Už viackrát som premýšľala

nad tým, že si vypíšem 365 jedál a budem si každý deň odškrtávať. :) Prípadne každý druhý, ak navarím viac - aspoň mi zvýši niečo aj na ďalší rok. Vcelku sa dosť totiž natrápim, kým vymyslím, čo na obed. Spomínam na mamku, ktorá mala často pocit, že varí stále dokolečka dokola to isté. Pýtavala sa nás, ale naša odpoveď bola dosť neurčitá (niečo jedlé, niečo fajné,... :D) a to jej vskutku nepomohlo. Tak sa mi to asi teraz vracia, lebo mangel povie, že nevie a pod. :D Ale v sobotu sa prekonal a vymyslel na nedeľu, že by si dal francúzske zemiaky. A keďže som si len pamätala, ako chutili a kdesi hmlisto v mysli bol nejaký približný postup, pustila som sa do gúglenia, aby som vedela ako na to. Ale ujo gúgl, to je mor. Receptov pre jedno jedlo je milión, aby si človek asi mohol vybrať (veď iný kraj, iný mrav, koľko ľudí, toľko chutí). Lenže u mňa platí, čím viac na výber, tým častokrát horšie. :) Nakoniec ma ale zaujali tieto šťavnaté zemiaky. (Nepodarilo sa mi totiž vtedy nájsť ani jeden recept, ktorý by sa podobal na to, čo som jedávala doma.) Avšak, ako obvykle, postup som si upravila. Som nedisciplinovaná. :) A tak vznikli francúzske zemiaky po mojom. (Myslím, že som kdesi našla, že v originálnych nie je klobása, ale syr. Alebo zelenina? Nie, nie som si istá, kde je pravda.)

Ale naspäť k môjmu pokusu nasýtiť muža života. Pre tentokrát k tomu stačili zemiaky (cez 1,5kg), klobása (3ks), vajíčka (4 ks), 1 veľká cibuľa, cesnak (4-5 strúčikov - podľa preferencií, vôbec tam nemusí), smotany (1 šľahačková, 1 kyslá, a príp. 1 na varenie), olej, soľ, peper, mletá sladká paprika, majoránka, kmín a eventuálne nejaké korenie na zemiaky alebo iné alebo žiadne, strúhaný syr. Snáď to bolo všetko. Zmeny oproti i-receptu boli v podstate drobné.

Dala som variť vajíčka a na panvici som trochu opražila nakrájanú cibuľku na oleji aj s mletou paprikou.

Klobása moravská (manžel bol na nákupe a netušil, akú chcem a vraj boli na výber iba dve...) sa mi veľmi nevidela, tak som ju po cibuli opražila na panvici tiež. Cibuľku som predtým samozrejme dala do extra misky, kde som ju zmiešala s jednou kyslou a jednou šľahačkovou smotanou, osolila a prisypala trochu korenia (tuším čierne a grilovacie? - hlava deravá, nedávala som dosť pozor!). Oškrabala som tie kúpené kuželky, 

nakrájala na plátky do misy, zaliala trochu olejom, osolila, okorenila (trošku čierneho korenia, majoránky, kmínu) a spomenúc si na pečené zemiaky s cesnakom som neodolala, prihodila prelisované strúčiky cesnaku a premiešala. 

Medzičasom sa uvarili vajíčka, tak som ich zvliekla zo škrupinky.

Na maslom vymastený pekáč som dala jednu vrstvu zemiakov, potom kolečka vajíčok, na ne kolečka opečenej klobásy a na to zase zemiaky. 

Po opražení klobásky mi ostal ešte výpek, alebo ako to nazvať...aby nešiel do odpadu, radšej som ho vyliala na zemiaky.

Pekáč bol veľký, takže viac vrstiev by sa už nedalo, lebo by som to jedla týždeň, ak by som dala dvakrát toľko zemiakov a klobásy a vajec. :) Na zemiaky som naliala cibuľovo-smotanovú zmes a keďže som sa bála, že to bude suché, vyliala som na plný pekáč ešte jednu smotanu na varenie. 

Pekáč som prikryla a strčila do trúby na hodinu pri asi 180°C. Po necelej hodine som vybrala, posypala strúhaným syrom a strčila nezakryté naspäť. Trošku sa ten syr roztopil, ale nestihla sa urobiť chrumkavá kôrka, lebo hlad bol rýchlejší. :) Bolo toho dosť, pochutili sme si v nedeľu na obed, manžel si dnes vzal do práce a ja sa už teším, že mi zvýši aj na zajtra. :)

Chyby to malo asi dve. Z estetického hľadiska by mohlo vadiť, že to neudržalo tvar pri naberaní a z chuťového hľadiska zase tam mohlo byť ozaj o jedno vajco viac. Ukrátila som totiž pôvodný recept.

Dúfam, že ste nevyhladli pri čítaní. Mne sa to totiž stáva. Ono, možno to ani nie je hlad, ale keď si čítam nejaký recept, v hlave sa mi generujú pocity, ako to asi chutí a ak je to lákavé, tak na to dostávam chuť a slinky tečú. :)

Máte nejaký svoj zaujímavý recept ako na francúzske zemiaky? Alebo ich vôbec nerobíte?

Prajem príjemný pondelok.