streda, 21. augusta 2013

Veeeľký problém

...
mám so sebou ohľadne záhrady.

Nemilé zistenie u človeka, ktorý sa rád vŕta v zemi na záhrade medzi rastlinami druhov jedlých či nejedlých je to, že je mu absolútne odporná drvivá väčšina hmyzotvorstva. Nie je to ale žiadna novinka.
Aby som však bola presná, musím sa poopraviť. Jedná sa o môjmu zraku/srdcu nemilé tvory z kmeňa článkonožcov. Tam totiž spadajú aj pavúky. :)

Včera som mala zase svoju anti-nechtíkovskú mániu, pri ktorej mám snahu zabrániť, aby v ďalšom roku dopadla záhrada ako tento rok - totálne zahlušená nechtíkom. Mäta mi až tak neprekáža. ;) Niežeby som nechtík nejako podceňovala čo do kvality... Ale čo je veľa, to je veľa a nemienim budúci rok kdesi pod nechtíkom hľadať, či vôbec sú nejaké jahody. Prerástol nám totiž cez hlavu.

A ako som tak trhala odkvitnuté kvety, párkrát ma striaslo pri pohľade na vskutku odporného pavúka. TRI tam boli, ani nie na jednom metri štvorcovom. Fuuuj! (A ktovie, koľko som si ich ešte nevšimla.) Možno pavúkomil by bol nadšený. Ale ja ním nie som a nikdy ani nebudem. Snažím sa svoj odpor držať v rámci určitých medzí a podľa toho, čo som čítala o arachnofóbii, som na tom ešte asi vcelku dobre a dúfam, že sa to nebude zhoršovať. (Predstava, že by som hermeticky všetko uzatvárala je nereálna, nepraktická a nemožná. Už len z dôvodu, že manžel rád vetrá. :D)
Beztak mi však stačí to, že občas pri zhliadnutí nejakého nechutného tvora sa strhnem, zvresknem a ak mám niečo mlátivé po ruke, začnem sa tým bezhlavo oháňať, kým nie je po všetkom a tvorček sa nehýbe. No, sv. František zo mňa asi nemá radosť. Nemôžem si však pomôcť.

A ten problém nie je len na záhrade.

Tak napríklad doma...nemá cenu prosiť drahého, aby zlikvidoval nejakého pavúka. Pretože on má snahu ho vyhnať oknom abo dverami a tak sa stáva, že mu iba niekam utečie. A v mojich predstavách sa v noci vráti a zožerie ma. :D
Alebo vonku, či už pod stanom, alebo bez stanu...v stane kvíkam, keď vidím nejakého pavúka abo hmyza, ktorý si peláši po spacáku alebo stene stanu. A mimo stanu sa úzkostlivo občas obzerám, kde ma čo napadne. :) Argument, že som xkrát väčšia nezaberá. V prípade, že sa predierame nejakou húštinou a prejdem cez pavučinu, striasa ma, že čo keď je na mne nejaký pavúk.

A ako som vyriešila odnechtíkovanie pri pavúkoch? Vzala som dlhé nožnice a nemilosrdne som ostrihala celú tú časť. :D

A čo Vy? Máte nejaký podobný problém s "obľúbeným" odporným tvorom alebo Vás prítomnosť všetkých druhov necháva chladných?

7 komentárov:

  1. Pavouky taky moc nemusim, ale venku mi nevadí. Zato doma to je horší:-)) Ale z čeho mám fóbii, to jsou škvoři. Jeden čas jsme je rok co rok měli v bytě, lezli k nám po fasádě oknem a kdoví kudy ještě. Byli všude. Ve skříni, v lince, v dětské postýlce, každý večer jsem vyklepávala povlečení, venku pověšené prádlo se muselo odškvořit - kus po kuse prohlídnout, obrátit kapsy atd a stejně tam vždycky nějaký zůstal schovaný.... fakt děs, spala jsem s vatou v uších....
    Ajka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oooooooch, to muselo byť hrozné. Osobne si myslím, že hmyzstvo a iné hávede by nemali vstupovať do ľudských príbytkov. :D (Obvykle si tým privodia iba predčasnú smrť.) No ale nedarí sa mi im to vysvetliť. :)
      Pekný deň.

      Odstrániť
  2. Ahoj Majo,
    hezký blog! Zrovna jsem na něj narazila a hned na úvod tento příspěvek :-) Úplně tě chápu, na pavouky mám taky děsnou fóbii, fuj.... pořád doufám, že někdo vynalezne prostředek, který je vystrnadí z domu :-), stačí aby tu lezl úplně malinkatý a mám o hysterický záchvat postaráno a dokud ho někdo nezabije do oné místnosti nevstoupím :-) Hezký den, Marie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Marie.
      Tak to ma mrzí, že hneď na také nechutnosti si narazila u mňa pri prvej návšteve. Ešteže som nedávala žiadne foto... :)
      Ďakujem za kompliment. A tiež verím, že raz bude dostupný spôsob ako zmanipulovať háveď, aby sa zdržiavala iba tam, kde chceme. :D
      Príjemný pondelok prajeM.

      Odstrániť
  3. Zdravím Maja, také jsem tu prvně a příspěvek mě maličko potěšil, člověk nachází spřízněné duše rád. Mám úplně stejný problém, nemůžu se zkrátka vyskytovat na jednom místě s těmito tvory, deptá mě i když někam vlezou - nejraději bych pak vydrbala celou zeď a podlahu a všechno, čeho se cestou dotkli - naštěstí na to nemám čas, jinak by to bylo na pováženou. Máme samozřejmě sítě v oknech i balkonových dveřích, existují protipavoučí nátěry (nemám vyzkoušeno), zkoušela jsem i jednu soukromou terapii, ale nic nezabere úplně. Můžem se snad jen vzájemně podržet :-)
    A naštěstí manžel brzy pochopil, že já s nimi zkrátka nefunguji, tak je likviduje na požádání - beru to jako zákon přírody, je to moje teritorium a já je tam nechci. Nějak jsem se rozpovídala, raději se půjdu podívat, co tu máš hezčího :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :) Musím povedať, že som sa trochu zasmiala. Ešte mi totiž nenapadlo umývať podlahu a všetko, po čom tie mršky liezli. Našťastie. Manžel by sa už asi dosť čudoval :-o Ale ktovie, možno keď sa nasťahujeme do baráku, tak bude aj mňa cukať. Predpokladám totiž, že výskyt tvorov, čo mi odporne otravujú život sa rapídne zvýši oproti ich počtu v paneláku. Máme síce mravce, ale zatiaľ ma len otravujú. Snažím sa ich udržiavať v norme, nerozliezajú sa po celej izbe, takže žijeme v nútenej symbióze, aj keď z času na čas ma zachváti hnev a .. umývam zem, aby som im zničila cestičku. Keď sa nad tým teda zamyslím, tak zmývam aj ja. :D No...
    Tak sa teda držme navzájom. A dík za tip. Zákon prírody mi nenapadol. Budem s ním argumentovať. Manžel totiž môj odpor celkom nechápe a z času na čas frfle, že ničím prírodu.
    Prajem príjemný podvečer.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Přesně tak, Maji, vzájemná podpora je jedna z mála našich zbraní :-)) Zvířata mají na svou obranu drápy, zuby, jedy ... a my spreje, košťata a manžely :-D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za návštevu, milé slovo a prajem príjemný čas. :)