som dorobila synovcovi sluchové pexeso zo zápalkových škatuliek. Ale ťažké na uhádnutie pre 3,5 ročné chlapča. Našťastie som to nezalepila. Predvídavo som nechala možnosť doladenia podľa schopností. Dá sa tak odsypať, prisypať, vymeniť náplň. A keďže to boli krabičky, na jednu stranu muž nalepil rôzne obrázky (autíčko, autobus, bager, vlak, lietadlo, ... ), ktoré som stiahla z netu, aby sa to dalo hrať aj ako normálne pexeso. Obrázky sú čiernobiele, takže by si ich mohol aj vymaľovať. Ale zabudla som to rodičom navrhnúť. Ako aj som zabudla si dokončenú prácu ofotiť. :(

A už mi napadá len posledná vec (hoci ich zaujímavých bolo ešte veeeľa). Dorazilo ma zistenie, že počas našej neprítomnosti sa v našej izbe zabývala myš natoľko, že si trúfla aj na adventný kalendár. Poučenie do budúcnosti je okrem iného to, že vyberať treba každý deň. :D (Ja som dostala za úlohu zmenšiť náplne, pretože to vraj nie je potrebné dostať 6 čokomincí takto pred vianocami...a pod. :D ) Takže myšička maličká si vyliezla pekne po tráme, kde vyňuchala čižmičku so spomínanými čokomincami (perník a pendrek jej buď nešmakuje, alebo ho proste cez obal necíti), a pochutnala si na čokoládke. Čo ma však mrzí viac je to, že mi vyhrýzla dieru aj do ponožky. :( 

V podstate som na to prišla náhodou. Zistili sme totiž, že z jedného konca izby preniesla čokoládovú medailu, ktorú dostal manžel od kamarátky za výhru v badmintone, v podstate na druhý koniec, kde po medaile ostal iba mastný fľak, ako sa hovorí. V tomto prípade iba rozhryzený plastový sáčok a ČASŤ alobalu, v ktorom bola čoko zabalená. Takže od nášho príchodu každú noc viacmenej lovíme myš. Dnes ju chcem nalákať na kúštik salámy (hoci je očividne na sladké :D) v šikmej fľaši.

Možno sa zločinec vráti na miesto činu... :D

Nechcem žiadne pasce, lebo by sa mi priečilo plnú pascu likvidovať. Aj keď mi myš v izbe vadí, nedokážem ju zabiť. Je to také milé malé chlpatučké stvorenie s maličkými korálikovitými očkami, drobnými uškami a pacičkami... :D No proste, pavúka zabijem, len sa pri tom otrasiem hnusom, ale myš...to by nešlo. :)

Dúfam, že šikmá fľaša zaberie. (Hoci poprade by som bola najradšej, keby to bola myš uvedomelá a prestala nám liezť do miestností :D) Pred dvomi dňami fľaša stála normálne a mala som tú česť z postele pozorovať, ako sa myšičke slinky zbiehajú na čokoládku na jej dne, avšak, nevliezla dovnútra. Iba sa z trámu naťahovala dolu a....až sa mi dych zatajil, keď sa nejako šmykla a skoro spadla dolu. :D No smola.

A aby sme v tom tmavom rohu mali trošku svetlejšie, zavesila som na prázdny háčik slniečko od Zuzany. Ak mi naň siahne akákoľvek myš, podpísala si rozsudok smrti!!!

Prajem všetkým krásny, radostný rok 2014. Nech je plný pohodových chvíľ, príjemných očakávaní v blízkosti tých, ktorých máte radi.