nedeľa 15. septembra 2013

Ooo, zbožňujem pomoc

v kuchyni! Najmä v podobe elektrických strojov. :D Tie sa nedohadujú ako to urobiť, iba sa snažia urobiť to, čo im dám. A bez reptania, dokonca občas aj na úkor funkčnosti. (Minule som odpálila ponorný mixér ... snažila som sa rozmixovať MALÉ kocky chleba s cesnakom. :D) 
Dnes som však pomocníka obzvlášť privítala. Predstava, že ručne strúham uhorky do uhorkového prívarku alebo zemiaky...to by si moje ekzematické paprčky vskutku užili. :) Takto to šlo nielenže rýchlo (ďalšia z výhod robota - rýchlejší ako ja), ale aj bez extrémneho podráždenia. (Nevyhla som sa akurát miernemu žmýkaniu nadbytočnej šťavy.) To sa idem potom doškriabať do krve. Kto zažil, vie, o čom píšem. A kto nezažil, nech si tú nevedomosť užíva. :)

Strúhané zemiaky...to bol pokus o toto. Raz som to našla a zaujala ma jak vizáž, tak popis. Vyzeralo to ako jedna veľká mňamka, ale pod mojím vedením to nedopadlo celkom podľa mojich predstáv. :) Mne sa to stáva. A tak by ma náramne zaujímalo, ako to chutí v originálnom znení :). Možno to ešte niekedy skúsim, ale až keď zabudnem na fiasko a podučím sa trochu v pečiacej oblasti. Ale zatiaľ nemám v oku, akej hustoty má byť cesto, aby bolo tak akurát a ako dlho pri akej teplote piecť. Formulácia dozlatova mi zatiaľ veľa nehovorí. Viem, že sa nemôžem riadiť striktnými nariadeniami typu 180°C 35 minút, ale ako pomôcka je to pre mňa lepšie. :)

A prečo uhorková omáčka? (Prívarok či omáčka..ja osobne v tom veľmi nerozlišujem, hoci možno by mi nejaký znalec dal zopár na holú, že pletiem jalbká s hruškami. Akurát som sa stretla s tým, že v Česku pojem prívarok veľa ľudí nepoznalo. Omáčka bude asi menej hustá. Čo ja viem?) Zdalo sa mi totiž, že v chladničke už pridlho tróni uhorka. Div divúci, že sa nepokazila - ktovie, čím prikrmovaná. :( A keďže som nemala na ňu chuť za surova, povedala som si, že prívarok bude fajn, dokonca som sa aj tešila. Prečítala som pár i-receptov a ako obvykle som si urobila po svojom. Možno najväčšia chyba bola tá, že som tú nastrúhanú uhorku poriadne nepodusila. Ale...ja bývam nedočkavá. :) Našťastie nám s manželom nevadí, keď je zelenina ešte trochu natvrdlá. :) Nemusí byť rozvarená do mäkka.

Hmmm, keď som sa tak zamyslela nad tým prívarkom/omáčkou...tekvicový, kôprový, šošovicový, uhorkový, snáď aj chrenový... Mňam! A čo vy a všelijaké omáčky? Môžete ich, či nemusíte? A aké najviac u vás frčia?


2 komentáre:

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)