Zobrazujú sa príspevky s označením Radosti. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Radosti. Zobraziť všetky príspevky

sobota 19. septembra 2015

Huráááá

Spočiatku som nemyslela, že to bude trvať tak dlho a po čase som si začala myslieť, že to ostane ležať v skrini už nafurt. Ale podarilo sa a ja mám radosť. Že som to dokončila. A že sa mi to aj celkom páči. A čo? Nuž...až sa hanbím priznať. Ale to mystery šitíčko. :D

A moje celkové dojmy? Nemyslím, že by Světluška bola najväčší patla skupiny, ako nám písala v poslednom maili. :)))

Kto sa vydesil toho, že má všetky obdĺžniky hore a Slávka nie???
JA!
(Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som zistila, že som trdlo a že to mám dobre :D)

Kto si zničil (žehlením) gombičky v patchworkovej časti  A ešte k tomu zrovna na prednej strane?
JA!

Kto dal zaväzovaciu stužku (lebo s nejakým iným zapínaním sa mu nechcelo babrať, hoci si ho namyslel) príliš tenkú a teda sa rýchlo roztrhne?
JA!

Kto si to zle vymeral a tá vyšívaná kvetina teda dáva zlý dojem, akoby tam ani nemala byť?
JA!

A kto ani po x-tom začínaní a ukončovaní neprišiel na to, ako začať a ukončiť zahradnícky/záhradkový/smykovací steh tak, aby to vyzeralo jednoliato?
JA!

Ale čo tam po tom! Hlavne, že mám hotovo a manželovi sa to páči. Síce to nebudem môcť veľmi používať, lebo pochybujem, že by sa to nedostalo do dcériných rúk a to by nedobre dopadlo...ale ak sa k nám nenasťahujú mole, nejaký čas to vydrží v skrini, prípadne to bude zúfalý darček pre niekoho na poslednú chvíľu. :D (Ale to asi ťažko, k druhému podobnému výkonu sa nedokopem. :D)

Majte sa pekne a tešte sa so mnou. :)








štvrtok 17. júla 2014

Dostali

sme dary. Pred časom...až teraz sa dostávam k prezentácii.

Kvetinka tričko a my jedlosti. Z diaľav východných.

Budeme mať vanilkové hody...

Uvaríme vanilkový puding, urobíme vanilkový cukor,
poprášime vanilkovým práškom. Ujujuuuj. Zvanilkovatieme.

Škoricové kôrky sa tiež pridajú.

Čili chrumky či čo a čili papričky (nenafotené) veľmi zatiaľ nevyužijem (napokon, to dostal muž). Kvetinka by sa zbláznila. A zatiaľ sú tie čili na izolačke v mrazničke (preto nenafotené). Moje oko zhliadlo nepatrný pohyb v sáčku...reku, nekontaminujem si domácnosť hmyzáctvom...navyše...možno cudzokrajným. Aby to napokon neskončilo ako so španielskymi slimákmi. :D Prevencia musí byť!

"No comment." B-)



SUSU BUBUK SKIM :D
No a cukerlíky...ooj, dobrota. To zelené...durian...niektorí to vraj milujú, ostatní nenávidia. Je to trochu .. fuj? .. ale nehodnotím svoj pocit ako nenávisť. :D Durian je kvet, či rastlina, čo má kvet, ktorý smrdí. No...tak aj bonbón tak nejako smradľavo chutil. Musela som ho zajesť červeným cukríkom. I oranžovým. Biely som zatiaľ nedala...je to nejaký zázvor.

No a toto!!! To bola lahoda. Kúsky kokosu balené v bielej čokoláde. Ale akého kokosu. Takého, pred ktorým sa môže ten strúhaný kokos, čo sa u nás predáva, schovať. Lahoda. Škoda len, že do tak veľkej krabičky, dali tak malý sáčok:
Ehm. Sáčok zmizol. :-o :D

Návšteva s tak fajnými darmi a vyčerpávajúcim (v dobrom zmysle...akože podrobným) a zaujímavým rozprávaním o svojej dovolenke je vítaná. :D




pondelok 23. júna 2014

Poslať muža do obchodu

môže skončiť náramne zaujímavo. Aj napriek opatreniu - spísaný zoznam, čo kúpiť. :D

Už je tomu nejaký čas, kedy sme sa rozhodli (a to nám veruže dlho trvalo), že Kvetinka pomaly vyrastá z prúteného košíka a mali by sme jej zadovážiť nejakú postieľku. Keď sme sa už konečne uzniesli na tom, akú, vybral sa manžel do IKEA. Ako rada by som šla s ním! :D Ale Kvetinku sme po obchode vláčiť nechceli, tak som ostala s ňou doma a manžel putoval do obchodu so zoznamom sám.

Postieľku kúpil. Dokonca aj veci zo zoznamu kúpil - tie, čo mali. A kúpil aj niečo navyše.
Napríklad dovliekol domov tyč na záves, aby som sa konečne prestala sťažovať, že som ako vo výklade. A aby počas horúcich slnečných dní sme mali menej rozohriatu kuchyňu, do ktorej páli slnko poobede. A vďaka tej tyči sme sa konečne dopracovali k tomu skrátiť závesy, ktoré sme kúpili (tiež v IKEA) ešte dávnejšie ako dávno.

Raz sme tam boli, mne sa zapáčili, muž schválil a bolo. No ale aby reč nestála...skracovala som ja a muž sa trápil so strojom. Ešte počas tehotenstva sme ho objednali, chvíľu sa s ním rozčuľovali, bo nešilo to ako malo (ja som myslela, že nový stroj bude šiť sám!!! a nebude naň treba vedieť špeci heslo, aby fungoval!!!) a potom už len stál a zapadal prachom. Nebol na neho čas. Až teraz prišla jeho chvíľa a to dokonca chvíľa veľká, bo nesadla zaň manželka. :D Ale manžel. Raz, v nedeľu poobede, keď som spala spánkom spravodlivých aj s Kvetinkou, zošil skrátený záves. Šikula. Podarilo sa mu ho konečne nastaviť tak, ako som našla na nete (postup v návode k samotnému stroji sme nejako nepochopili - teraz mi je jasnejší).

Okrem tyče a kopcu ďalších vecí doniesol ešte hnedý valček...sušienky. Že z lásky. Juuuj, a aké fajné boli. Dajte si, jeden som nechala. A komu zachutí, nech do IKEA beží. :D

Minule som písala o hrazdičke na hračky. Nuž, ešte nie je hotová.

Musím nalakovať ešte vertikálne stĺpy, aby sa hranie obišlo bez zbytočných triesok. Ale už je radšej s rizikom v používaní, lebo hrozí, že sa k tomu nedostanem. No budem sa musieť k tomu nejako dopracovať. Najmä po jednom pozorovaní, keď Kvetinka ignorovala hračku a prevalená na boku chcela silou mocou chytiť práve zmienený rizikový kus. Inak, muž keď odstraňoval raz hrazdičku, tak celý prekvapený sa čudoval, prečo som to nezbúchala klincami dokopy, ale som sa babrala s kolíkmi. Nuž, aby to bolo rozoberateľné! A keďže na jednej strane kolíky idú veľmi ľahko von, budem to musieť buď zviazať špagátom alebo drôtom. Nech to nie je až príliš ľahko rozoberateľné. Na fotke vidieť asi iba trochu, že horizontálne drevá sú tmavé. Gaštanový pigment v laku. Skúsila som a tie vertikálne asi natriem iba bezfarebným. Prípadne ten pigment skúsim ešte viac nariediť...to by mohlo pomôcť, nie?

A čo nového, pekného na záhrade? Napríklad toto:


Skosila som trochu mäty a medovky a urobila sirup. Ale neviem, čím to je, napriek tomu, že som dala podľa mňa viac byliniek ako písalo v recepisoch, a menej cukru...tie sirupy neboli nič extra. Málo bylinkové. :(
Ale zato bezinkový...ten  bol cekom 






štvrtok 29. mája 2014

Postreh z nedávnej prechádzky

...a iné udalosti, čo sa u nás u/diali.

Nikdy predtým som si nevšimla, že lupienok zo šípovej ruže má tvar srdca. :) A vy? 

Vzala som si jeden lupienok domov. Ale...pri vyberaní Kvetinky z kočiara som naň zabudla a zapotrošil sa mi kamsi.
Cesta vedla popri chovných rybníkoch, kde som našla milú rodinku.
Toľko malých kačiatok, až sa mi na záber nezmestili. Deväť ich bolo. A aké boli poslušné. :)

Šla som omrknúť, či sa dá už niekde trhať baza. Ale väčšina kvetov ešte nebola rozkvitnutá a tých pár kvetov som nechala na kríku. Som zvedavá, či budúci týždeň ešte niečo bude kvitnúť. Chcela by som vyskúšať urobiť sirup i limonádu. Uvidíme. A tak namiesto kvetov som si domov priniesla iba fotku.



Minule som dostala chuť na niečo doma upečené. A keďže sme mali jablká a hrušky, vyhľadala som recept na bábovku. Nuže...neviem, kde sa stala chyba, ale cesto som do formy dávala vareškou. Nelialo sa. Možno sa ani nemalo, ale v recepise som si nejakú zvláštnu poznámku nevšimla. :D No ale to by nebolo ešte nič. Horšie je, že sme tú bábovku nedopiekli. :D Aha, čo sa stalo po vyklopení. :)))
Tak ju z drvivej väčšiny zjedol manžel. :D Ja som si veľmi netrúfla, aby som nenarobila šarapatu v bruchu sebe i Kvetinke. Už beztak máva často kolikové stavy.

Jeden podvečer, po daždi nám nebo vyčarilo dúhu. Bola krajšia ako ju zvládol zachytiť môj starý foťák.

Minulú sobotu sme mali krstiny našej Kvetinky. A hostia boli milí. Nedostala darčeky iba ona, ale jeden dokonca aj ja. ...že vraj "pôrodné". :D Som sa potešila - šatka sa mi páči.

Ostatné darčeky som nefotila. Boli to pár kúskov oblečenia a hračiek. Spomeniem však jeden extra. V tvrdej väzbe s nadpisom "meno a dátum" sa skrývali rôzne noviny z dňa D. Som zvedavá, kedy ju bude zaujímať, čo všetko sa písalo v novinách, keď sa narodila. :) No a okrem tej mega knihy ešte rozkošný kočiarik. Ten som musela odfotiť.

Roztomilá papierová taška, ktorá ukrývala...

ešte roztomilejší darček. :)

Vnútri sú nejaké bonbóny. Nebudeme čakať, kým vyrastie a bude ich môcť jesť. :D Zjeme sami. :)))

A jedna otázka na záver. Má niekto skúsenosť, čím vyčistiť zašlý kov?
Máme staré skrine so starým kovaním. A chcela som im vrátiť ich dávnu krásu aspoň vyčistením kovania, keď už na "rekonštrukciu" samotných skríň nemám čas. No drhnúť celé veky s hubičkou sa mi nechcelo a ani nemám toľko času. Tak reku, zistím, či nemáte na to niekto nejaký dobrý tip.

Joooooooj, nemôžem ešte skončiť. Kvetinka spí, tak využívam čas a robím všetko možné, načo mi nestačí jedna ruka. :D
Pustila som sa do výroby hrazdičky. Viem, trochu neskoro, veď už máme mesiac a pol za sebou. A ktovie, či stihnem dokončiť tak, aby ju ešte bavila. :D

A vybehla som na záhradu. Inšpirovala ma suseda, ktorá vo vetrovke chodila po záhrade a .. mám dojem, že niečo zbierala. Žeby slimáky? Tak som vyšla aj ja, schytila nožík a ... začal masaker. A nech sa zelení rozčuľujú koľko chcú. Ale takto mi zmasakrovať šalát, redkvičku, kôpor,...? Celá úroda v kýbli.

Ten nechtík vľavo si nevšímajte. :D

Otázka: keď kvitne redkvička, tak som ju nechala príliš dlho v zemi? Už mi totiž vybieha do kvetu.

Včera sa mi podarilo zasadiť zvyšné priesady. Najprv ukážka svokriných paradajok v skleníku. Priesady kdesi kúpila.

No a teraz tie moje. :D

To je rozdiel, čo? A ani nebudem opisovať, že na jednej záhrade (moja obľúbená, furt keď idem okolo, tak očumujem a kochám sa tým poriadkom, ako to tam krásne vyzerá a rastie) tie paradajky mali už skoro meter do výšky. A neboli v skleníku. Tak som zvedavá, či pozbierame aspoň 10 paradajok. :D Dala som svokre do skleníku po dvoch priesadách z každého druhu. Budem môcť sledovať vplyv skleníku. Hoci to bude nie veľmi porovnateľné, lebo zemina je tam iná. Taká nejaká ... vyprahnutá. A to každý rok sa tam sype nová a nová zemina. Hmm.
No...a toto sú, teda boli, budúce ružičkové kapustičky.
Ešteže som nestihla všetky zasadiť. Tie, čo som sadila včera, dostali ochranný kabátik.


Odrezky z odvodných rúr od digestoru. Manžel bol taký láskavý, že SÁM OD SEBA ich nechal so slovami, že sa mi možno zídu na nejaké kvetináče. :) Kvetináču bez dna som sa v duchu zasmiala, ale ocenila som jeho pozornosť a tušila som, že ich využijem. A veruže, skoro sú z nich aj kvetináče. :)

V skleníku máme rôzne kvetináče. A minule mi muž hovorí... "máme v skleníku asi marjánku". No vyviedla som ho z omylu, že to bude pravdepodobnejšie gaštan. :D

A na záver nedávno založená hriadka. Fazuľa, špenát, rukola. Som zvedavá, či ubránim budúcu úrodu pred tou pliagou. :)
Slimáky žerú aj tulipány. A nechtík. Asi sú všežravce. :-/
Majte sa krásne. Ja idem, dieťa mrnčí.








štvrtok 8. mája 2014

Úryvky

minulých dní.

Mali sme návštevu. A ako sa patrí, priniesla mi kyticu. :D A sladkosti. Že vraj aby bolo mlieko. To sa mi páči! :D


Pestované priesady mi už prerastajú takmer cez hlavu. Bez paličky sa niektoré už neudržia stáť rovno. Ktovie, či to v kvetináčikoch prežijú do času, kým ich vysadím vonku. Zmrznutí sú ešte ďaleko a ani hneď po nich nebudem mať asi zrovna čas na záhradníčenie. Ibažeby Kvetinka nemala inú starosť okrem jedenia a spánku. To by sme mohli byť spolu vonku a ja sa mohla venovať priesadám. Uvidíme.

Jedine paradajky určené do kvetináča sú nejaké mrňavé. Tak snáď z nich niečo bude...

V balíčku boli až 4 semienka. :)
A takto dopadli bylinky v petrželáku. Dosť bieda. Neviem, či nedostatkom alebo prebytkom vody. :( 
Rukola a roketa nula bodov. Majoránka detto. Z materinej dúšky sa o prežitie snažia asi 4 výhonky. Pažítka je ešte horšia ako minulý rok a koriander sa tvári, že každú chvíľu odpadne a sa nepozviecha. Teda...on už očividne odpadol, ale ja furt naivne čakám, že sa ešte pozbiera. Rovnako aj rozmarín. Šalvia sa trochu snaží, ale netuším, ako dlho jej tá snaha vydrží.
Oranžový truhlík s tromi kvetináčmi vám tu ukazovať ani nebudem. Predstavte si prázdne kvetináče s uschnutými vyklíčenými rastlinkami. :( A truhlík s 4 druhmi bazaliek...tak bazalky stagnujú. Nerastú a nerastú. Už som ich aj trošíčku popretŕhala, aby ich tam nebolo veľa (keby človek vedel, koľko semienok sa ujme, ta iba toľko zaseje...).

No a tu pestujem avokádo a granátové jablko. Zasadila som všetky semienka z jablka, veď nevyjdu predsa všetky. No a tak budem mať asi jablkový prales, ak s tým neurobím čoskoro poriadok.

Minulý týždeň som sa konečne doklepala k malému tvoreniu. Mám z toho radosť. Trvalo mi to síce viac dní, lebo bolo treba furt odbiehať (a keď sa dalo, tak aj spať!), ale mám hotovo. :D
Potrebovala som misku na jednu mäsožravku. Pôvodne boli všetky tri v jeden nádobe, ale ledva ledva sa tam pomestili, tak som si vymyslela, že lepku dám oddelene. Aj tak bola dosť utláčaná medzi vyššími zvyšnými kvetináčmi. Kým som sa síce k dielu dopracovala, mucholapka umrela už asi definitívne (neviem, čo jej chýbalo) a tým pádom som to nemusela. No, chcela som. A tak mám sardinkovokvetinový kvetináč. Kamienky som nazbierala pri prechádzke lesom.
Konzerva od sardiniek mi prišla vhodnejšia ako okrúhle konzervy, pretože nemá na spodnej strane spoje. Čím by mohla byť vode o niečo odolnejšia. (Skúsenosť z plechovej konvičky...začala hrdzavieť dosť skoro po začatí používania. :( ) Kvetinový motív je vlastne obruba z motýlej servítky. Len som si nevšimla, že jedna strana servítky má bielo-ružovo-fialovú kombináciu a druhá bielo-žlto-ružovú. :) Pre istotu som naspod nalepila ešte kus filcu pre strýčka príhodu, žeby to prehrdzavelo bez povšimnutia.

Toť vsjo. Prajem príjemný deň. Vskutku krásny, keď je štátny sviatok, nie? :)