v rámci kvetinovej výmeny zorganizovanej
Věrkou už dorazil (v piatok som so strachom písala mail, či prišiel alebo sa niekde stratil :D), a ja sa konečne dostávam k tomu, aby som ukázala, čo som stvárala a prečo mi to tak dlho trvalo.
Dostala som za úlohy vytvoriť niečo pre
Jarmilu. Keď som si pozrela jej blog, tak som trochu začala panikáriť, že neháčkujem, nešijem a čo vôbec vlastne viem pekné urobiť. Začalo obdobie premýšľania.
Ako prvé mi napadli drôtené kvety, ktoré som robila svokre na vyplnenie diery v plote:
 |
| Pridávam dodatočne fotku - zabudla som ju pohľadať na extradisku. |
Nevedela som si však predstaviť, ako inak by sa dali "zužitkovať" a ani som nekúpila dobre tvrdý drôt. Ten čo som zohnala, bol mäkkší. Tak som hľadala na internete a našla korálkové kvetiny. Asi pred dvoma rokmi som urobila pár zvieratiek, tak som si povedala: prečo to neskúsiť?
Ako prvý vznikol oranžový kvet. Mala to byť ľalia, ale keď sa mi ani na šiestom okvetnom lístku nepodarila urobiť špička, vzdala som to a ľaliu som premenovala na oranžový kvet.
 |
| Pozerám, že ten horný kvietok je nejaký rozčapený na tejto fotke. :-o |
Našla som veľmi dobrý návod:
tu. Rozhodne odporúčam pozrieť fotogalériu. Sú tam niektoré extra krásne kúsky! Podľa nich som sa snažila vytvoriť aj kytičku fialiek, ale to bola trochu fantázia, netušila som totiž, ako mám tie drôtiky plniť korálikmi a krútiť a strihať a pod. (Nepodarilo sa mi nájsť návod - hoci je pravda, neprehľadala som anglický web.) Až keď som mala hotovo, ta ma osvietilo. :D No neskúšala som zatiaľ znova, či to osvietenie nebola len nejaká bludná myšlienka.
 |
| Fialka - začíname prvý kvietkom. |
 |
| Minikytička |
S tým oranžovým kvetom som si narobila ešte jeden problém. Ja, šikovná to husa, som si povedala, že to nebudem dávať na špilku, že je to ako zápich do kvetináča trochu nepraktické. Že bude lepšie, keď tie všetky lístky omotám na drôt (veď ho mám asi 30 m, čo som chcela použiť na výrobu spomínaných kvetín). Lenže! Drôt sa po drôte šmýka! Keby mi to napadlo skôr, možno sa s tým nebabrem tak dlho. Ale nanešťastie mávam osvietené myšlienky až po akcii. No ale čo s tým? Urobila som síce na "kvetnom konci" malú slučku, aby sa mi kvietok nevyvliekal z drôtu a poviem vám, šlo to stuha. A aj tak s neželaným výsledom. Kvetinka na vrchole sa pohybovala horedolu. Po čase ma však osvietilo trochu viac a manžel mi pred odchodom do práce stihol vysvetliť ako funguje pájka. Tak som sa pustila do pájkovania. Veď čoby som zháňala lepidlo na kov, keď máme v pivnici celú výzbroj? Pustila som sa do toho a spočiatku to šlo celkom dobre, ale potom ma začalo štvať, že sa neviem dostať do rôznych škáročiek a mala som dojem, že to aj tak nedrží. Definitívne som však skončila s pokusovaním až vtedy, keď mi ten cín z pájky stále padol skôr, ako som sa priblížila k miestu, kde ho bolo treba. Rezignovala som, lebo špuľku cínu som tak trochu rozgebrila. Reku, je na čase prestať a nechať to odborníkovi. Kým však prišiel odborník - manžel o dva dni, vyskúšala som svoj pokus, horný kvietok aj spodné lístky nejako držali a povedala som si, že to bude stačiť, ostatné k tomu celému už nejako pripútam. Tak som to už iba omotala zelenou mulinkou a spodnú časť som trochu pretrela leplakom z obrúskovej techniky, lebo nič lepšie som nenašla a lepiacu pásku som považovala za dosť negustióznu.
No a vytvorila som aj jednu ružičku. Návod na ňu som našla
tu. Tá mi šla viac od ruky ako "ľalia", ale problém som zase mala s tým, že okvetné lístky mi nechceli držať nejako pokope - už som myslela, že to budem musieť nejako zdrátkovať dokopy. :) Trochu sa mi nepáči, že je stonka taká hrubá, ale potrebovala som zakryť tú zicherku. Keby sa však ružička neupotrebila ako brošňa, po odmotaní nitky a uvoľnení zicherky je tá stonka celkom pekná.
Suma sumárum, budem si musieť zohnať knihu o korálkových kvetinách, lebo to bola celkom príjemná činnosť. Navliekať 70 korálkov síce nič moc, keď sa kotúľajú kade-tade a treba ich zbierať po zemi, ale inak je to zábava. Len si nabudúce budem musieť splašiť 0,3mm drôt. 0,2 je totiž dosť mäkký a možno aj preto bol problém s tvarovaním - asi slabý na udržanie korálikov. (Musím si vymyslieť aj nejakú výhovorku pre svoje ľavé ruky. :D)
A aby som dala aj niečo praktickejšie, vytvorila som kachličkovú podložku pod kvetináč, hrniec, čajník, ... hocičo. Zopár kachličiek som si ukoristila s jasným cieľom pri veľkom vyhadzovaní vecí z pôjda a tak som jednu využila na obrúskovú techniku. Vlastne dve. Prvá sa mi veľmi nepodarila. Na takú veľkú plochu som nevedela rovnomerne nalepiť celú servítku tak, aby sa mi neposúvala a nevznikali mi rôzne "krčence". Našťastie na internete som našla tipy a triky, ako si s tým poradiť, a že hladké plochy sú náročné pre začiatočníkov. :D Ale vďaka radám sa mi podaril druhý pokus o niečo lepšie. Lepila som to žehličkou na zaschnutý prvý náter na kachličke a zo spodnej strany som to mala ešte po stranách prichytené lepiacou páskou. Síce aj na ňom sú rôzne krčence, ale som si povedala, že nie sú až také hrozné a trochu pripomínajú krakelovanie. :D (Zase drobná výhovorka.) Tá lepiaca páska bol trochu nedomyslený omyl, pretože pri strhnutí som odstránila aj to, čo som nechcela. A tak som musela kraje nafarbiť, aby nebolo vidieť sivú kachličku, ktorá sa mi tam veľmi nehodila. A potom som to ešte celé znova prešla leplakom 2v1, čím som zase dovŕšila skazu toho maľovania farbami, keď na niektorých miestach tú farbu štetec strhol. :D A znova chytiť mi to nešlo. Ešteže existuje pojem PATINA. :D To je tiež dobrá vec na vyhovorenie sa z chýb.
Dorábala som to celé v piatok. Sprievodný lístok bol totiž vytvorený z pokrčeného papiera moreného čajom a následne žehleného, na ktorom boli ponalepované lisované kvetinky, ktoré som pozbierala cestou z nákupu a na záhrade. Niektoré totiž dlho schli.
A keďže najkrajšie sú kvety živé, ale posielať ich poštou asi nikdy nebudem mať odvahu, poslala som pani Jarmile pár "instantov". (Prišlo mi to ako vtipný nápad, keď som tak raz obzerala záhradkársku časť v hypermarkete.) Cibuľky krókusov a hyacintu. Poslala som ich neoznačené, že či skúsi uhádnuť a chce to vedieť, alebo sa nechá prekvapiť. (Samozrejme, termín a spôsob výsadby som pre istotu napísala.) Ja by som nikdy neuhádla, čo sú to za cibuľky a ona mi ich určila akoby to na nich bolo napísané. Darmo je, keď niekto vie, tak vie!
No...tak to by bolo oneskorene všetko ohľadne mojej prvej výmeny. Ďakujem, Věrko, že si to zorganizovala. Bolo to zaujímavé - tvoriť pre niekoho neznámeho s pocitom, že netuším, ako to dopadne a či sa to bude aspoň trochu páčiť. Snáď sa niekedy ešte pritrafí nejaká výmena, na ktorú si trúfnem.
Prajem pekný večer, či už aj noc, vospolok.
