Pre milovníkov

čierno-bielej kombinácie.

Munari kolotoč.

Ako sa tak pripravujeme na našu prvú ratoliestku, veľa popritom hľadám, čítam (nejako sa na tej PéeNke, vlastne teraz už materskej, zabaviť musím). A podľa niektorých článkov vraj novorodenec potrebuje na začiatok kontrasty. Tak mu ich doprajeme. Výrobná cena bola asi 50 Kč, takže ak kolotoč nezaujme, nebude ma to nijakovsky mrzieť. Mňa bavila samotná výroba. Po sto rokoch som použila kružítko. Tak som si zakrúžila. Ujujuuuuuuuuuj. :D A zarysovala. :))) Paráda!
Dnes som to konečne dokončila. Jednotlivé tvary boli vystrihnuté a pomaľované už dávno. Stačilo len naviazať na paličky a vyvážiť. K tomu som sa dokopala až teraz. Hurá, môžem si odškrtnúť položku zo zoznamu, ktorý spisujem vždy, keď muž nie je doma, aby som sa náhodou príliš nepovaľovala pred PC. :D (Inak obskakujem muža, ktorý si sťažuje, že ho rozmaznávam. :D)
Pôvodne som mala namyslené zavesiť kolotoč do kúpeľne. Zatiaľ však na ukážku visí v spálni. A možno tam ostane a do kúpeľne poputuje mráčik. Predsalen...papier vo vlhkom prostredí kúpeľne by nemusel dlho vydržať. Zatiaľ síce bez problémov, lebo záves úspešne odvetrá všetku vlhkosť preč. :D Ale dúfam, že do dvoch týždňov sa budeme tešiť z dverí jak do spálne tak do kúpeľne. :))) A možno sa budeme tešiť už z niečoho iného a na osadenie zárubní a dverí nebude pomyslenie...ani čas. :D Hihi.

Najväčší háčik bol vo vymaľovaní tej prúžkovanej paličky. Nenapadlo mi nič lepšie, ako ju omotať nitkou, aby som to mohla vymaľovať. Lebo úzku lepiacu pásku doma nemáme ani priesvitnú, nieto ešte čiernu alebo bielu. Som rada, že mi napadlo omotať tú nitku dvakrát. Inak by som si veľmi nepomohla. :D A jasnačka, keď už som bola v polovici, ta mi napadlo, že rovnako dobre, ba i lepšie, by poslúžil pásik papiera. :))) No, to mám tak, keď som do všetkého hŕŕrrr. :))

Ani som nemyslela, že sa mi to bude tak páčiť, keď to bude hotové. Bola som voči tomu dosť skeptická. Ale som milo prekvapená a pohľad na celú tú vec je fascinujúci...ako sa to pomaly krúti sem a tam ... stačí tomu malinkatý pohyb vzduchu.
Koho by to zaujalo, mal pre koho vyrobiť a náhodou sa s tým ešte nestretol, tak návod je tu, tu a tu alebo tu. Tutúúúú :D

Chobotnica

parádnica.

Keď som tak minulý týždeň mala malú nákupnú horúčku, vzala som v sekáči aj jednu flísovú mikču, že vyskúšam vyrobiť jednoduchú hračku. Návod som našla tu. A aj s rozmermi je tu. Sú aj háčkované, ale ja sa s háčkom nekamoším. Zatiaľ.

Tak na ňu padla polovica špongie. A druhá polovica padne asi/snáď niekedy v blízkej dobe na druhú chobotničku. Možno skúsim urobiť rovnako dlhé ramená. Táto ich má rôzne dlhé. A možno dám iné stužky. Ak nájdem nejaké lepšie. A ešte dačo na jej holú hlavu. Páči sa mi na originále šatôčka, prípadne urobiť zopár vláskov. Ktovie, uvidíme. A možno roľničku okolo krku, nech vieme, kde sa nachádza. :D Zvoní zvonček/roľnička pod vodou??? Som nikdy neskúšala. :-o

Dnes som sa vytrepala s foťákom na zahrádku. Aj my máme snežienky. Rastú si neorganizovane, či už v malých trsoch alebo samotársky. V podstate sa divím, že nám každú jar vykvitne aj niečo iné okrem buriny. :))

Veterný mlyn.

A to nie je všetko. Z kuchynského okna som videla aj žltý fliačik čohosi, tak som to aspoň preskúmala. Neviem, čo to je, ale škoda, že je toho tak žalostne málo. Pekný kvietok. 

A budeme mať aj čosi iné, ale musím počkať, až to vyrastie.

No a keďže hudba ma sprevádza počas dní takmer vždy, keď si to môžem dovoliť (nikoho neruším), tak pridávam, čo mi tu momentálne hrá. Kedysi v rádiu som počula spievať nejakú skupinu bez nástrojov. Žeby Acapella? Netuším už, bolo to ozaj dávno dávnuco. No a keď som sa raz dostala na jutúb a spomenula si, vyhľadala som a našla. Okrem iného aj toto. Ale pre vizuálny zážitok sa mi viac pozdáva táto verzia:

A malá/veľká myšlienka na záver, keď už máme ten pôst:

"Boh nemôže dovoliť zlo bez toho, že by ho nepretvoril vo väčšie dobro." (z knihy Prečo, Pane? od Carla Carretta)

Deň

po dni prichádzal a odchádzal a mne sa zase nakopili veci na dlhý príspevok. Možno rozdelím na viac kúskov, možno budem stručná. :))) Uvidíme.

Ako sa zabaviť, keď som doma celý týždeň sama a nebolo komu vyvárať? Návštevy, prechádzka, nákupy, dačo málo tvorenia a obhliadka terénu (ešte sa v tom meste nevyznám a ktovie, kedy sa budem) to istí. Čas mi zbehol vcelku rýchlo, aj keď som stále počítala dni, kedy už konečne ten manžel príde domov. :D

S mojimi prechádzkami je to trochu bieda. Mám vždy problém sa vytrepať z domu. Minulú nedeľu som bola taká rozkysnutá, že len horkoťažko som sa vybrala do mesta poprechádzať a nachytať posledné slnečné lúče toho dňa. Pomotala som sa trochu po Petrově, kde sa preháňali po múroch a plotoch rôzne skupinky mestských parkourových bežcov. No, preháňali je trochu prehnané slovo, čo si budeme hovoriť. Nacvičovali je ten správny pojem. :) Boli tam viaceré vekové kategórie a bolo celkom zaujímavé sledovať, ako si pri tom počínajú. Fotky z ich akcie nemám. Iba trošililinku miestnej architektúry.

Konečne som sa okrem iného dopracovala aj k tomu, aby som začala zošívať to, čo som si vystrihla. :D Našla som na internete krásnu galériu filcových ozdobičiek a keďže sa blíži čas, kedy to bude aktuálne, inšpirovala som sa trochu a pustila sa do výroby vlastnej závesnej okukávacej hračky.

Klasika, nevedela som sa rozhodnúť, aké tvary použijem, aké farby použijem, ... Pretože aj ten mesiačik s hviezdičkami je pekný, ale kto by to vystrihoval a obšíval??? :D (A napadli mi ešte kvietky, ktoré mi pripomenuli nedokončené náušnice spred roka!!!) Tak som to nechala na dažďové kvapky. Len som pridala vykukujúce slniečko, veď sa predsa nebudeme na seba mračiť len preto, že prší, nie? :)

Keď som si tie kvapky zošila a začala prišívať na mrak, napadlo mi, že som do niektorých mohla dať ešte malú roľničku. Nech to cinká. Zakaždým to dopadne tak, že vylepšenia mi napadnú až po realizácii. :D Ohľadne farieb som sa vlastne tiež nevedela rozhodnúť. Tak som urobila každú kvapku dvojfarebnú. A pre istotu aj mrak a slnko. Len sa mi zdalo tých kvapiek na jeden mrak veľa. Pôvodne som chcela celú škálu faribe, potom či nebude stačiť 6 farieb dúhy, no ale čo s tými ostatnými kvapkami? Vyšli by na ocot? Nie veru. Natrepala som ich tam a celkom sa mi to páči. Páči sa mi aj mrak v mraku. Aj to, ako na modrom mraku vidno biele šitie. Škoda, že na bielom mraku nie je modré šitie. :D Ale jednak som nemala doma vhodnú modrú (spoliehať sa na kúpu by mohlo oddialiť dokončenie aj o mesiace :D) a jednak som si nevedela predstaviť, ako by som zošívala mraky dohromady dvojfarebne - aby na jednej strane bola biela a na druhej modrá. Nie som stroj. :D

Pohľad do útrob mraku. :)

Pohľad z druhej strany.

Oranžovú a červenú som napokon prešívala.

Pôvodné zoradenie.

A v podstate finále. Už len závesný systém a zavesiť.

S nákupmi akoby sa vrece roztrhlo. Toľko rozmanitých vecí...

Špongia a rydlo na linorit. Však musím skúsiť zas niečo nové - som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem. Táto polovica špongie čaká na svoj deň D. Tú prvú ukážem čoskoro. Snáď.

Farba na textil - všetci dekorujú látky, ta reku, skúsim aj ja. Niekedy - snáď - raz. Asi s použitím rydla. :D

Plastová guľa. Vlastne dve, lebo som si nevedela vybrať rozmer. Pôvodne mala byť sklenená, ale bolo nad moje schopnosti obehať mesto a nejakú nájsť. A platiť poštovné pri objednávaní cez net, to ee. Je na špeciprojekt, ktorý by som chcela urobiť čo najskôr.

Kus myšacej látky - obliečka, ale asi nebude slúžiť pôvodnému účelu, uvidím. Každopádne, všimnite si, že tam majú syr a nie čokoládu! To sú myši!! :D

Plyšový hroch. Nemohla som ho v tom sekáči nechať. Proste nemohla. Bol krásny, modrý, ako nový. Som zaťažená na zvieratká, hoc aj plyšové. Kedysi som ich mala niekoľko desiatok. Potom prišlo stanovenie: alergia na prach a tak som ich rozdala. Väčšinu. Spolužiačkam v triede na gympli. Len zopár som si ich nechala. Také extra pamätné, hoci ťažko bolo vyberať. Tak zakladám novú zbierku asi. :D Alergia nealergia. :D A keď už som pri tých zvieratkovských hračkách...tak táto modrá..opica?..ma vyľakala. :D

Asi pred dvoma rokmi sme boli s ešteniemužom na bicykloch na výlete. Kdesi. Pamäť mi tak ďaleko nesiaha. No a na chodníku sme našli toto čudo. Ja by som možno aj odprisahala, že to stratila rodinka, ktorá nám šla oproti, ale môj ešteniemuž ma nahlodal. Pretože, ako dobrá duša, poslúchol ma, schytil hračku a rútil sa dolu kopcom (ja by som sa dolu kopcom nie veľmi vracala :D). Potom sa upachtený vrátil, že ŽIADNU rodinu s kočíkom nevidel, že to tam prešiel. No...záhada. Každopádne, nechali sme si ju na pamiatku. Bola som totiž zvedavá, čo za melódie hrá. Všimli sme si totiž strojček i mačkátko na labe. No ale...čas plynul, a veľa vody vo Vltave utieklo, až sme sa presťahovali. Dvakrát a pri tom prvom raze ostala naša opička v pôvodnom byte, lebo do garzónky sa nám veľa vecí nezmestilo, tak nám strážila majetok v megabyte, kde sme nechali študákov kamarátov. No a pri sťahovaní na východ sa znovuobjavila medzi vecami a minule som sa už vykašľala na otázku funkčnosti či nefunkčnosti a strčila ju do pračky so všetkým jej elektronickým príslušenstvom. (Viem, jej vizáž veľmi nevyzerá, ale NAOZAJ sa prala. :D) A ako tak vyťahujem veci z pračky a nesiem ich na sušiak, nejako som pohla opicou a zrazu dáka melódia. Juj, to bol šok, keď som si uvedomila, že to ona. :D Vyskúšala som ňou pohnúť zase a zas dáke zvuky vyludzovala. Len iné. No, má tam viacero kratučkých melódií. Funguje na drsné zaobchádzanie. Stlačiť labku nepomáha, treba klepnúť na strojček, ktorý jej trčí z útrob. Tož dobrá hračka pre nás, ale nie pre deti, ktoré ešte nevedia, čo s tým môžu a čo nemôžu. Tak to bude treba nejako vyriešiť. Dlho nám trónila na stole a keď sme mali chuť, ta sme si klepli a natriasali do rytmu melódií. :))) A môj muž sa zo mňa odvtedy smeje, že už budem všetku elektroniku opravovať praním. :D

No a aby som trochu zabrúsila do kuchyne...skúšala som toto. :D Ach, aká som bola naivná, že to bude pohoda. V mojom podaní? Kdeže!

Drobenku som nevedela vôbec rozdrobiť. :D

Vyrobila som extrémne lepkavé, ale nie zrovna riedšie cesto, do ktorého nešlo robiť pohárom krátery na plnku. Proste nešlo. Lepilo o106. Múka, nemúka, cesto sa nalepilo na papier, potom na pohár...tak som to vzala ručne. A plnila som tvarohom (manžel tvaroh rád) a keď sa minul, ta slivkovým lekvárom (ja lekvár rada). :D A!!! Manžel vyjedal lekvárové, lebo že sú šťavnatejšie. :D Takže sme skončili tak, že som tie tvarohové potierala lekvárom, aby som ich dojedla. :D Mňa tie koláčky veľmi neuchvátili, ale možno im dám ešte niekedy šancu, keď nebude čas sa babrať s niečím iným, lebo mužovi chutili.

No a na záver...čo dodať? Len to, že tento víkend sme mali návštevu a keďže bolo krásne počasie, túlali sme sa mestom i prírodou, čo to šlo. Tak aspoň pár zaujímavostí:

Koniec! :)