Uff !!!

Tak som to dokončila. Konečne. Síce už minulý týždeň, ale nebol čas na prezentáciu. A čo som vlastne dokončila?

Nuž, štipcovník. Ten starý, ktorý sme vyfasovali od svokry po babičke vyzeral asi takto:

Ja som sa totiž veľakrát rozčuľovala, že 36 štipcov je často málo na vešanie prádla a furt som mužovi vravela, aby dáke kúpil (momentálne nakupuje z drvivej väčšiny on). No a on dovliekol nielen kolíky, ale aj zbernú nádobu na ne. Len v trošku biednom stave. A  mňa to štvalo. Keďže sme asi pred polrokom či kedy kúpili stroj, jeden z plánov bol ušiť práve aj obal na štipce. Plány sa však z dôvodu príchodu Kvetinky troooošku odložili, ale už možno svitá na lepšie časy.

No a ako to celé vznikalo? Najprv som sa asi dva týždne rozhodovala, či bude okrúhly alebo obdĺžnikový. 

Aj malé dieťa kreslí krajšie. :D

Po dlhej úvahe, že ozaj nebudem schopná ušiť pekný kruh, som sa rozhodla pre obdĺžnik. A potom som už len veeeľa premýšľala, ako to celé spáchať. Napokon som sa pustila do šitia a počas tvorby som plán menila jedna radosť. :)

Nie som veľmi na nejaké návody a presné postupy. Niežeby som bola znalec, ale som strašne neporiadna. :D (Viď moje časté kuchárske prešľapy. :D) Takže som strihala tak nejako od oka, a tak som postrihala zbytočne kopec látky.

Keď som mala základ, zistila som, že nedrží tvar vďaka váhe kolíkov. Nuž som musela urobiť výztuhu. Na dno som vložila dva kusy umelej hmoty (pravdepodobne podložka na písanie alebo na čo to kedysi slúžilo) a tým som sa sčasti odsúdila k podšívke, aby to nejako slušne vyzeralo. A tiež, aby sa to hneď nezodralo, hoci som vrchnú látku podžehlila vlízelínom.

S tým prišlo ďalšie rozhodovanie, z akej látky bude podšívka, či bude zadná stena plná alebo otvorená, či bude z takej alebo onakej látky, až som napokon došla k rozhodnutiu, že to bude kombinácia a že nadbytok podšívky mi vytvorí kapsičku. Ktorá by však bola úplne nefunkčná, keby som ju nerozdelila na jednotlivé priehradky, kde teraz vystavujem pár štipcov. :D

Závesný systém som mala sčasti premyslený, sčasti som nad ním dumala úctyhodne dlhý čas. Kde umiestnim stredový diel držiaci tvar? Toť otázka! Manžel chcel, aby to bolo také ako po babičke, že mu to príde praktické a jednoduché. Ja som chcela špeciálny systém, ale nezohnala som. Myslím, že kvôli tomu, že som ani nebola zháňať. :D Nebol čas. Tak som to nahradila karabínkou zo starej maminej kabely.

Karabínu budem musieť v strede pripevniť, aby neputoval hore-dolu. A tiež budem musieť splašiť dlhší motúz/šnúru,... Dala som provizórny, lebo inak by to ešte nebolo. :)

Vymýšľala som to preto, že som si netrúfla šiť do oblúka, aby tam zapadol vešiak. :D Určite by to nebolo pekne ušité a nepáčilo by sa mi to. Hmm, teraz to však má tiež kopec múch, ale aspoň je to niečo nové.

No a takto to vyzerá v akcii. Je to trochu krivé, no ale nedivím sa...pri mojom spôsobe šitia, nad ktorým by nejedna krajčírka zalomila rukami. :D
Keď som to ukázala mužovi (spoliehať sa na to, že si to všimne...by mohlo dopadnúť ako minule, keď si po príchode z tábora nevšimol, že máme aj druhý záves v kuchyni :D), povedal zhruba niečo také: "Husté! A v zime do toho môžeš nasypať vtákom a bude krmítko." :D Ehm. Beriem to ako kompliment. :D

Špilka s korálikmi má najmä praktickú funkciu. Drží tvar. :) Jedna špilka je aj vzadu (bez korálikov), lebo tam sa to tiež nejako krútilo.

Takže ešte raz to zhrniem: Uff !!! :D

Ozaj mi tento výmysel dal zabrať. Nemám skúsenosti, ako postupovať, čo sa šije ako prvé, ako zakončovať nitky, aby ich nebolo vidieť (asi to súvisí obvykle so správnym postupom) a pod. Ale neva. Som rada, že som to zvládla. A môžem vymýšľať ďalšiu krkolominu. :D

Majte sa pekne. :)