Pôvodne

to malo byť z pekárenského prostredia ... ale ... jaro je už skoro tu a mňa - ako obvykle, zas pochytilo záhradníčenie. :D

Rozšírili sme si políčko (samozrejme, s povolením), pretože muž vyhlásil, že sa tam nezmestím. Potrebovala som iba 2 metre štvorcové, ktoré sme mali aj bez rozšírenia. Ale vraj, aby som mala dobrý prístup. No...tak mám viac a... aj tak sa nezmestím (ale aspoň máme viac slnečného miesta). Veľmi som to totiž nevymeriavala...a zrazu (!!!) nemám miesto na medvedí cesnak (zoženiem ho vôbec???) aj červenú repu. Muž totiž chce skúsiť ešte hrozno!

No a tak som v sobotu likvidovala zbytky trávnika, ktorý sme zdevastovali pri rekonštrukcii a možno sme si zasemenili vypleté miesto burinou, ak kompostér nepracuje správne. :D Ale čo na tom? Beztak som zmierená s plienením našej úrody slimákmi. :( :D

V každom prípade hneď na druhý deň som sa vrhla do siatia a aj sadenia. Ligurček som kúpila už hotový. Snáď presadenie prežije. Zatváril sa po vysadení náramne smutne.

No a čo všetko tam už máme? Jarnú cibuľku, ranú karotku, špenát, šalát (kurník, asi by som mu mala urobiť dáke ubytovanie z fólie!), redkvičky, petržlen, kôpor (nepredpokladám však, že vyrastie. Zakaždým vyrástol rovno do kvetu. :( )
No...a dnes som zasiala hrášok, ktorému som urobila mini skleník. Prikryla som ho zaváraninovými fľašami. Uvidíme. Krstný ma normálne rozrušil, že som siala priskoro. Pravdu má, ale mne nedošlo, že keď na obale píšu marec, tak mám čakať až na druhú polku, či koniec. :D Mala som čas, mala som chuť, a hlavne... mala som potrebu!!!
Ligurček (libeček se mi líbi víc :D) sa aj dnes tváril hrozne smutne. Myslím, že mu je zima.
O ostatné semienka sa nebojím. V balíčku je ich viac než dosť, takže môžem siať aj na konci marca, ak uvidím, že nič z toho. Beztak ich treba spotrebovať do nejakého dátumu. Pre mňa je momentálne hlavné to, že som sa odreagovala. A ako furt som plná nadšenia. :D S vedomím, že slimáci budú mať hody. Ak to všetko nepomrzne. :D :D :D
Nuže tak dajak. Zase záhradníčim ako kozel. :D Dokumentačné fotky nemám. Ak niečo vyrastie, budú. Zatiaľ sa lúčim a idem premýšľať ako na piaty Svetluškin krok. A keď to vymyslím, kúpim mak a uvarím Kvetinke makový odvar. :D

Majte sa pekne.

Nevydržala som to

a začala zahradníčiť.

Začalo to nevinne. V štvrtok. Hráškom. Urobila som malú hriadku na záhrade. Nejako mi asi nestačili bylinky v kvetináčoch. Síce mi všetky vyrašili, ale...majoránka sa vôbec nemá k svetu a žerucha sklamala na plnej čiare. V návode písali, že do týždňa vyrastie. Nevyrástla ani za dva týždne. A to som sa snažila a pravidelne rosila, aby mala vlahu a nebola suchá. Vie niekto poradiť, kde robím chybu? 

A tá majoránka...neviem čo s ňou. Už dva roky sme sa snažili ju vysiať na záhradu. Nepodarilo sa. Skúsila som teda do kvetináča. No asi ani v ňom nechce žiť. Sme odkázaní na sušenú. 

(Je búrka. Juuuuuuu. Prší! Naplní sa nám trochu barel!!)

No ale nechám bylinky bylinkami a vrátim sa naspäť k hrášku. Nejako ma to v ten štvrtok chytilo a bola som taká nadšená, že som nakazila aj muža. Tak sme sa v sobotu vydali nakupovať semienka a hlinu a ... ako správni falošní záhradníci (iba podľa mena) sme sa rozhodovali na základe neznalostí a nevedomostí. :)))

No a tak som po obede vysiala šalát a redkvičku. A do kvetináčov sme zasiali ešte pár paradajok a ružičkový kel a teraz neviem či aj špenát. (Nezapísala som si. :D)

Palice čakajú na hrášok. Vpravo od žltého kríku bude rásť mňam-potrava pre slimáky. :D

Ale nestačilo mi to. V pondelok som založila novú hriadku, kam prídu tie paradajky z kvetináča. Ak vyrastú. :) Zatiaľ tam je na pokus iba redkvička a ružičkový kel.

Hriadku som si obložila starými škridľami, nech aspoň trošku zamedzím burine prerastať do záhonu. Ale som si vedomá, že zátaras by musel byť aspoň pol metrový, aby to zabránilo pýru a svlačcu a ostatnému plevelu sa pleveliť medzi našimi budúcimi paradajkami. :D

Záhon mi po oplotení nakoniec pomohol porýľovať manžel, ktorý po skončení svojej pracovnej doby sa hlásil dobrovoľne do služby. Okrem rýľovania chcel vyskúšať aj kompost z kompostéru. Priznám sa, mám voči tomu nedôveru. Nahádzali sme tam všeličo možné, čo tam podľa návodu nepatrí (BURINU a orechové vetve). Porazilo by ma, keby som si odplevelenú hriadku dobrovoľne zasypala ďalším plevelom. :D

Veruže nedôverčivo sme pozerali na spodku nádoby, ako si to tam žije. Priznám sa, nepamätám si, ako to vyzeralo u babky. Ale nemala som dojem, žeby to vyzeralo takto! :D Tak som povedala, že treba pokus. Do kvetináča hlinu a tú zmes z kompostéru a uvidíme, čo z toho vyrastie. Manžel sa do toho pustil, a neodpustil si tam vysiať aj špenát. Že keď už, ta už. :D

No. Uvidíme, ako dopadnú tieto naše prvé záhradnícke pokusy.

Ešteže kvetinám sa darí aj bez našich experimentov. :)

Majte sa krásne.

Na love potravy.

Fuj. Tak som sa zľakla, až som musela cvaknúť. :D

Malinký poklad. Jedna jediná. Zatúlaná. :)

Výbuch

v kuchyni.

Dnes som muža obedom nepotešila. Dokonca sa vyjadril, že toto jedlo nemusím zaraďovať do jedálničku. :))) Tak dobre no. Vraj je to bez chuti. No, mne to celkom chutilo. Ale to bol až druhý výbuch. Ten hlavný sa konal už pri príprave. V recepise sa o baklažáne písalo: "v celku upečete buď v troubě (pod grilem), na plynovém hořáku nebo na plotýnce" - no tak som ho strčila do trúby s malým podozrením, že sa niečo stane. Už som totiž raz celý baklažán v trúbe piekla a vtedy výslovne písali, že ho treba párkrát prepichnúť, aby nenarobil v rúre paseku. No, ale tuto nič také nepísali, ta som si vravela, bude to OK. Hih. Nebolo. Zrazu taká rana! Aj kútik môjho oka zaznamenal nejaký pohyb dvierok a nemohli byť pootvorené počas samotného aktu pečenia, pretože to samé nevedia a treba im v tom pomáhať. Takže explózia so všetkým, čo k nej patrí - aj s tlakovou vlnou. :D

Neviem, či som nemala pred fotkou napísať "nie pre slabé žalúdky" :D

Našťastie bol baklažán natoľko zhovievavý, že svoj útok na moju rúru naplánoval iba výstražný, aby som sa poučila do budúcna. Rozprskol sa len trochu, na boku a odnieslo si to len zopár miest. Ooo, vďaka Ti, som poučená až dokým mi skleróza dočista nezastrie rozum! Mala som šťastie. Každopádne, baklažán nebol hotový, tak som sa ho snažila dokončiť na panvičke, ale...myslím, že už to nebolo to pravé orechové. Som to trochu odflákla, lebo panvičku som potrebovala na zvyšnú zeleninu. A čakala som, že každú chvíľu nabehne muž-pracant, s tým, kedy bude obed. Zdá sa však, že bol z mojej strany dobrý ťah ponúknuť mu kúsok koláča a banánový koktejl. :))) Vydržal celé moje varenie bez obsmŕdania v kuchyni, kedy to už bude...blbé je, že mu potom napokon ani nechutilo. :D Vraj si to môžem variť v utorky. (Nie je doma. :D) Tak teda ok. Ale kvôli sebe v troch hrncoch ozaj neplánujem vyvárať. :D

A aby sme mali veselšie, na záhrade nám vykvitli narcisy a pozerala som, že už aj tulipány sa vyťahujú zo zeme. Chudáci naši, každým rokom majú dlhšiu a dlhšiu cestu spod hlbín zeme. A našla som aj nejaké hyacinty. A celkovo to začína byť farebné.

A dnes na raňajky som mala jogurt (recept tu) - hotový bol už od stredy, ale nejako na neho nebol čas. Reparátny pokus. A aj dosť hustý bol. Myslím, že mu pomohlo najmä to, že pridávaný jogurt nebol po záruke týždeň ako minule :D (dokonca nebol podľa etikety vôbec po záruke! :D) a že som fľaše najprv dala do rúry na necelých 50°C (asi na hoďku, dve) a až na noc som ich zabalila do deky a ovčieho kožúšku, kam som strčila ešte fľašu s teplou vodou.

A ja sa lúčim. Psychicky sa pripravujem na veľké upratovanie. Prach z brúsenia schodov sa totiž vplížil všade a neostáva mi asi nič iné, iba ako to vziať celé z gruntu. No...neteším sa. Už mám toho nekonečného upratovania stavebného bordelu vcelku po krk. :D Zišiel by sa nejaký magnet na prach!!!

Sejeme, pečieme

Síce sa nad záhon už neskloním a tak má burina pré, ale aspoň doma sejem. 

Dala som druhú šancu bylinkáči. Minulý rok totiž nedopadol veľmi dobre. Sčasti aj kvôli nepeknej starostlivosti z našej strany. :)))

Čítala som v nejakom múdrom časopise, že je vhodné do byliňáku dať deravú hadicu. Že sa to lepšie zalieva. Je pravda, že bez nej to bolo minulý rok zlé. Voda mi z tých postranných káps vytekala jedna radosť, ak som si nedala pozor. Som zvedavá, či to s hadicou bude bez hlinených nehôd. :)

No a dokúpila som si samozavlažovací truhlík, tak uvidíme, či je to taký zázrak, ako sa o ňom hovorí. Ja som totiž neporiadnik všeobecnosklerotický a polievanie nie je moja silná stránka. Aj kaktusy majú tendenciu uschnúť. :D

U tohoto truhlíku ma chytila za srdce kvetinka na boku - na vypúšťanie prebytočnej vody v prípade dažďov. Mali tam aj iné - obyčajné a lacnejšie, dokonca aj iné ako terakotovej a tmavohnedej farby a bola som na vážkach...ale kvetinka to vyhrala.

K tomu som dokúpila hlinu na výsev a na bylinky. Vybrala som najmenšie balenie aké mali, ale aj tak mi zvýšila pekná kôpka zeminy.

Okrem výsevu do zeminy som sa odhodlala aj na pestovanie vo vatičke - žeruchu som tuším nejedla. Alebo to bolo tak dávno, že si iba nepamätám. Uvidíme, či mi vyrastie. Má okrem tejto možnosti buď uschnúť abo uhniť. :D

Žeruchová liaheň

A aby sme mali na okne aj niečo kvitnúce (hoci orchidea sa snaží a už jej vykvitol druhý púčik), vysiala som aj dáke kvetiny. Chcela som olúpiť bylinkový záhon pri skleníku o tulipánových votrelcov, ale semienok bolo priveľa a kvetináčov málo.

Do plechoviek od laku nafarbených na čierno (čierny mat Eternal - zisťovala som u Moniky, na čo sa dá písať potom kriedou - tabuľovú som kupovať nechcela, lebo mali len syntetickú) som zasiala ľan a margarétky. Pôvodne som farbu kupovala na plechovú tabuľu, aby sme mali kam písať odkazy, ale som rada, že som to skúsila najprv na plechovkách. Zistila som totiž, že tá farba dosť smrdí už aj uschnutá. :( Takže ak neprestane, tabuľa asi nebude. :) Plechovky boli plánované na vonkajší parapet, ale až keď sa trochu viac oteplí. No v kuchyni som ich nechať nemohla, pretože som tú farbu furt cítila. Hodila som ich na okno nad schodami, no obávam sa, že tam mi nič nevyrastie, lebo zabudnem polievať. :)

A aby som si nemusela pamätať, čo som kde zasiala, narýchlo som si urobila štítky s popiskami. Je veľa pekných nápadov, ale zdali sa mi príliš mohutné na tak malý priestor, tak som ich urobila najjednoduchšie ako sa dalo. A priznám sa, premýšľať som nad tým veľmi nechcela, lebo by to mohlo dopadnúť tak, že by som napokon neurobila žiadne a potom by som nevedela, kde je roketa a kde rukola. (Že je to jedno a to isté...len jedno je vyšľachtené, som netušila. Keby som pri nákupe lepšie čítala, mohla som si kúpiť niečo iné. :D)

Čomu som sa celkom potešila bolo zistenie, že máme aj modrice na záhrade. Myslela som, že padli za vlasť pri mojom minuloročnom búrlivom pletí. :D Ale všimla som si pri vešaní prádla kútik, ktorý som neskúmala, a ľaľa, zmodralo to tam pekne. :) To som rada. Ten kvietok sa mi veľmi páči.

Prvé narcisy sa už pomaly ukazujú, ale ešte stále nevykvitli, takže foto inokedy. Ktovie, či ich stihnem vidieť. :D

Na večeru som urobila sardinkovú pomazánku. Robím stále tú istú, ale nikdy nechutí rovnako. (Veď ako by mohla - v MOJOM prevedení nechutí nič dvakrát rovnako. Ešte som sa k tomu levelu nedopracovala.) Avšak, tentokrát sa mi obzvlášť podarila. A tak som zjedla 4,5 rohlíka (slovami štyri a pol - hmm, za tým potom ešte kus koláča...no...ale mi nebolo zle z prejedenia, čudné!).

A ako sa pomaly stáva zvykom, v stredu pred príchodom manžela pečiem koláč. Tentokrát to vyhral švédsky koláč (zase inšpirácia od Moniky). Zaujala ma jeho príprava. Musím povedať, že som ani nemala veľký problém s postupom. Konečne. :)) To, že mi došla polohrubá múka a zas som nadstavovala miešaním hladkej a hrubej, to sa u mňa stáva už klasikou. :) Akurát s hrozienkami bol malinkatý problém. Mali sa máčať v rume. Predtým som ich chcela opláchnuť vo vode, čo dopadlo tak, že som na ne naliala horúcu vodu a ... pustila misku z ruky. Dačo som šla robiť, potom som odišla do mesta a keď som po príchode konečne začala piecť, zistila som, že moje hrozienka nebudú mať fajnú rumovú príchuť, lebo sa až príliš dôkladne vyčvachtali vo vode. :D No čo už. Nabudúce sa snáď podarí.

Pri dnešných cenách masla som kombinovala maslo s Herou. Maslo si dáme radšej na chlieb.

Trochu som tŕpla, či bude nejaký výbuch. :D

Akurát nabudúce MENEJ cukru. Zdá sa mi strašne sladký. Ale je fajnovo mokrý. MŇAM. Manžel dnes pri raňajkách vyhlásil niečo v tom zmysle, že si ten recept mám podškrtnúť zlatou farbou. :D Tým mám asi povolenie ho zopakovať!

Koniec. Idem variť obed!

Dovarenia!!!

Svoje

kulinárske slasti nechám na neskôr na extra príspevok a teraz prispejem iba pár fotkami z našej rozkvitnutej záhrady, ktorá našťastie si žije aj bez našeho zásahu. Nanešťastie si tam žije aj burina, ale som s tým momentálne zmierená, že to nezlepším v blízkej budúcnosti.

Posledná snežienka, ktorá sa má ešte k svetu.

Fialové už odkvitajú.

Keďže som sa už naučila rozoznávať fialky, nedecimovala som ich pri svojom zúrivom pletí a tak nám pekne zakvitli na viacerých miestach.

A niečo z kuchynského parapetu. Phalaenopsis, či slovensky lišajovec (fuj, aký názov :D) - no proste bude to orchidea, ktorú som už v podstate pred časom odpísala, keď mi odkvitla. Na jednom liste som totiž objavila nejaké dva fliačky, ktoré som považovala za nejakého škodcu. Tak som ich vyďubla nožíkom (nič lepšie mi nenapadlo :D) a list po čase začal chradnúť. No a keď už som toho chradnutia mala po krk, odrezala som ho. A neviem, či pri tom rezaní, alebo až ooooveľa neskôr som si všimla, že mi spomedzi listov rastú nielen nové lístky, ale aj výhonok. O-la-lá! Žeby nám šla znovu kvitnúť? Tešila som sa a dúfala. Púčiky sa mi zväčšovali takmer pred očami. Ale mala som malú dušičku, lebo som prednedávnom čítala, ako komusi vyrástli tiež púčiky a .. potom nič. Dačo sa pokazilo a púčiky nevykvitli, ale uschli či čo. Našťastie sa tento katastrofický scenár neuskutočnil a prvý kvietok už kontroluje situáciu na dvore. :) (Len kvôli odfoteniu som ho pootočila.)

Tak to je z našich kvetín momentálne všetko. Pozerala som však, že asi budú aj nejaké narcisy, no a tulipány? O tie sa nebojím. Ak nepríde nejaký mráz, tak budeme mať zase pretulipánované. Dokonca nám nakočovali aj do bylinkovej hriadky...cestovatelia! Nechápem, ako sa tam dostali. Myslela som, že sa rozmožujú len cibuľkami, ale začínam o tom pochybovať. :)))