Malé upozornenie

Nastavila som v maili filter na anonymné komentáre. Nezjavujú sa mi síce medzi komentmi, iba v maili, ale aj tak... Možno to nebude fungovať, možno bude. Netuším. Ale dávam na známosť, aby sa niekto necítil dotknutý, keby sa jeho komentár neobjavil. Je možné, že to bolo iba preto, že bol anonymný. :)

Keď sa dopracujem k fotkám z dovolenky, bude ešte jeden príspevok - obrázkový. :)

Uff !!!

Tak som to dokončila. Konečne. Síce už minulý týždeň, ale nebol čas na prezentáciu. A čo som vlastne dokončila?

Nuž, štipcovník. Ten starý, ktorý sme vyfasovali od svokry po babičke vyzeral asi takto:

Ja som sa totiž veľakrát rozčuľovala, že 36 štipcov je často málo na vešanie prádla a furt som mužovi vravela, aby dáke kúpil (momentálne nakupuje z drvivej väčšiny on). No a on dovliekol nielen kolíky, ale aj zbernú nádobu na ne. Len v trošku biednom stave. A  mňa to štvalo. Keďže sme asi pred polrokom či kedy kúpili stroj, jeden z plánov bol ušiť práve aj obal na štipce. Plány sa však z dôvodu príchodu Kvetinky troooošku odložili, ale už možno svitá na lepšie časy.

No a ako to celé vznikalo? Najprv som sa asi dva týždne rozhodovala, či bude okrúhly alebo obdĺžnikový. 

Aj malé dieťa kreslí krajšie. :D

Po dlhej úvahe, že ozaj nebudem schopná ušiť pekný kruh, som sa rozhodla pre obdĺžnik. A potom som už len veeeľa premýšľala, ako to celé spáchať. Napokon som sa pustila do šitia a počas tvorby som plán menila jedna radosť. :)

Nie som veľmi na nejaké návody a presné postupy. Niežeby som bola znalec, ale som strašne neporiadna. :D (Viď moje časté kuchárske prešľapy. :D) Takže som strihala tak nejako od oka, a tak som postrihala zbytočne kopec látky.

Keď som mala základ, zistila som, že nedrží tvar vďaka váhe kolíkov. Nuž som musela urobiť výztuhu. Na dno som vložila dva kusy umelej hmoty (pravdepodobne podložka na písanie alebo na čo to kedysi slúžilo) a tým som sa sčasti odsúdila k podšívke, aby to nejako slušne vyzeralo. A tiež, aby sa to hneď nezodralo, hoci som vrchnú látku podžehlila vlízelínom.

S tým prišlo ďalšie rozhodovanie, z akej látky bude podšívka, či bude zadná stena plná alebo otvorená, či bude z takej alebo onakej látky, až som napokon došla k rozhodnutiu, že to bude kombinácia a že nadbytok podšívky mi vytvorí kapsičku. Ktorá by však bola úplne nefunkčná, keby som ju nerozdelila na jednotlivé priehradky, kde teraz vystavujem pár štipcov. :D

Závesný systém som mala sčasti premyslený, sčasti som nad ním dumala úctyhodne dlhý čas. Kde umiestnim stredový diel držiaci tvar? Toť otázka! Manžel chcel, aby to bolo také ako po babičke, že mu to príde praktické a jednoduché. Ja som chcela špeciálny systém, ale nezohnala som. Myslím, že kvôli tomu, že som ani nebola zháňať. :D Nebol čas. Tak som to nahradila karabínkou zo starej maminej kabely.

Karabínu budem musieť v strede pripevniť, aby neputoval hore-dolu. A tiež budem musieť splašiť dlhší motúz/šnúru,... Dala som provizórny, lebo inak by to ešte nebolo. :)

Vymýšľala som to preto, že som si netrúfla šiť do oblúka, aby tam zapadol vešiak. :D Určite by to nebolo pekne ušité a nepáčilo by sa mi to. Hmm, teraz to však má tiež kopec múch, ale aspoň je to niečo nové.

No a takto to vyzerá v akcii. Je to trochu krivé, no ale nedivím sa...pri mojom spôsobe šitia, nad ktorým by nejedna krajčírka zalomila rukami. :D
Keď som to ukázala mužovi (spoliehať sa na to, že si to všimne...by mohlo dopadnúť ako minule, keď si po príchode z tábora nevšimol, že máme aj druhý záves v kuchyni :D), povedal zhruba niečo také: "Husté! A v zime do toho môžeš nasypať vtákom a bude krmítko." :D Ehm. Beriem to ako kompliment. :D

Špilka s korálikmi má najmä praktickú funkciu. Drží tvar. :) Jedna špilka je aj vzadu (bez korálikov), lebo tam sa to tiež nejako krútilo.

Takže ešte raz to zhrniem: Uff !!! :D

Ozaj mi tento výmysel dal zabrať. Nemám skúsenosti, ako postupovať, čo sa šije ako prvé, ako zakončovať nitky, aby ich nebolo vidieť (asi to súvisí obvykle so správnym postupom) a pod. Ale neva. Som rada, že som to zvládla. A môžem vymýšľať ďalšiu krkolominu. :D

Majte sa pekne. :)

Nočný príspevok

so všeličím.

Zobudila som sa o druhej v noci. Len tak. Spomenula som si, že majú padať Slzy sv. Vavrinca - Perseidy. Ale...prdlajs. Na zamračenej oblohe nepadá nič. Zaspať som však nevedela, tak tu hádžem pár fotiek.

Nedávno sme mali na obed hranolky s rybou. No a v 750g balíku hranoliek bolo toooľko ľadu:

To snáď nemohlo vzniknúť rozmrazením po našej kúpe a opätovným zmrazením po príchode domov. Pretože spolu s hranolkami sa kupovalo aj mrazené filé a to bolo OK! Uvidíme nabudúce.

No a cez víkend sme šli na návštevu, tak som vyrobila chobotničku:

Včera večer som piekla žemličky podľa tohto receptu. Len namiesto masla som dala Heru (šak maslo drahé :D) a potrela som to mliekom a posypala sezamom. (Čo by som robila s nespotrebovaným kúštikom vajca?)
Napriek tomu to bolo mňam mňam. Som zvedavá, aké budú na raňajky.

Tak sa zatiaľ majte všetci fajn. Hlavne spite, pokiaľ sa vám dá. :)

Príspevok

tak trochu do zelena.
Práve vďaka tomu, že som u naďabila na roztomilú výmenu u Svetlušky, ktorá vyhlásila Zelenú výmenu. Vymieňať sa budú rastlinky živé a pretože je človek tvor tvorivý, tak aj neživé. :) Pre viac info treba mrknúť TU.

A aby som dala trochu zelene do príspevku, tak som dnes vyrazila podvečer s foťákom na záhradu. Po daždi. Tak všetko bolo také nejaké zelenšie. :)
Takto sa mi šplhajú fazule po plote:

Čo majú robiť, neborky, keď som im dala krátke paličky. :D
Pred popínavými sa za rozrastenou rukolou tesnia kríčkové fazule, v ktorých som prebodla pár slimejšov. Slizáci jedni! Na fazuľku mi budete chodiť? Chachááááá!!! Sa uvidí! :D

A konečne sa moje paradajkové pole trochu rozrastá. Síce veľkosť vonkajších nedosahuje veľkosť tých skleníkových, ale zdá sa, že budeme mať paradajkyyy. Jupíííííííí. :D

No a keď ste si všimli na paradajkovej fotke ružičkový kel, ako sa mu v opevnení celkom darí (hoci som aj tam našla slizáka), tak sa pokojne pohoršite na tejto fotke:

Toľko mi totiž tí slizáci slimejši nechali. A ak je to aj dielom niekoho iného, tak má šťastie, že o ňom neviem. Dnes som lietala po záhrada ozbrojená nožom a prepichovala jedna radosť. Fuj, fuj, fuj. Hnusia sa mi. Budem mať zlé sny. :D
Niektorí domáci si však vstúpili do svedomia a snažia sa nás nezlostiť. Napríklad žerú iba suchú stravu:

A niektorí uväznení vyhlásili hladovku za lepšie podmienky pre všetkých. Slimáci celého sveta, pripojte sa. (Budú sa všetci záhradníci tešiť, ak sa to stane. :D)

No a ešte sa vrátim k paradajkovej radosti. Aj na parapete sa nám sparadajkovatieva. Aha.

A tak mám otázku. U všetkých druhov paradajok sa otrhávajú tie bočné vetvičky??? A otázka číslo dva. Ak neodtrhnem (bo som si nevšimla a už je tam kvet a ľúto mi je), tak sa paradajkám menej darí rásť???

No a ráno som sa zobudila a čo to počujem??? Šuchoty, trepoty, pleskoty. Po skúsenosti s myšami som bola trochu vyplašená, ale napokon som zistila, že je to len motýľ. Nejako k nám zablúdil cez ventilačku. Abo sme vari mali v izbe kuklu??

Kvetinku dnešný deň zmohol takto:

A ja sa k nej asi idem pomaly pridať. Dobrú noc a pekný víkend vám prajeM.

Dostali

sme dary. Pred časom...až teraz sa dostávam k prezentácii.

Kvetinka tričko a my jedlosti. Z diaľav východných.

Budeme mať vanilkové hody...

Uvaríme vanilkový puding, urobíme vanilkový cukor,

poprášime vanilkovým práškom. Ujujuuuj. Zvanilkovatieme.

Škoricové kôrky sa tiež pridajú.

Čili chrumky či čo a čili papričky (nenafotené) veľmi zatiaľ nevyužijem (napokon, to dostal muž). Kvetinka by sa zbláznila. A zatiaľ sú tie čili na izolačke v mrazničke (preto nenafotené). Moje oko zhliadlo nepatrný pohyb v sáčku...reku, nekontaminujem si domácnosť hmyzáctvom...navyše...možno cudzokrajným. Aby to napokon neskončilo ako so španielskymi slimákmi. :D Prevencia musí byť!

"No comment." B-)

SUSU BUBUK SKIM :D

No a cukerlíky...ooj, dobrota. To zelené...durian...niektorí to vraj milujú, ostatní nenávidia. Je to trochu .. fuj? .. ale nehodnotím svoj pocit ako nenávisť. :D Durian je kvet, či rastlina, čo má kvet, ktorý smrdí. No...tak aj bonbón tak nejako smradľavo chutil. Musela som ho zajesť červeným cukríkom. I oranžovým. Biely som zatiaľ nedala...je to nejaký zázvor.

No a toto!!! To bola lahoda. Kúsky kokosu balené v bielej čokoláde. Ale akého kokosu. Takého, pred ktorým sa môže ten strúhaný kokos, čo sa u nás predáva, schovať. Lahoda. Škoda len, že do tak veľkej krabičky, dali tak malý sáčok:

Ehm. Sáčok zmizol. :-o :D

Návšteva s tak fajnými darmi a vyčerpávajúcim (v dobrom zmysle...akože podrobným) a zaujímavým rozprávaním o svojej dovolenke je vítaná. :D

Kvetinka

cestuje.

Až do zahraničia. :D Ja v jej veku...nepamätám, žeby som vycestovala tak skoro do zahraničia...Ono...ani nebolo v tom čase veľmi kam. :D

Dnešný obed

Párkový šalát. :D

Našli sa v chladničke párky. 8 ks. Dva dni po dátume spotreby. Muž hlási, že je leto, treba jesť šaláty. Tak teda tentokrát bol párkový. :)

Párky a mrkve nakrájané na kolieska a opražené na oleji. Uhorky nakrájané, i rukola, Eidam a "šery" paradajky. Trochu tymiánových lístkov a nechtíkových okvetných lístkov. Dyňový olej a troška vínneho octa. A uvarené "pipe rigate". Zamiešané spolu s americkým dresingom z obchodu.
Jedlé to bolo. Ale...čo sa mňa týka...opakovať to s tým množstvom párkov...netreba. :D

(Ne)Dokončený stolík

z minulého príspevku je už v užívaní.

Po fotení bol umiestnený do spálne a udomácnila sa na ňom nočná lampička. N

Po fotení bol stolík umiestnený do spálne a udomácnila sa na ňom nočná lampička. No asi tam nevydrží veľmi dlho, lebo nespĺňa moje predstavy, že z postele bez nejakého komplikovaného manévrovania mojou osobou budem schopná tú lampičku vypnúť. Je totiž dosť nízky a neviem tak dolu zalomiť ruku. :)
´Dlho som sa rozhodovala, aký motív naň nalepím. Nakoniec vyhrali rozkvitnuté vetvičky. A keby sa niekomu zdalo, že jedna vetvička je svetlejšia...tak sa mu to nezdá. :) Nalepila som servítku z rubovej strany...a prosím pekne, naschvál. :) Hodilo sa mi to.
Síce som si celkový výsledok predstavovala trochu inak, ale aj tak som spokojná. Už len preto, že som si našla na to čas a dokopala sa k tomu.
A prečo je nedokončený? Na servítke sú ešte ornamenty tenkou striebornou linkou. Keby som zohnala striebornú fixku, tak by som niečo podobné chcela aj na stolíku. Aby tie čiarky, ktoré ostali viditeľné (na fotke toho vidieť len málo), neboli považované za chybu.

Minulý týždeň sa niesol v zbieraní ríbezlí. Namrazila som dva sáčky čiernych ríbezlí a pojedli sme nejaké aj len tak. Biele s trstinovým cukrom a čierne takto:

Mňami mňam. Tučný tvaroh s vanilkovým cukrom, pár piškót a ríbezle. Nabudúce by som ten tvaroh asi nariedila s kyslou smotanou.

No a v garáži pri hľadaní spacáku som vyhrabala pokrývku na gauč do obývačky.

Bude slúžiť aj ako prikrývka, keby to na ňom niekto zalomil. :) Ale asi len na teplé letné dni, lebo podľa mňa hreje dosť málo.

Dnes som zase o trošku pokročila so svojím komplikovaným projektom. Ale ako som písala minule, bude o ňom viac, až keď bude hotový. ... trochu napínania nezaškodí, nie? :D Bála som sa, či ho vôbec dokončím. Ale dnes tomu asi svitlo na lepšie zajtrajšky a možno to bude aj do konca prázdnin. :D Nie, nie je to nič extra veľké, ale...pre mňa príšerne komplikované a musím veľa premýšľať + furt vymyslím niečo lepšie - aspoň sa mi to tak po objavení novej myšlienky zdá. :))) (Niekedy si však iba viac skomplikujem život. :D)

Majte krásne letné dni.

Dnešný oneskorený obed

sa niesol najmä v zelenej farbe.

Na záhrade som utrhla rukolu (pánečku, tá má ale grády..nie je taká ledajaká ako z obchodu), pár lístkov špenátu (zopár preto, že veľa padlo za obeť vlasti...kupodivu, rukolou slimejši pohrdli...možno je na nich príliš pikantná a možno je to len druhý chod, keď dôjde šalát a špenát :D), šalát (nejaký nám dobráci slimáci nechali), trošku tymiánu a oregána.

Zelené som natrhala, zmiešala s na kúsky nakrájanou uhorkou a pridala plátky krvavej pečene. :D

Žartujem, je to pečená cvikla nakrájaná na plátky. Celé som to pokvapkala olivovým olejom a posypala soľou. Ešte pred pridaním dressingu som ochutnala plátok cvikly namočenej v oleji. Mňamka sama o sebe!!! Kto nepozná, nech skúsi. Už dávno som piekla cviklu a dnes som na jedných stránkach znovuobjavila recepis ale s vylepšením o olivový olej. Skúste, neobanujete. Je to časovo nenáročné na prípravu, ale náročné na čas. Pečie sa totiž po umytí v alobale zhruba 2 hodiny pri 220°C. Potom sa už len ošúpe, nakrája na plátky, postrieka olejom, posype soľou a peprom a ... hoduje. :)

Pôžitok zo skvelej chuti mi kazila len pripečená rozpečená bageta. No to mám zato, že nedávam pozor na čas! :)

Dobré chute vám prajem.

A síce stolček z nedávneho príspevku nie je hotový, pustila som sa do čohosi nového. Teda...jednu vec radšej ukážem, až keď bude hotová, ak ovšem niekedy bude. Ale tú druhú ukážem.

Schne farba navrchu. Síce som ju nenatrela príliš úhľadne, lenže neviem ako to urobiť. Ja som sa fakt snažila. No márne. Vidieť šmuhy. Som s tým zmierená. Veď nevadí. Beztak bude slúžiť ako stolík pod lampičku ku posteli. Ten momentálny nočný stolík je totiž primalý na mobil, hrnček s vodou, rôzne krémy (jeden už skončil v posteli, aby bol po ruke a jednak preto, aby som ho v noci náhodou nezhodila) a prípadnú fľašku na dokrmovanie). Len neviem, ako budem natierať ten nedokončený stolík, aby to dobre vyzeralo. :(

Majte sa pekne.

Márnosť šedivá!!!

POMOC!!!

Prečo sa mi v bloggeri objavuje len jeden príspevok a nie všetky naposledy pridané blogy, ktoré sledujem? U kohosi som už čítala tento problém, ale netuším u koho a nemám teda potuchy, či to daná osoba vyriešila a či to vôbec vyriešiť ide!
Vie niekto? Ozaj nemám čas preklikávať sa v zozname a scrolovať horedolu, kto čo pridal, aby som sa mohla pozrieť, čo je nové u vás. Ach joj! :(

Poslať muža do obchodu

môže skončiť náramne zaujímavo. Aj napriek opatreniu - spísaný zoznam, čo kúpiť. :D

Už je tomu nejaký čas, kedy sme sa rozhodli (a to nám veruže dlho trvalo), že Kvetinka pomaly vyrastá z prúteného košíka a mali by sme jej zadovážiť nejakú postieľku. Keď sme sa už konečne uzniesli na tom, akú, vybral sa manžel do IKEA. Ako rada by som šla s ním! :D Ale Kvetinku sme po obchode vláčiť nechceli, tak som ostala s ňou doma a manžel putoval do obchodu so zoznamom sám.

Postieľku kúpil. Dokonca aj veci zo zoznamu kúpil - tie, čo mali. A kúpil aj niečo navyše.

Napríklad dovliekol domov tyč na záves, aby som sa konečne prestala sťažovať, že som ako vo výklade. A aby počas horúcich slnečných dní sme mali menej rozohriatu kuchyňu, do ktorej páli slnko poobede. A vďaka tej tyči sme sa konečne dopracovali k tomu skrátiť závesy, ktoré sme kúpili (tiež v IKEA) ešte dávnejšie ako dávno.

Raz sme tam boli, mne sa zapáčili, muž schválil a bolo. No ale aby reč nestála...skracovala som ja a muž sa trápil so strojom. Ešte počas tehotenstva sme ho objednali, chvíľu sa s ním rozčuľovali, bo nešilo to ako malo (ja som myslela, že nový stroj bude šiť sám!!! a nebude naň treba vedieť špeci heslo, aby fungoval!!!) a potom už len stál a zapadal prachom. Nebol na neho čas. Až teraz prišla jeho chvíľa a to dokonca chvíľa veľká, bo nesadla zaň manželka. :D Ale manžel. Raz, v nedeľu poobede, keď som spala spánkom spravodlivých aj s Kvetinkou, zošil skrátený záves. Šikula. Podarilo sa mu ho konečne nastaviť tak, ako som našla na nete (postup v návode k samotnému stroji sme nejako nepochopili - teraz mi je jasnejší).

Okrem tyče a kopcu ďalších vecí doniesol ešte hnedý valček...sušienky. Že z lásky. Juuuj, a aké fajné boli. Dajte si, jeden som nechala. A komu zachutí, nech do IKEA beží. :D

Minule som písala o hrazdičke na hračky. Nuž, ešte nie je hotová.

Musím nalakovať ešte vertikálne stĺpy, aby sa hranie obišlo bez zbytočných triesok. Ale už je radšej s rizikom v používaní, lebo hrozí, že sa k tomu nedostanem. No budem sa musieť k tomu nejako dopracovať. Najmä po jednom pozorovaní, keď Kvetinka ignorovala hračku a prevalená na boku chcela silou mocou chytiť práve zmienený rizikový kus. Inak, muž keď odstraňoval raz hrazdičku, tak celý prekvapený sa čudoval, prečo som to nezbúchala klincami dokopy, ale som sa babrala s kolíkmi. Nuž, aby to bolo rozoberateľné! A keďže na jednej strane kolíky idú veľmi ľahko von, budem to musieť buď zviazať špagátom alebo drôtom. Nech to nie je až príliš ľahko rozoberateľné. Na fotke vidieť asi iba trochu, že horizontálne drevá sú tmavé. Gaštanový pigment v laku. Skúsila som a tie vertikálne asi natriem iba bezfarebným. Prípadne ten pigment skúsim ešte viac nariediť...to by mohlo pomôcť, nie?

A čo nového, pekného na záhrade? Napríklad toto:

Skosila som trochu mäty a medovky a urobila sirup. Ale neviem, čím to je, napriek tomu, že som dala podľa mňa viac byliniek ako písalo v recepisoch, a menej cukru...tie sirupy neboli nič extra. Málo bylinkové. :(

Ale zato bezinkový...ten  bol cekom 

Postreh z nedávnej prechádzky

...a iné udalosti, čo sa u nás u/diali.

Nikdy predtým som si nevšimla, že lupienok zo šípovej ruže má tvar srdca. :) A vy? 

Vzala som si jeden lupienok domov. Ale...pri vyberaní Kvetinky z kočiara som naň zabudla a zapotrošil sa mi kamsi.

Cesta vedla popri chovných rybníkoch, kde som našla milú rodinku.

Toľko malých kačiatok, až sa mi na záber nezmestili. Deväť ich bolo. A aké boli poslušné. :)

Šla som omrknúť, či sa dá už niekde trhať baza. Ale väčšina kvetov ešte nebola rozkvitnutá a tých pár kvetov som nechala na kríku. Som zvedavá, či budúci týždeň ešte niečo bude kvitnúť. Chcela by som vyskúšať urobiť sirup i limonádu. Uvidíme. A tak namiesto kvetov som si domov priniesla iba fotku.

Minule som dostala chuť na niečo doma upečené. A keďže sme mali jablká a hrušky, vyhľadala som recept na bábovku. Nuže...neviem, kde sa stala chyba, ale cesto som do formy dávala vareškou. Nelialo sa. Možno sa ani nemalo, ale v recepise som si nejakú zvláštnu poznámku nevšimla. :D No ale to by nebolo ešte nič. Horšie je, že sme tú bábovku nedopiekli. :D Aha, čo sa stalo po vyklopení. :)))

Tak ju z drvivej väčšiny zjedol manžel. :D Ja som si veľmi netrúfla, aby som nenarobila šarapatu v bruchu sebe i Kvetinke. Už beztak máva často kolikové stavy.

Jeden podvečer, po daždi nám nebo vyčarilo dúhu. Bola krajšia ako ju zvládol zachytiť môj starý foťák.

Minulú sobotu sme mali krstiny našej Kvetinky. A hostia boli milí. Nedostala darčeky iba ona, ale jeden dokonca aj ja. ...že vraj "pôrodné". :D Som sa potešila - šatka sa mi páči.

Ostatné darčeky som nefotila. Boli to pár kúskov oblečenia a hračiek. Spomeniem však jeden extra. V tvrdej väzbe s nadpisom "meno a dátum" sa skrývali rôzne noviny z dňa D. Som zvedavá, kedy ju bude zaujímať, čo všetko sa písalo v novinách, keď sa narodila. :) No a okrem tej mega knihy ešte rozkošný kočiarik. Ten som musela odfotiť.

Roztomilá papierová taška, ktorá ukrývala...

ešte roztomilejší darček. :)

Vnútri sú nejaké bonbóny. Nebudeme čakať, kým vyrastie a bude ich môcť jesť. :D Zjeme sami. :)))

A jedna otázka na záver. Má niekto skúsenosť, čím vyčistiť zašlý kov?

Máme staré skrine so starým kovaním. A chcela som im vrátiť ich dávnu krásu aspoň vyčistením kovania, keď už na "rekonštrukciu" samotných skríň nemám čas. No drhnúť celé veky s hubičkou sa mi nechcelo a ani nemám toľko času. Tak reku, zistím, či nemáte na to niekto nejaký dobrý tip.

Joooooooj, nemôžem ešte skončiť. Kvetinka spí, tak využívam čas a robím všetko možné, načo mi nestačí jedna ruka. :D
Pustila som sa do výroby hrazdičky. Viem, trochu neskoro, veď už máme mesiac a pol za sebou. A ktovie, či stihnem dokončiť tak, aby ju ešte bavila. :D

A vybehla som na záhradu. Inšpirovala ma suseda, ktorá vo vetrovke chodila po záhrade a .. mám dojem, že niečo zbierala. Žeby slimáky? Tak som vyšla aj ja, schytila nožík a ... začal masaker. A nech sa zelení rozčuľujú koľko chcú. Ale takto mi zmasakrovať šalát, redkvičku, kôpor,...? Celá úroda v kýbli.

Ten nechtík vľavo si nevšímajte. :D

Otázka: keď kvitne redkvička, tak som ju nechala príliš dlho v zemi? Už mi totiž vybieha do kvetu.

Včera sa mi podarilo zasadiť zvyšné priesady. Najprv ukážka svokriných paradajok v skleníku. Priesady kdesi kúpila.

No a teraz tie moje. :D

To je rozdiel, čo? A ani nebudem opisovať, že na jednej záhrade (moja obľúbená, furt keď idem okolo, tak očumujem a kochám sa tým poriadkom, ako to tam krásne vyzerá a rastie) tie paradajky mali už skoro meter do výšky. A neboli v skleníku. Tak som zvedavá, či pozbierame aspoň 10 paradajok. :D Dala som svokre do skleníku po dvoch priesadách z každého druhu. Budem môcť sledovať vplyv skleníku. Hoci to bude nie veľmi porovnateľné, lebo zemina je tam iná. Taká nejaká ... vyprahnutá. A to každý rok sa tam sype nová a nová zemina. Hmm.
No...a toto sú, teda boli, budúce ružičkové kapustičky.

Ešteže som nestihla všetky zasadiť. Tie, čo som sadila včera, dostali ochranný kabátik.

Odrezky z odvodných rúr od digestoru. Manžel bol taký láskavý, že SÁM OD SEBA ich nechal so slovami, že sa mi možno zídu na nejaké kvetináče. :) Kvetináču bez dna som sa v duchu zasmiala, ale ocenila som jeho pozornosť a tušila som, že ich využijem. A veruže, skoro sú z nich aj kvetináče. :)

V skleníku máme rôzne kvetináče. A minule mi muž hovorí... "máme v skleníku asi marjánku". No vyviedla som ho z omylu, že to bude pravdepodobnejšie gaštan. :D

A na záver nedávno založená hriadka. Fazuľa, špenát, rukola. Som zvedavá, či ubránim budúcu úrodu pred tou pliagou. :)

Slimáky žerú aj tulipány. A nechtík. Asi sú všežravce. :-/

Majte sa krásne. Ja idem, dieťa mrnčí.