Poslať muža do obchodu

môže skončiť náramne zaujímavo. Aj napriek opatreniu - spísaný zoznam, čo kúpiť. :D

Už je tomu nejaký čas, kedy sme sa rozhodli (a to nám veruže dlho trvalo), že Kvetinka pomaly vyrastá z prúteného košíka a mali by sme jej zadovážiť nejakú postieľku. Keď sme sa už konečne uzniesli na tom, akú, vybral sa manžel do IKEA. Ako rada by som šla s ním! :D Ale Kvetinku sme po obchode vláčiť nechceli, tak som ostala s ňou doma a manžel putoval do obchodu so zoznamom sám.

Postieľku kúpil. Dokonca aj veci zo zoznamu kúpil - tie, čo mali. A kúpil aj niečo navyše.

Napríklad dovliekol domov tyč na záves, aby som sa konečne prestala sťažovať, že som ako vo výklade. A aby počas horúcich slnečných dní sme mali menej rozohriatu kuchyňu, do ktorej páli slnko poobede. A vďaka tej tyči sme sa konečne dopracovali k tomu skrátiť závesy, ktoré sme kúpili (tiež v IKEA) ešte dávnejšie ako dávno.

Raz sme tam boli, mne sa zapáčili, muž schválil a bolo. No ale aby reč nestála...skracovala som ja a muž sa trápil so strojom. Ešte počas tehotenstva sme ho objednali, chvíľu sa s ním rozčuľovali, bo nešilo to ako malo (ja som myslela, že nový stroj bude šiť sám!!! a nebude naň treba vedieť špeci heslo, aby fungoval!!!) a potom už len stál a zapadal prachom. Nebol na neho čas. Až teraz prišla jeho chvíľa a to dokonca chvíľa veľká, bo nesadla zaň manželka. :D Ale manžel. Raz, v nedeľu poobede, keď som spala spánkom spravodlivých aj s Kvetinkou, zošil skrátený záves. Šikula. Podarilo sa mu ho konečne nastaviť tak, ako som našla na nete (postup v návode k samotnému stroji sme nejako nepochopili - teraz mi je jasnejší).

Okrem tyče a kopcu ďalších vecí doniesol ešte hnedý valček...sušienky. Že z lásky. Juuuj, a aké fajné boli. Dajte si, jeden som nechala. A komu zachutí, nech do IKEA beží. :D

Minule som písala o hrazdičke na hračky. Nuž, ešte nie je hotová.

Musím nalakovať ešte vertikálne stĺpy, aby sa hranie obišlo bez zbytočných triesok. Ale už je radšej s rizikom v používaní, lebo hrozí, že sa k tomu nedostanem. No budem sa musieť k tomu nejako dopracovať. Najmä po jednom pozorovaní, keď Kvetinka ignorovala hračku a prevalená na boku chcela silou mocou chytiť práve zmienený rizikový kus. Inak, muž keď odstraňoval raz hrazdičku, tak celý prekvapený sa čudoval, prečo som to nezbúchala klincami dokopy, ale som sa babrala s kolíkmi. Nuž, aby to bolo rozoberateľné! A keďže na jednej strane kolíky idú veľmi ľahko von, budem to musieť buď zviazať špagátom alebo drôtom. Nech to nie je až príliš ľahko rozoberateľné. Na fotke vidieť asi iba trochu, že horizontálne drevá sú tmavé. Gaštanový pigment v laku. Skúsila som a tie vertikálne asi natriem iba bezfarebným. Prípadne ten pigment skúsim ešte viac nariediť...to by mohlo pomôcť, nie?

A čo nového, pekného na záhrade? Napríklad toto:

Skosila som trochu mäty a medovky a urobila sirup. Ale neviem, čím to je, napriek tomu, že som dala podľa mňa viac byliniek ako písalo v recepisoch, a menej cukru...tie sirupy neboli nič extra. Málo bylinkové. :(

Ale zato bezinkový...ten  bol cekom