Advent

bez adventného venca som si kedysi nevedela predstaviť. Ale už si ho predstavovať nemusím. Nejako sa nám nepodarilo vytrepať do lesa našklbať pár vetvičiek. V sobotu som nazbierala iba nejaké šušky no a nedeľu sme prespali. :D Nevadí. Ak to nezvládnem do konca týždňa, tak...svet sa nezrúti a potočí ďalej aj bez nášho venca. Sviečky môžeme páliť postupne aj bez ihličia. ... no...ospravedlňujem sa a utešujem ako príde. :)

Ale zato adventný kalendár som mužovi minulý týždeň stihla pripraviť. Hoci s vypätím nervov a síl, lebo Kvetinka nie a nie pochopiť, že trochu pracujem a že v noci sa spí a nie budí každú chvíľu a dlho uspáva. A mala som na tvorbu len dva dni a jednu noc, keď muž nebol doma.

Predstava bola úplne iná ako to napokon skončilo.

Konečne som vyskúšala tlač na textil. Farbu som kupovala už skoro pred rokom. I s rydielkom do lina. V obchode som nezohnala pekné pečiatky. Vlastne žiadne som nevidela, iba cukrárske od Tchiba, ale dávať 180 peňazí za tri malinkaté pečiatky...neee. Do mesta sa mi nechcelo, tak som aspoň vyskúšala linorytectvo. Mužovi, ktorý dostal úlohu nájsť v pivnici kus lina, ktoré som si odkladala pre tú príležitosť a mi doniesol kus iného lina, som povedala, že mi napadlo potlačiť kus látky nejakým motívom a potom do toho zabaliť darček. Veď napokon, pravdu som povedala. Látka je pomaľovaná, darček zabalený. A on prekvapený. :D

Síce to lino ma nepotešilo, lebo tá nešťastná vzorka sťažovala viditeľnosť vyrytého. A tak som vzorkovala, až som našla konečnú verziu - po úvahe, že u mňa to lepšie nebude. :D

Skúšobné vzorky.

Pripomína mi to trochu vianočné gule. :)

A mixnuté.

Obdivujem brata, ktorý krásne vyryl veľa obrázkov ešte na ĽUŠke. Košický dóm sv. Alžbety si pamätám najviac.

Nuž a takto som to povešala.

Predstavovala som si to krajšie. Ale...jednak som si vešanie nechala na poslednú chvíľu, veď to bude predsa hračka. Nebola. A druhak...vešať v spálni sa natajňačku nedá. A tretiak...muž si dal náramne krátku vaňu. A štvrtak...Kvetinke sa moje poletovanie zo stoličky na zem a späť nejakovsky nepáčilo. Chcela sa hrať so mnou. :D

Ale muž bol prekvapený a úplne večer, keď som bola v kúpeľni pre zmenu ja, sa prišiel spýtať, či sa môže pozrieť, čo som tam povešala. Nechápavo som na neho pozerala, lebo medzičasom bol v izbe aspoň dvakrát so zapáleným svetlom a je to vidieť hneď od dverí. :))) To akože fakt nevidel? Alebo sa tomu snažil vyhnúť? Milé, či nemilé od neho. :D

No a dnes som začala piecť. Nadšená hlásim, že mi nezhorel ani jeden z troch plechov!!! :D Robila som marokánky. Našla som tieto tri recepty a chvíľku sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať všetky. Ale pohľad na Kvetinku ma z takýchto nezmyselných úvah rýchlo vyliečil. Tak som si vybrala recept od Lenky včelky a ...ako obvykle, nepostupovala podľa neho. :D Do mixéru som sypala, čo mi prišlo pod ruku. Hrsť opláchnutých sušených marhúľ, nejaké sušené slivky, brusnice, (ananás namiesto kandovaného ovocia som zabudla dať :D, rovnako ako aj hrozienka), potom 200g mandlí (na orechy som alergická...nemala by som asi žiadne, ale...keď treba, zakazujem si len vlašské, prípadne arašídy :D), slnečnicové semienka, trochu dyňových semienok... a trochu to pomixovala, bo sa mi nechcelo nič krájať. Nedalo mi však, odvážila som a malo to asi 650g. Tak som dovážila asi 80g špaldovej múky. Na ovsené vločky nedošlo. Chcela som ich pôvodne popražiť, ale mala som dojem, že to bude príliš veľa suchej hmoty. A ktovie...možno by chytili viac (ako minule) a chutilo by to hnusne. K múke a orieškovoovocnej zmesi som prisypala ešte sezam a priliala ohriatu zmes smotany, masla a cukru - od oka :D. Cukru sa mi po ochutnaní zdalo málo, tak som ešte dosypala. A zmes sa asi aj varila. Neviem, prečo je tam nevariť. V ostatných recepisoch sa mlieko s maslom varí. :-o

Nechala som to stáť a keď som utíšila Kvetinku, pustila som sa do tvorenia placiek. Najprv väčšie - asi ako dlaň, a šups do rúry. Tak na desať minút asi. A keď som plech vybrala, tak som premýšľala, čo pridať, aby to držalo pokope. :D No nepridala som nič, len vytvorila placky o niečo väčšie asi ako päťdesiat korunáčka. Po vychladnutí to jakš takš funguje. Uvidíme, keď to budem máčať v čoko. Myslíte, že môžem už teraz, abo radšej niekedy pred 24.12.? Myslím, že jesť sa budú dať. Nechutia síce ako svokrine...možno to bude tou absenciou kandizovaného ovocia. Len ich musím schovať a posnažiť sa nechváliť, že už je dačo napečené. :D To by dopadlo...ochutnávalo by sa, až by nebolo. :))) Premýšľam iba, kde to uskladniť, aby sa to nepokazilo. Plechová krabica je základ! Po minuloročnej myšej návšteve.

Tak...myslím, že sa lúčim. Zas na nejaký čas. Budem ďalej vyberať, čo upiecť, dumať nad darmi a snáď aj nejaký vyrobím a niečo upečiem (vraj stačí tri druhy! ehm).

Apropo...z kuchárky Evy Francovej sme skúšali kaleráb po maďarsky. Dobrá to vec. Len človek rýchlo vyhladol. :D V stručnosti: kaleráb na plátky dusený v zeleninovom vývare s trochou paradajkového pretlaku a strúhaným zemiakom. Ten zemiak mi tam náramne chutil. Asi preto, že aj na zemiak som alergická? Tak si užívam zakaždým, keď ho mám. :)))

No a musím sa ešte pochváliť jedným kulinárskym dielom - v nedeľu sa mi podaril náramne dobrý prívarok zo zelenej fazuľky (z vlastnej záhradky!!!). Len som si jedlo neveľmi vychutnávala, bo Kvetinku čosi trápilo a celý čas prekričala. Asi budem mať z toho vredy, jak furt do seba jedlo hádžem. :) Fotky nie sú, jeme rýchlo. :D

Majte sa pokojne. Neupratujte veľa, ani my nebudeme. :D Abo už máte upratané? V tom prípade aj my - z minulého roka. :D 

Ako k nám prišiel Mikuláš

Trochu oneskorený príspevok, ale skôr sa nezadarilo. Nedá mi však popísať Mikulášove strasti. :)

Ako obvykle, nechala som všetko na poslednú chvíľu. Mám po mamke peknú výšivku, ktorú som chcela našiť na čižmu, ale...odkladala som, odkladala, až nebolo kedy. Ani len nejako vkusne nainštalovať sa mi ju nepodarilo. Tak zas za rok. :)

A dokonca nádielku som si zabudla nachystať, a večer, keď som šla po schodoch do izby, som si na ňu spomenula: ješkovi zraki! Tak som sa už videla, že to dávam niekedy ráno, ale...vzhľadom na to, že muž vstáva skôr ako ja, nebolo by to pravé orechové a ja nemám šancu vstať skôr ako ja, lebo nad ránom by sa zobudil na každý šuchot. Zmierená však s tým, že to chystám ráno, som si ľahla, že idem spať.

No ale! Omyl!! Do pár minút mi prišlo tak zle od žalúdka, že som nevedela, či mám utekať na záchod, alebo sa už neoplatí a ktorý otvor sa využije. :D Nebudem to tu viac rozpisovať. Začala som však uvažovať nad tým, že ak pôjdem na ten záchod, budem sa musieť obliecť, aby som tam nezmrzla (nie je vonku, ale...záves teplo neudrží, a naposledy som sa zdržiavala dolu dlhšie, lebo som si myslela, že nemá cenu ísť hore, keď pobežím znovu dolu :D). No...a pri tom obliekaní som teda schmatla vrecko so sladkosťami (nervózna z toho, ako to šuští) a misu s ovocím a šla dolu schodmi dúfajúc, že mi nič nespadne. :D Manžel sa na posteli zamrvil, ta som zahlásila, že mi je zle a musím dolu. Cestou som sa zbavila Mikulášskej nádielky položiac ju na stoličku k jeho pracovnému stolu a pri ceste späť som z vrecka vybrala sáčok, ktorý tam nemal čo robiť. Keď som vyšla do postele, chvíľu mi trvalo, kým som zaspala. Uvažovala som nad tým, či si pochôdzku zopakujem alebo nie. Našťastie som zaspala.

Ale! Nadránom som sa zas prebrala, že mi treba (našťastie to nebolo už nič akútne), tak som sa posadila na posteli a začala si dávať ponožky. Spomenula som si totiž, že jedna čižmička má ísť ešte na prízemie pre svokru. Ako som písala, nad ránom sa muž furt preberie na moje mrvenie sa na posteli. Zabručala som, že musím na záchod a na moju potechu "vyskočil" z postele, že ma obehne. Tak som relatívne v pokoji schmatla čižmičku, zbehla dolu a rýchlo ju schovala za dvere. Po striedaní stráží som napäto počúvala, či už ide hore (mala som dojem, že mu dlho trvalo, kým začal stúpať po schodoch - konečne som ocenila, že dupe ako slon :D). Tak som sa snažila zbehnúť dolu čo najtichšie (zabudnúc, že schody vŕzgajú) a potme strčila čižmičku do nejakej topánky (netušiac do akej :D). Vybehla som zas potichu hore, SPLÁCHLA :D a vytrepala sa hore schodmi a tvárila sa ako neviniatko. Ešteže mi bolo v noci zle, vďaka tomu nebol môj dlhý pobyt na záchode podozrivý. 

Čiže, podarilo sa mi rozdistribuovať všetko, ale nabudúce sa už pripravím DOPREDU!!! (hahaha) a keď sme to potom preberali (trochu mi neveril, že mi bolo zle), zhodnotil, že sa mu zdalo, že idem nejako dlho po schodoch, akoby som sa furt vracala po pár schodoch. Hehe.

Inak, v sobotu sme nalepili podlahu do kuchyne. Ak sa podarí, budúci víkend sa nalakuje a ak sa to podarí, bude to pekne vyzerať. Ha! A máme zavesené už dve skrinky z kuchynskej linky! 

Lúčim sa, idem uloviť do chladničky nejakú večeru. Pekný večer prajeM.

Tak už nám začal

nový rok - adventom. :)

Sobotu sme strávili predvianočným upratovaním v štýle maľovania zárubne, vypratávania stavebnej sute z predzahrádky. Žiadne zdobenie v domácnosti sa nekonalo, veď napokon, kde, keď v každej miestnosti niečo chýba a práši sa tu neskutočne. Ale predzahrádka je vyprataná dokonale. Manžel so svokrou sa postarali. Škoda akurát toho lešenia. A keď sa nad tým zamyslím...ani si nepamätám, že by sme to doma mávali vianočne nazdobené počas adventu. Sú to pre mňa dve iné doby, ktoré síce na seba naväzujú, ale každá je o niečom inom. A k tomu adventu sa mi vianočné ozdoby ešte nejako nehodia. Možno je to iba o zvyklostiach. Nakoľko neplánujem zdobiť každý kútik, tak to v pohode stihnem urobiť aj pár dní vopred. Snáď. :)

Ja som za ten čas okrem mierneho upratovania vnútri (zametanie veľkej špiny, malú nemá cenu naháňať :D) potajomky dokončila kalendár. A veruže som si nadávala, že som si to nechávala na poslednú chvíľu. Ono to nebola taká sranda poprišívať toľko gombíkov. :) Zohla som pri tom jednu ihlu a dopichala si prsty. No ale čo narobím, keď som si vymyslela ten viacvrstvový systém?

Namiesto nejakého šitia veľkého kusu látky ako uvádzala Ajka, som si chcela prácu zjednodušiť tým, že nebudem šiť vôbec. V rukách totiž by obšívanie kusu v mojom podaní nevyzeralo dobre. Tak som si vymyslela pásy, ktoré som podžehľovala obojstranným vlizelínom (ďakujem Zuzane z Korálok dnů i Ajke z U Ajky za ten skvelý tip) a aby to bolo o niečo pevnejšie, tak celkovo mám pás o 4 vrstvách látky plus vlizelín. Pásy sa mi však aj hodili z iného dôvodu. Ozdobila som nimi trám, ktorý máme v podkroví. Pôvodne som to chcela odzhora až dolu, ale nejako sme to zle vymerali alebo čo, ale posledný dolný háčik zrazu po zavesení všetkého bol zlý a celý pás ovísal smutne dolu. Musela by som ten posledný pás skrátiť, lebo diera vychádzala neviem prečo zrazu PRESNE do štrbiny medzi trámami. :D Ale to som nechcela, lebo v spálni máme trámy trošku inak, tak na rok, keď bude hotová izba, aby sa dal použiť znovu a nemusela som ho prerábať.

Hore vidieť, ako sa ten pás krúti, ale trám ho jakštakš pacifikuje. A som zvedavá, aká čierna machuľa bude na stene po žiarovke. :D

Na tie pásy som chcela našiť hviezdičky, ale...pri kúpe som nepremýšľala a vzala svetlú látku. A to bol problém. Hviezdičky vôbec nevynikli. Som mohla našiť rovno obyčajné gombíky, nie? Tak som vzala zbytky červenej látky z čižmičiek, podžehlila vlizelínom, vystrihla štvorčeky a dala sa do aranžovania na pásy. Mala som ich vymerané. Ale...ako obvykle zle. :D Nevychádzalo mi to nijakovsky pekne. Takže mám na oboch koncoch "biele" miesta. Čo už.

Chybička sa pritrafila...nevšimla som si zamotanej nitky. Takýchto obnitkovaných hviezdičiek mám viac. :( (Nevýhoda pri vešaní.) To, že je bez čísla nevadí. Sa zatiaľ rozhodujem, či to mám očíslovať 25--28 alebo 27-30 .. kvúli tým dlhším adventom. :)

Celkovo...kalendár napokon vyzerá inak, ako som si predstavovala, ale sa mi v podstate páči. Trochu sa mi nepáči iba to, že ovísa dolu. Našťastie tie dva pásy aspoň trochu drží trám, no a ten tretí...to bolo núdzové riešenie, aby som ho nemusela skracovať. Keby tých dierovaných cvočkov bolo viac, bolo by to lepšie. Ale nesedelo by mi to potom dĺžkovo asi. (Ešte sa budem musieť veľa učiť, kým mi bude stačiť dvakrát meraťa a raz strihať. :D) A keby som nebola chcela mať pásy v strede trámu, tak by bolo asi lepšie ich posunúť na dolný kraj, aby čižmičky lepšie viseli. ... Tak možno na rok. :D

Manželovi sa však kalendár páčil. A dnes ráno bol vo vytržení, keď zistil, aký veľký balíček trčí z prvého dňa. (Vôbec mi nenapadlo vyskúšať, či sa tam zmestí, tak som z toho bola trochu vytočená včera pri plnení. :D) No a čo sa v krabičke skrývalo?

Obyčajný kľúč od domu. :))) Spoza polorozlepených očí (vstáva vždy skôr ako ja) som videla mužovu rozosmiatu tvár, keď otvoril škatuľku. Sa na tom dobre pobavil. Že už je vraj právoplatný člen domácnosti, keď má vlastný kľúč.

A prečo kľúč? Mali sme totiž len jeden a vždy som mu chodila otvárať, keď prichádzal z Prahy. Spočiatku sme si mysleli, že sa neoplatí dávať robiť nový, lebo sa mali meniť dvere. No...to tak skoro nebude, tak chcel kľúč. Dlho mi trvalo, kým som si na to spomenula v pravý čas (v obchode) a potom som posledné dni tŕpla, aby si ho nedal urobiť sám. Najmä v sobotu som striehla na chvíľu, kedy už konečne buchnú dvere. Šiel totiž na nákup a bola som v napätí, či si na to spomenie alebo nie. Výhovorka typu: "ja ho už mám, len ho musím nájsť" by asi bola trochu zvláštna. Ale možno nie, lebo v tom neporiadku sa nám veci strácajú často. Alebo tu máme nájomníka Alzhaimera? To dúfam ešte nie! :-o

Takže, HURÁ! Kalendár je hotový. To, že darčeky stáli na druhej, tretej, štvrtej, ... koľaji, ma zatiaľ netrápi. Aj keď dnes som sa trochu vážne zamyslela nad tým, že do vianoc už len 3 týždne ostávajú. No...ale pokojne, pokojne, je advent!

A keďže je advent, mrzelo by ma, keby sme nemali veniec. Tak sme v sobotu sa vybrali na prechádzku do lesa na pár vetvičiek. Nemuseli sme ísť však ďaleko. Muž zazrel porúbané stromy, resp. ich pozostatky, a tak som si narezala z nich. Neviem síce ako dlho už ležali na zemi, takže možno uschnú skôr ako prídu vianoce, ale aspoň som nemusela devastovať žiadny stromček.

Mala som síce nervy pri jeho tvorení, bo nešlo mi utvoriť kruh a furt to bolo nejaké kostrbaté a tak som ho dvakrát rozobrala. Rozobrala je slabé slovo! Ak mám byť úprimná, jedenkrát som ho roztrhala. :D (Ono to asi na smiech nie je, ale do plaču mi bolo včera, že som taká nemožná.) Potom som sa pozviechala, zašla dolu do pivnice nájsť dáky tvrdý drôt, vytvorila som z neho trošku šišatý kruh, no a potom to už šlo skoro samo. Tak som ho aspoň uviazala do kruhu a zdobenie si nechala na dnes - ráno múdrejšie večera. Že zdobenie. No...poukladala som naň pár šišiek, strčila tie chlpaté chuchvalce čohosi, čo som ušmykla na sobotnej prechádzke a pridala pár hviezdičiek. Na stuhu som už nemala chuť. Na jednom venci stačia dve rôzne fialové, nemusia byť tri. :D Proste som sa nestrafila so sviečkami. Mala som ich radšej kúpiť biele. :D Smola. Čo narobím, keď som v obchode nepremýšľala? Manžel aj tak vyhlásil, že mašličky nemusí. A ja po takýchto hláškach potom uvažujem, či ma chce iba nejako uchlácholiť, aby som nebola nešťastná, alebo je to ozaj pravda. Som totiž presvedčená, že aj keby tam tie stužky boli, tak by povedal, že veniec je krásny. :))

Myslím, že k farbe kvetináčikov už nedopasujem sviečku nikdy. :D Odtieň je môj výtvor, to asi nevyrábajú sviečky v každom odtieni. :)))

A horíme. Nedočkavosťou na príchod.

Neviem, či sa mi minulý rok podaril krajší veniec alebo nie, ale do tohto nášho stavu sa náramne hodí a hlavne je náš. Nič prečačkané by som mať nemohla, lebo by to tu momentálne vyzeralo ako päsť na oko. :) Ale rozhodne som nedospela do stavu, že by som ho šla dať posvätiť do kostola. :D Také veľké sebavedomie vskutku nemám. Najmä po tej prehliadke vencov, čo som dnes ráno videla. Hihi.

Končím tento prvoadventný príspevok. Už tu nebudem nič ďalšie vpisovať (iba že muž upiekol v sobotu bábovku, to ho musím pochváliť ešte!). Príjemný večer prajem všetkým a hlavne pokojný predvianočný čas. Bez zbytočných zhonov a nervov v tomto konzumnom svete. Vianoce aj tak nie sú o upratanom dome, plnom stole jedál a kope darčekov. Nie? Aj keď...všetko z vymenovaného poteší. :D

Ahoj!

Konečne ho mám(e) :-)

Nikdy som ešte sama veniec nerobila. Vždy sme ho mali doma. Čakal nás, kedy prídeme od školských povinností domov, aby nám pripomínal, že je čas čakania na Jeho príchod.

A hoci som možno mala nejaké myšlienky na jeho tvorbu mimo domova, predadventný čas mi vždy tak utiekol, že kým som sa spamätala, už ho nemalo zmysel robiť.

Vedela som však, že teraz musím. MUSÍM. Lebo keby som ho neurobila, bolo by mi veľmi ľúto. Mám totiž nový domov. S manželom. A intenzívnejšie sa nám bude čakať spolu, keď bude doma nejaká pripomienka na to, čo sa blíži. ...Hmmm, nemyslím tým zbesilé behanie po nákupoch. :-)

Doma sme mali, aspoň čo si pamätám, vždy klasický, okrúhly...a tak som ostala konzervatívna a zvyk nezmenila. Dokonca som sa nechala prehlasovať aj v prípade malinkatého pokusu môjho ja byť aspoň trochu iná, ako to bolo doma. A to vtedy, keď som našla okrúhly veniec so sviečkami rozmiestnenými inak ako do štvorca.

Je to náš prvý spoločný advent ... a chcela som, aby bol veniec dokonalý. Našla som inšpiráciu tu a keďže aj môj polovičiak zdieľal nadšenie z výtvoru, ktorý uvidel, moje kutilské myšlienky sa rozbehli kade-ľahšie a začali vymýšľať. Nakoniec čosi vymysleli a potom sklamane pozerali na nejakú ďalšiu internetovú stránku, že nie sú také inovatívne a originálne, ako si mysleli. :-D Ale nakoľko sa mi bežne stáva, že vymyslené veci dopadnú väčšinou inak, ako si predstavujem (najťažšie skúšky mávam v kuchyni :-/ ), nerobila som si z toho ťažkú hlavu, pretože čo ? Veľké mozgy môžu mať rovnakú myšlienku, ale podanie bude vždy iné.

Nuž som vymyslela konštrukciu na upevnenie kvetináčov, (ktorú sme zmenili asi 4x) a vybrali sme sa do obchodov zháňať kvetináče, sviečky, drievka. Sviečky máme dva druhy a aj tak nie som úplne spokojná. A drievka na konštrukciu? Nakoniec sme sa uchýlili k najjednoduchšej variante - kríži.

Obrázkový postup výroby  nebude, pretože foťák býva založený alebo neprítomný keď ho treba.

Začali sme však kvetináčikmi. Chcela som vyskúšať postup z toho blogu, kde som našla inšpiráciu...ale bez spomínaných ingrediencií. :-D U mňa je to normálne (aj v kuchyni) :-))). Jeden vzorkový kvetináč vyzeral aj celkom dobre, istý čas hral všetkými vhodnými farbami, od žltej, cez bielu a zelenú až som skončila u fialovej, ale neviem prečo som nakoniec nepoužila rovnaký postup maľovania. Avšak nevadí. Miešanie farieb na fialovú ma bavilo a dokonca som umiešala vhodný odtieň aj na druhýkrát...farba totiž strašne rýchlo schla. No...ale aby som bola presná...ono to asi tak úplne nie je fialová, ale keď pri tom nemám niečo klasicky fialové, tak mi to neva.

Potom nastal presun na východ, kde som okrem návštevy mala za cieľ nazbierať čečinu a nejaké šišky a iné lesné haraburdy na ozdobenie. Je tu však ešte malá postranná epizódka, že tá latka sa musela kúpiť na dvakrát. Nie preto, že som raz merala a dvakrát rezala...ale som asi megasklerotička a tak som latku nechala na polici vo vlaku a spomenula si na ňu, až keď bol vlak za hranicami. :-D

No, latku mi znovu kúpil, a potom aj narezal a upravil do kríža z veľkej ochoty môj najdrahší.

Vďaka telesnej indispozícii a rýchlemu stmievaniu sa to vyzeralo na veľký plač, že veniec nebude a všetko vyjde nazmar. Ale dnes sa nám podarilo pred mojím návratom ešte doobedu vyraziť do lesa pri meste, ozbíjať dva smreky, prehľadať trávu pod nimi kvôli šiškám, vyrýpnuť trochu machu (sušený mach zatiaľ považujem za zbytočnosť, ale predpokladám, že skúsenosť ma naučí, prečo sa používa sušený) a uštipnúť posledné tri šípky na kríku. Pred odchodom som uviazala veniec (dozdobený sušienkami asi frézií z kytíc od svadobčanov), o ktorom som si myslela, že bude len provizórny, že nevydrží ďalekú cestu vlakom a natrieskanom MHD. Vydržal. A vydržali aj susedia, keď som o pol ôsmej večer začala pribíjať a prišrubovávať kvetináče ku krížovému držiaku.

Držiak som vložila do kruhu, zistila, že kvetináčiky tancujú podľa toho, ako sa im chce, ale stredová šiška s nimi narobila poriadky. Vnútorný priestor venca okolo všetkých štyroch kvetináčosvietnikov som zahádzala šiškami rôznych veľkostí...že keď už som ich dovliekla domov, ta ich nebudem predsa vyhadzovať. :-) Rovnako dopadol aj mach...vzala som ho príliš veľa na tak malé svietniky...tak som ho uložila do kvetináčov väčších...uvidíme...či sa skôr rozmnoží mach, alebo obyvatelia v ňom. ... hmm, myslím, že budem nadávať, ak to druhé. :-D

No...a aby zase sviečky nelietali v kvetináčoch a mohli pekne horieť a neboli veľmi nízko položené, vyplnila som dno rôzne veľkými viečkami od PET fľašiek a voňavky a medzery medzi sviečkou a kvetináčom som zahádzala kamienkami, ktoré po rokoch od dovezenia z pláže konečne zase našli využitie. Možno posledné...ak ich sviečka zaleje z pomsty, že sa nemohla hýbať!

Tak snáď nám tie smrekové vetvičky vydržia do konca....a snáď ten nezbeda plamienok, ktorý sa vôkol seba rozhliada, čo je kde horľavejšie, nepôjde po machu, ktorý raz určite uschne. :-)

Tak čakajme...čakajme spolu, čo sa stane s ním, so mnou, s nami, keď príde zas k nám.