utorok, 24. septembra 2013

Nové trampoty v kuchyni

:)

Začalo to minulú stredu, keď som dostala za úlohu uvariť kečup. To by nebolo nič. Ja som si však povedala, že skúsim urobiť paradajkovo-paprikovú pomazánku. Nedá sa totiž donekonečna žiť iba zo spomienok, ako niečo chutilo, treba chute oživiť. :) Kedysi ju robievala mamka, ale už dááávno sa minula. Pamätám si, ako som šetrila poslednú fľaštičku. ;)
A keďže sa vyskytli paradajky od známej aj zo skleníka, povedala som si, že nebudem trochárčiť a zvládnem urobiť oboje. Netušiac, že tým strávim pol dňa.
Začala som pomazánkou. Síce sa mala kratšie variť, ale akoby som tušila, že v príprave bude nejaký háčik. Celý postup je náramne jednoduchý. Zomlieť na mäsovom mlynčeku červené papriky, paradajky, cibuľu, cesnak, feferónky podľa chuti, zmiesať to s korením, kremžskou horčicou, olejom, cukrom, octom, osoliť a dať variť. Tešila som sa, že nebudem musieť mlieť. Okrem spomienok na výbornú chuť mi totiž v pamäti ostalo aj to, ako po mlynčeku stekala červená šťava všetkými možnými škárami. :) Myslela som, že si robotom ušetrím prácu.
Keď som mala všetko umyté, načistené, nachystané, zložila som robot a začala. A po chvíli skončila. Ten strúhací kotúč vôbec nevládal spracovať paprikovú šupku. Pomyslela som si: OK, možno je tupý. Skúsim s druhým. Budú síce menšie kúsky, ale to sa prežije. Ale znova moja práca skončila krátko po začatí. Tak som vytiahla iný protikus, že to nejako pomixujem. To už šlo, ale vydávalo to prapodivné zvuky a ani sa mi nepáčilo mať zo surovín kašu. :( V tej chvíli som už bola značne rozčarovaná a veruže rozhnevaná, že by som to s chuťou hodila von oknom, keby to malo nejaký zmysel.


Písala som manželovi do práce, či sa tu nachádza nejaký mlynček (v cudzej kuchyni - u svokry - sa zorientuvávam pomaly a náš ponorný multimixér bol v tom čase ešte stále v našej pidibudi, nepresťahovaný, iba čakajúci na odvoz). Vraj mám skúsiť podhľad. No, vyliezla som po schodíkoch hore, zázrakom sa mi podarilo otvoriť ten absolútne nemožný systém otvárania (nechápem, kde mal rozum ten chlapík, keď to montoval, že sa to otvára šrubovákom a nie je tam obyčajná kľučka!!! ale asi ho zabudol doma!!!) a začala som hľadať v tom chaose, ktorý som tam rýchlo pred maľovaním špajzky vytvorila. Mäsový mlynček som ani nehľadala. Nepamätám veru, že by mi prišiel pod ruku. Ale vedela som, že tam je nejaký ručný multimixér. Našla som!!! Vytiahla som, opláchla som a začala po štvrtýkrát spracovávať tú extra odolnú papriku.


Heuréka, ono to funguje!!! Celá šťastná som sledovala, ako sa pásiky papriky menia na malinké kúsky. Krása, ako to sekalo. Síce po chvíli ma začala ruka bolieť z toho krútenia kľukou. Ale čo by som neurobila pre svoj maškrtný jazýček (dúfajúc, že to bude chutiť nielen mne), nie? A tak som ňou vrtela, krútila, točila, prihadzovala papriku, vysypávala do hrnca, keď už miska bola plná a prešla na paradajky. To ma skoro zase znovu kleplo. Vyzeralo to, že paradajky na tento mixér nie sú to pravé orechové. Ale napokon som všetko pomlela, či pomixovala, dala do hrnca variť a začala som upratovať tú robotickú spúšť, aby som mala miesto na prípravu kečupu. Ten už šiel skoro sám v porovnaní s tou paprikovou zmeskou. Ale všetko mi to dlho trvalo. Pre istotu som sa pri tom zaváraní nepretrhla a oplatilo sa mi. Aspoň keď večer prišiel manžel, pomohol mi utiahnuť kečupové fľaše. :) A ešte ma aj pochválil. ;)
No, bolo to moje prvé samostatné zaváranie. Na intráku počas výšky na to nebolo ani miesto ani čas.
A kebyže niekto nepoznal a chcel niekedy vyskúšať, tak pridávam recept na paprikovo-paradajkovú pomazánku (v kuchárskej knižke po mamke som našla ešte dva podobné, tak možno nabudúce skúsim všetky a porovnám, ktorá je najlepšia a ostatné "škrtnem"):
1,5 kg paradajok
2 kg červených paprík
1/2 kg - 3/4 kg cibule (ja som dala tak nejako, aby mi vyšlo aj do kečupu)
1 hlávka cesnaku
6 ks feferóniek (dala som len dve červené dlhé, nechcela som riskovať, že by som to potom nejedla :) mám dojem, že mamka do toho dávala menšie, takže tak)
2 dcl oleja
2 dcl octu
10 dkg soli (nabudúce skúsim trochu menej)
12 dkg cukru
1 polievková lyžica kremžskej horčice (asi som dala dve)
1/4 balíčka mletého čierneho korenia (to som usypala len tak od oka)
Zeleninu zomlieť alebo inak pomixovať. Neskúšala som do hladkej kaše, v spomienkach mám štruktúrovanú pomazánku, robota sme nemali). Podľa receptu sa to malo variť hodinu, ja som varila asi 2 až 2,5 - chcela som trošku zahustiť - ale treba miešať, trochu mi prihorelo. Našťastie chuť to neovplyvnilo - a ak hej, ta asi iba pozitívne, bo mi chutila po ochutnaní. Po uvarení dávať ešte horúce do pohárov (pre istotu vyhriatych z trúby, aby nedostali šok) a zavrieť viečkom. A ďalej sa nič nepíše. Schovala som aspoň pod utierky, lebo doma sa všetko schovávalo pod deku. A jesť sa to dá hneď. Ja som otvorila hneď na druhý deň fľaštičku, u ktorej sa mi pretáčalo viečko. Mňam.



Dobrota z detstva. Len v mojom podaní sa zdá trochu nefotogenická. :) Ako sa už teším na chlebík vo vajíčku natretý pomazánkou a posypaný strúhaným syrom. Oooooj, nech už je hotová kuchyňaaa!

Druhá peripetia bola tá, že som sa v sobotu rozhodla spotrebovať starý tvaroh - upečením nejakého koláča. Našla som si recept na internete na nenáročnú buchtu. Recept už asi nenájdem. Ale šlo tam o to, že vypracované a odpočinuté cesto vyvaľkať a dať na plech. Jeho polovicu. Druhú polku dať potom na tvarohovú plnku. No. Moje čiastočne odpočinuté cesto vyzeralo, že nepokryje vybraný plech. Takže som iba uždibovala a uždibovala z tej druhej polovice, aby som zakryla plech. A ešte sa písalo, že vyvaľkať. Už to robiť nebudem. Vzhľadom na to, že na pokrytie plnky som mala minimum cesta, vaľkanie mi prišlo odveci a radšej som ho nastrúhala. Tak vznikli síce iba hnedé ostrovčeky na tvarohu, ale môôôôžem ja za to, že mi tak málo zvýšilo? Možno som vybrala veľký plech. Ale nabudúce vyberiem iný recept. :) :)

A len tak úplne mimo...prišiel raz manžel domov s tým, že mu čosi cvrnklo do nosa.


Tak som sa pobavila. Žeby keď hodím za seba šípku, tak sa za mnou zjaví nábytok? :-o Šaty veľmi nepotrebujem. :)

10 komentárov:

  1. ...táto papriková je naozaj fajnová. Manžel tak isto experimentoval pri spracovaní papriky, ale zvíťazil mlynček.
    Jana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že nabudúce, keď sa pritrafí, aj tak ešte dám šancu elektrine a vyskúšam náš sekáčomixér - už ho máme po ruke. Som totiž nepolepšiteľne lenivá :)

      Odstrániť
  2. Hm...tak ta pomazanka vyzera suprovo a určite bude aj tak chutiť. Už si píšem recept, to musím vyskúšať, záhradu mam plnu papriky a paradajok, no ako stvorene na tu pomazánku. Ale paradajky radšej najprv olúpam, neznášam ich kôrku ani vyšľahanú. Maj sa krásne, romanik o strúhaní som si prečítala celý, bol riadne srandovný :-))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dúfam, že bude chutiť. Klobúk dolu - mne šupky nevadia a furt premýšľam, či sa pustiť do receptov, kde píšu, že ošúpať paradajky. Príde mi to ako strata času a ešte by som sa aj náhodou ochudobnila o nejaké fajnové vitamíny!?!? V škole nám vtĺkali do hlavy, že v šupkách toho býva veľa. :)
      Inak, som rada, že si sa pobavila. Musím sa priznať, mne vtedy do smiechu nebolo. :) Až keď bolo po všetkom, tak som sa na tom začala baviť. :)

      Odstrániť
  3. Pomazánku bych si hend dala, mňam..ale těch starostí okolo..nezávidím. Ale jsi šikovná, poradila sis.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joooj, myslím, že starosti nikto nikomu nezávidí. :) Aspoň ja nikoho takého nepoznám. :D No, ak som to nechcela naozaj vyhodiť von oknom, ako mi to napadlo (kto by však upratoval potom dvor???), tak som to musela prekonať. Veď môžem byť rada, že som to nemusela krájať ručne. :D To by bola už ozaj pohroma - myslím, že by som to robila buď dodnes, alebo by som ani nezačala a iba naložila kápiu na kyslo. Veď aj tá mi chutí. :)

      Odstrániť
  4. Ó, to je hotová kulinářská fantazie. Myslím, že i přes všechny ty starosti, výsledek stojí za to. ;-) Moc mě baví tvé články číst...vždycky jim dodáš vtip a šmrnc.
    Vivi

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za kompliment. :)
    Jj, výsledok za to stojí. Chutí aj manželovi a brat sa tiež potešil, keď som mu dala na meniny fľaštičku. Nepríjemné je len to, že sa míňa rýchlo a fľašiek je málo! :(

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)