Rozrástla sa nám záhradka

o ďalšiu rastlinku.

Predstavujem kvetinku A.:

28.2., 50 cm, 3,480 g

Viem, že blog som nechala zanedbaný...a ... obávam sa, že tak skoro ho nezačnem "okopávať". :D Ale teraz vám všetkým prajem krásne, pokojné a požehnané Veľkonočné sviatky.

Huráááá

Spočiatku som nemyslela, že to bude trvať tak dlho a po čase som si začala myslieť, že to ostane ležať v skrini už nafurt. Ale podarilo sa a ja mám radosť. Že som to dokončila. A že sa mi to aj celkom páči. A čo? Nuž...až sa hanbím priznať. Ale to mystery šitíčko. :D

A moje celkové dojmy? Nemyslím, že by Světluška bola najväčší patla skupiny, ako nám písala v poslednom maili. :)))

Kto sa vydesil toho, že má všetky obdĺžniky hore a Slávka nie???

JA!

(Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som zistila, že som trdlo a že to mám dobre :D)

Kto si zničil (žehlením) gombičky v patchworkovej časti  A ešte k tomu zrovna na prednej strane?

JA!

Kto dal zaväzovaciu stužku (lebo s nejakým iným zapínaním sa mu nechcelo babrať, hoci si ho namyslel) príliš tenkú a teda sa rýchlo roztrhne?

JA!

Kto si to zle vymeral a tá vyšívaná kvetina teda dáva zlý dojem, akoby tam ani nemala byť?

JA!

A kto ani po x-tom začínaní a ukončovaní neprišiel na to, ako začať a ukončiť zahradnícky/záhradkový/smykovací steh tak, aby to vyzeralo jednoliato?

JA!

Ale čo tam po tom! Hlavne, že mám hotovo a manželovi sa to páči. Síce to nebudem môcť veľmi používať, lebo pochybujem, že by sa to nedostalo do dcériných rúk a to by nedobre dopadlo...ale ak sa k nám nenasťahujú mole, nejaký čas to vydrží v skrini, prípadne to bude zúfalý darček pre niekoho na poslednú chvíľu. :D (Ale to asi ťažko, k druhému podobnému výkonu sa nedokopem. :D)

Majte sa pekne a tešte sa so mnou. :)

Prekvapko

kvetinové.

Som našla v kúpeľni. Orchidea, ktorá po spadnutí stratila asi tri kvety (horko som zaplakala :( ), už zase odkvitá, a tak som šla utrhnúť tie uvädnuté kvety. A zistila som, že už vyháňa ďalšiu stonku. Juch! Bude kvitnúť? Juch. Krásne bezúdržbová rastlina to je. Mala osm trochu strach ju presťahovať do kúpeľne, kde máme také zrnité sklo. Ale asi jej také svetlo stačí a hovie si v dostatku vlhkosti. :)

No a aby som dala aspoň nejakú fotku kvetín, keď už o píšem o kvete, ktorý ešte nevykvitol, pridávam aspoň moje stužkovanie v rámci mysteriózneho šitia.

Konečne som sa k tomu dokopala. Už sa začalo kompletovať a ja som zas oneskorenec, ale aspoň som zvládla tento krok. A som rada, že som si to skúsila. Síce mi tie kvetinky nepripadajú veľmi ako ružičky, ale...zdiaľky to dáva kvetinový dojem. :))) Světluška dala pekný návod, niečo som skúšala aj gúgliť, ale v rýchlosti som našla len toto, odkiaľ som zas skúsila stužkové stonky - nevedela som, čo s tou kruhovou ozdobou, tak som plietla piate cez deviate. :D 

No a aspoň jeden recepis-nerecepis. Kedysi dávno som vygúglila tento kohútí zob a chcela som ho skúsiť. Došlo naň. Konečne. Aleeee...také obmeny som urobila, že ho budem musieť skúsiť znova. :D Maslo som dala cca pol na pol s olejom, kokos ani slnečnicu som nedala, múku si už nepamätám. Dala som však posekané pšeničné vločky (je možné, že namiesto tej múky :D), posekané datle s figami. A ani cukor som nedala a s medom som váhala natoľko, že som ním až natierala placičky pred pečením. :D Takže, suma sumárum: je to úplne iný recept, ale manžel bol náramne spokojný. :)

Konečne došlo

na pekárenský príspevok.

Ako som minule písala, prišla k nám teta Eta a tak máme doma pekáreň na chlieb. A že v nej už vznikli skvosty. :D Ale pekne po poriadku.

Pekáreň sme si zaobstarali kvôli tomu, že sme v poslednom čase dosť piekli vlastný chlieb a mne (resp. mužovi) to malo ušetriť nejaký čas, zbytočné starosti a hlavne kožu na rukách. Jedna z možností používania bola nechať ju najmä hniesť a kysnúť a konečné dokysnutie plus pečenie by sa konalo už v rúre. Ale hneď prvý pokus dopadol tak, že sa mi do toho ešte nechcelo. :D Hoci...zatiaľ máme tak 50% úspechov v pečení.

Prvý pokus:

Muž dal príliš veľa droždia, takže to nestihlo ani dokysnúť a už to liezlo von. :D Tak sme si vyskúšali, aké to je: nechať vykysnúť a potom piecť v rúre. Hrozné! Umývať potom toľko vecí od lepkavého cesta!!! :D Cesto sme strčili do formy na srnčí chrbát, lebo bolo dosť roztekavé, ale...po chvíli ho muž vyklopil len tak na plech, lebo rástlo, rástlo, až prerástlo formu a začalo sa vylievať. :D
Druhý pokus:
Muž sa jal piecť opravný chlieb. Pekne si nachystal ingrediencie a šup s nádobou do pekárne. Ale ouha! Poplietol sa a namiesto pečiaceho programu pre ten konkrétny chlieb dal program PEČENIE, ktorý si zapamätal z úvodného formuvypekacieho zoznamovania sa po rozbalení. Takže milí moji, suroviny sa rovno piekli. Ako vravel, tak cca 10 minút. A výsledok? Extra špeciálny chlieb. :D Ale zjedli sme ho statočne a tuším nedojedené zbytky (šli sme preč) sme strčili do mrazáku, že bude na opekanie kociek do hrachovky.
Pár vydarených :D na ukážku:

Tretí pokus:
Bol tuším môj. A celkom vyšiel. (Po tých dvoch nezdaroch sa nemusíte diviť. :D) Bonus bol, keď som "objavila Ameriku" - zistila som, že v kuchárskej knižke s chlebmi, ktorú sme dostali spolu s pekárňou sú pri receptoch iné čísla programov ako na samotnom prístroji. Muž mi to tvrdil už skôr, ale ja som ho zle pochopila. :D
Ďalšie pokusy:
Vychádzajú tak pol na pol. Cesto nám kysne, kysne a potom spadne. To sa nám stáva najčastejšie. Vyskúšali sme rôzne chleby z receptára a myslím, že ešte potrvá, kým vyskúšame všetky, bo muž sa rozhodol, že bude piecť ten jeden jediný, kým ho nedoladí tak, aby vyšiel ako má. Držím mu palce - všetky, čo mám, bo...máme veľký problém. Ťažko piecť podľa receptu, keď nemáme múky uvedené v recepte (a váženie droždia nám sabotuje váha s odchýlkou plus mínus 10g :D). Manžel sa totiž chytil toho, že biela múka nezdravá (ja som zas kdesi čítala novinku, že veľa vlákniny škodí :D), a gúglil a gúglil, až dogúglil a jedného pekného dňa som preberala 30 kilový balík.
Objednal samé delikatesy ako: špaldová, špaldová hrubá, pšeničná celozrnná, pšeničná celozrnná 100% graham, žitná celozrnná. Tej žitnej symbolicky kilo, z ostatných oveľa viac.

Pekne vidieť, že od hladkej svetlej to má ozaj ďaleko.

A aby mu to vyšlo s dopravou zadara, doobjednal rôzne kaše: pohánkovú, ovsenú, viaczrnnú, ryžovú, pšenovú. (Tie krabicové sú obvykle v kombinácii s kukuricou - myslím, že len pohánka je sama.)

Kvetinke. Ale tá ich momentálne odmieta. No asi to nebude kašami, lebo odmieta všetko. Neviem, či sa chystá žiť z prány abo čo!
No a ešte sme v balíku našli (teda - ja, bo muž vedel, čo objednal, takže sa veľmi nedivil)

extra špeciálnu hrachovú polievku do hrnčeka - s morskými riasami. Už sme ochutnali. A...asi nie sme nároční, bo chýbala nám tá glutamátová typická chuť. A aj chuť hrášku. :D No a potom tam bolo ešte:

rakytníkové mydielko (ten dr. Mýval sa mi páči :)) a nejaké šproty v konzerve...a to je snáď všetko.
Takže tak pekársky to poňal muž.

A aby som pridala aj pár úspechov...upiekla som dva celkom vydarené koláče.
Prvý:

Iný jablkový koláč - z MKK

Pôvodný recept je: 1/2 kg prášk. cukru zmiešať s 3 vajíčkami, pridať pol kila postrúhaných jabĺk a 40 dkg múky - krupicovej, plus prášok do pečiva. Dať na vymastený a múkou vysypaný plech. Piecť asi hodinu. Poleva čokoládová abo citrónová.
Moje zmeny: 300g cukru vyšľahané s vajciami (kto by to miešal ručne :D), pridané neznáme množstvo postrúhaných jabĺk, ale cez pol kila a...trochu takej múky, trochu takej... :D podávala som nejaké zbytky a už si nepamätám aké. No asi tam bola polohrubá, hrubá, nejaká celozrnná i špaldová a potom ešte pohánkové vločky jeden malý balíček (chcela som sa ich zbaviť, aby mi ich nezožrali mole), no a to som určite prekročila rámec gramáže a ešte som pridala strúhaný kokos, ktorý sa mi tiež presúšal v skrinke a nie a nie ho dojesť. :D Celkom sa divím, že ten koláč sa dal jesť. Piekla som ho na plechu na papieri v horkovzdušnej rúre hodinu pri 160°C. Po upečení som ho potrela jahodovou marmeládou a poliala polevou z kakaa a Hery (lebo Hera je pečenie :D).
Pohánkové vločky boli trochu tvrdšie, ale...keby som vedela ako, upiekla by som zas. :D No absencia pomeru múk odkazuje, že ďalší koláč bude úplne iný.

Druhý

celkom vydarený recept bol tento. Piekla som ho v pekáči na papieri a pozor! zabudla som olej. :D Jednoducho som ho prehliadla. :D Zistila som to až na druhý deň. Okrem tohto "detailu" som urobila len dve zmeny. Prvou bolo menej makovej hmoty. Taký (s)prostý dôvod bol - mala som len hrnček maku, ktorý bolo treba zjesť, aby nezhorkol. No i tak sa mi zdalo, že to stačilo. Na tom pekáči som to mala celkom pekne pokryté. Keby bolo málo, mala som pripravený slivkový kompót, ale nepoužila som. No a druhá zmena...mrveničku sa mi nechcelo odmeriavať, ta len tak od oka. Ale to nie je asi nič mimoriadne. Ten olej ma však dosť zaskočil. Možno by bol koláč lepší, ale...nám chutil aj taký, bezolejnatý. Hlavne mužovi, bo ten mak ozaj môôôže. :)

Nuž, a čo by som ešte aspoň v skratke pridala. Snáď len to, že to dnešné počasie ma vydesilo. Zrovna včera som sa tešila nad naším políčkom, že tam čosi raší (v pravidelných rozostupoch...to ozaj nebude plevel, ten nie je taký ukáznený) a že prízemné mrazíky neodradili rebarboru. A dnes taká smršť. Tak ak toto rebarboruška prežije, budem rada. A ešte som zasiala jedlú chryzantému a mizunu (do truhlíku do skleníka) a do toaleťákových roliek som si nasiala aj paradajky, uhorky, cuketu, pór, šruchu a ružičkový kel.  Možno som si mala začať predpestovávať priesady skôr, ale...nebol čas. A s hrôzou som zistila, že dačo mi požralo macešky - jedného vinníka som našla: slimejš odporný. :( Kurník šopa, bodaj by pomrzli! (Tí slimáci!!!)

Zavarená hlava

alias Krok č. 6

alebo

Dôvera

Neviem sa rozhodnúť medzi názvami dnešného príspevku. :D

Hlavu mám rozhodne zavarenú. Z premýšľania ako na vec. Jedná sa o krok číslo 6 v mysterióznom šití u Světlušky. A dôvera? Nuž, Světluška verila mne, že to zvládnem a ja (neveriaci Tomáš) som uverila jej slovám, že nám látky napovedia.
Vzhľadom k zdôrazňovaniu, aby ozdobičky z kroku 3 boli samostatne našívané, som si myslela, že sa bude asi strihať...ale že dôjde k patchworku !!! to sa mi nesnívalo ani v najhoršom sne. :D

Najprv som Světluške "vynadala", čo to na mňa našila za búdu, potom som sa zase začítala (aspoň trikrát) do mailu a zamyslela (dôležitý to krok!!), poslala muža s Kvetinkou na nákup (zobudila sa práve vo chvíli, keď som chcela začať šiť!) a nechala sa viesť. :D Látka ma pekne viedla, i zviedla. :D Nie je to síce úplne na milimeter presné. Ale...keď si pozriete fotku polotovaru, uvidíte, ako "presne" som si to namerala. Premeriavala som to veľakrát. :))) Samotné šitie nejako šlo, síce presnosť je u susedov, ale ... ostane to doma. :D Že neviem rovno šiť, som vedela.

Možno dám aj detail, keď bude lepšie svetlo. Ale fotiť v noci...nemá veľkú cenu.

Našťastie som sa so svojimi gombíkmi zmestila pod klasickú patku bez nadávania, tak som spokojná. Ale bolo to tesne - tesne, najtesnejšie!!! Akurát som sa nevedela rozhodnúť čo s okrajovými gombičkami. Našívané boli nepravidelne a po vystrihnutí som mala zrazu novú možnosť, ako ich farebne zoradiť. Napokon som sa rozhodla pre pôvodnú variantu, aj keď muž radil inak.

Inak. Doplnková látka je vystrihnutý kus starej plachty ofarbený zeleným čajom. Máme ho kilá, tak mi napadlo, že skúsim, či sa mi to nehodí.

Zelený vs. čierny

Robila som jednu plachietku zeleným a jednu čiernym. Zelená sa mi ku gombičkám hodila viac.

Keď som zháňala filc a dolaďovaciu látku číslo jedna, bola som natoľko naivná, že som sa do obchodu vybrala bez pôvodnej látky. Veď...predsa budú mať ešte ten istý tovar. :D Trdlo som bola. Nemali. Ani len jednu z tých, čo som tam kupovala. Tak som odišla bez látok a prvú dolaďovaciu som použila tú bodkovanú (aj keď som najprv nechcela) a druhú som skúsila zafarbiť. Mala som ešte jednu, kvetinkovú, čo by sa farebne hodila, ale...bála som sa, že to bude totálne preplácané, keď tu gombička, tam krajka, tam kvetina, ... a ktovie čo ešte Světluška vymyslí.

No a zabudnutý krok č. 5, na ktorý som v tom úžase a zhone (že keď teraz nie, tak nikdy), celkom zabudla.

Krajku som naň našívať nechcela, s filcom som pokúšať osud nechcela, tak som skombinovala čajovú látku s gombíkovým pásikom. A pre istotu som párala. Ale nie mojou vinou. Došla mi spodná niť v strede pásika a mala som dojem, že by to bolo hrozne vidieť na takom malom kúsku, tak som sa rozhodla pre páranie. A znova som si potvrdila, že rovné šitie nie je moja silná stránka. :))) Mala by som sa preorientovať na závesy, obliečky, a pod., nech si to natrénujem. Už mi len ostáva dúfať, že ten kus do celej skladačky nie je príliš malý. Že som to pochopila správne. Ale v podstate, čo sa stresujem. Ten PW kus bude asi tiež trochu mimo. :D

Tak a mám hotovo. Dúfam, že som neignorovala už žiadny krok.
Škoda, že nepíšem počas šitia. Mala som toľko otázok na skúsené šičky, no teraz, keď už sedím za pc, si neviem spomenúť na žiadnu. :( Hlava deravá.
Majte sa pekne. Idem rýchlo spať!

Pôvodne

to malo byť z pekárenského prostredia ... ale ... jaro je už skoro tu a mňa - ako obvykle, zas pochytilo záhradníčenie. :D

Rozšírili sme si políčko (samozrejme, s povolením), pretože muž vyhlásil, že sa tam nezmestím. Potrebovala som iba 2 metre štvorcové, ktoré sme mali aj bez rozšírenia. Ale vraj, aby som mala dobrý prístup. No...tak mám viac a... aj tak sa nezmestím (ale aspoň máme viac slnečného miesta). Veľmi som to totiž nevymeriavala...a zrazu (!!!) nemám miesto na medvedí cesnak (zoženiem ho vôbec???) aj červenú repu. Muž totiž chce skúsiť ešte hrozno!

No a tak som v sobotu likvidovala zbytky trávnika, ktorý sme zdevastovali pri rekonštrukcii a možno sme si zasemenili vypleté miesto burinou, ak kompostér nepracuje správne. :D Ale čo na tom? Beztak som zmierená s plienením našej úrody slimákmi. :( :D

V každom prípade hneď na druhý deň som sa vrhla do siatia a aj sadenia. Ligurček som kúpila už hotový. Snáď presadenie prežije. Zatváril sa po vysadení náramne smutne.

No a čo všetko tam už máme? Jarnú cibuľku, ranú karotku, špenát, šalát (kurník, asi by som mu mala urobiť dáke ubytovanie z fólie!), redkvičky, petržlen, kôpor (nepredpokladám však, že vyrastie. Zakaždým vyrástol rovno do kvetu. :( )
No...a dnes som zasiala hrášok, ktorému som urobila mini skleník. Prikryla som ho zaváraninovými fľašami. Uvidíme. Krstný ma normálne rozrušil, že som siala priskoro. Pravdu má, ale mne nedošlo, že keď na obale píšu marec, tak mám čakať až na druhú polku, či koniec. :D Mala som čas, mala som chuť, a hlavne... mala som potrebu!!!
Ligurček (libeček se mi líbi víc :D) sa aj dnes tváril hrozne smutne. Myslím, že mu je zima.
O ostatné semienka sa nebojím. V balíčku je ich viac než dosť, takže môžem siať aj na konci marca, ak uvidím, že nič z toho. Beztak ich treba spotrebovať do nejakého dátumu. Pre mňa je momentálne hlavné to, že som sa odreagovala. A ako furt som plná nadšenia. :D S vedomím, že slimáci budú mať hody. Ak to všetko nepomrzne. :D :D :D
Nuže tak dajak. Zase záhradníčim ako kozel. :D Dokumentačné fotky nemám. Ak niečo vyrastie, budú. Zatiaľ sa lúčim a idem premýšľať ako na piaty Svetluškin krok. A keď to vymyslím, kúpim mak a uvarím Kvetinke makový odvar. :D

Majte sa pekne.

Mysteriózny príspevok

Čo je u nás nového?

No...od vianoc kopec vecí, ale o tom už škoda písať, bolo to dávno. :)

Najnovšia vec momentálne tróni na kuchynskej linke. Kúpili sme si pekáreň na chlieb. Možno zbytočnosť, keďže piecť sa dá aj v rúre, ale ja dúfam, že mi to uľahčí život. Nejako sme sa totiž rozpiekli. Dokonca až tak, že v podstate piekol furt muž. :D Takže pekárnička uľahčí život aj jemu. Mne najmä v tom, že si nebudem musieť máčať ruky v ceste. Nerobí to dobrotu.

Ale tá záhadnosť z názvu tkvie v niečom inom. U Světlušky som na začiatku roku naďabila na skvelú akciu. Nakoľko nie som tlačená zodpovednosťou, že to musí byť včas, aby to dostala druhá osoba, hneď som sa pre to nadchla. Momentálne mám totiž málo času a priestoru na vymýšľanie a tvorenie. Kvetinka nám prekvitá a vyžaduje pozornosť. Abo si len neviem ten čas rozumne zorganizovať? :D (To je však skôr na plač, nie na smiech!)
Každopádne, včerajšie ponocovanie a dnešný Kvetinkin výdatný doobedný spánok (aleluja!!!) priniesol svoje ovocie a ja som dokončila všetky kroky podľa postupu z mailu. Akurát...milimetre plus mínus autobus, tak som zvedavá, ako to budem kompletovať. Vystrihnúť nejaký pravidelný tvar je ... strašné. :D Dve pravítka som si na to vytiahla, zakresľovala ceruzou, aby som potom po nakreslení zistila, že aj tak nemám obdĺžnik ale dáky patvar!!! :D A budem musieť tú ceruzu potom oprať. :D Rozhodovanie akú látku doladím k tej prvej mi trvalo mesiac, kúpa krajky dva týždne, gombíky som vymyslela pred pár dňami a kúpila spolu s krajkou a filcom. Ale mám to!!! Aha:

Škoda, že nemali vo viacerých farbách také milé malé gombíčky.

Nevedela som sa rozhodnúť, ktorú kúpiť. Tak jedna bude do zásoby. :D

Moja Adéla ešte nevečerala. :D

Neviem prečo, ale najviac spokojná som s touto ozdobičkou. :)

FILC!!! Kapitola sama o sebe. Furt sa naťahuje kadejako, takže tam najviac vidieť, že to nemám taký rozmer, ako by mal byť. Päť rovnako veľkých obdĺžničkov? Snívaj ďalej! :D Tiež som sa nevedela rozhodnúť, akú farbu dať kam. Kúpila som pre istotu 4 farby a postrihala toho viac, ešte aj zo zásob. :D Napokon som sa rozhodla pre ružovú a smotanovú farbu. Som zvedavá, ako sa to všetko zladí dokopy.

Kvetinku som mala hotovú relatívne skoro. (Vzhľadom k tomu, ako dlho mi trval ten zvyšok. :D) Na stonku som vyšila nejakým svojím pa-stehom. Rozhodne to nebol zadný steh. Výsledok sa mi nepáčil, tak som sa začítala do mailu, zistila, že zadný steh to má byť a nie nejaký môj dopletený retiazkový. Vygúglila som si, jak na to a kvet samotný vyzerá o niečo lepšie. Až na tie francúzske uzlíky. :D Tie som tiež gúglila a som rada, že som si ich skúsila, lebo som o niečo múdrejšia. Len by ich chcelo urobiť aspoň sto, aby som sa dopracovala k pekným a stálerovnakým uzlíkom. :)

Celkovo premýšľam nad tým, ako sa to bude spájať, čo z toho nakoniec bude. Manžel sa vyjadril, že možno na konci budem mať šesť či sedem rôznych samostatných kúskov. :D A tiež ho zaujímalo, že či to tentokrát ostane doma abo nie. :D

A tak sa mám konečne spokojne, že som dobehla ostatné zúčastnené v tomto záhadnom šití.

Inak nám dni plynú tak normálne. Občas dačo fajné uvarím, občas upečiem. Len fotá nie sú. Počítač sa preinštalovával, tak som nejaké fotky asi zmazala a na cestu k zálohovému disku (či tam náhodou niečo zaujímavé nie je) sa musím opýtať. :D
Ale jedno si pamätám. Neskutočne fajnový koláčik. Nenáročný koláčik na prípravu. Odporúčam. Skúste. Robila som 1,5 dávky do 26 cm formy. Je to na porazenie. Výsledok sa mi nezmestí na tortový stojan, čo som si doniesla z domu. Asi budem musieť zakaždým orezávať. Formu som dostala na vianoce a povedala si, že je čas skúsiť, či je dobrá. Nuž, pečie sa v nej dobre, len je priveľká. :D Kurník šopa. Ale aspoň je viac koláča. A tohto...tohto môže byť aj dvakrát viac! Do cesta som ešte pridala posekanú horkú čokoládu z IKEA a...aj druhýkrát som radšej pridala. A kakaa som sypala svojským spôsobom...keď niečo má byť na lyžice, tak...častokrát lyžicu dávam, až sa ingrediencia presypuje. Takže...extra kakaové cesto. Možno tým pádom menej vlhké, ale...za nás jednička s hviezdičkou. Ach, a tá chrumkavá vrstvička navrchu. Mňam. Skúste!!! :D

Lúčim sa. Blíži sa čas prvého zobudenia. :D

Predstavujem vám

škoricové hviezdičky !!!

:D 

Pre porovnanie sa pozrite tu. :) No ale...napokon, škorica tam je, slnko je tiež hviezda a bielkový sneh mi pripomína snehové záveje pri západe slnka - nemám to také krásne biele ako Kateřina, a to mi ani neprihorelo. :)))

Celkovo tohtoročné pečenie sa nesie v znamení vyšších výťažkov jednotlivých pokusov. Síce Caro srdiečka mi trochu chytili, ale iba trošilinku. Som z nich zatiaľ sklamaná - samotné cesto nič moc.

Dúfam, že sa mi to podarí napraviť kávovou plnkou. Kávový likér síce nehodlám zháňať, snáď bude stačiť uvarená káva. Uvidíme. Našla som si viacero náplní, tak som zvedavá, ktorú vyberiem.

NO a vlastne mám v podstate napečené. Muž chcel tri druhy, tak ich má mať. :D Chcela som ešte perníčky a spekulky, ale...aj po vianociach sa môže piecť. :))) Nezbláznim sa.

Mám už nachystaný baliaci "papier", i pár darčekov kúpených. Mužovi som chcela ušiť obal na noťas, nakoľko ho má nový a veľmi rád ho nosí do práce v batohu s jedlom, ktoré nebalí poctivo. :) Ale nezvládam to v prítomnosti Kvetinky ani cez deň, ani v noci (často sa budí) a navyše si netrúfam to ušiť len tak od oka, bez prikladania počas šitia. Síce som tak narýchlo zmerala veľkosť, no nakreslené na látke sa mi to zdá príliš veľké, tak radšej počkám a pod strom mu zabalím všetky suroviny. ... možno si ho ušije sám. :D

U Moniky som našla roztomilé myšičky a keďže mám doma dosť škrupín a našla som aj pár lieskovcov, vyrobím si vlastné. Urobila som jeden prototyp a okamžite sa rozhodla, že ostatné si zjedoduším. :D Budú zmeny. Prikrývka nebude, iba vatová výstelka (nechce sa mi babrať s Herkulesom, vata dobre drží sama), chvostík bude v podstate predĺžená šnúrka na zavesenie zafarbená čajom a... doma mi asi veľa neostane. Budem musieť ísť nazbierať ďalšie oriešky. :) Snáď ich veveričky všeky nepojedli.

Joooj a zabudla som. Ajhľa, čo som našla začiatkom septembra na záhradke:

Aj som zabudla, že som nechala pokusný kríčok ružičkového kelu. Tak som ich prihodila do vývaru. :) Ej, ale sme sa najedli! :D

No a ešte pár kuchynských pokusov (už keď píšem, tak nech to spíšem všetko, kým mám čas). Robila som domáce rezance. Mužovi som do adventného kalendára v jeden deň dala papierik s nakreslenými rezancami s makom (má ich rád). Dlllho nad tým dumal, hľadal šifru. :) Totiž týždeň predtým som mu na papierik napísala Antibes a ani gúgl nevedel, čo to je. Teda, gúgl vedel, že je to mesto, ale ... to bolo všetko. Zle som asi videla, keď som videla, že sa tam koná Tour de France. Jedna etapa tam vedie, ale neviem, ako je možné, že som sa uspokojila, že to podľa gúgla vyrieši. Asi som mala fatamorgánu. Lebo sme to potom hľadali a ako som gúglila, tak som gúglila, nenašla som to hneď v prvom odkaze, ako som si myslela. :D :D Máme doma totiž stolnú hru Tour de France a keďže sa muž rád hrá, vedela som, že ho poteším. Ja sa síce nerada hrám, ale čo by som neurobila, keď viem, že ho to baví a poteší viac ako čokoláda. Už aj dráčik z Carcassone čaká na voľnú chvíľu a čo nevidieť k nemu pribudnú "domčeky" z Poštového kuriéra. No ale odbočila som.
Tu sú moje rezancové halušky. (Rezance sú v mojom poňatí skôr tenké do polievky a halušky sú zas pre iných ako bryndzové halušky.)

Robila som ich z hrubej a celozrnnej múky v pomere 1:1 (300g), 1 vajko a vody podľa potreby. (Skoro som jej dala priveľa.) Manžel si ani nevšimol, že sú nejaké zvláštne. Jednak tmavšie a jednak DOMÁCE!!! :D Vraj také ako z obchodu, keď som po dojedení vyzvedala, ako mu chutilo. :) Ale že také lepšie z obchodu. :D

No a včera som robila baklažánovošošovicovú pomazánku, bo som nevedela čo s baklažánom. Upiekla som ho v rúre, uvarila zelenú šošovicu so strúčikom cesnaku a majoránkou a saturejkou, a potom som to zmixovala s ďalším strúčikom cesnaku všetko dokopy a dochutila ešte s troškou saturejky, lyžicou horčice a soľou. Celkom fajné to bolo. A snáď nie len preto, že som navrch položila plátky údeného bravčového jazyka v aspiku. :D Len Kvetinka z toho jedla nemala veľkú radosť. :)))

Majte sa fajn. Neviem, či sa do vianoc ešte stihnem ozvať, tak prajem šťastné a veselé sviatkovanie. :)

Na poslednú chvíľu

skúsim šťastie.

U Jany je pekná giveaway. Pred vianocami ako vyšitá. 

A keby som aj nevyhrala (pravdepodobnosť výhry je nulová, nakoľko nevyhrávam :D), tak som sa aspoň pokochala v obchode NILA. Ceny sú tam mimo moje možnosti, ale kochanie je našťastie ešte furt zadarmo. :)))

Advent

bez adventného venca som si kedysi nevedela predstaviť. Ale už si ho predstavovať nemusím. Nejako sa nám nepodarilo vytrepať do lesa našklbať pár vetvičiek. V sobotu som nazbierala iba nejaké šušky no a nedeľu sme prespali. :D Nevadí. Ak to nezvládnem do konca týždňa, tak...svet sa nezrúti a potočí ďalej aj bez nášho venca. Sviečky môžeme páliť postupne aj bez ihličia. ... no...ospravedlňujem sa a utešujem ako príde. :)

Ale zato adventný kalendár som mužovi minulý týždeň stihla pripraviť. Hoci s vypätím nervov a síl, lebo Kvetinka nie a nie pochopiť, že trochu pracujem a že v noci sa spí a nie budí každú chvíľu a dlho uspáva. A mala som na tvorbu len dva dni a jednu noc, keď muž nebol doma.

Predstava bola úplne iná ako to napokon skončilo.

Konečne som vyskúšala tlač na textil. Farbu som kupovala už skoro pred rokom. I s rydielkom do lina. V obchode som nezohnala pekné pečiatky. Vlastne žiadne som nevidela, iba cukrárske od Tchiba, ale dávať 180 peňazí za tri malinkaté pečiatky...neee. Do mesta sa mi nechcelo, tak som aspoň vyskúšala linorytectvo. Mužovi, ktorý dostal úlohu nájsť v pivnici kus lina, ktoré som si odkladala pre tú príležitosť a mi doniesol kus iného lina, som povedala, že mi napadlo potlačiť kus látky nejakým motívom a potom do toho zabaliť darček. Veď napokon, pravdu som povedala. Látka je pomaľovaná, darček zabalený. A on prekvapený. :D

Síce to lino ma nepotešilo, lebo tá nešťastná vzorka sťažovala viditeľnosť vyrytého. A tak som vzorkovala, až som našla konečnú verziu - po úvahe, že u mňa to lepšie nebude. :D

Skúšobné vzorky.

Pripomína mi to trochu vianočné gule. :)

A mixnuté.

Obdivujem brata, ktorý krásne vyryl veľa obrázkov ešte na ĽUŠke. Košický dóm sv. Alžbety si pamätám najviac.

Nuž a takto som to povešala.

Predstavovala som si to krajšie. Ale...jednak som si vešanie nechala na poslednú chvíľu, veď to bude predsa hračka. Nebola. A druhak...vešať v spálni sa natajňačku nedá. A tretiak...muž si dal náramne krátku vaňu. A štvrtak...Kvetinke sa moje poletovanie zo stoličky na zem a späť nejakovsky nepáčilo. Chcela sa hrať so mnou. :D

Ale muž bol prekvapený a úplne večer, keď som bola v kúpeľni pre zmenu ja, sa prišiel spýtať, či sa môže pozrieť, čo som tam povešala. Nechápavo som na neho pozerala, lebo medzičasom bol v izbe aspoň dvakrát so zapáleným svetlom a je to vidieť hneď od dverí. :))) To akože fakt nevidel? Alebo sa tomu snažil vyhnúť? Milé, či nemilé od neho. :D

No a dnes som začala piecť. Nadšená hlásim, že mi nezhorel ani jeden z troch plechov!!! :D Robila som marokánky. Našla som tieto tri recepty a chvíľku sa pohrávala s myšlienkou vyskúšať všetky. Ale pohľad na Kvetinku ma z takýchto nezmyselných úvah rýchlo vyliečil. Tak som si vybrala recept od Lenky včelky a ...ako obvykle, nepostupovala podľa neho. :D Do mixéru som sypala, čo mi prišlo pod ruku. Hrsť opláchnutých sušených marhúľ, nejaké sušené slivky, brusnice, (ananás namiesto kandovaného ovocia som zabudla dať :D, rovnako ako aj hrozienka), potom 200g mandlí (na orechy som alergická...nemala by som asi žiadne, ale...keď treba, zakazujem si len vlašské, prípadne arašídy :D), slnečnicové semienka, trochu dyňových semienok... a trochu to pomixovala, bo sa mi nechcelo nič krájať. Nedalo mi však, odvážila som a malo to asi 650g. Tak som dovážila asi 80g špaldovej múky. Na ovsené vločky nedošlo. Chcela som ich pôvodne popražiť, ale mala som dojem, že to bude príliš veľa suchej hmoty. A ktovie...možno by chytili viac (ako minule) a chutilo by to hnusne. K múke a orieškovoovocnej zmesi som prisypala ešte sezam a priliala ohriatu zmes smotany, masla a cukru - od oka :D. Cukru sa mi po ochutnaní zdalo málo, tak som ešte dosypala. A zmes sa asi aj varila. Neviem, prečo je tam nevariť. V ostatných recepisoch sa mlieko s maslom varí. :-o

Nechala som to stáť a keď som utíšila Kvetinku, pustila som sa do tvorenia placiek. Najprv väčšie - asi ako dlaň, a šups do rúry. Tak na desať minút asi. A keď som plech vybrala, tak som premýšľala, čo pridať, aby to držalo pokope. :D No nepridala som nič, len vytvorila placky o niečo väčšie asi ako päťdesiat korunáčka. Po vychladnutí to jakš takš funguje. Uvidíme, keď to budem máčať v čoko. Myslíte, že môžem už teraz, abo radšej niekedy pred 24.12.? Myslím, že jesť sa budú dať. Nechutia síce ako svokrine...možno to bude tou absenciou kandizovaného ovocia. Len ich musím schovať a posnažiť sa nechváliť, že už je dačo napečené. :D To by dopadlo...ochutnávalo by sa, až by nebolo. :))) Premýšľam iba, kde to uskladniť, aby sa to nepokazilo. Plechová krabica je základ! Po minuloročnej myšej návšteve.

Tak...myslím, že sa lúčim. Zas na nejaký čas. Budem ďalej vyberať, čo upiecť, dumať nad darmi a snáď aj nejaký vyrobím a niečo upečiem (vraj stačí tri druhy! ehm).

Apropo...z kuchárky Evy Francovej sme skúšali kaleráb po maďarsky. Dobrá to vec. Len človek rýchlo vyhladol. :D V stručnosti: kaleráb na plátky dusený v zeleninovom vývare s trochou paradajkového pretlaku a strúhaným zemiakom. Ten zemiak mi tam náramne chutil. Asi preto, že aj na zemiak som alergická? Tak si užívam zakaždým, keď ho mám. :)))

No a musím sa ešte pochváliť jedným kulinárskym dielom - v nedeľu sa mi podaril náramne dobrý prívarok zo zelenej fazuľky (z vlastnej záhradky!!!). Len som si jedlo neveľmi vychutnávala, bo Kvetinku čosi trápilo a celý čas prekričala. Asi budem mať z toho vredy, jak furt do seba jedlo hádžem. :) Fotky nie sú, jeme rýchlo. :D

Majte sa pokojne. Neupratujte veľa, ani my nebudeme. :D Abo už máte upratané? V tom prípade aj my - z minulého roka. :D 

Tak veľmi by

som niečo robila, až sa mi nechce nič. :))) Mám toho toľko v pláne, až sa neviem k ničomu dokopať. Iba ak k vymýšľaniu nových aktivít, vecí, ...

Ale zopár udalostí sa predsalen udialo. I nejaká tá zvláštnosť sa našla.

Udalosť číslo 1 (tragikomická, bez fotodokumentácie):

V kuchyni som šampónovala koberec. Starý, roky zanedbávaný. Konečne som sa k tomu odhodlala. K nevôli Kvetinky, pretože skoro deň bola zavretá v postieľke, aby nelozila po mokrom koberci. A viete ako to dopadlo? Nuž, na druhý deň, po uschnutí koberca, sa mal ten čistý krásavec povysávať. Keďže máme vodníka, ak už ho vyťahujem, tak prebehnem celý byt. No a tak to dlho trvalo. A ešte som si to predĺžila, lebo vo finále, keď mi už chýbalo iba povysávať asi jeden meter štvorcový, tak sa mi ten vysávač prevrhol. Na tú horšiu stranu. Takže sa mi vylial obsah na čistý koberec, ktorý tým pádom prestal byť čistý. A nielen to. Kvetinke pukli z toho nervy, keď zistila, že síce už nevysávam, ale zmätene a rozčúlene behám hore-dolu. :D Takže upratovanie som zakončila za všeobecného "jasotu" našej malej.

Pár dní potom sme s mužom ešte odstránili strapce z jedného okraja, lebo ich mala furt v ústach a prišlo mi to ozaj hnusné. Chyba! Myslím, že kobercu bude rýchly koniec. (Mne to až tak nevadí, ale psssst. :D) Bude sa párať. Ale to ozaj nevadí. Beztak púšťa strašne chlpy. :)

Udalosť číslo 2 (zvláštna):

Boli sme s Kvetinkou na prechádzke a doniesli sme si podivné tobolky plné semien. To sa nedá nazvať semienko. To je priveľké na semienko. :))) A vlastne to ani nie sú tobolky. Skôr toboly. :D Veľa semien som vypustila do vetru priamo na lúke. Tak nádherne fúkalo. Tak krásne to lietalo. Neviem, čo je to za rastlinu, lebo si ju nepamätám z jari ani z leta. Avšak semená sú fajnové. Také páperká hebké. Ako plyš. Len sa pomaznať. Ňu, ňu, ňu. :)

Strčila som ich do "vázy" a pridala žltý list, nech je to trochu farebnejšie.

Udalosť číslo 3:

Dostala som už pred skoro dvoma mesiacmi kuchársku knižku. :D Kuchařka ze Svatojánu od Evy Francové. Niektoré recepisy sa zdajú byť zaujímavé, takže som odhodlaná ich vyskúšať. Naposledy varil muž, vybral si Ratatouille. Fajnové to bolo. Snáď nie iba kvôli tomu, že mi chutí tak famózne všetko, čo nevarím ja. :D Foto nie je. No ale varila som podľa knihy aj ja - už dvakrát. Jeden recept ešte určite predstavím, keď urobím druhý pokus. No a ten druhý je toto:

Kto háda rafaelo, mýli sa. Sú to, prosím pekne, tvarohové knedlíky. Cesto pozostáva len z 500g tvarohu (nie vaničkový), 2 vajec a 10 lyžíc krupice. Vskutku lepivé cesto, ktoré som sa bála hádzať do vriacej vody. A nielen preto, že nemám rada vriacu vodu, ktorá na mňa prská. Myslela som, že sa pri miešaní všetky knedličky rozpadnú. Nerozpadli sa. A aj keď sa originál podával s jahodami, na jeseň mi prišla vhodnejšia varianta jablková. Tak som povarila chvíľu jablká s cukrom a vhodným korením (škorica, klinček a badyán).

Hladká verzia je vďaka umúčeným rukám.

Uvareným je očividne šumák, či boli ruky múčené abo nie.

No a posledná udalosť, avšak nie menej dôležitá:

Konečne som sa dopracovala k tomu, aby som zdokumentovala, ako sa u mňa majú kvetiny zelené zo Zelenej výmeny. Takže takto:

Zelenec č.1

Aloe a bambus č.1 (Uschnutý granátovník si nevšímajte. Ani jeden mi neprežil odlúčenie od odoslaných kamošov. :( )

Zelenec č. 2 a 3

Neznámočo. :)

Zabudla som odfotiť ešte jeden zasadený bambus a 2 ešte stále čakajúce na korienky. Snáď to neva.

Kto vie, ako zabrániť tvorbe hnusného kvetináča, nech sa ozve. Ja si neviem rady, prečo tak strašne "pení". Už sa mi to dávno nestalo. Kvetináč som pred sadením maľovala, vypálila. Je pravda, že som ho zabudla namočiť do vody. Hmm. Ale to som nerobila ani s inými kvetináčmi a nerobia mi toto. :(

Majte sa pekne. Ja už bežím do postele. :)