Huráááá

Spočiatku som nemyslela, že to bude trvať tak dlho a po čase som si začala myslieť, že to ostane ležať v skrini už nafurt. Ale podarilo sa a ja mám radosť. Že som to dokončila. A že sa mi to aj celkom páči. A čo? Nuž...až sa hanbím priznať. Ale to mystery šitíčko. :D

A moje celkové dojmy? Nemyslím, že by Světluška bola najväčší patla skupiny, ako nám písala v poslednom maili. :)))

Kto sa vydesil toho, že má všetky obdĺžniky hore a Slávka nie???

JA!

(Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som zistila, že som trdlo a že to mám dobre :D)

Kto si zničil (žehlením) gombičky v patchworkovej časti  A ešte k tomu zrovna na prednej strane?

JA!

Kto dal zaväzovaciu stužku (lebo s nejakým iným zapínaním sa mu nechcelo babrať, hoci si ho namyslel) príliš tenkú a teda sa rýchlo roztrhne?

JA!

Kto si to zle vymeral a tá vyšívaná kvetina teda dáva zlý dojem, akoby tam ani nemala byť?

JA!

A kto ani po x-tom začínaní a ukončovaní neprišiel na to, ako začať a ukončiť zahradnícky/záhradkový/smykovací steh tak, aby to vyzeralo jednoliato?

JA!

Ale čo tam po tom! Hlavne, že mám hotovo a manželovi sa to páči. Síce to nebudem môcť veľmi používať, lebo pochybujem, že by sa to nedostalo do dcériných rúk a to by nedobre dopadlo...ale ak sa k nám nenasťahujú mole, nejaký čas to vydrží v skrini, prípadne to bude zúfalý darček pre niekoho na poslednú chvíľu. :D (Ale to asi ťažko, k druhému podobnému výkonu sa nedokopem. :D)

Majte sa pekne a tešte sa so mnou. :)

Zavarená hlava

alias Krok č. 6

alebo

Dôvera

Neviem sa rozhodnúť medzi názvami dnešného príspevku. :D

Hlavu mám rozhodne zavarenú. Z premýšľania ako na vec. Jedná sa o krok číslo 6 v mysterióznom šití u Světlušky. A dôvera? Nuž, Světluška verila mne, že to zvládnem a ja (neveriaci Tomáš) som uverila jej slovám, že nám látky napovedia.
Vzhľadom k zdôrazňovaniu, aby ozdobičky z kroku 3 boli samostatne našívané, som si myslela, že sa bude asi strihať...ale že dôjde k patchworku !!! to sa mi nesnívalo ani v najhoršom sne. :D

Najprv som Světluške "vynadala", čo to na mňa našila za búdu, potom som sa zase začítala (aspoň trikrát) do mailu a zamyslela (dôležitý to krok!!), poslala muža s Kvetinkou na nákup (zobudila sa práve vo chvíli, keď som chcela začať šiť!) a nechala sa viesť. :D Látka ma pekne viedla, i zviedla. :D Nie je to síce úplne na milimeter presné. Ale...keď si pozriete fotku polotovaru, uvidíte, ako "presne" som si to namerala. Premeriavala som to veľakrát. :))) Samotné šitie nejako šlo, síce presnosť je u susedov, ale ... ostane to doma. :D Že neviem rovno šiť, som vedela.

Možno dám aj detail, keď bude lepšie svetlo. Ale fotiť v noci...nemá veľkú cenu.

Našťastie som sa so svojimi gombíkmi zmestila pod klasickú patku bez nadávania, tak som spokojná. Ale bolo to tesne - tesne, najtesnejšie!!! Akurát som sa nevedela rozhodnúť čo s okrajovými gombičkami. Našívané boli nepravidelne a po vystrihnutí som mala zrazu novú možnosť, ako ich farebne zoradiť. Napokon som sa rozhodla pre pôvodnú variantu, aj keď muž radil inak.

Inak. Doplnková látka je vystrihnutý kus starej plachty ofarbený zeleným čajom. Máme ho kilá, tak mi napadlo, že skúsim, či sa mi to nehodí.

Zelený vs. čierny

Robila som jednu plachietku zeleným a jednu čiernym. Zelená sa mi ku gombičkám hodila viac.

Keď som zháňala filc a dolaďovaciu látku číslo jedna, bola som natoľko naivná, že som sa do obchodu vybrala bez pôvodnej látky. Veď...predsa budú mať ešte ten istý tovar. :D Trdlo som bola. Nemali. Ani len jednu z tých, čo som tam kupovala. Tak som odišla bez látok a prvú dolaďovaciu som použila tú bodkovanú (aj keď som najprv nechcela) a druhú som skúsila zafarbiť. Mala som ešte jednu, kvetinkovú, čo by sa farebne hodila, ale...bála som sa, že to bude totálne preplácané, keď tu gombička, tam krajka, tam kvetina, ... a ktovie čo ešte Světluška vymyslí.

No a zabudnutý krok č. 5, na ktorý som v tom úžase a zhone (že keď teraz nie, tak nikdy), celkom zabudla.

Krajku som naň našívať nechcela, s filcom som pokúšať osud nechcela, tak som skombinovala čajovú látku s gombíkovým pásikom. A pre istotu som párala. Ale nie mojou vinou. Došla mi spodná niť v strede pásika a mala som dojem, že by to bolo hrozne vidieť na takom malom kúsku, tak som sa rozhodla pre páranie. A znova som si potvrdila, že rovné šitie nie je moja silná stránka. :))) Mala by som sa preorientovať na závesy, obliečky, a pod., nech si to natrénujem. Už mi len ostáva dúfať, že ten kus do celej skladačky nie je príliš malý. Že som to pochopila správne. Ale v podstate, čo sa stresujem. Ten PW kus bude asi tiež trochu mimo. :D

Tak a mám hotovo. Dúfam, že som neignorovala už žiadny krok.
Škoda, že nepíšem počas šitia. Mala som toľko otázok na skúsené šičky, no teraz, keď už sedím za pc, si neviem spomenúť na žiadnu. :( Hlava deravá.
Majte sa pekne. Idem rýchlo spať!

Asi si otvorím

kvetinárstvo. :)

Dnes mi prišiel balík zo Zelenej výmeny od Světlušky a v ňom kopec rastlín. Zelence, bambusy, aloe a...jedna neznáma. Kto pozná?

Ostatné pofotím, až keď im nájdem útulný domov. Budem musieť na nákup. :D Ale tejto hľadám ešte meno. :) Pozná niekto? Mne sa zdá, že to bude niečo papraďovitého...zdá sa mi, že na spodnej strane je pár výtrusníc.

No a k tomu mega baleniu ešte aj zelený darček - lístkové náušnice. Budú pripomínať rozkvitnuté stromy, či kvety počas sychravých dní. Už vidím, že sa do nich zamiluje aj Kvetinka a bude ich ťahať. :D

Ja som svoj darček už tiež poslala. Zuzana písala, že jej už prišiel, tak môžem prezradiť, čo to bolo. Poslala som jej pár granátovníkov vypestovaných zo semienka, pár tučníc (mala som ich prebytok od svokry) a nejaké kalanchoe, ktoré sa mi rozmnožuje každú chvíľu bez vedomia a svedomia. :)

No a ako ručne robenú drobnosť som jej dala vrecúško so sušenou mätou. Bohužiaľ minuloročnou. Tá tohtoročná nezniesla obdobie dažďov a poplesnela. Stihla som z nej len jednu dávku sirupu, potom bolo hrozne sucho, takže bola nepekne zoschnutá a keď sa to polepšilo, tak som nestihla (či si nespomenula) zbierať, no a napokon sa asi vplyvom veľkého vlhka do nej pustila pleseň.

Vrecúško je ušité zo starej tašky, ktorú som už nenosila, lebo mi nevyhovovala. Bola to super taška, ktorú mi šila kedysi dávno mamka. Na moju žiadosť obojstrannú, lebo som mala dve výšivky a nevedela som sa rozhodnúť, ktorú našiť. :D

Vrecúško má jedno falošné zatváranie...

To sú tie vrchné dve stehované čiary. Nápad dobrý, ale nedomyslený. Kedysi som videla také sťahovanie vrecúšok. A aj som skúšala, že to bude fungovať na mojej látke. Ale nevyskúšala som poriadne a tak vplyvom hrúbky látky (otvor je dvakrát podhnutý dnu) sa vrecúško nedalo poriadne uzavrieť. No a keďže som sa bála, že ostanú dierky po vpichoch, nechala som to tak a pridala ešte jednu, zelenú zaťahovaciu šnúrku z bavlniek ukončenú drevenými korálkami. To už funguje lepšie. Aplikácie sú z podžehlenej látky (pozostatok z minulého šitia) a ružovej plste, ručne prišité. Netrúfla som si strojom. :D Na najväčší kvietok som minula posledný kúsok zelenej nitky, aká sa aspoň trochu hodila k celému výtvoru.

Pri tomto výtvore som zistila, že neviem, ako šiť viacvrstvé hrubšie látky. Proste mi to stroj nechytí a musím začínať šiť aj cm od začiatku. A rovnako nechápem, ako sa dá šiť so spätným chodom. Ja by som potrebovala aspoň tri ruky. Jedna by držala tú páčku, a druhé dve by držali látku a ťahali ju, bo stroj nepodáva a šije na mieste. :( 

Šila som to počas rozšitého kolíčkovníka a rozšteľovala som si pri tom stroj. Totiž na hrubšej látke sa mi na spodnej strane zase zbierala niť a nevedela som, čo s ňou. Točila som s kolieskami, šrubkou...napokon sa to nejakovsky nastavilo, ale myslím, že to šilo skôr na nejaké záhadné heslo ako na správne nastavenie. :) Najmä som šila vždy len krátky úsek. Myslím, že by som nedokázala obšiť trebárs plachtu. Určite by sa mi tá niť zase zamotala. :( Ach joj. Ktovie, či budem niekedy kamarátka s tým pekelným strojom. :D

Tak to boli moje nové šicie peripetie. :)

Prajem príjemné dni!

Uff !!!

Tak som to dokončila. Konečne. Síce už minulý týždeň, ale nebol čas na prezentáciu. A čo som vlastne dokončila?

Nuž, štipcovník. Ten starý, ktorý sme vyfasovali od svokry po babičke vyzeral asi takto:

Ja som sa totiž veľakrát rozčuľovala, že 36 štipcov je často málo na vešanie prádla a furt som mužovi vravela, aby dáke kúpil (momentálne nakupuje z drvivej väčšiny on). No a on dovliekol nielen kolíky, ale aj zbernú nádobu na ne. Len v trošku biednom stave. A  mňa to štvalo. Keďže sme asi pred polrokom či kedy kúpili stroj, jeden z plánov bol ušiť práve aj obal na štipce. Plány sa však z dôvodu príchodu Kvetinky troooošku odložili, ale už možno svitá na lepšie časy.

No a ako to celé vznikalo? Najprv som sa asi dva týždne rozhodovala, či bude okrúhly alebo obdĺžnikový. 

Aj malé dieťa kreslí krajšie. :D

Po dlhej úvahe, že ozaj nebudem schopná ušiť pekný kruh, som sa rozhodla pre obdĺžnik. A potom som už len veeeľa premýšľala, ako to celé spáchať. Napokon som sa pustila do šitia a počas tvorby som plán menila jedna radosť. :)

Nie som veľmi na nejaké návody a presné postupy. Niežeby som bola znalec, ale som strašne neporiadna. :D (Viď moje časté kuchárske prešľapy. :D) Takže som strihala tak nejako od oka, a tak som postrihala zbytočne kopec látky.

Keď som mala základ, zistila som, že nedrží tvar vďaka váhe kolíkov. Nuž som musela urobiť výztuhu. Na dno som vložila dva kusy umelej hmoty (pravdepodobne podložka na písanie alebo na čo to kedysi slúžilo) a tým som sa sčasti odsúdila k podšívke, aby to nejako slušne vyzeralo. A tiež, aby sa to hneď nezodralo, hoci som vrchnú látku podžehlila vlízelínom.

S tým prišlo ďalšie rozhodovanie, z akej látky bude podšívka, či bude zadná stena plná alebo otvorená, či bude z takej alebo onakej látky, až som napokon došla k rozhodnutiu, že to bude kombinácia a že nadbytok podšívky mi vytvorí kapsičku. Ktorá by však bola úplne nefunkčná, keby som ju nerozdelila na jednotlivé priehradky, kde teraz vystavujem pár štipcov. :D

Závesný systém som mala sčasti premyslený, sčasti som nad ním dumala úctyhodne dlhý čas. Kde umiestnim stredový diel držiaci tvar? Toť otázka! Manžel chcel, aby to bolo také ako po babičke, že mu to príde praktické a jednoduché. Ja som chcela špeciálny systém, ale nezohnala som. Myslím, že kvôli tomu, že som ani nebola zháňať. :D Nebol čas. Tak som to nahradila karabínkou zo starej maminej kabely.

Karabínu budem musieť v strede pripevniť, aby neputoval hore-dolu. A tiež budem musieť splašiť dlhší motúz/šnúru,... Dala som provizórny, lebo inak by to ešte nebolo. :)

Vymýšľala som to preto, že som si netrúfla šiť do oblúka, aby tam zapadol vešiak. :D Určite by to nebolo pekne ušité a nepáčilo by sa mi to. Hmm, teraz to však má tiež kopec múch, ale aspoň je to niečo nové.

No a takto to vyzerá v akcii. Je to trochu krivé, no ale nedivím sa...pri mojom spôsobe šitia, nad ktorým by nejedna krajčírka zalomila rukami. :D
Keď som to ukázala mužovi (spoliehať sa na to, že si to všimne...by mohlo dopadnúť ako minule, keď si po príchode z tábora nevšimol, že máme aj druhý záves v kuchyni :D), povedal zhruba niečo také: "Husté! A v zime do toho môžeš nasypať vtákom a bude krmítko." :D Ehm. Beriem to ako kompliment. :D

Špilka s korálikmi má najmä praktickú funkciu. Drží tvar. :) Jedna špilka je aj vzadu (bez korálikov), lebo tam sa to tiež nejako krútilo.

Takže ešte raz to zhrniem: Uff !!! :D

Ozaj mi tento výmysel dal zabrať. Nemám skúsenosti, ako postupovať, čo sa šije ako prvé, ako zakončovať nitky, aby ich nebolo vidieť (asi to súvisí obvykle so správnym postupom) a pod. Ale neva. Som rada, že som to zvládla. A môžem vymýšľať ďalšiu krkolominu. :D

Majte sa pekne. :)